Kniha: Kytice

 Autor: Karel Jaromír Erben

 Zaslal(a): pajja, ann

 

Karel Jaromír Erben (1811–1870)

Život:

• básnik, historik, zberateľ ľudovej slovesnosti, vydavateľ staročeských literárnych pamiatok, prekladateľ, novinár
• vyštudoval právo a filozofiu
• v čase štúdií sa zoznámil s Františkom Palackým, s ktorým potom celý život spolupracoval
• po vyštudovaní univerzity prechádzal bezplatnou súdnou praxou, popritom sa venoval vydávaniu pamiatok staršieho písomníctva (najmä české spisy Majstra Jána Husa), prekladaniu zo slovanských jazykov a ľudovej slovesnosti
• ako sekretár Národného múzea zbieral po vidieckych archívoch študijný materiál – látku k histórii českých rodov a tiež ľudové piesne a rozprávky
• redigoval (= vykonával funkciu redaktora) Pražské noviny (1848–1849)
• v r. 1851 sa stal archívarom mesta Prahy
• popri práci archivára, ktorá bola veľmi náročná, sa Erben venoval vedeckej práci. Bol spolutvorcom Riegrovho slovníka náučného, ktorý bol našou prvou encyklopédiou.
• zaoberal sa hlavne literárnymi a politickými dejinami a národopisom
• popri vedeckej práci tiež zbieral ľudovú slovesnosť – piesne, povesti, rozprávky a riekanky
• vďaka svojmu hudobnému nadaniu si zapisoval aj nápevy

 

Dielo:

• Prostonárodné piesne a riekanky (1864)
• Sto prostonárodných rozprávok a povestí slovanských v nárečiach pôvodných (1865)
• Nedokončený súbor slovenských rozprávok – bol vydaný až roku 1905 Václavom Tillem (nájdeme tu rozprávky Zlatovláska, Tri zlaté vlasy deda Vševeda, Dlhý, Široký a Bystrozraký, Vták Ohnivák a líška Ryška a i.)

Pôvodná tvorba:

• Kytica z povestí národných (1853)

 

Kytica z povestí národných

 

Rok vydania:

• 1. vydanie: 1853 – obsahovalo 12 básní
• 2. vydanie: 1861 – bolo rozšírené o baladu Ľalia

 

Literárny druh a žáner:

Literárny druh: lyrika-epika
Žáner: balada (= lyricko-epická báseň s dramatickým, pochmúrnym dejom a tragickým koncom, najdôležitejší je dialóg – zvyšuje dramatickosť, zrýchľuje dej)
Literárnohistorický kontext: Národné obrodenie, 2. pol. 19. storočia

 

Charakteristika doby:

• národné obrodenie je kultúrne a politické hnutie, ktoré sa rozvíjalo u menších európskych národov
• tieto národy boli v područí iných veľkých národov a nemali svoj vlastný štát
• v priebehu národného obrodenia sa Česi (národy) začínajú:
  • národne uvedomovať
  • jazykovo osamostatňovať
  • kultúrne rozvíjať
  • vytvárať si svoje vlastné spolky a vzdelávacie inštitúcie
  • vydávať noviny, časopisy
• to všetko malo vyústiť do snahy vytvoriť vlastný štát

Národné obrodenie delíme do 3 etáp:

1. etapa – PRÍPRAVNÁ (obranné obdobie) 1770–1805

• všetci jazykovedci a vedci sa snažili brániť českú národnú históriu, český jazyk
• vznikali jazykové diela, historicko-vedecké diela
• vedúca osobnosť, napr.: Josef Dobrovský

2. etapa – ÚTOČNÁ (ofenzívne obdobie) 1805–1830

• vznikali vedecké diela, písalo sa česky
• vznikala pôvodná tvorba (nielen prevzatá)
• vedúca osobnosť, napr.: Josef Jungmann

3. etapa – VRCHOLNÁ 1830–1850

• vznikajú vrcholové diela, čeština je schopná sa presadiť
• vedúca osobnosť, napr.: Karel Hynek Mácha, Karel Jaromír Erben
• bola to doba romantizmu

