Kniha: Mechanický pomaranč
Autor: Božena Neumannová
Zaslal(a): Zanet
Autor: Antony Burgess (1917 – 1993)
Anglický spisovateľ, ktorý sa narodil v Manchestru, kde absolvoval vysokoškolské štúdium. Po šesťročnej službe v armáde prednášal rétoriku a drámu na vysokej škole, pracoval aj ako stredoškolský profesor. V rokoch 1954-1960 bol armádnym lektorom v Malajzii a na Borneu. Spisovateľom z povolania sa stal v roku 1960, ale v tej dobe už napísal tri novely a dejiny anglickej literatúry. Čas tiež trávil ako skladateľ vážnej hudby a niektoré jeho diela sú príležitostne uvádzaná dodnes. Burgess je jedným z najplodnejších anglických spisovateľov. Okrem jeho najslávnejšieho románu
Mechanický pomaranč z roku 1962, presláveného o desať rokov neskôr aj rovnomenným filmom Stanleyho Kubricka, napísal hlavne v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch mnoho ďalších diel. Zomrel na rakovinu pľúc v Londýne 22.listopadu 1993 vo veku 76 rokov.
Doba a miesto deja: 60. Letá 20.storočia, vyšlo veľa kníh ktoré vyšli v týchto rokoch ,, Lolita ,, od iného autora
Diela:
Pozemské mocnosti 1980
Koniec správ zo sveta 1987
Staré železo 1989
Všetko, len slnko nie 1992
Dielo Mechanický pomaranč je rozdelené do 3 častí s rovnakým počtom kapitol a to 7. Dielo je napísané ich -formy
– Predpoklad autora ako bude vyzerať mládež za pár rokov, podáva nám obraz zvrátené mládeže
Hlavné postavy:
– Alex (Pokorný Rozprávač) štrnásťročný narušený chlapec obľubujúci sa v sadizmu, človek je zvrátený -> autor chcel ukázať ako kultúra naberala na postupe životom
– Jiřík, pitrs, Tupoun – Alexovho partia
– Väzenský CARLO – kňaz, ktorý je proti vládnemu experimentu
– F. Alexander – spisovateľ, ktorého Alex s jeho partiou napadli, znásilnili mu ženu
Jazykové prostriedky
Veľmi špecifický je jazyk diela. Autor tu vytvoril novú a úplne špecifickú reč, ktorú označuje ako jazyk ,, týnů ,, čiže jazyk, ktorý medzi sebou používa predovšetkým mládež. Výrazy sú prevzaté predovšetkým z angličtiny a ruštiny.
Hlavná myšlienka
Román prináša ucelenú štúdiu ľudského vnútra, násilia, sexu a zla v človeku. Nadmiera brutálnych scén nie je samo-účelová. Autor sa snaží upozorniť na nezmyselnosť a absurditu ovplyvňujúce ľudské konanie.
Chce ukázať na filozofický problém – téma prevýchovy, vystupuje proti liečbe v knihe .. je neprípustné aby liečil ľudí
Dej:
Dej nás zavedie do Londýna v bližšie neurčenej budúcnosti. Alex a jeho priatelia trávia všetok voľný čas buď v mliečnom bare, kde si dávali takzvané mlieko plus, teda mlieko s nejakou drogou, alebo prepadávaním ľudí, drancovaním obchodov, znásilňovaním a plienením.
