Kniha: Lakomec
Autor: Molière
Přidal(a): Anedz
Molière (1622-1673)
- Francúzsky herec, spisovateľ a dramatik obdobia klasicizmu.
- Vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin
- Narodil sa 15. januára 1622, zomrel 16. februára 1673
- Bol synom bohatého mešťana, ale proti vôli svojej rodiny sa stal komediantom. Vo 21 rokoch založil divadlo Illustre Théâtre – v Paríži príliš neuspeli a tak sa vydali do sveta. Svojimi hrami sa preslávil predovšetkým medzi chudinou.
- Zabýval sa tzv. nízkym dramatom, hlavne komédiou a fraškou (vo štýle commedia dell´arte, ktorou bol veľmi ovplyvnený). V svojich hrách zosmiešňoval spoločnosť, predvádzal ju takú, aká v podstate je (veci, o ktorých sa nemluví). Naväzuje na tradície ľudového divadla, antickú komédiu a commedia dell’arte. Často režíroval alebo hral hlavné role.
- Commedia dell’arte – rozvíjala sa už v dobe baroka, v Taliansku, herci mali predpísanú kostru dej a záležalo len na reakciách publika, ako ktorú pasáž hry rozvinú, herci mali výrazné kostýmy a masky.
- Jeho hry popuzovali kráľovský dvor a Molière sa často dostával do problémov.
- Zomrel na javisku pri výstupe, keď hral umierajúceho vo hre Zdravý chorý.
- Jeho hry sú nadčasové a stále obľúbené. V postavách svojich komédií vytvoril Molière veľkolepé typy práve tým, že v nich objavil pravdivú podstatu ľudských charakterov, ktoré žijú v najrôznejších dobách a spoločenských systémoch. Postavy majú výrazné charakterové rysy.
Ďalšie diela:
> Jeho dielo tvoria prevažne satirické komédie, veršované i prozaické. Používal dômyselný jazyk i humor.
- Popleta – 1. významnejšie dielo
- Tartuffe (neboli Pokrytec) – satir. veršovaná komédia, proti politickej situácii a cirkvi, pokrytectvu
- Svadba z donúčenia – komédia-balet s hudbou Jean-Baptistu Lullyho
- Zdravý chorý – komédia-balet v próze, meštiacký sobec, hlúpy hypochondor
- Mizantrop – veršovaná komédia, fanatický zástanca pravdy sa zamiluje do ženy – pretvárok
- Škola žien – komédia
Literárne historický kontext
- Divadelná hra, klasicistická komédia o piatich dejstvách, ktorá sa odohráva v Paríži v druhej polovici 17. storočia.
- Kritizuje lakotu, podlízavosť a neúprimnosť.
- Je napísaná na motívy antickej „Komédie o hrnci“ od Plauta.
- V Plautovej komédii je síce hlavný hrdina Euclio chudobný človek, ktorý získa obrovské bohatstvo (zatiaľ čo Harpagon je boháč), ale zostal tu motiv zlatého pokladu a jeho krádeže.
- 17. storočie prebiehalo vo znamení pokroku vedy. Na sile nabýval hlas mysliteľov, ktorí vystupovali proti vplyvu šľachty a cirkvi na kráľovskú moc. Vláda podľa nich mala usilovať o blaho ľudu, čo možno najmenej pošliapať slobody jedinca a ctiť slobodu vyznania.
Umelecké smery
- KLASICIZMUS:
- umelecký smer, ktorý vznikol vo Francúzsku. Zmysel umenia v napodobovaní prírody, ale len toho, čo je podstatné a nemenné. Vzorom bolo antické umenie. Zameranie na spoločenské a mravné problémy. Zobrazuje človeka vôbec – rôzne charaktery nadčasovo pojaté. Drámy musia dodržiavať zásadu 3 jednot.
- Delenie žánrov:
- vysoká – pre vyššie vrstvy, dej sa odohráva v honosnom prostredí (palác), epoxy, ódy, hymny, tragédie, vznešenejšie témy, námety väčšinou z antiky
- nízka – určené pre nižšie vrstvy, zobrazovali mešťanov a vidiečanov, komédia, bájka, satira, nedodržuje sa zásada 3 jednot
- OSVIEČENSTVO:
- naväzuje na klasicizmus, hnutie, vládlo v 18. storočí. Dôvera v osviečenstvo, rozum a pravdu, boj proti povieram a predsudkom. Presadzovanie slobodného myslenia a presvedčenia. Zdôraznená rovnosť medzi ľuďmi.