 

Znaky romantizmu:

1. dôraz na city, fantáziu
2. subjektívny vzťah k skutočnosti, realite
3. individualizmus
4. kládli dôraz na tvorivú slobodu jedinca
5. jazyk obohacovali o ľudovú reč a archaizmy (= zastarané výrazy)
6. hlavný hrdina: autor sa stotožňuje s hlavným hrdinom, niekedy aj podobou, ale väčšinou skôr myšlienkovo, vnútorne
7. výnimočné prostredie (temné, hlboké lesy; tajuplné jazerá; gotické zrúcaniny)
8. nešťastná, neopätovaná láska; končia tragicky – smrťou hl. hrdinu
9. obľuba poézie: lyricko-epickej básne, balady…
10. existovali 2 typy romantizmu:
    • revolučný romantizmus – vzbúrili sa proti spoločnosti
    • romantizmus rezignácie – so všetkým sa zmierili

 

Hlavná myšlienka:

Ľudské nešťastie, ktoré nespôsobí spoločnosť, ale človek sám tým, že poruší zákony. Za svoje činy je kruto potrestaný.

 

Charakteristika postáv:

Príznačné pre Erbena je, že hlavnú úlohu hrajú ženy, prevažne matky, ktoré môžu ako pomáhať, tak i ubližovať svojou materskou láskou. Postavy sa líšia od väčšiny hrdinov z tejto doby. Na rozdiel od romantických, búrlivých, po slobode túžiacich jedincov sú mierne a pokorne prijímajú svoj osud, rovnako ako trest za úmyselný či neúmyselný prehrešok. Avšak čas ani prostredie nie sú rozhodujúce, celým základom je etický prístup.

 

Obsah balád:

POKLAD

Na Veľký piatok šli ľudia do kostola na omšu. Za nimi šla aj matka s dieťaťom. Chudobná vdova zrazu zbadala skalu s otvoreným vchodom. Vošla dnu a zaslepená túžbou po zlate odložila svoje dieťa, aby si z pokladu mohla odniesť čo najviac. Zlato sa doma premenilo na kamenie a matka, ktorá porušila zákon materinskej lásky, tak stráca nielen bohatstvo, ale predovšetkým dieťa, ktoré zostalo v jaskyni. Po roku utrpenia a pokánia sa s ním na Veľký piatok na rovnakom mieste opäť stretáva…

 

SVADOBNÉ KOŠELE

Dievča už tri roky čaká na návrat svojho milého z vojny. V zúfalstve sa v modlitbe rúha, prosí o návrat milého, alebo o svoju smrť. Mŕtvy milý si prichádza pre nevestu v mesačnej noci. Cestou na cintorín jej zahodí modlitebnú knižku, ruženec aj krížik po matke. Až tam dievča pochopí, že je mŕtvy a schová sa do márnice, kde ožije umrlec. Zachraňujú ju iba modlitby.

 

KYTICE

Úvodná balada, keď tri siroty chodia každé ráno na hrob svojej matky a veria, že sa prevtelila do kvietkov, ktoré pokryli celý jej hrob. Kvietky nazvali materinou dúškou.

 

VODNÍK

Balada Vodník vychádza zo stretu dvoch rozdielnych svetov – pozemského a vodného. Matka mala sen, že jej dcéra zomrela, ale dcéra jej neverí a odchádza k jazeru, kde spadla do vody, kde ju chytil vodník. Dievča porodila onedlho vodníkovi syna, ale po čase sa jej začalo cnieť po matke. Prehovára teda vodníka, aby ju pustil za matkou, napríklad len na chvíľku. Vodník, aj keď nerád, svoju ženu púšťa za podmienky, že sa večer vráti. Večer sa žena nevracia, a tak šiel vodník za ňou. Keď došiel ku svetnici, matka odmietla dcéru pustiť, aj keď veľmi naliehala. Vodník využije ich syna, že má vraj hlad. Matka mu povedala, nech synčeka prinesie k nim. To síce vodník splnil, ale po chvíľke trestá svoju ženu tým, že synčeka zabíja.

