Kniha: Majster a Margaréta
Autor: Michail Afanasievič Bulgakov
Zaslal(a): Eliona
Zasazení autora:
Román vznikal v čase, keď bol Bulgakovl v sovietskom impériu nežiaducim autorom. Jeho hry sa nehrali, prózy nepublikovali. Bol jeho posledným dielom, zhrnutím jeho života, riešil osud umelca (Majstra) vyvrhnutého totalitným systémom. Mám pocit, že keď sa Majster lúčil s Moskvou a životom, ako by to bol on sám. Posledné kapitoly už len diktoval, kvôli nastávajúce slepote, skončil päť dní pred svojou smrťou. Bulgakov sa pri písaní tejto knihy inšpiroval hlavne Goetheho Faustom a je považovaný za zakladateľa magického realizmu.
Autor:
Narodil sa v roku 1891 v Kyjeve. Vyštudoval lekársku fakultu kyjevskej univerzity. Zúčastnil sa vojny v červenom kríži a bol dokonca viackrát zranený. Bol nejakú dobu závislý na morfínov. O tomto období napísal knihu Morfín. Na Kaukaze také slúžil ako armádny doktor, chytil týfus a bol mu preto po vojne zamietnutý odchod s jeho rodinou do Francúzska. Nejakú dobu cestoval po Kaukaze a nakoniec zamieril do Moskvy, kde mienil zostať. Aby sa uživil, začal pracovať ako novinár- fejtonista 1924 (Osudná vajcia, Psie srdce). Konečne take začal písať hry, neboli však povolené. Bieli generáli mu získali Stalinovu priazeň, osobne ho chránil a zaručil mu prácu dramaturga, scenáristu a asistenta réžie v Moskovskom umeleckom divadle. Ivan Vasilievich, Last Days (Pushkin), and Don Quixote, Moliére tiež zakázané. Komédia Zojčin byt a Fialový ostrov boli spoločnosťou nadšene prijaté, ale kritikou strhané. Nakoniec v roku 1929 štátna cenzúra zakázala publikácii akéhokoľvek jeho diela či hranie jeho hier. Napísal Stalinovi z úplnej zúfalstva, vzápätí obdŕžal hovor a bol pýtali, jesli skutočne chce odísť. B. povedal, že rus nemôže žít inde ako vo svojej domovine. Stalin teda zariadil aby sa mohol vrátiť späť do divadla, kde adaptoval Mŕtve duše Gogola pre javisko. V roku 1932 sa oženil už po tretí a Yelena Shilovskaya mu bola zrejme predlohou k Markétke jeho najznámejšieho románu Majster a Margaréta, na ktorom pracoval od roku 1928. B. bol veľmi nešťastný, cnelo sa mu po rodine. Znovu požiadal o opustenie Ruska, nebol nikdy vypočutý. Román dokončil slepý B. roku 1940 päť dní pred svojou smrťou, zostal ešte dlhú dobu v šuplíku, ako väčšina jeho ostatných diel. Zomrel na dedičnú poruchu obličiek.
Pre Bulgakowu satiry je typické prelínanie fantastických a realistických prvkov, groteskné situácie dokáže zameranie sa na dôležité etické problémy.
Autorov zámer:
kritika Moskovskej spoločnosti, riešenie otázky dobra, zla, rozkladný vplyv strachu, úprimná láska
Miesto a doba deje:
Dve línie príbehu. prvý v Moskve, v roku 1930, druhá v Jeruzaleme roka 30. Moskva sa potyká s diablom, Jeruzalem s Bohom.
Hlavné postavy:
Majster (inak bezmenný umelec, prenasledovaný kritiky i režimom) nie je vedený túžbou po maximálnom individuálnom poznaní a peklo ho paradoxne zachraňuje pred životom.
Woland (personifikácia Diabla) postráda mefistofelskou aktivitu, pretože svet, ktorý zabudol na boj dobra so zlom, ho nudí.
Kocour Behemot (nepresný slovenský preklad: kňourat) – zakliaty princ, vynikajúce žertéř a srandista, najbližší z Wollandových spoločníkov. snáď len
Margaréta je pre lásku schopná obetí.
Ivan Bezprizorných (mladý, naivný, no zapálený sovietsky básnik, po stretnutí s Woland zošalie a na klinike sa stretne s Majstrom) predstavuje typického románového hrdinu každodennosti, činorodého a pohyblivého.
Umelecké kompozičné prostriedky:
Druh: lyricko-epický
Žáner: Groteskné román
Umelecký smer: zakladá magický realizmus
Jazyk: rozmanitý, zastáva funkciu charakteristiky postáv, er-forma
Kompozícia: zložitá, 2 dejové línie, zjavne nesúvisiace, sa na konci prelínajú, chronologicky zoradené
Členenie: 32 pomenovaných kapitol, epilóg
Autor navodil úžasnú atmosféru. Pri diablovom konania rýchlym spádom deja a bizarnosťou rokovaní a dialógov postáv, pri apokryfy naopak spomalením, rytmizovaná próza necháva človeka vychutnať si staroveký Jeruzalem, ktorý sám autor podrobne študoval pre vierohodnosť príbehu.
Zaujímavá je absencia charakteristík postáv. Za tie hovoria ich rokovaní, spôsob vyjadrovania .. Tak sa také v deji striedajú rôzne jazykové roviny (Korovjevův expresívne prejav, Stravinského zhovievavý tón). Autor ponecháva čitateľovi pomerne veľký priestor pre rozvinutie vlastnej fantázie. Rovnako tak na ňom necháva zmysel a pravdivosť príbehu. Celú dobu sa pohybujeme na pomedzí reality a sna, výklad sa teda môže meniť podľa viery a postoje jednotlivého čitateľa. Kniha ma veľmi oslovila. Zaujal ma ako spôsob podania, tak námet a filozofické poňatie knihy je mi blízke.
Námet:
V prvou líniou príbehu sa realita prelína s abstrakciou a fantáziou autora. Okrem pútavého, príťažlivého deje román poskytuje aj mnoho informácií o živote a pomeroch v vtedajší Moskve. Druhá línia, prenikajúce k nám skrze ústa diabla a knihu Majstra je vlastne apokryfy na ukrižovanie Krista, kde sa riešia vina a morálny postoj Piláta Pontského. Výklad biblického príbehu je originálny napríklad tým, že Ježiša nechal do Jeruzalema prísť pešo, bez učeníkov. Jediným pravým učeníkom mu bol Matúš. Pilát, aby sa vyrovnal so svojím svedomím, necháva zavraždiť Judáša Iškariotského. Na filozofickej rovine sa tu rieši evanjelický konflikt pravdy a práva, otázka ľudskej viny a zbabelosti.
Obsah:
Dej románu je veľmi komplikovaný, prelínajú sa v ňom dve línie príbehu. prvý v Moskve, v roku 1930, druhá v Jeruzaleme roka 30. Moskva sa potýka s diablom, Jeruzalem s Bohom.
Dej začína rozhovorom básnika Ivana a redaktora Berlioz na Patriarchových rybníkoch v Moskve o neexistencii Ježiša Krista. Pridá sa k nim tajomný cudzinec- diabol a snaží sa im vyhovoriť, že diabol a Ježiš vskutku existujú.
Rozpráva príbeh o Pilát Pontský (tým sa dostávame do druhej línie príbehu) a predpovie smrť Berlioz. Keď sa predpoveď vyplní, chce básnik Ivan cudzincov chytiť. Ten sa mu aj cez najväčší snahy akoby kúzlom vytráca is podozrivými kumpánmi, veľkým kocúrom, vytáhlým komikom Korovjevem a lúpežníkom Azazel. Ivan situáciu nezvládne a je poslaný do ústavu pre choromyseľných.
diabol v Moskve vystupuje pod menom Woland a so svojimi spoločníkmi ďalej pácha škody. Lôžka ústavu sa plní ľuďmi, ktorí sa s nimi stretli. Tu sa tiež Ivan stretne s Majstrom, ktorý sa zrútil po tom, čo komunistický režim neprijal jeho jedinečný román o Pilát Pontský (úryvky z románu nás zas vťahujú do druhej línie príbehu). S knihou mu pomáhala aj jeho milovaná Margaréta. Tá už sa dlhú dobu trápia, nevediac, kam jej milý po tej hroznej rane – nevydanie knihy – zmizol.
Aj ona sa s približujúcim splnom stretáva s Woland. Ten za ňou prichádza s prosbou, aby hrala kráľovnú na diabolskom plese, ktorý sa práve za splnu koná. Zúfalá Margaréta sa upíše diablovi a na jeden deň sa premení na divožienky. Napodiv sa svojej úlohy zhostí veľmi udatne a pre normálneho smrteľníka neuveria teľné a príšerné výjavy z bálu mŕtvol jej nijako neodradí, dokonca akoby si ho užívala. Tak vidíme zmenu Majstrovi oddanej, láskou zúfalé Markétky v samopašný a nepríjemnou čarodejnicu.
Keď vyjde slnko, želá si len jediné: aby bola s Majstrom a všetko bolo ako predtým. Tak sa stane a Woland oblíbiv si Margaréta odkiaľsi vytiahne dávno zničené majstrovské dielo o Pilát Pontský. Obaja sú šťastní.
Lenže za diablom príde svätý Matúš, posol Ježiša, a žiada si Majster a Margaréta k sebe, tak sa mu Majstrov román zapáčil. Woland musí vyhovieť, a tak obaja zabije. V rovnakej chvíli zomrie tiež nemenovaný muž v blázinci a nejaká žena. Príbeh teda môžeme chápať ako výplod chorej mysle. Každopádne príbeh končí, keď Majster oslobodí Piláta, ktorého zlé svedomie ťažilo k krajinu, as Margaréta pokračuje do večného domu a večného pokoja. Diabol aj so svojimi kumpánmi zamieri do temnej priepasti. Pilát kráča do nebies a hovorí s Ježišom.