Peter a Lucia – denník (rozbor)

 

 Kniha: Peter a Lucia

 Autor: Romain Rolland

 Zaslal(a): Sara

 

 

1. Kontext diela

Na začiatku 20.storočia sa začala rozvíjať technika a život sa teda zrýchľoval. Potom prichádza prvá svetová vojna, po ktorej síce existovali demokratické krajiny, ale zrodili sa aj totalitné režimy (fašistické, komunistické ..). Vo 30.rokoch sa tiež objavila kríza, ktorá ovplyvnila vývoj vo väčšine krajín. Koncom 30. rokov zasiahla svet druhá svetová vojna. Literatúru i ostatné druhy umenia zasiahla rad nových smerov a prúdov.

 

Prvým prúdom, ktorý sa prejavil hlavne v poézii, bol civilizmus. Ten zobrazoval nové technické vymoženosti, ako napr. Továrne, mrakodrapy, elektrinu. Oslavuje tiež všedné veci a ľudskú prácu. Vo svete tento smer presadil hlavne Walt Whitman, u nás potom SK Neumann.

 

Ďalším prúdom bol napr. Existencializmus, ktorý kladie dôraz na existenciu jedinca. Človek si uvedomuje svoju existenciu, ale aj smrť, ktorá znamená nutný koniec. Z toho plynnú pocity úzkosti, osamelosti, beznádeje. Spisovateľmi, ktorí sa týmto smerom inšpirovali, sú napr. Jean Paul Santroa Albert canus.

 

K ďalším smerom patrí expresionizmus, ten sa zameriava na prejavy ľudskej psychiky a citové stavy človeka, zachytáva krajné situácie (pocity zúfalstva, prázdnoty.), Reaguje na krízu civilizácie a prvú svetovú vojnu. Veľa sa objavuje v nemeckej literatúre. Z našich autorov sa týmto smerom zaoberali Ladislav Klíma a Josef Váchal.

 

Ďalej existoval tzv. Futurizmus, ktorého zakladateľom bol taliansky básnik Fillipo Marinetti. Ospevuje moderný život, rýchlosť a krásu strojov. Literatúra odmieta interpunkciu, typickým znakom je úsporné vyjadrovania, ktoré vytvára dynamickosť deje. Maliari veci zachytávali tak, aby ich zachytili v časovo následných fázach.

 

Kubizmus sa uplatňoval hlavne vo výtvarnom umení. Snažil sa zachytiť skutočnosť z rôznych uhlov, takže sú obrazy plošné a objekt je rozložený na jednotlivé geometrické obrazce. V literatúre sa s kubizmom stretávame hlavne v poézii, kde ukazuje skutočnosť v nezvyklom uhle. Častejšie sa však stretávame s tzv. Kubofuturismem – jedná sa o spojenie dynamickosti a mnohopohledovosti, výsledkom sú multidisciplinárny básne. Vyznačujú sa voľnými asociáciami predstáv, dejová súvislosť je veľmi uvoľnená a prelínajú sa časové roviny. Významnými predstaviteľmi sú francúzsky básnik Apollinaire a ruský básnik Majakovskij.

 

Literatúru tiež ovplyvnilo literárne hnutie s názvom dadaizmus, ktoré prebiehalo v Európe a v Spojených štátoch v rokoch 1916- 1923. Vzniklo ako reakcia na vojnu a je založené na odporu proti spoločnosti a vojnovým hrôzam. Kladie dôraz na náhodnosti, slová sú radená bez ohľadu na celkový zmysel. K najvýznamnejším predstaviteľom radíme A. Bretona, L. Aragona a P. Eluard.

 

Z učenie Sigmunda Freuda vzišiel smer zvaný surrealizmus zaoberajúce sa otázkami podvedomia. Je založený na fantázii, písanie nie je riadené žiadnym plánom, cieľom je písať tzv. Automatický text – tzn. bez rozumovej kontroly.

 

Poslednými smery, ktoré ovplyvnili tvorbu v prvej polovici devätnásteho storočia, bola proletárska literatúra a socialistický realizmus. Zachytávali spoločenské rozpory, objavovali sa sny o spravodlivejšej spoločnosti. Proletárska poézie sa často recitovala na rôznych zhromaždeniach a schôdzach a vyzývala ľud k boju. Diela socialistického realizmu vznikala hlavne v sovietskej literatúre, ukazovala boj za zvrhnutie kapitalizmu a výstavbu socializmu.

 

2.Autor

Romain Rolland sa narodil v roku 1866 v burgundskom mestečku Clamency v rodine notára. Kvôli jeho nadanie, ktoré sa začalo prejavovať už v jeho chlapčenských rokoch, sa Romainova rodina rozhodla presťahovať do Paríža, aby mu umožnila čo najlepšie vzdelanie. Tu Rolland niekoľko rokov študoval históriu na elitnej škole, potom pokračoval vo svojich štúdiách v Ríme, kde tiež zahájil svoju literárnu činnosť.

