Kniha: Lakomec
Autor: Moliére
Pridal(a): Karolína, Andulis
Moliére (1622-1673)
- Autorom je Jean Batiste Poquelin, francúzsky klasicistický dramatik, herec a divadelník
- Zaoberal sa tzv. nízkym dramatom a to predovšetkým komédiou a fraškou, a aby nepošpinil meno rodiny, vytvoril si pseudonym Moliére (Literárne žánre sa rozdeľovali na vysoké – óda, epos, tragédia a nízke – bajka, komédia, fraška)
- V 21 rokoch vytvoril divadelný súbor v preklade „skvelé divadlo“, to v Paríži neuspelo, tak sa rozhodol, že začne kočovať, jeho kočovná spoločnosť sa nakoniec dokázala presadiť u kráľa a niesla označenie „divadelnej spoločnosti kráľovnej“
- Písal klasicistické komédie, ktoré sú typické ľudskými typmi, preto charakterová komédia, napísal 33 komédií
- Na javisku i zomrel pri hre Zdravý chorý
- Je cenený hlavne za jeho schopnosť dokonale opísať a charakterizovať ľudské vlastnosti, hlavne tie negatívne, ktoré vo svojich dielach zosmiešňoval
- Jeho najznámejšia hra je práve Lakomec, kde vystupuje slávny literárny typ Harpagon
Ďalšie diela:
- Tartuffe (cenzurované)
- Don Juan
- Mizantrop
- Zdravý chorý (typ hypochondra)
Literárne historický kontext
- Príslušnosť k literárnemu smeru: Molière tvoril v klasicistickom období, keď vo Francúzsku absolutisticky vládol „kráľ slnka“ Ľudovít XIV. Klasicizmus z lat. classicus = vynikajúci, vzorový je umelecký smer v Európe v 17. a 18. storočí, ktorý napodoboval normy antického umenia a ktorý sa vyznačoval pevným systémom estetických pravidiel a nôr dle klasického vzoru.
- Bol taktiež inšpirovaný komédiami Williama Shakespeara – spojenie tragických životných osudov človeka s komediálnymi prvkami.
- Ako už bolo v zápise niekoľkokrát spomenuté, autor sa inšpiroval Plautovou Komédiou o hrnci.
- Spoločenskej kritike – vyjadrenej v žánri bajky – sa venoval všestranný francúzsky spisovateľ a dramatik Jean de La Fontaine. Nedostatky dvoranských krúhov rovnako ako večné ľudské nešvary zobrazujú jeho Bajky.
- V jeho dielach je taktiež zreteľná inšpirácia komédiou dell’arte, čo je druh komédie pochádzajúci z Talianska a sú pre ňu charakteristické ustálené typy s predem danými vlastnosťami a sociálnym určením.
- Francúzsky kritický duch sa potom po smrti autora prejavil vo významnom filozofickom a spoločensko-politickom hnutí 18. storočia označovanom ako osvietenstvo.
Ďalšie autori:
- Jan Amos Komenský – posledný biskup Jednoty bratskej, mysliteľ, filozof a spisovateľ
- Dielo: Labyrint sveta a ráj srdce – tématom spisu je prezkúmanie toho, čo je zmyslom ľudského života, jeho práce a snaženia
- William Shakespeare – anglický básnik, dramatik, herec a spisovateľ
- Dielo: Othello – o žiarlivosti a podľahnutí neopodstatneným informáciám – tragédia
Rozbor diela: Lakomec
- Literárny druh: drama
- Literárny žáner: komédia
- Ide o tzv. charakterovú komédiu (v klasickom období považované za tzv. nízky žáner-zobrazovanie smiešnej stránky každodenného života, do tejto kategórie patria napr. aj fraška; óda, epos a tragédia sú vysokými literárnymi žánrami)
- Jazyk originálu: Francúzština (originálny názov: L’avare), prekladateľ Erik Adolf Saudek
Hlavná myšlienka diela:
- Kritika vyšších vrstiev a chorobnej túžby po peňazoch – peňiaze sú vášňou, ktorá človeka vylučuje zo života a deformuje medziľudské vzťahy, človek zaslepený túžbou po bohatstve neberie ohľad na svoje city ani lásku, výsmech ľudskej chamtivosti.
- Autor chcel vtipnými replikami taktiež pobaviť publikum.
Motív:
- Lakota ľudí, peňiaze prednejšie než ľudský život, peňiaze meniace charakter človeka
- Dielo napísané na motívy antickej Komédie o hrnci od Plauta
- Zasnúbenie Elišky a Valéra, boj Kleanta a Harpagona o Marianu, ukradnutá kasička, súd
Téma:
- Kritizuje lakotu, podlézavosť a neúprimnosť. Lakomý boháč je za peňiaze schopný obetovať šťastie rodiny.