Ďalšie autori tejto doby:
- Francúzsko
- Pierre Corneille: tragédia Cid – konflikt povinnosti a vášne, Chiména + Rodrigo
- Jean Racine: tragédia Faidra – žena ničiaca životy kvôli neopätovanej láske
- Jean de la Fontaine: zbierka Elegie; Bájky – vychádzajú z Ezopových, odsudzujú pokrytectvo
- Charles Perrault: Príbehy a vyprávania z minulých čias – rozprávky
- Taliansko
- Carlo Goldoni: Poprask na lagúne – kolektívna hra (ako Fuente Ovejuna), Sluha dvoch pánov, Pan Teodor Brumla
Rozbor diela: Lakomec (1668)
Všeobecné informácie:
- Kedy a kde dielo vyšlo: v roku 1667 ako divadelná hra
- U nás z francúzskeho originálu preložil E. A. Saudek, nakladateľstvo Mladá fronta
- Umelecké obdobie: Vrcholné dielo francúzskeho klasicizmu.
- Literárny druh:
- dráma (príbeh sa vypráva pomocou dialógov a monológov)
- Literárny žáner: satirická komédia
- Literárny alebo dramatický útvar, ktorý vždy končí šťastne (rovnako ako rozprávka). Od komédie očakávame humornej nadhľad nad ľudskými slabosťami a ľudskou nedostatočnosťou.
- Literárny smer: Klasicizmus
Charakteristika z hľadiska autorského
- a) prevažne tvorili satirické komédie, ktoré sa točili okolo lásky alebo nevernosti.
- b) Základné rysy autorského štýlu: dômyselný jazyk, čitateľnosť, prirodzenej reč a krásna interpretácia emócií, charakterov a postojov osôb
- c) Vzťah autora k téme, prostrediu, dobe, postavám..: Rád poukazoval a účelne kritizoval narcistickú povýšenosť vyššej spoločnosti.
- d) Vyprávač – er-forma (reč vyprávača má podobu monológu vo 3. osobe)
Funkcia literárneho diela:
- Dielo, ktoré patrí do každej doby. Hlavný hrdina, ktorý má rád len peniaze a zapomína na svoje deti aj zamestnancov – slúžiacich. Bezohľadne by predal svoju dcéru za starca a syna za vdovu len keby mal dostatočne peňazí. Kniha sa veľmi dobre číta a bola veľmi poučná.
Plán tematický:
- Zdarejná charakteristika postáv, zvlášť titulnej postavy (hyperbola – nadsádka či zveľičenie označuje zámierné preháňanie skutočnosti s cieľom zdôrazniť subjektívnu závažnosť). Výstižne vyjadrená psychológia postáv. Postavy ztvárnené satiricky aj humorne – riešenie konfliktu zmierením.
Motívy:
- Chamtivosť, sobeckosť, láska, intriky.
Námet
- Kritika chorobnej túžby po peňazoch; človek zaslepený túžbou po bohatstve neberie ohľad na city ani lásku; výsmech ľudskej chamtivosti.
Kompozícia
- Klasická komédia o piatich aktoch (5 dejstiev)
- Dielo písané chronologicky, odohráva sa v jeden čas na jednom mieste, plné komediálnych prvkov, dochádza k úsmevnému nedorozumeniu.
- Dodržanie Aristotelovej trojitej jednoty miesta, času a dej
Jazyk
- Spisovný miestami archaický jazyk – typický pre svoju dobu
- archaizmy = zastarané výrazy
- Dialógy, monológy, repliky, scénické poznámky, prozaický text
- Dielo preložené z francúzštiny do češtiny
- Písané v próze – na túto dobu veľmi nezvyklé, pretože diela boli písané ako poézia, lebo sa lepšie ústne prednášali
- Často sa objavuje priama reč, prirovnania, zdrobneniny či satirický tón.
Prostredie dej:
- Druhá polovica 17. storočia (rok 1670), Paríž.
Postavy
- Hlavné postavy
- Harpagon: Šesťdesiatročný lichvář, bezcitný boháč, vdovec, chamtivý a lakomý – pre peniaze dokáže obetovať rodinu, deti, priateľov. Strata peňazí pre neho znamená stratu zmyslu života. Postava tragikomická. (latinsky harpago = koľistník či lúpiť)
- Eliška: dcéra Harpagona, spravodlivá, upriamná (tajné zásnuby so šľachticom Valérom)
- Kleantes: syn Harpagona, chytrý a podnikavý. Nechápe otcovu posadnutosť a šialenu lásku k peňazom. Zamiloval sa do Mariany a nehodlá sa jej vzdať, i keď otec jeho láske nepraje a chce si Marianu nechať sám pre seba.