 

V roku 1893 sa stal profesorom dejín umenia a prednášal dejiny hudby na Sorbonne, súčasne bol však aj hudobným kritikom a písal hudobné monografie. Od roku 1912 sa venoval výhradne umeleckej činnosti.

 

O dva roky neskôr vyšlo na svetlo sveta jeho hlavná dielo, román Jan Kryštof, za ktorý bol dokonca ocenený Nobelovou cenou. Ďalším, veľmi úspešným, Rollandovým dielom je román, ktorý u nás udomácnil pod názvom Dobrý človek ešte žije – román sa odohráva v autorovom rodnej krajine a je medzi čitateľmi veľmi obľúbený. Roku 1920 vznikla jeho celosvetovo známa novela Peter a Lucia, ktorá sa zaoberá láskou dvoch mladých ľudí vo svete, ktorým otriasa vojna. Od roku 1922 Rolland tiež pracoval na svojom rozsiahlom, psychologicky zameranom, románu s názvom očarená duše, v ktorom propagoval Sovietsky zväz a kritizoval fašizmus.

 

Okrem prozaických diel je Rolland známy aj pre svoje životopisy významných svetových osobností (napr. Beethoven, Michelangelo ..). Zaoberal sa tiež tvorbou mnohých divadelných hier, určených pre tzv. Ľudové vrstvy. V hrách sa pokúšal o šírení hlbokých mravných ideálov, ktoré videl ako možnosť, ako povzniesť ľudstvo.

Romain Rolland zomrel roku 1944 v Burgundsku, blízko svojho rodiska vo mestečku Vézelay.

 

3.Obsah diela

Dielo Peter a Lucia je napísané chronologicky. Dej je zasadený do Paríža zničenej bombardovaním v období prvej svetovej vojny. Jedná sa o krátku protivojnovú novelu sa shakespearovským témou, ktorá sa celkovo delia do sedemnástich kapitol. Témou je vojnová Paríž na pozadí lásky dvoch mladých milencov. Časový dej, v ktorom sa príbeh odohráva, je veľmi krátky – len od stredajšieho večera 30. januára do Veľkého piatku 19.března 1918. Autor tu vydarene zachytáva hrôzy vojny a morálku spoločnosti, ale tiež vzťah dvoch ľudí, ktorí pochádzajú z úplne odlišných spoločenských vrstiev, majú rozdielne názory a pohľad na život, ale ktorí v tejto veľmi ťažkej dobe podľahli tak vznešenému citu, ako je láska. Dejový spád je rýchly a kniha je teda pre čitateľa veľmi čitateľná. Autor sa tiež v diele snaží poukázať na nezmyselnosť vojny, ktorá ničí všetko, čo bolo na svete pekné. Celým dielom sa prelínajú pocity smútku, horkosti, hrôzy a sklamanie.

 

Dej začína predstavením jedného z hlavných hrdinov knihy Petra. Peter je znechutený vojnou, nechápe jej zmysel a jeho život je iba čakaním na to, až za pol roka bude musieť so svojimi rovesníkmi nastúpiť na front. (Peter bol volaný na vojnu so svojimi rovesníkmi, osemnásťročným chlapci. Z pol roka bude vlasť potrebovať jeho tela. Vojna sa ho dožaduje. Už len šesť mesiacov mu popravou. Šesť mesiacov!) Začína strácať záujem o svoje okolie a uzatvárať sa do svojho vlastného sveta. Jedného večera, pri bombardovaní Paríža, sa skrýva v metre, kde zahliadne nádhernú dievčinu, do ktorej sa na prvý pohľad zamiluje. Na jeden moment sa ocitnú v metre vedľa seba a na krátky okamih sa chytí za ruku, keď bombardovanie ustane, dievča bez jediného slova alebo pohľadu zmizne v dave. (,, V tom všeobecnom vzrušenie všetky natlačenú tela splývala v jeden celok a Petrovi dlaň pritom uchopila ruku zľahka sa ho dotýkajúci. A keď zdvihol oči, videl, že je to Ona. “)

 

Peter však krásnu neznámu nemôže dostať z hlavy a neustále na ňu myslí. Blúdi preto celé dni ulicami Paríža a dúfa, že na ňu niekde náhodou narazí. Keď sa tak stane, nie je však schopný slova. Pri ďalšom stretnutí ale zoberie všetku svoju odvahu a rozhodne sa s ňou zoznámiť. Po krátkom rozhovore sa dozvedá jej meno, ale tiež niekoľko vecí o jej živote, napríklad, že sa živí maľovaním kópií známych obrazov a fotografií a že musela zanechať štúdií kvôli smrti svojho otca, ale aj kvôli vojne. ( “Maliarka?” Spýtal sa. “Aj nie,” odpovedala Lucia, “to je na mňa slovo príliš veľké. Len chatrná kýčařka.” “A prečo? Len tak pre zábavu?” “Ach nie! Kdeže! Na zárobok.” )