- Vedľajším tématom sú zamotané vzťahy medzi hlavnými hrdinami.
- Kritizovanie vyšších vrstiev a zkaženosti sveta, dôraz na materiálne hodnoty
Kontext tvorby diela:
- Molière pres 13 rokov pôsobil u rôznych kočovných spoločností nejen ako radový herec, ale rovnako ako spisovateľ frašiek a komédií, a dokonca režisér. Neskôr bol prijatý do kráľových služieb a stal sa riaditeľom kráľovského divadla v Paríži.
- Kniha je napísaná v posledných osmich, deviatich rokoch autorovho života, čo malo za následok vyzretie umeleckého tvaru a životného názoru. Práve v posledných desiatich rokoch napísal autor svoje najznámejšie komédie, ktoré si sú často podobné. Ako príklad uvediem komédiu Tartuffe alebo Podvodník – podobne ako v Lakomci je hlavnou postavou muž s podlými vlastnosťami.
- K autorovým komédiám ďalej patria: Mizantrop, Don Juan alebo Kamenná hostina, Zdravý chorý.
Tématika:
- Celkovým tématom knihy je Harpagonova lakomosť a vedľajším tématom sú zamotané vzťahy medzi hlavnými hrdinami.
Kompozícia:
- Dielo je písané chronologicky (autor dodržuje časovú postupnosť)
- Odohráva sa v jeden čas, na jednom mieste a má jeden dej
- Je v ňom plno komediálnych prvkov, kedy dochádza k úsmevným nedorozumeniam
- Každá postava je dobre detailne charakterizovaná, najlepšie však, ako už som povedala, práve Harpagon
- Dielo je písané prózou a má 5 dejstiev
- Expozícia: Harpagonov majetok
- Kolízia: láska Harpagonovho syna Kleanta
- Kríza: Harpagonovo zamietnutie svadby Mariany a Kleanta
- Katastrofa: strata peňazí a obvinenie Valéra z krádeže
- Záver: navrátenie peňazí, svadba Mariany a Kleanta, Elišky a Valéra
Jazyk:
- Dielo je písané v er-forme, pôvodne vo francúzštine.
- Základná stavebná jednotka je veta zapisovaná do riadkov. V popredí je syntaktické členenie prejavu, logická stavba viet, obvyklá intonácia a dodržiavanie gramatických pravidiel.
- Jazyk je spisovný, miestami archaický (amant-milenec, fantas- blúznivie), ale typický pre svoju dobu, nájdeme i vulgarizmy (budeš vypráskaný) a hovorové výrazy (len sa nedeľte, bodejť!).
- Pretože ide o drámu, je tu veľa dialógov a monológov. Dialógy znejú prirodzene a pripomínajú formu bežnej reči. Autor sa tak snaží priblížiť hovorenú reč dobového meštianskeho prostredia.
- Kniha je písaná vtipne, ale na druhej strane aj procitene. Hlavne Harpagonove prejavy sú často ironické. Autor ďalej využíva rôznych konverzačných opisov a náznakov, aby tak docielil komičnosti medzi Harpagonom a Valérom.
Prejavy
- V hre sa častejšie vyskytujú dialógy dvoch až troch osôb. Najdlhší z monológov hry nájdeme v siedmom výstupe, na konci štvrtého dejstva, keď Harpagon zistí krádež svojej zakopanej kasičky.
- V hre sú uvedené aj scénické poznámky ovšem vo veľmi malej miere, ktoré skoro vo sto percentách prípadov nepopisujú scénu.
Prostredie:
- V divadelnej hre autor dodržuje Aristotelovu zásadu troch jednot, ktorá je typická pre klasicizmus, preto sa dej odohráva na jednom mieste v jednom čase – v Paríži v polovici siedmnástého storočia (rok 1670).
- Kvôli chybajúcim scénickým poznámkam sa nedozvídame, kde sa presnejšie rôzne dejstvia odohrávajú-môžeme sa len dovtípať, že najpravdepodobnejšie v Harpagonovom sídle.
Postavy:
Za zdařilú sa dá pokladať charakteristika postáv, zvlášť titulnej postavy. Výstižne vyjadrená psychológia postáv, ktoré sú ztvárnené satiricky aj humorne (aby sympatie divákov).
Hlavná postava Lakomca má vazbu na antickú literatúru – Plautovu Komédiu o hrnci, hlavná postava Euclio, ktorý sa rázom stáva boháčom potom, čo nájde poklad svojho pradedečka. Divadelná hra je pomenovaná po lakomej ústrednej postave Harpagonovi.
