Kniha: Pygmalion
Autor: George Bernard Shaw
Pridal(a): cstucco, Petra7721
George Bernard Shaw
- anglický literát írskeho pôvodu
- literárny kritik a vodcovská osobnosť svetového dramatu v 20. storočí.
- pochádzal zo zchudlej protestantskej rodiny
- pisal o kontroverzných témach, rád popichoval spoločnosť, odsudzoval Marxove myšlienky
- neutiešené hry – veľmi jízlivé a kritické
- v roku 1925 získal Nobelovu cenu za literatúru.
- považovaný za druhého najvýznamnejšieho anglického dramatika (po Shakespearovi)
Diela autora:
- hry utiešené (Pygmalion) a hry neutiešené (Živnosť pani Warrenovej)
- Domy pána Sartoria (dráma, neutiešené), Svätá Jana (historické dráma)
Literárne historický kontext
- polovica 20. storočia, anglický realizmus
- zobrazenie skutočnosti a jej kritické poznávanie
- ľudia prechádzajú šokom po 1. svetovej vojne
- rozvoj priemyselnej revolúcie, hospodársky vzostup
Autorovi súčasníci:
- Romain Rolland – Peter a Lucia, Nikolaj Vasilievič Gogoľ – Revizor, Moliere – Tartuffe, John Galsworthy – Sága rodu Forsytových, Eugene O’Neill – Smutok sluší Elektre
Rozbor diela: Pygmalion
Literárny druh: dráma (divadelná hra)
Literárny žáner: satirická komédia
Hlavná téma/námet
- Láska, odlišnosť spoločenských vrstiev a autorov názor na ne (monológ Lízinho otca), spoločenské predsudky, spoločenské zaradenie neurčuje kvalitu človeka.
- Svojím námetom odkazuje na príbeh z Ovidiových Premen. Sochár Pygmalion v ňom vytvoril sochu krásnej dievčiny, zamíľoval sa do nej a jeho láska v nej prebudila život. Dievčina jeho lásku tiež opätovala.
- Shaw tu naráža na problematiku spoločenských vrstiev a tiež na to, ako je ťažké preniesť sa z nižšej vrstvy do vyššej. Život spodiny a smetánky od seba oddeľuje oveľa viac ako len finančná situácia.
- Pygmalion nie je len drámou o ľudskej emancipácii, bojuje tiež proti ľudským predsudkom a spoločenským konvenciám.
Kompozícia:
- Chronologická
- 5 dejstiev + doslov (dokreslenie osudu postáv)
- Dodatočne je pripojený aj epilóg a niekoľko scén, ktoré vyprávajú ďalšie osudy Lízy a Freddyho (ich súžitie, otvorenie kvietinárstva a vzťah k Higginsovi).
Jazyk:
- Spisovný aj nespisovný, vulgarizmy
- Dôležitým prvkom je irónia
- Veľká časť venovaná scénickým poznámkam
- Kontrast medzi rečou ľudí z „nižších“ vrstiev a ľudí z „vyšších“ vrstiev (neprirozené meštianske prostredie X bezprostredná citlivá dievčina)
- Keďže ide o divadelnú hru, dej je tu skôr útržkovitý a málo rozsiahly. Jadro tvoria dialógy. Pred samotným dialógom vždy nájdeme krátky úvod do deja.
Časopriestor
- Dej sa odohráva v Londýne (Anglicko) na začiatku 20. storočia a je chronologicky radený.
Hlavné postavy
- Elizabeth Doolittlová = Líza
- pouličná kvietinárka; hovorí aj správa sa celkom ako hrubiánka, nie je sa však čomu diviť, vyrastala v chudobných pomeroch, ale morálne prevyšuje panstvo. Jej premena nie je výsledkom prevechovy, ale sebauvedomenia.
- je veľmi citlivá, túži po špetke uznania od ostatných
- dostáva sa do konfliktov s Higginsom (Líza citovo založená, Higgins nikoliv)
- Henry Higgins
- postarší profesor fonetiky; starý mládenec, ktorý svoju prácu priamo zbožňuje – pozná pôvod každého s presnosťou na metre
- všetko ostatné je pre neho nepodstatné; keby nemal hospodyniu, sám by sa o seba nepostaral, je roztiahnutý a vznietlivý; nemá príliš rád vysokú spoločnosť, ich mravy sa mu hnusia
- pôsobí na mňa ako egoista, veľa vecí si berie až príliš osobne
- plukovník Pickering
- Higginsov priateľ; pravý džentlmen; starý mládenec; expert na indické jazyky
- na rozdiel od Higginse sa zaujíma aj o city človeka
- Higginsova matka
- syn k nej vzhlíža; má v nej ideály, ako má vyzerať žena
- noblesná dáma s vybranými mravmi a vytrieňeným vkusom, múdra
- pani Pearceová
- slúžka pána Higginse, obetavá, milá
- Ďalšie postavy: Freddy, Lízin otec, návšteva pani Higginsovej, Nepomuk
Dejová linka
V Shawovej hre nájdeme profesora fonetiky Henryho Higginse, starého mládenca, ktorý so svojím priateľom plukovníkom Peckeringom uzatvorí sázku, že sa mu podarí z pouličnej predavačky kvietin urobiť dámu nielen správaním, ale predovšetkým spôsobom reči. V kultivovanom prostredí sa z primitívneho dievčaťa Lízy Doolittlovej skutočne stane vychovaná a bystrá dievčina, ktorá okúzlila svoje okolie tak, že nikto nepochybuje o jej urodenom pôvode. Tým však nastáva komplikácia – Líza sa už nemôže vrátiť k svojmu niekdajšiemu zamestnaniu a profesor Higgins už nemá záujem o jej ďalší osud. Lízy sa ujíma Higginsova matka. Nakoniec sa však do nej zamiluje chudobný mladík Fredy Eynsford-Hill, ktorému dá Líza prednosť pred Higginsom, ktorý by ju tiež rád získal.
Jazyk je využitý ako rozlišujúci a charakterizujúci prvok. V knihe narazíme na vtipné dialógy, iróniu aj jízlivosť. Jazyková komika a komediálna účinnosť zabezpečili hre trvalú životnosť. V knihe je používaný prevažne spisovný jazyk (Pickering, precízna výslovnosť Higginse), ako je v príbehu z „fonetického“ prostredia možné očakávať. Výnimku tvoria Líza a jej otec, ktorí na začiatku príbehu používajú londýnske nárečie (cockney). V knihe nie sú patrné žiadne dlhšie suvety, okrem predmluvy a doslovu. Postavy sa vyjadrujú jasne a stručne, presne tak, ako v bežnej reči.
Na motívy tohto románu bol vytvorený najúspešnejší muzikál všetkých dôb a v zápätí aj film – MY FAIR LADY. Film brzo po premiére vydelal dvojnásobok výrobných nákladov. Napriek výpravnosti a speváckej zložke si zachoval satirický náboj divadelnej hry.
Týmto dielom sa tiež inšpiroval Vladislav Vančura vo svojej komédii JOSEFÍNA. Tam sa však profesor z konzervatória snaží urobiť z mladého dievčaťa speváčku.