Šibeničné piesne – denník (rozbor)

 

 Kniha: Šibeničné piesne

 Autor: Christian Morgenstern

 Zaslal(a): vercas1

 

 

Christian Otto Josef Wolfgang Morgenstern (1871 – 1914)

  • – nemecký básnik, novinár, prekladateľ
  • – zakladateľ nemeckej nonsensovej poézie
  • – obaja rodičia maliari
  • – matka zomrela, keď mal 10
  • – študoval dejiny umenia a práva
  • – venoval sa žurnalistike, poéziu, prekladateľstvo
  • – zomrel na tuberkulózu (pod vplyvom tejto choroby píše Šibeniční piesne)
  • – za života sa nedočkal uznania
  • – predchodca dadaizmu
  • – prispieval do rôznych denníkov a časopisov
  • – pri cestách v Nórsku sa stretol s HenrikIbsen – začal potom prekladať škandinávska diela

 

Ďalšie dielo, význam

  • – anticipuje dadaizmus, surrealizmus, expresionizmus a poetizmus
  • – využíva slovné hračky, náhodné slabiky a hlásky, nezmyselná spojenie, groteskné lyrika, dôležitá je aj vizuálna stránka
  • – ovplyvnený Nietzschem a Schopenhauer
  • – skúma podstatu jazyka
  • – v diele sa premieta jeho humor aj sklon k pesimizmu
  • – Ja asvet – prvotina
  • – zbierka Šibeniční piesne
  • – zbierkaPalmström
  • – zbierky Palma Kužeľ ašľache vydané posmrtne
  • – hymnicképiesne – básne inšpirované duchovnej vedou

 

Vplyv jeho diela

  • – Papierovéblues – hra uvedená v Semafore, obsahovala veľa jeho básní
  • -zhudobnenie – Stromboli – Veľké Lálulá, Košilela
  • – Visiacizámok – Polnočná myš, Hymna šibeničný bratov
  • -The Plastic People of the universe

 

Šibeničné piesne (1905)

Literárny druh:

  • Lyrika (poézia)

Literárny žáner:

  • básne, kaligramy

Téma:

  • nemôžeme tu hovoriť o nejakej tematickej orientácii zbierky, cieľom je predovšetkým preskúmať a prekrútiť jazyk, hrať sa s formou básne, s tvaroslovím, s homonymá, ale dá sa povedať, že dielo je ovplyvnené depresiou autora a zistením, že trpí tuberkulózou

Motívy diela:

  • príroda, názvy vecí a zvierat, absurdita

 

Literárno-historický kontext

  • – na začiatku 20. storočia sa v Európe rozvíja avantgardný smermi, autori chcú šokovať, provokovať
  • – ľudia už majú dosť realizmu a impresionizmu, nové vedeckéobjavy – snaží sa ich aplikovať do umenia, experimentujú, hľadajú nové cesty
  • – nonsensovályrika -nezmyselný až absurdné text, podobné groteske, napr. Grafické básne – uprednostnenie vizuality pred obsahom

 

Hlavné umelecké smery:

  • -expresionizmus – v popredí sú city, vzťahy, pesimistické, zúfalstvo, strach, beznádej, bolesť
  • – veľa v severských krajinách, napr. EdvardMunch
  • – vhudbe – 2. viedenská škola
  • – kubizmus – (cubus= kocka) iný pohľad na realitu, z rôznych uhlov, trojrozmerné veci chcú dostať na papier, napr. Pablo Picasso
  • -futurizmus – spätý s kubizmom, hľadí do budúcnosti, odmieta tradície, schvaľujú vojnu, technika ako hlavný námet, napr. Chlebnikov – Ruský básnik, vymýšľa nové slová
  • -kubo-futurizmus – len v literatúre, zakladateľom je Guillaume Apollinaire
  • -dadaizmus – vzniká za 1. svetovej vojny, intelektuálne protest proti konvenciám, snaha šokovať, vyburcovať z pasivity, absurdita, náhoda, znevažovanie platných noriem, hra so slovami, spojený s kabaretom Voltaire – recitácia básní, výstavy, napr. Tristan Tzara – rumunský básnik, manifest dadaizmu
  • -surrealizmus – projekcia snov a podvedomia, asociácie, psychický automatizmus, nelogické, napr. Salvador Dalí – film Andalúzsky pes, André Breton – Manifest surrealizmu, Magnetické polia
  • – ďalej poetizmus, absurdná dráma, funkcionalizmus

 

Kompozícia:

  • obsahuje na 70 básní a kaligramv

Postavy:

  • zvieratá, vymyslené bytosti, slovné výrazy, oživené veci

Čas a priestor:

  • neurčený

 

Jazyk:

  • – jazyk pripomína detské riekanky, ruší gramatické princípy, slovné hračky, refrény
  • – groteskné verše, poetika nezmyslu
  • – zamerané nazvukovú stránku (melodické, zvukomalebné)
  • – použitiaanafory (= opakovanie rovnakých slov na začiatku veršov alebo slôh),
  • epifora(= opakovanie tých istých výrazov na konci po sebe idúcich veršov)
  • neologizmy (= novotvary) → vytvára nové slovný zloženiny (prvok nemčine vlastný) – slová sa menia podľa rozdielnych vzorcov (nestačí košeľa – musí byť košilela, ďalej Lunalena, Afri -de-Amerika, velvaryba; alebo Pampevlk, Tygrhart, Žrahlt, Vidamýžď , Pětikráska, … – podivné skomoleniny z básne Nové názvy navrhnuté prírode)
  • – slovné zpotvořeniny
  • kaligramy – vizuálne grafické básne (Lievik, Nočná rybie spev)
  • – latinské básne (Lunovis)
  • rým nečistý – básnik prispôsobuje výslovnosť slov tak, aby sa rýmovala,
  • ale hlavne tzv.rým přesmykový – autor prispôsobuje samohlásky nesprávnym a nepoužívajú spôsobom
  • → dochádza k prekvapujúcemu a grotesknému vyznenie veršov
  • abstraktné poézie zo zvukovo originálnych zhlukov hlások, príp. slabík (Veľké Lalulá – zmysel môže poznať len on sám)

Vložiť komentár