 

POLEDNICE (Poludnica)

Matka sa snaží utíšiť svoje dieťa, aby mohla dovariť obed pre svojho muža, ktorý sa na poludnie má vrátiť z práce. Dieťa sa jej nedarí utešiť, a tak volá poludnicu, ktorá sa onedlho objavila vo dverách. Matka v strachu svoje dieťa udusila.

 

DCEŘINA KLETBA (Dcérina kliatba)

Báseň je dialógom matky a dcéry. Matka sa čuduje, prečo je dcéra nešťastná. Dievča odpovie, že zabila svoje dieťa a chce sa obesiť. Dcéra preklína svojho zvodcu, ktorý ju zradil, aj svoju matku, ktorá nezabránila nešťastiu.

 

ZLATÝ KOLOVRAT

Jedného dňa sa Dora stretla s kráľom, keď jej kráľ žiada o vodu. Dora sa mu zapáči a chce si ju vziať, a preto nariaďuje jej nevlastnej matke, aby ju nasledujúceho rána priviedla na zámok. Cestou za kráľom ju nevlastná matka a sestra zabijú a jej oči a končatiny berú so sebou. V lese ju objavil starček, ktorý posiela chlapca, aby vymenil zlatý kolovrat, praslicu a kužeľ za oči, ruky a nohy. Nevlastná sestra Dory samozrejme chce všetko, a tak veci vymenila. Starček s pomocou živej vody vdýchne Dorinke život. Po návrate kráľa sa mu jeho žena chváli, čo všetko urobila. Kráľ žiada po svojej žene priasť zlatú niť, ale kolovrat ju zradil a začal priasť pravdu. Spupný kráľ obe ženy vyháňa a odchádza hľadať Doru, ktorú si následne odvádza na hrad.

 

ŠTEDRÝ VEČER

Príbeh dvoch sestier Márie a Hany, ktoré chcú poznať svoju budúcnosť, a preto na Štedrý večer idú k jazeru, kde vysekávajú dieru do ľadu a pozerajú na svoju budúcnosť. Hane sa zjaví mladý muž Václav, ale Mária zbadá rakvu a čierny kríž. Haninej svadby sa Mária už nedožije, pretože sa jej predpoveď tiež vyplní.

 

HOLOUBEK (Holúbok)

Žena chodí cestou okolo cintorína a spomína na svojho mŕtveho manžela, keď ho tu naposledy sprevádzala. V tú chvíľu ide okolo pohľadný mladík. Snaží sa vdovu utešiť a nabáda ju, aby zabudla na svojho mŕtveho muža a vzala si za muža práve jeho. Do tretieho dňa na neho úplne zabudla. Do mesiaca sa vydala. Nový ženích ju nabáda k radosti a veseliu s tým, že nebožtík nič nevidí a ani nepočuje. Na jeho hrobe sedával biely holúbok a každému, ktorý ho počul spievať, srdce začalo pukať. Najviac však jednej žene, ktorá už nemala silu prekonať žiaľ, a tak skočila do vody a utopila sa. Žena bola pochovaná v poli raže pod veľkým kameňom.

 

VRBA (Vŕba)

Ďalšia balada pojednáva o žene, ktorá bola cez deň plná života, ale v noci ako by nežila. Jej manžel sa išiel opýtať babičky sediacej pri ohni, čo je s jeho ženou. Tá mu povedala, že cez noc ju opúšťa jej duša a uchyľuje sa do vŕby s bielou kôrou. Muž už to nemohol vydržať, a tak vzal sekeru a vŕbu podťal. V tej chvíli začali biť zvony. Muž sa čudoval, kto zomrel. Ľudia pri jeho dome mu povedali, že umrela jeho žena. Nešťastný muž sa potom išiel opýtať vŕby, čo by mal urobiť. Vŕba mu povedala, aby z kmeňa urobil kolísku pre ich dieťatko a prútie zasadil pozdĺž vody. Keď bude dieťatko v kolíske, tak ako by ho správala matka a z prútia bude rezať píšťalky, na ktorých jej bude hrať.

