Kniha: Plešivá speváčka
Autor: Eugène Ionesco
Zaslal(a): Clairze
Eugéne Ionesco (1909-1994)
- Francúzsky dramatik a básnik rumunského pôvodu
- Predstaviteľabsurdného drámy – hlavne roky 20. storočia (Absurdné dráma zobrazuje skutočnosť ako nezmyselnú. Vyjadruje pocity bezmocnosti osamoteného človeka a stratu schopnosti dorozumenia s ostatnými ľuďmi. Ukazuje človeka, ktorý je ohrozený mechanizmy modernej civilizácie, ktorú sám stvoril.
- Charakteristické je odstránenie súvislého deje, zanedbávanie charakteristiky postáv, deformácie a devalvácia jazyka, ktorý stráca svoju dorozumievacie funkciu.Dialóg síce umožňuje komunikáciu, ale prázdnota fráz a plané táranie znemožňujú dorozumenie. Hry sú ladené tragicky alebo tragikomicky. Časté sú groteskné prvky a čierny humor.
- Bol najprv ovplyvnený
- Došiel k názoru, že svet je plný utrpenia a fanatizmu, preto sa v jeho hrách objavuje tragická a bezradná vízia sveta.Svet sa pre neho stal akýmsi gigantickým strojom, ktorý ničí človeka až tohto stavu je jediným východiskom humor. To ho viedlo k tvorbe tzv. „Antihero“ a absurdnému drámy. Tieto diela je potrebné chápať ako memento proti osamelosti, ale aj politickej svojvôli.
Dielo:
- Hra Stolička-na scéne pred nami je iba Starček a Starenka. Z hry postupne vyplynie, že „kohosi“ očakávajú veľa dôležitých ľudí, pre ktoré má starček pripravené akési „zásadné“ oznámenie. Postavy postupne prichádzajú – ale nie sú vidieť. Starček a starenka je vítajú, hovorí s nimi a neustále pre nich prinášajú nové a nové stoličky, ktorými postupne zahltí celú scénu. V závere hry je očakávaný príchod Rečníka, ktorému bolo zverené poslanie predniesť zásadný prejav stareckej, aby vďaka jeho schopnostiam lepšie vynikol.
- hra Lekcia
- Hra Plešatá speváčka
Ďalšie predstavitelia absurdného drámy:
- SamuelBeckett (Anglicko)
- EdwardAlbee (Olbia)
Českí predstavitelia absurdného drámy:
- Václav Havel
Plešatá speváčka
- vydané 1948
- Zmysel diela:autor chce ukázať neschopnosť ľudí sa dorozumieť, zároveň kritizuje konzumná spoločnosť, podáva obraz jeho súčasnej spoločnosti, rieši problematiku stereotypu, príčinou ľudského nedorozumenia sa paradoxne stáva jazyk ako základný prostriedok dorozumenia, každý si chce podľa neho vykričať svoju pravdu
1) Jazyk
Jazyk: mieša sa spisovná Čeština, s prvky všeobecné češtiny, opakujú sa slová, používa otrepané frázy a klišé, rôzne slogany, nájdeme aj neologizmy, vulgarizmy, jazyk devalvuje-stráca oznamovacie funkciu, nejedná sa o dialógy, ale skôr o zmes monológov, banálne konverzácie
2) Tematický plán
Námet: inšpiráciou pre neho bola konverzačná príručka angličtiny
Žáner: jednoaktové absurdná dráma
Téma: prázdnota, ničota, nuda, neschopnosť ľudí sa dorozumieť
Postavy:
- zmanipulované, trpné, chýba psychologická motivácia ich rokovaní a ich psychologické prekreslenie, v rozhovoroch nie je logika;situácia úzkosti (vplyv existencializmu), pripomínajú akési roboty, automatizované postavy
- pán Smith
- pani Smithová
- pán Martin
- pani Martinová
- Máry, slúžka
- veliteľ hasičov
Prostredie: dom na londýnskom predmestí
Doba: autorovho súčasnosť
Dej:
Manželia Smithovci sedí v izbe, pán Smith si číta noviny a pani Smithová vedie dialóg. Autor zdôrazňuje, že je všetko anglické – izba, kreslá, večer, fajka, noviny, krb, ponožky, ticho, hodiny, údery hodín.
PANI Smithová: Hľa, je deväť hodín. Zjedli sme polievku, rybu, zemiaky na slanine, anglický šalát. Deti píly anglickú vodu. Dnes večer sme dobre najedli. To pretože bývame blízko Londýna a vymenujeme sa Smithovi.
