Sluha dvoch pánov – denník (rozbor)

 

 Kniha: Sluha dvoch pánov

 Autor: Carlo Goldoni

 Zaslal(a): Braan

 

 

Miesto a doba deje:

– Benátky

– 18. storočia

 

Námet a dejová osnova:

Hlavné postavy:

  • Trufaldino- sluha
  • BeatriceRasponi – v prezlečení za svojho brata
  • FlorindoAretusa – milenec Beatrice
  • Pantalonede Bisognosi
  • Clarice- Pantalonova dcéra
  • doktor Lombardi
  • Silvio – syndoktora Lombardiho
  • Brighella- hostinský
  • Smeraldina- komorná Clarice

 

Dej

Odohráva sa v Benátkach na dvore pána Pantalon a tiež v okolí hostince. V priebehu jedného dňa. Truffaldino prichádza spoločne s Beatrice do Benátok. Beatrice je prezlečená za svojho brata Federigo Rasponiho, ktorého v boji zabil jej milenec Florido Aretusa. Preto bol donútený odísť z Turína do Benátok. Beatrice sa ho rozhodla nájsť a dúfa, že s dostatočným peňažným množstvom, ktorý si chce obstarať u pána Pantalon ho bude môcť vyplatiť, aby sa mohol vrátiť do Turína.

V tú istú chvíľu sa Clarice, dcéra pána Pantalon a Silvio, syn doktora Lombardiho, zasnúbi. Ovšem Beatrice svojím príchodom do Benátok spôsobí zmätok. Pretože Clarice bola zasľúbená Federigo, v domnení, že je pán Federigo mŕtvy, sľúbil Claricinu ruku Silviovi. Teraz bude musieť dodržať sľub daný Federigo aj napriek zjavný odpor a nesúhlas Silvia a jeho otca. Brighella, ktorý žil v Turíne tri roky a ktorý poznal ako Federigo, tak Beatrice, dosvedčí pánovi Pantalon aj ostatným, že muž, ktorý prišiel, je skutočne Federigo Rasponi. Beatrice opíše Brighella všetko, čo sa v Turíne stalo a prečo sa rozhodla prísť do Benátok.

Trufaldíno medzi tým využíva situácie a stane sa sluhom druhého pána. Ktorý je zhodou náhod Florindo a ktorý sa tiež ubytoval v rovnakom hostinci ako Beatrice. Osem neustále sa míňa.
Jeho úloha sluhov dvoch pánov, však nie je ľahká. Truffaldino sa dopúšťa mnohých omylov a zámen. Dostáva sa do situácií, z ktorých si mnohokrát zdatne pomôže klamstiev. Niekedy len nevinnou, ale v mnohých prípadoch, zapletá už zložitú situáciu svojich pánov. Dostane sa až tak ďaleko, že obom svojim pánom povie, o smrti toho druhého. Nakoniec sa na všetky jeho výmysly príde a on sa chytro vyhovorí na fiktívneho sluhu Pasquala. Celú pravdu je nútený prezradiť vo chvíli, keď chce požiadať o ruku Smeraldiny.

 

Charakteristika hlavných postáv:

Truffaldino

– šikovný a prefíkaný, aj keď pôsobí dojmom, ako by nevedel do piatich počítať

– sluha Florinda a Beatrice

– nedostatok vzdelania – nevie čítať ani písať, vyvažuje to jeho obrovská prefíkanosť

– výrečný

– nezvláda obsluhovať oba pánov

– klame, má stále hlad

Beatrice

– odvážne, v prestrojení za svojho brata Frederika ospravedlňovala svojho milenca Florinda

– mladá a krásna

Florindo

– statočný, odhodlaný bojovať za svoju lásku Beatrice

– vrah Frederika

– rázna mužská postava

 

Autorov zámer – hlavná myšlienka diela:

– z lásky človek dokáže veľké veci a lož má krátke nohy, pravda vždy vyjde najavo

– akonáhle raz niekto začne klamať, bude klamať stále, až sa do tých klamstiev poriadne zamotá

 

Jazykové prostriedky:

– Hra vyniká nadmierou vtipu, použitím zveličenia. Je tvorená jednoduchými dialógmi a dáva veľký priestor improvizáciu. Oproti klasickej komédii dell’arte postavy používajú hovorový jazyk, ale nie sú vulgárne. Niektoré zápletky sú založené na jazykových nedorozumeniach(Kulmen – Pascal).

 

Charakteristika umeleckého textu:

– komédia (veselohra), dráma

– Commedia dell’arte – improvizácie

– obdobie klasicizmu

– odraz dobových ľudových a buržoáznych vrstiev

 

Vplyv diela:

Goldoni vychádza z tradičného poňatie postavy sluhu ako hýbateľa deje pochádzajúce už z antiky (Plautus). Truffaldino je typ múdreho blázna, ktorý sa neskôr v českej literatúre objavuje v Haškova Švejkovi alebo Hrabalovho strýkovi Pepino. Sluha dvoch pánov je aj do súčasnosti jedna z najhranejších Goldoniho hier.

 

Autor:

Carlo Goldoni (25. februára 1707 Benátky – 6. februára 1793 Paríž) bol taliansky dramatik, autor hlavne komédií. Svoju prvú hru napísal v deviatich rokoch. S rodinou cestoval po celom Taliansku. Pokúsil sa študovať filozofiu a potom práva, ktorých štúdium dokončil až po ôsmich rokoch. Určitú dobu pôsobil aj ako tajomník benátskeho veľvyslanca v Miláne. V roku 1734 sa stal účastníkom bitky pri Parmy a vrátil sa do Benátok. Tam sa začal venovať už výhradne divadlu. S divadelnou spoločnosťou sa pohyboval po Taliansku, počas pobytu v Janove sa oženil s Nicoletta Conniovou. V ďalších rokoch sa úspešne hrali desiatky jeho hier, bol riaditeľom divadiel v Benátkach aj Janove, písal libretá opier. V roku 1757 bol menovaný v Parme dvorným básnikom francúzskych Bourbonovcov s pravidelnou penziou. V roku 1758 ho prijal na audiencii pápež Kliment XIII. V roku 1763 odišiel do Paríža, kde sa stal vychovávateľom kráľovských dcér a písal ďalšie komédie. V rokoch 1784 – 1787 napísal svoje Pamäte. V roku 1792 mu Národný konvent zastavil penziu. Obnovil mu ju na príhovor priateľov vo februári 1793. Zomrel v chudobe deň pred týmto rozhodnutím.

 

Dielo:

Goldoni sa venoval hlavne komédiám a písal tiež libreta k operám. Medzi najznámejšie komédia patrí Kolos (1724, satira, kvôli ktorej bol vylúčený z koľaje v Pavii), Komteska (1743, prvé realizovanej libreto ku komické opere), Klamár (1750-51), Mirandolina (1753), grobian(1760) a Poprask na lagúne (1762).






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe:

Vložiť komentár