 

Od tohto dňa sa začnú pravidelne stretávať pri fontáne. Ich vzťah je dôvernejší a dôvernejší, podnikajú spolu rôzne prechádzky Parížom, zhovárajú spolu o živote a ich dni sú plné krásy a porozumenia. Postupom času vyplýva na povrch, ako sú obaja dvaja odlišnými osobnosťami a nakoľko majú rozličné životy. Petr pochádza z dobre zabezpečenej notárske rodiny, jeho brat, ku ktorému vždy obdivne vzhliadali, narukoval na vojnu už na začiatku vojny. Keď sa potom raz za čas vracia domov, Peter si je vedomý zmien v jeho správaní aj toho, ako veľmi vojna zmenila jeho osobnosť.Trápi sa ich vzťahom a tým, že medzi nimi vojna vytvorila priepasť. (,, Pri prvom Filipovu návrate z pole Peter, keď pribehol s pálčivú láskou v samotárske dušu, hneď bol zmrazený bratovým uvítaním … “) Lucie zase naopak nemá toľko času, zaoberať sa pocity. Po smrti otca a prerušenie svojich umeleckých štúdií je nútená postaviť sa na vlastné nohy a zabezpečiť svoje živobytie sama, čo Petr príliš nechápe. Lucie má viac životnej nadhľad, chápe svet a vie, že občas je potrebné robiť ústupky. Napriek tomu všetko sa však bezhranične milujú.

 

Jedného dňa Lucie pozve Petra k sebe domov, pretože mu sľúbi, že namaľuje jeho portrét. Pri tej príležitosti mu zverí svoj životný príbeh, čo ich vzťah ešte viac utuží. (,, .. čoskoro došlo k tomu, že sa mu zverovala s dôvernosti o sobie a o svojej rodine, ktorá pôvodne nijako nemienila vypravovať. “) Čas Petrova odchode do vojny sa čím ďalej viac blížia a milenci si sľúbia, že sa oddajú do Vzkriesenia. Obaja sa oddávajú svojim snom, plánujú spoločnú budúcnosť, aj napriek tomu že vie, že sa nikdy nenaplnia.

 

Na Veľký piatok sa rozhodnú navštíviť kostol sv. Gervaise, kde sa koná organový koncert. Prosí boha aby ich navždy spojil, za pár okamihov sa však kostol pod ťarchou bombardovanie otriasa v základoch a na milenca zovreté v objatí padá pilier, ktorý ukončuje ich životy a tým potvrdzuje ich mladú lásku na veky. (,, Materským objatím si tú drahú hlavu zo všetkých síl pritisla do lona a sklonila sa nad Petrom, s ústami na jeho šiji, takže boli schúlení v nepatrné klbko. A mohutný pilier je naraz pochoval pod svojimi sutinami.)

 

 4.Hlavní postavy

Petr Aubier – je osemnásťročný chlapec, ktorý pochádza z notárske usporiadanej rodiny. Je znechutený hrôzami vojny, nechápe vojnu, často blúdi ulicami zbombardovaná Paríža a premieta nad svetom. (,, Načo tie pyšné vlasti, tie lupičské štáty, tie národy, vychovávané k vraždenie ako k nejaké povinnosti! A načo to krviprelievanie všade medzi ľuďmi? Ten svet, v ktorom jeden požiera druhého? Prečo život vyzerá ako nekonečný reťaz, obludný a desivý, ktorého každý článok sa nahnevane zakusuje do susedovej šije, páse sa na jeho tele, žije z jeho bolesti a žije z jeho smrti? Načo boj a načo bolesť? Prečo smrť? Prečo život? Prečo? Prečo? “) . Je veľmi jemný a citlivý mladý chlapec, neskazený svetom, má problémy s dospievaním, je to veľký rojko, ktorý má problém zapadnúť do spoločnosti a často si svet idealizuje. Postupom času sa začne uzatvárať do svojho vlastného sveta, jediný, komu dôveruje je jeho straší brat Filip. Po stretnutí s Luciou, do ktorej sa bezhlavo zamiluje, sa pre neho láska stáva stredobodom vesmíru, myslí len na ňu. Spoločne si vytvára svoj snový svet, v ktorom vojna nemá miesto, snaží sa nemyslieť na to, že Peter bude musieť narukovať, užívajú si všetky spoločné chvíle. (,, ochutnávali skvelých tichých radosťou budúceho rodinné- ho života … A predsa obaja vedeli, že nič z toho sa nestane: Petr to tušil z vrodeného pesimizmu – a lucie z jasnozrivosti lásky, ktorá vedela, že ich sobáš nie je prakticky možný … “)