- Mariana: Veľmi krásna, ale chudobná dievčina, ktorá sa stará o svoju chorú matku. Zamilovala sa do Kleanta.
- Čipera (Štika): sluha Kleanta zcela oddaný urobí pre svojho pána všetko
- Valér: sluha Harpagona, zamilovaný do Elišky
- Vedľajšie postavy:
- Frosina – dohadzovačka
- vdova Bončárová – budúca choť Kleanta
- Ansel – budúci choť Elišky, otec Valéra a Mariany
- komisár
Stručný obsah
Harpagon obmedzuje svoje deti, svojho syna Kleanta aj dcéru Elišku núti do manželstiev, ktoré by pre neho boli výhodné. Pre syna vybral bohatú vdovu, hoci Kleantes miluje krásnu mladú Mariu, do ktorej sa ale Harpagon zakúkal sám. Pre dcéru naopak našiel zámožného starca Anselma. Jeho šialenstvo spôsobí až strata zlatých dukátov, ktoré mu vezme sluha Čipera (Štika), aby tak pomohol svojmu pánovi Kleantovi. Harpagon po nich zbesile pátra. Po odhalení lsti sa Harpagon výmenou za peniaze vzdáva Marie. Nakoniec súhlasí so svadbami svojich detí s partnerami, ktoré si sami zvolili, ale až potom, čo sa dozvie o tom, že ich otcom je v skutočnosti bohatý Anselm.
Podrobný dej
Dejiskom Moliérovej komédie je Paríž roku 1670. Vypráva o živote lakomého Harpagona a jeho dvoch detích. Mal dcéru Elišku a syna Kleanta, ktorý, aby mohol slušne žiť, si urobil samé dlhy. Obidvaja dve deti nemali svojho otca príliš rády, pretože celé mesto vedelo, že je hrozné bohatý, ale bol lakomec a škudlil.
Eliška sa zasnúbila s Valérom, ktorý delal u nich v dome správcu. Pretože sa však báli požiadať otca o súhlas k svadbe, rozhodli sa, že sa Eliška najprv svierí svojej bratovi Kleantovi. Ten ju však milo prekvapil a ako prvý sa jej svieril so svojím trápením. Mal rád chudobnú dievčinu z ulice Marianu, ale rovnako ako Eliška mal strach z otca.
Chceli ísť za otcom spoločne. Harpagon však začal o manželstvo hovoriť sám. Hovoril veľmi pekne o Marianne a bol rád, že mu jeho syn dával za pravdu v tom, že by z nej bola dobrá manželka, ale musela by dostať aspoň nejaké veno. Potom Harpagon povedal, že si ju chce vziať sám za ženu a Kleant sa skoro skácel. Harpagon potom svojim potomkom oznámil, že im tiež našiel vhodné protějšky. Pre svoju dcéru Anselma veľmi bohatého staršieho pána a pre Kleanta bohatú vdovu.
K Harpagonovi doviedla Marianu dohadzovačka Frosina. Tá však zistila, že Mariana miluje Kleanta a tak, pretože jej Harpagon za jej služby nezaplatil, sa rozhodla, že pomôže mladému páru. Neskôr sa Kleant pohádal s otcom a povedal mu ako je to s Marianou. Otec sa na neho veľmi rozhneval. Kleant odišiel do záhrady a tam stretol svojho sluhu Čiperu.
Čipera ukradol Harpagonovi kazetu s tridsiatimi tisícmi dukátov (alebo desiatimi tisícmi tolarov – líši sa podľa vydania). Keď to Harpagon zistil, hrozné sa rozhneval a zavolal komisára. Jakub, kuchár a kočiš, obvinili zo zlosti Valéra, pretože, pred tým ho zbil. Valér prišiel za Harpagonom a ten sa ho začal vyptávať, ako si niečo také mohol dovoliť. Bohužiaľ Valér hovoril o Eliške a Harpagon o svojich ukradených peňazoch. Preto došlo k vyzradeniu ďalšieho tajomstva. Po príchode pana Anselma, ktorý sa ešte ten istý večer mal oženiť s Eliškou, povedal Valér Harpagonovi, že je synom zosnulého grófa Tomáša d“Alburciho z Neapolu. Anselm mu to nechcel veriť, pretože prý grófa poznal a on sa svojou celou rodinou údajne zahynul na mori.
Dej vrcholí tým, že pan Anselm prehlási, že je gróf Tomáš d“Alburci a stretáva sa po rokoch nielen so svojím synom, ale aj s dcérou, ktorou je Mariana, a so svojou manželkou, s ktorou Mariana žila.
Harpagon je nesmierne šťastný, pretože Kleant mu vráti jeho tridsať tisíc, ale hlavne preto, že gróf súhlasí so oboma svadbami a Harpagon nemusí vydáť ani halier.
Dielo sa mi veľmi zaujalo. Predovšetkým to bola postava Harpagona, ktorá reprezentuje chorobnú hamživosť a šetrnosť.“
Ďalšie spracovanie diela
- Najproslulejšia Moliérova hra, hrá sa v divadlách po celom svete.
- Mnohokrát sfilmované, napríklad:
- 1980 Lakomec Francúzska komédia. Réžia: Jean Girault a Louis de Funès, hrajú: Louis de Funès
- 2002 Lakomec Česká televízna inscenácia. Réžia: Zdeněk Zelenka, hrajú: Viktor Preiss, Jan Dolanský, Jiřina Bohdalová, Rudolf Hrušínský ml., Miroslav Vladyka
Ukážka z knihy:
Ach, peniaze, peňažky, vy moji zlatí drahouškovia! Vzali mi vás! Pre mňa je všetkemu koniec! Nemám už, čo by som na tomto svete pohľadával! Bez vás nemôžem žiť! To je hotová vec, prostredníč nemôžem! Umieram, som nebožtík, som pod drnom.
Analýza umeleckého textu – úryvku
- vydanie N. divadla z r. 2004 – 3. scéna- str. 65, preložil Vladimír Mikeš)
- Dialog medzi Harpagonom – lakomcom a Štikou – sluhou Harpagonovho syna:
Harpagon: …Nestoj tady ako tvrdý y a nečíhaj, čo sa kde semele, aby ti z toho niečo káplo. Ja nechcem mať počas v patách špicla, kriváka s krysími očami, čo všade čmuchá a strká nos do všetkého, čo robím, slídí, kde by čo ukrad, a najradšej by sežral všetko, čo mám.
Štika: Ako hrome chcete, aby vás niekto okradol? Vás a okrásť, to ma podržte, keď všetko zamykáte na desať západov a ve dne v noci sa od toho nehnete?
Harpagon: Zamykať si budem, čo chcem, a hlídať si to, kedy a ako bude potrebné.- ( Stranou ) Nie je to jeden z tých čmuchalov, čo špiclujú po domácnostiach? Snad proboha nevie, kde ty prachy mám. ( Nahlas ) Snad nejseš z tých, čo o mňa rozhlašujú, že doma schovávam bůhvíjaký prachy?
Štika: Vy doma schovávate bůhvíjaký prachy?
Harpagon: To som nehovoril, ty darebáku! ( Stranou ) Do prkýnka!…
Rozbor úryvku:
- hovorová, často nespisovná slovenčina, hovorové výrazy ( ukrad, najradšej, všetko, špicl, špiclujú, prachy, nejseš, rozhlašujú, nehovoril, bůhvíjaký )
- prirovnanie ( „ako tvrdý y“- strnule)
- metafora ( „čo sa kde semele“- čo sa kde stane, „aby ti z toho niečo káplo“- aby si z toho mal prospěch, „čo všade čmuchá a strká nos do všetkého, čo robím“
- človek, ktorý sa o všetko zaujíma, aj o to, do čoho mu nič nie je, „to ma podržte“- udivenie)
- epiteton- básnický prívlastok ( „s krysími očami“- očami niekoho, kto všade šmejdí, ako krysa )
- pejoratíva, vulgarizmy ( „špicl, krivák, sežrať, čmuchalov, darebáku, Do prkýnka!“ )
- (Nahlas ), ( Stranou ) – scénické poznámky- pomôcky pre herca, aby vedel
Vlastný názor
Kniha ma milo prekvapila, pretože jej príbeh bol celkom úchvatný a dobre sa číta. Veľmi zaujímavé bolo konečné rozuzlenie, ktoré výborne vysvetlilo a zakončilo celý dej. Moliérovi sa tu opravdu dobre a vtipne podarilo zobraziť ľudskú lakomosť a sobeckosť. Celkovo je táto kniha veľmi podarená.