 

ZÁHOŘOVO LOŽE (Záhorovo lôžko)

Mladý chlapec ide do pekla a po ceste stretáva lúpežníka Záhora. Ten ho nezabije pod podmienkou, že mu potom opíše peklo. Keď sa pútnik vracia späť, rozpráva Záhorovi, aké tam pre neho majú pripravené mučiace lôžka – Záhorove lôžka. Matej sa zľakne a robí pokánie. Po deväťdesiatich rokoch je mu odpustené a dostáva sa do neba.

 

LILIE (Ľalia)

Zomrelo mladé dievča, ale ešte predtým poprosilo, aby bola pochovaná v lese. Keď tak bolo urobené, na jej hrobe vykvitla ľalia. Išiel okolo pán na lov a naháňal laň. Však miesto lane naraz zbadal ľaliu. Rozkázal ju vykopať a dal ju do svojej záhrady. Stará sa o ňu, až dievča jedného dňa ožije, ale je veľmi zraniteľná. Pán ju zavedie do zámku a ona sa za neho vydá. Pán ale je povolaný kráľom a musí odísť. Matke nariadi, aby sa o manželku a syna dobre starala. Lenže matka vystaví paniu slnku a keď sa muž vráti, zbadá zvädnutú ľaliu a mŕtve dieťa. Prekľaje svoju matku a dá ju potrestať.

 

VEŠTICA

Táto balada je o veštkyni, ktorá predpovedá budúcnosť českého národa. Zdôrazňuje, že už uplynulo mnoho rokov od múdrych slov Libuše a Svätopluka a ľudia napriek tomu doteraz nepochopili dôležitosť ich slov. Je to balada čisto vlastenecká.

 

Kompozícia:

• v pôvodnej zostave 12 básní, ktorých dej sa odohráva na vidieku, vyniká dômyselné radenie. Balady sú postavené tak, aby boli zrkadlovo zhodné určitými vlastnosťami
• úvodná Kytice dáva nádej a vieru v lepšiu budúcnosť vlastencom, podobne ako posledná Veštica
• Polednice a Vodník sú ďalším párom, s podobnosťou v zápornej úlohe nadprirodzených postáv
• narušenie vzťahu medzi matkou a dieťaťom riešia balady Poklad s Dcérinou kliatbou
• o premene človeka (oživená mŕtvola milenca a žena prevtelená vo vŕbu) zas pojednávajú Svadobné košele a Vrba
• rozprávkový Zlatý kolovrat a legenda Záhorovo lože kladú dôraz na vinu, pokánie či konečné vykúpenie, kdežto básne Štedrý deň a Holoubek sú plné kontrastov ako je šťastie so smútkom alebo láska so smrťou
• gnómický verš, pre ktorý je typická krátkosť a hutnosť
• zvukomaľba, prirovnania, metafory, epitetá, personifikácia, živé dialógy a opisy postáv i prostredia, ktoré tu nahrádzajú romantické prvky
• balady sú ľahko zapamätateľné vďaka pravidelnej rytmizácii a rýmovaniu

 

Okolnosti vzniku:

Predlohou látky Kytice sa stali české báje, ktoré Erben dobre poznal a dokázal premeniť v osobitý umelecký útvar. Niektoré básne vychádzali spočiatku jednotlivo v dobových časopisoch. Najskôr vyšiel Poklad r. 1838.

 

Vplyv diela:

Spracovanie Kytice má mnoho podôb. V 70. rokoch 20. stor. bola Kytice úspešne zdramatizovaná J. Suchým z divadla Semafor a roku 2000 vznikla jej filmová podoba (réžia: F. A. Brabec). Erben sa stal zakladateľom českej modernej balady, už neskorší autori, ako napr. Neruda a Bezruč jej dali sociálny podtext.