V prvej časti sa zoznamujeme s typickým programom party, najprv si dajú mlieko plus a potom sa vydajú do ulíc, prepadnú starého muža na ceste z knižnice, vykradnú obchod a zbijú majiteľa, dajú sa do konfliktu s inou partiou a nakoniec ukradnú auto a vydajú sa za mesto. Kúsok za Londýnom zastaví u obydlia s nápisom „DOMOV“ a drobnou ľsťou sa dostanú dnu. V dome žije spisovateľ F. Alexander, ktorý zrovna píše román „Mechanický pomaranč“, a jeho mladá žena. Alex a jeho priatelia spisovateľa zbijú a okradnú a manželku brutálne znásilní. Potom sa opäť vráti do mliečneho baru, tam medzi nimi však vystane konflikt o vodcovstvo. Čoskoro nato sa rozídu domov. Alex pochopiteľne školu celkom zanedbáva, budúci deň pred rodičmi predstiera nevoľnosť, aby tam nemusel ísť. Celý deň počúva svoju obľúbenú vážnu hudbu a večer sa opäť chystá von. Tentoraz sa rozhodnúť vykradnúť dom v lepšej štvrti. Žije tam iba stará pani so svojimi mačkami. Tá ale zavolá políciu skôr, než sa do domu vôbec stihnú vlámať. Alex ženu surovo zbije, keď v tom počuje prichádzať políciu. Chce utiecť, ale jeho priatelia ho napadnú a bezmocného ho tam ponechajú. Alex je potom odsúdený na 14 rokov väzenia.
Druhá časť sa odohráva o dva roky neskôr. Alex je príkladný väzeň, obľúbil si ho aj väzenský kňaz. S ním preberá novú techniku „Ludovica“, pomocou ktorej sa väzeň môže rýchlo dostať na slobodu a navyše je zaručené, že už nikdy žiadny zločin nespácha. Po jednom incidente, kedy sa spoluväzni ubil nováčika na smrť, je pre túto novú techniku vybraný viacmennej ako experimentálne objekt. Liečba má trvať 14 dní. Každý deň mu podávajú vnútro žilovo dáviaci látku a núti ho sledovať násilné snímky. Vďaka tomu sa mu potom pri sebe menší myšlienke na násilie urobí nevoľno. Bohužiaľ pre Alexa tieto snímky ale sprevádzala vážna hudba a tento dáviaci reflex sa preto preniesol aj na ňu. Štrnásty deň Alexa ako subjekt predvádza pred nadšeným publikom a potom ho prepúšťa.
V tretej časti sa slobodný Alex chystá domov, tam ho ale rodičia uvítajú veľmi rozpačito a oznámi mu, že v do jeho izby nasťahovali nájomníka a že pre neho nemajú miesto. Alex zdrvene odíde a prvýkrát zamieri do svojho starého známeho mliečneho baru, tam si dá mlieko plus a po niekoľkých hodinách halucinácií sa rozhodne ísť do knižnice, aby v nejakej knihe vyčítal, ako bezbolestne odísť. V knižnici ho ale spozná jeden muž, ktorého predtým zbil, asi ostatnými sa na neho vrhnú. Keď príde polícia, nie je to nikto iný ako Alexov bývalý kamarát Tupoun a jeho bývalý nepriateľ zo znepriatelené party. Tí ho odvezú kúsok za mesto a tam ho taktiež zbijú. Potom, čo odídu, sa Alex doplazí k najbližšiemu domu a žiada o pomoc. Čoskoro spozná, že je to ten istý dom, ten s nápisom „DOMOV“, kde pred dvoma rokmi napadli spisovateľa a znásilnili jeho ženu. Spisovateľ tam stále žije a Alexa sa ujme. Nespoznáva ho, pretože vtedy mali masky. Alex sa dozvie, že spisovateľovho žena po ich čine zomrela. F. Alexander si vypočuje jeho príbeh a je ním šokovaný, rozhodne sa ho využiť ako zbraň proti súčasnej vláde, ktorá sa novou technikou chváli. Zavolá svojich priateľov a Alexa im predstaví, tí ho potom odvádzajú do jeho nového bytu, v tom si F. Alexander podľa hlasu na Alexa rozvzpomene. V novom byte Alexa uväzní a púšťa mu vážnu hudbu, z ktorej vie, že takmer šalejú. On už to nemôže vydržať a skočí z okna. Nezomrie, ale má veľmi vážne zranenia. V nemocnici je oň perfektne postarané, príde ho dokonca navštíviť aj minister vnútra, aby si očistil štít. Z techniky „Ludovica“ ho vylieči a pustí späť do života. Znovu sa nasťahuje k svojim rodičom a na chvíľu sa vráti aj k starému spôsobu života. Zisťuje však, že už ho násilnosti ani nebaví a uvedomí si, že dospel a praje si pokojný rodinný život. „