Kniha: Marťanská kronika
Autor: Ray Bradbury
Zaslal(a): Barmos
Literárny žáner – poviedkový román
Forma – próza
Slohový útvar – vypravovania
Postup – vypravovania
Funkčné štýl – proste oznamovacie
Útvar jazyka – spisovná Čeština, niekde všeobecná Čeština
Jazykové prostriedky – bohatá Čeština, žiadne archaizmy, občas vulgarizmy, dialógy, monológy
Postavy a ich charakteristika – podľa konkrétnych poviedok
Umelecké prostriedky – alegórie, kontrasty, prirovnanie, metafory, personifikácia, symbolika
Kompozícia umeleckého textu
– er -formy
– radenie poviedok chronologicky za sebou
– záber 27 rokov (1999 – 2026)
– ústrednú tému – spľundrovaní nedotknutého sveta človekom, alegória na zdevastovanej prírody v Amerike a ďalších skôr čisto prírodných území, rýchly nástup technológiu, ktoré sú nebezpečné pre samotného človeka – autor. postoj nezaujatý, iba upozorňuje
– jednotlivé poviedky delené do kapitol, zachované odseky
– leitmotív – obdiv a úcta k Marťané zo strany autora
– na záver nádeje do budúcnosti – novo prichádzajúci na Mars sa správajú oveľa úctivejšie
Obsah
– fiktívne dejiny kolonizácie Marsu
– neúspechy prvých kolonizátorov, vyhubenie Marťanov ľudským vírusom
– atómová vojna na Zemi – vyľudňovaniu Marsu
– novo prichádzajúci na Mars – etickejší prístup k Marsu
– v jednej poviedke – vyjadruje svoj osobný obdiv k EA Poeovi – varuje pred ničením kultúrnych pamiatok, kníh
– desivá vízia budúcnosti, však s optimistickým záverom
– sleduje reakcie ľudských organizmov na extrémne podmienky, v ktorých sa na novej planéte objavujú – ich snahu o sebarealizáciu, nové začiatky, samotu, zbohatnutie, varuje, pritom vyzdvihuje ľudské hodnoty
Zaradenie ukážky do literárno-historických súvislostí:
Doba vzniku – 1946
Historické súvislosti
– spoločnosť po druhej svetovej vojne, sám Bradbury naráža na nebezpečenstvo atómových zbraní
– železná opona, vojny v Kórei, Vietname, globalizácia, konzumný životný štýl
– rozvoj kinematografie, divadla, technológií, výskumu – výrazný posun v spoločnosti
– 2. septembra 1945 – koniec 2. svetovej vojny – bezprostredné reakcie literatúry
Kultúrne súvislosti
– Trauma 2. sv. v. – vyrovnávanie trvá dodnes, nemeckej trauma, čiernobiele videnie východnej literatúry – heroické, kolektív; západné literatúra – autentickosť, bez pátosu
– Vplyv existencializmu – na svete sme nedopatrením, svoje bytie obhajujeme voľbami, za ktoré nesieme zodpovednosť; o krízach medziľudských vzťahov, úzkosti, odcudzenia, vykorenenia, nekomunikaci
– Reakcia autorov – experimenty s formou, návraty k mýtom, vízie budúcnosti, …
– U nás – J. Škvorecký (Zbabělci), M. Kundera (Neznesiteľná ľahkosť bytia), B. Hrabal (Ostro sledované vlaky), J. Mňačko (Ako chutí moc)
– USA – generácia beatnikov – A. Ginsberg (Kvílení), J. Kerouac (Na ceste)
- Fantasy (Tolkien), Postmodernismus (WoodyAllen, Umberto Eco)
– Sci-fi – pôvod už v renesanciu (fantastické cestopisy – Marco Polo – Milion)
- rozvoj v storočia – Jules Verne, EA Poe, RL Stevenson, AC Doyle
- Začiatok 20. storočia – Karel Čapek, HGWells (Vojna svetov), Chersterton
- Najprv vychádzalo časopisecky pre okrajové čitateľa, ako poklesnutý žáner
- Základom je dnešný svet a jeho vedecké poznatky posunuté do budúcnosti – alternatívne svety
- Témy – robotika, vesmír, stret s mimozemskými civilizáciami, nadvláda umelej inteligencie, cestovanie časom, biotechnológie
- IsaacAsimov (Ja, robot; Robocop), Robert Heinlein (Hviezdna pechota, Občan galaxie), AC Clarke (2001: Vesmírna Odysea)
Charakteristika autora
– narodený 1920 v USA
– píše sci-fi literatúru
– publikoval svoje poviedky vo fantasy časopisoch
– najslávnejšími diely sú – Marťanská kronika (o neschopnosti ľudí, učiť sa z vlastných chýb)
– 451 ° Fahrenheita – o neustále zamestnané spoločnosti ničiaci nielen knihy ale aj múdrosť
Filmové a divadelné adaptácie
– seriál z roku 1980 – 4,5 hodinový – Michael Anderson
Aktuálnosť diela v dnešnej dobe
– ľudia ako ničitelia všetkého prirodzeného a narušitelia prírodného chodu, varovanie pred opakovaním starých chýb, pred nebezpečenstvom príliš rýchleho nástupu technológie, ktorá sa dá veľmi ľahko zneužiť