 

Lucia – je mladá, skromná dievčina, ktorá veľmi miluje Petra. Po smrti otca musí ukončiť svoje umelecké štúdiá a žije sama s matkou. Maľuje kópie známych obrazov a fotografií, aby si sama zarobila na živobytie. Jej matka pracuje ako robotníčka v továrni na výbušniny. Lucie pozná svet lepšie ako Peter, všeličo už zažila a Petr jej život často nemôže pochopiť kvôli pomerom, z ktorých pochádza. (,, Smutne sa jej spýtal: “Ale prečo, prečo to robíte?” Pozrela na jeho nechápavo Zkormoucený tvár a láskavo, s materskú iróniou sa pritom usmievala: videla v Petrovi hodného meštianskeho synčeka, ktorému všetko v živote bolo tak jednoduché a ktorý nechápe, že človek musí robiť mnohé ústupky, aby mohol … “) Nie je tak naivný, chápe, že človek musí niekedy aj niečo obetovať, o budúcnosť sa príliš nestará a snaží sa žiť len prítomným okamihom. (,, Dnes si zrejme po prvé myslím, “povedal,” že aj na valce je niečo dobré. “” Och nehovorme o nej! Je to tak protivné! “) Nebojí sa smrti, najväčší strach má z momentu, kedy Petr odíde na vojnu. Jej rola preto v knihe pôsobí ako kontrast k Petrovi.

 

Filip – nie je síce v diele hlavnou postavou, ja som sa však rozhodla charakterizovať aj ho, pretože si myslím, že na vývoj Petra mal veľký vplyv. Jedná sa o Petrova staršieho brata. Pred tým, než na začiatku vojny dobrovoľne narukoval na vojnu, mali so svojím mladším bratom veľmi dôverný vzťah, keď sa však vracia z vojny domov, Peter ho už nespoznáva a je sklamaný ich vzťahom. Filip sa k Petrovi chová veľmi úsečne, odťažito a ironicky, v kútiku duše však v neskazenou, naivným a zamilovanom Petrovi vidí sám seba pred vojnou, v ktorej stratil všetky ilúzie o svete. (,, Stratil už mnohé Ilus, ale trpel tým tak kruto, že hovoriť o tom nemohol. Hanbil sa, že v ne věříval. Ako býval hlúpy, že nevedel vidieť život, aký skutočne je! “) Ľutuje svojho správania k Petrovi, ale nedáva mu to nijako najavo.

 

 5.Jazyk diela

Dielo je napísané formou prózy. Je tu použitá spisovná reč, autor sa vyjadruje pomocou pocitov postáv. Dielo je citovo zafarbené, jazyk nie je príliš komplikovaný. Striedajú sa tu krátke a úsečne vety s dlhšími súvetiami. Nájdeme tu aj veľa dialógov, v ktorých autor vyjadruje osobnosť a charakter postáv, ale aj ich vzťah k vojne. V celom diele sa objavuje množstvo kontrastov napr. Láska x smrť (,, .. k okúzlenie jeho myšlienok sa pripájalo ešte to, že láska sa v ňom zrodila pod krídlom smrti. “) alebo chudoba Lucie x zaopatřenost Petra, život x smrť, krása lásky x hrôzyválky..Setkáváme sa tu aj s majstrovskými opisy prostredie, ktoré nie sú príliš zdĺhavé a zároveň nám umožňujú si danú scénu ľahko predstaviť.

 

V diele sa objavujú tieto figúry a trópy:

prechodníky: (,, Opierajúc sa o mostné obruby, … “)

Prirovnanie: (,, .. zostupovala po schodoch ako Lanky. “)

Metafory: (,, Nad ním, nad temnotami tých klenieb, tej potkania chodby, ktorej uháňala kovová obluda hemžiace sa ľudskými červami .. “)

 

 V diele môžeme tiež nájsť:

Menné tvary slovies: (,, .. v akési smädné roztúženosti, súc v vnútre snáď šťastný, snáď nešťastnej, zamilovaný a napojený láskou … “)

Vulgarizmy (,, Hrozil sa zverovať svoje myšlienky verejnej mienke (tej pouličné dievky), ale túžil slobodne združiť svojho ducha s dušami, ktoré by si sám zvolil za priateľov. “)

Mnohonásobné prívlastky: (,, Bola ako popol, hustá, šedivá, žltkasto svetielkujúce. “)

Zvolacie vety: (,, Keby aspoň bolo možné prežiť toho pol roka bezmyšlienkovite! Zostať v týchto podzemných chodbách! Neuvidí už nikdy kruté denné svetlo! “)






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: