Lakomec – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Lakomec

Autor: Molière

Přidal(a): Jimboo+

 

Molière

  • Francúzsky herec, spisovateľ a dramatik. Najúspešnejší európsky veseloherný autor.
  • Molière, vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin. Prezývku si dal, aby nedělal otci ostudu.
  • Začínal ako herec a režisér u kočovných spoločností. Herectvím bolo v tej dobe opovrhované.
  • Herec u kočovných spoločností, ale aj spisovateľ frašiek a komédií bol viac ako 13 rokov. Potom získal miesto riaditeľa kráľovského divadla v Paríži.
  • Vychádzal z tradície ľudového divadla, antických komédií a talianskej commedia dell’arte (improvizácia).
  • V jeho hrách sa premietala súdobá mravná problematika a ľudské chyby – postavenie žien vo spoločnosti a rodine, lakota, snaha mešťanstva napodobovať šľachtu a náboženské pokrytectvo -> cirkev ho prekliala.
  • Jeho postavy mali nadčasovú platnosť.
  • Počas záverečnej scény svojej hry Chorý zdravý upadol do bezvedomia, potom zomrel v Paríži – Comedie française.

Ďalšie diela: 

  • Tartuffe (komédia o pokrytectve a chvastúnstve)
  • Chorý zdravý (komédia)
  • Mizantrop (komédia)
  • Žárlivý Petříček
  • Lietajúci lekár
  • Gros-René v pytli
  • Don Juan
  • Popleta alebo láska s prekážkami
  • Mešťák šľachticom
  • Scapinove šibalstvá

 

Literárne historický kontext

Umelecký smer a znaky v diele

  • Tvorbu Molièra radíme do obdobia klasicizmu, ktoré vzniklo v 2. polovici 17. storočia vo Francúzsku. Klasicistická literatúra hľadá vzor v antickom umení so zameraním na spoločenské a mravné problémy. Klasicizmus je úzko spätý s osvietenstvom, čo je myšlienkový prúd o viere v rozum a zmyslovom poznaní človeka (oproti barokovej viere v Boha a posmrtný život).
  • Je zrejmé, že Lakomec klasicistické tendencie opravdu napĺňa – autor kritizuje pokrytectvo a lakomstvo, ktoré podľa autora deformuje charakter človeka a ničí vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi. Klasicistickému štýlu tiež odpovedá autorova inšpirácia v antike, kde si Molière vzal motív z Plautovej komédie o hrnci.

 

Ďalší autori:

  • Pierre Corneille – Cid (veršovaná tragédia)
  • Jean Racine – Faidra (milostný príbeh)
  • Jean de La Fontaine – Bájky (12 kníh)
  • Carlo Goldoni – Sluha dvoch pánov (komédia) a Poprask na lagúne (komédia prostredia – obraz mestečka, malicherné spory, žiarlivosť milencov)

 

Rozbor diela: Lakomec

  • Literárna forma (poézia, próza, dráma): dráma
  • Literárny druh (lyrika, epika, dráma): dráma
    • Dráma sa tvorí tak, že sa príbeh vypráva pomocou dialógov, monológov a scénických poznámok. V minulosti bolo obvyklé predovšetkým divadelné scénické predstavenie, v súčasnosti sa objavuje aj v hranom filme, v rozhlase, televízii a v ďalších formách audiovizuálnych diel.
  • Literárny žáner: satirická komédia- fraška
    • Komédia je hlavný dramatický žáner. Dejový konflikt aj role jednajúcich postáv sú pojaté komicky – s príslušným zameraním na stretnutie ideálnej predstavy a nicotnej skutočnosti (práve významový kontrast vzbudzuje smiech). Dramatický zápas o veci a záležitosti končí smiernym rozuzlením.

 

Hlavná myšlienka a námet:

  • Poukázanie na fakt, že peniaze menia charakter a ovplyvňujú medziľudské vzťahy. Kritizuje a odsudzuje morálku založenú na tyraníi, slepej poslušnosti, nevedomosti a tupom poddaníctve detí voči rodičom a žien voči mužom. Postoj človeka – zvrhlosť, sobeckosť, namyšlenosť, čo z nás peniaze dokážu urobiť.

 

Téma:

  • Lakomstvo, ktoré oslepuje.

 

Motív:

  • kritika vyššej spoločnosti, kritika peňazí, chudobní vs. bohatí

 

Kompozícia:

  • Chronologická s reálnym časom
  • Členenie na 5 dejstiev s niekoľkými výstupmi

 

Vyprávač:

  • er-forma

 

Jazyk

  • Celé dielo písané spisovnou slovenčinou, formou monológov a dialógov postáv.
    • Molière v Lakomcovi používal bežnú meštianskú reč, neprikrášloval rozhovory, ktoré tak boli živé a plné hovorových obratov (najmä u Harpagonovho služobníctva).
    • V dialógoch často nájdeme anaforu, zvlášť vo vypätých scénach.
  • Postavy vyššej triedy hovoria vznešene, používajú personifikácie alebo metaforické výrazy.
  • Zamilovanosť mladých párov vyjadril Molière cez jemné gradácie a hyperboly.
  • Na zvýšenie napätia použil Molière aj neslovesné vety („Zlodej! Vrah! Loupežník!“).
  • Objavujú sa zdrobneniny, zastarané tvary (prechodníky).