- Harpagon -bohatý lichvář, kvôli peňazom obetuje cokolvek, strata peňazí by pre neho znamenala stratu života, nechcel si za ne ani nič kúpiť, bol by schopný žiť v biede, len aby peňiaze mal pri sebe, zamiluje sa do Mariany a chce si ju vziať
- Kleantes –syn Harpagona, nechápe otcovu posadlosť a šialenú lásku k peňazom. Zamiloval sa do Mariany a nehodlá sa jej vzdať, i napriek tomu, že otec jeho láske neprie a chce si Marianu nechať sám pre seba
- Čipera –Kleantov sluha, ktorý je odhodlaný mu pomôcť získať Marianu
- Eliška -Harpagonova dcéra, miluje Valéra
- Valér -miluje Elišku a snaží sa získať Harpagonovu priazeň, aby si mohol Elišku vziať
- Mariana -veľmi krásna, chudobná dievčina, ktorá sa stará o svoju chorú mamu. Zamilovala sa do Kleanta
- Anselm – šľachtic, má si vziať Elišku proti jej vôli; otec Valéra a Mariany (ako sa na konci hry ukáže)
- Frosina –dohazovačka, umí manipulovať s ľuďmi
Dej (obsah) diela
Harpagon je šesťdesiatročný vdovec, ktorý má peňiaze radšej než svoju vlastnú rodinu a urobil by cokolvek, aby svoj majetok ochránil. Z samej hrabivosti začína blúzniť a každú chvíľu musí svoje peňiaze kontrolovať a všetkých, dokonca aj seba, podozrieva z krádeže.
Jeho dve deti sú zamilované a obaja sa toho otcovi boja povedať a tak to tajia. Situácia sa však zamotá potom, čo sa Harpagon zamiluje do tej istej dievčiny ako jeho syn a najme si dohazovačku, ktorá je mistrinou manipulácie a domluví mu sobáš. Harpagon chce naviac svojho syna Kleanta oženiť s bohatou vdovou a svoju dcéru Elišku vydať bohatému starcovi, Anselmovi, ktorý nepožaduje veno. Dohazovačka sa však dozvie o mladých láske a navyše potom, čo jej Harpagon odmietne za jej služby zaplatiť, ľutuje toho, čo urobila a chce mladým pomôcť.
Do dejstva vstúpi ešte Čipera, ktorý je s Kleantom domluvený a Harpagonovi ukradne krabičku s veľkou čiastkou peňazí. Harpagon to ihneď zistí a zavolá komisára a pred ním sa všetky tajomstvá odhalia. Najprekvapivejší je fakt, že Harpagonov správca Valér je muž, do ktorého je Eliška zamilovaná a ktorý preto Harpagonovi podlieha, a zároveň je synom Anselma. Jeho dcérou sa ukáže byť aj Mariana, do ktorej sú Harpagon a jeho syn zamilovaní.
Harpagon nakoniec oba dva sobáše svojich detí povolí pod podmienkou navrátenia jeho peňazí a že všetky výdaje za obe svadby zaplatí Anselm.
Reakcia na dielo (kritika)
- Vo svojej dobe sa Lakomec nestretol s úspechom u divákov, pretože predbehol svojimi pokrokovými názormi dobu, ale v súčasnosti je stále najviac hraná francúzska komédia.
- Hra je písaná formou prózy, čo bol i jeden z dôvodov, prečo sa vo svojej dobe neuchytila.
Inšpirácia dielom
- Hrá sa v divadlách po celom svete, bolo mnohokrát sfilmované napr. francúzska verzia s Louis de Funes (1980).
Pomernie diela k súčasnosti, dnešné vyznanie diela:
V dnešnej dobe z diela nevyznieva kritika tejdojšej francúzskej šľachty, alebo feudálov všeobecne, ako tomu bývalo. Dnes pre nás vyplýva spíš v kontexte pre spoločnosť, v ktorej sa tito ľudia vyskytujú a že ich peňiaze ovplyvnia natoliko, možno nechcene a podvedome. Z psychologického hľadiska môžeme povedať, že ide o túžbu, ktorá je vrodená, ktorá však ide ovplyvniť. Musí byť však odhalená.
To sviedčí o tom, že sa kniha hodí do akýchkoľvek období. Svoj účel vždy splní.
Subjektívne hodnotenie, pôsobenie na čitateľa:
- Som ohromený. Drámy milujem pre ich čtivosť a Molière so svojimi spisovateľskými schopnosťami ma ohromne nadchol.
- Lakomec sa mi čítal náramne dobre a trefil sa presne do môjho žánru. Rád čítam naučné a milostné knihy. Jednoduché, ale pravdivé spracovanie hlavného „záporáka“, donúti čitateľa sa opravdu zamyslieť, ako nad sebou samotným, tak nad svetom. Je to prostie môj odbor psychológia a filozofia zakomponovaný do krásneho umenia jazyka.