Manžel ju nepočúva a pokračuje v čítaní. Až po chvíli začne reagovať a začne absurdné rozhovor, napríklad o rodine, v ktorej sa všetci členovia volajú Bobby Watson a sú obchodné cestujúci. Slúžka Mary uvedie manželov Martinovi. Smithovi odídu, aby sa upravili. Martinovi sa posadí a po chvíli začnú nesmelo hovoriť. Pán Martin poznamená, že má pocit, že dámu už niekde videl. Obaja premýšľa, kde by sa mohli stretnúť. Dôjdu k zisteniu, že býva v rovnakom dome, v rovnakom byte a sú manželia. Poznamenajú tiež, že obaja majú dcéru Alicu, ktorá má jedno oko bielej a jedno červené. Privítajú sa a prestanú vnímať okolité dianie. Slúžka Mary komentuje situáciu.
MARY: Elisabeta a Donald sú teraz príliš šťastní, než aby ma mohli počuť. Tak vám môžem zveriť jedno tajomstvo. Elisabeta nie je Elisabeta a Donald nie je Donald. Tu máte dôkaz: dieťa, o ktorom hovorí Donald, nie je dcéra Elisabet, nie je to tá istá osoba. Donaldova dcérka má jedno oko biele a druhé červené, rovnako ako dcérka Elisabet. Ale zatiaľ čo Donaldovu dieťa má biele pravé oko a červené ľavej, Elisabetin decko má pravé oko červené a biele má ľavej! Takže celý systém Donaldových argumentácie sa zrúti vo chvíli, keď narazí na túto prekážku, ktorá búra celú jeho teóriu. Cez všetky podivuhodné zhody náhod, ktoré vyzerali ako definitívny dôkaz, Donald a Elisabeta, keďže nie sú rodičmi rovnakého dieťaťa, nie sú Donaldom a Elisabet. On chce veriť, že je Donald, ona chce veriť, že je Elisabeta. On chce veriť, že ona je Elisabeta. Ona chce veriť, že on je Donald. Obaja sa horko mýli. Ale kto je Donald v skutočnosti? Kto je v skutočnosti Elisabeta? Kto má záujem na tom, aby trval tento zmätok? O tom nič neviem. Nepokúšajte sa to vedieť. Nechajme všetko tak, ako to je. (Urobí niekoľko krokov k dverám, potom sa vráti a obráti sa k divákom.) Moje pravé meno je Sherlock Holmes. (Odíde.)
Do izby sa vráti Smithovi, ale nikto nemá čo povedať. Začnú teda rozprávať „zaujímavé“ príbehy o tom, ako uvideli muža na ulici, ktorý si zaväzoval šnúrku alebo o inom (možno rovnakom), ktorý sedel pokojne v metre. Niekto zazvoní, pani Smithová ide otvoriť, ale nikto tam nie je. To sa opakuje ešte dvakrát. Spolu s pani Martinov dospejú k presvedčeniu, že vždy, keď niekto zvoní, za dverami nikto nie je. Muži im odporujú, a keď zvonček zazvoní štvrtýkrát, ide otvoriť pán Smith a za dverami stojí kapitán hasičov. Začnú záhadu preberať aj s ním. Hasič sa spýta, či u Smithových alebo Martinových nehorí. Hovorí, že situácia je zlá, pretože nikde nehorí, je z toho smutný. Potom si rozprávajú anekdoty, ktoré majú nezmyselnú pointu. Vstúpi Mary, ktorá chce predniesť verše. Manželia Smithovci najprv nesúhlasí, ale ukáže sa, že hasič sa s Mary pozná a dovolí ju recitovať.
Ďalšia scéna je najviac nezmyselná -> postavy deklamuje konverzačné frázy, ktoré nedávajú zmysel. Dialóg naberá na intenzite a agresivite, absurdita sa stupňuje a nakoniec sa všetci prekrikujú. V poslednej scéne všetko utíchne, manželia Martinovi sedí rovnako ako na začiatku manželia Smithovi. Martinovi odriekavajú repliky Smithových zo začiatku prvej scény a opona zvoľna padá.
3) Kompozícia
Žáner: jednoaktové absurdná dráma
Kompozícia:
- nie je dej, nie je zápletka,
- netradične poňatý dramatický konflikt
- kompozícia jecyklická – hlavné postavy si vymenia miesta, všetko začína znova
- redukcia času a priestoru, v ktorom sa uskutočňuje dej (vlastne sa nič zásadné nedeje)
- miestnosť, prázdno, súkromné rekvizity, minimalizácia
- dej je vyplňovanie prázdna, aj titul je nezmyselný, bez spojitosti s dielom
Podobné anti-dráme (absur dnímu drámy)
- anti-román (nový román) –Odmietli románový dej i postavy, a zaoberali sa popisom vecí a javov bez kontext a časovej následnosti, to znamená, že príbeh sa odvíjal chronologicky ani logicky.