 

Tropy a figúry

  • personifikácia („Mé chudinky peniažky! Oloupili ma o vás, vy moji hodní priatelia!“)
  • archaizmy („kdokoliv“, „taškári“, „dráby“)
  • citoslovce („Achich! Ach!“)
  • hyperbola („umieram, som mŕtvola, som pochovaný!“)
  • zdrobnenina („peniažky“)
  • metafora („z očí“)

 

Časopriestor:

  • Miesto: Paríž, domov Harpagona
  • Čas: 17. storočie (1670)

 

Charakteristika postáv:

  • Harpagon
    • Bohatý vdovec a lichvář, ktorý slepo túži po jedinom – peniazoch. Jeho jediným cieľom je čo najväčší zisk a bohatstvo, ktoré je pre neho dôležitejšie ako jeho rodina, i jeho vlastný život. Život bez peňazí pre neho nemá cenu a najviac sa tým trápia jeho deti a služobníctvo.
    • Až potom, čo zistí pravdu o pôvode Mariany a Valéra, nenamieta nič proti svadbám svojich detí.
  • Kleantes
    • Harpagonov syn, ktorý nechápe otcovu posadnutosť a šialenu lásku k peniazom – ta mu pričína – je teda jeho pravým opakom.
    • Zamiloval sa do Mariany, hoci bola veľmi chudobná a nehodlá sa jej vzdať, aj keď otec jeho láske neprialo a chcel si Marianu nechať sám pre seba.
  • Štika (Čipera)
    • Kleantov dobromyšľný a zcela oddaný sluha.
    • S myšlienkou, že svojmu pánovi pomôže, vymyslí lest a ukradne Harpagonovu truhlicu s peniazmi.
  • Mariana
    • Kleantova krásna milenka, chudobná dievčina, ktorá sa stará o svoju chorú mamu.
    • Zamilovala sa do Kleanta preto, aký je, nie pre jeho peniaze, ale preto, že je taký, aký je.
  • Valér
    • Harpagonov sluha, ktorý je zamilovaný do jeho dcéry Elišky.
  • Eliška
    • Harpagonova dcéra, ktorá je zamilovaná do jeho sluhy Valéra.
  • Anselm
    • Otec Valéra a Mariany (ako sa na konci hry ukáže). Štedrý a dobrosrdečný šľachtic, ktorý by so vzal Elišku proti jej vôli.
  • Panna Klaudýnka
    • Harpagonova slúžka.
  • kmotor Jakub
    • Harpagonov kočiš a kuchár.

 

Dej (obsah) diela:

Dej knihy Lakomec sa odohráva v Paríži roku 1670. Hlavnou postavou je majetný vdovec a lichvář Harpagon, ktorého ovláda nestárnuca ľudská vlastnosť – lakomstvo. Harpagon žije so svojimi deťmi, synom Kleantom a dcérou Eliškou. Obaja sa zamilujú – Kleantes do chudobnej dievčiny Mariany a Eliška do Harpagonovho sluhy Valéra. Harpagon je tak lakomý, že Kleantes si musí peniaze požičiavať.

Harpagon o tom spočiatku nevie a sám sa chce oženiť s krásnou Marianou. Chce Kleanta oženiť s bohatou vdovou a Elišku vydať za starnúceho šľachtica Anselma. Valér, ktorého má Eliška rada, je v skutočnosti šľachtic, ktorý sa so svojou rodinou zotroskotal na mori.

Hlavná zápletka sa začne odohrávať, keď si Harpagon pozve Marianu na večeru. Kleantov sluha Čipera nájde na záhrade zakopaný Harpagonov poklad – truhlicu s peniazmi (10 000 toliarov). Harpagon však stratu čoskoro zistí, zpanikárie a začne podezrievať všetkých okolo, vrátane seba. Počas toho sa dozvie, že jeho syn sa chce vziať Marianu a že Valér sa zasnúbil s jeho dcérou Eliškou a chce ho obesiť.

Valér prezradí svoj pôvod a Mariana zistí, že je jeho sestrou. Kleantes navrhne navrátenie peňazí pod podmienkou, že dostane Marianu a otec mu ju prenechá. Harpagon je tak lakomý, že obetuje všetko, aby získal späť svoje peniaze a vlastne potom, čo zistí Valerov a Marianin pôvod, proti svadbe nič nenamieta. Starý boháč Anselm zistí, že je otcom Valéra a Mariany.

Všetko tak nakoniec dobre dopadne. Harpagon však zostáva rovnaký, ale keďže mu jeho správanie nepriadlo nijak divné, nevadí mu to.

 

Filmové spracovanie:

Vložiť komentár