Kniha: Kytice
Autor: Karel Jaromír Erben
Zaslal(a): pajja, ann
Karel Jaromír Erben (1811-1870)
Život:
– básnik, historik, zberateľ ľudovej slovesnosti, vydavateľ staročeských literárnych pamiatok, prekladateľ, novinár
– vyštudoval právo a filozofiu
– v čase štúdií sa zoznámil s Františkom Palackým, s ktorým potom celý život spolupracoval
– po vyštudovaní univerzity prechádzal bezplatnú súdnou praxou, pri tom sa venoval vydávanie pamiatok staršieho písomníctva (najmä české spisy Majstra Jána Husa), prekladanie zo slovanských jazykov a ľudovej slovesnosti
– ako sekretár Slovenského múzea zbieral po vidieckych archívoch študijný materiál – látku k histórii českých rodov a tiež ľudové piesne a rozprávky
– redigoval (= vykonávať funkciu redaktora) Pražské noviny (1848-1849)
– v r. 1851 sa stal archivárom mesta Prahy
– popri práca archivára, ktorá bola veľmi náročná, sa Erben venoval vedeckej práci. Bol spolutvorcom Riegrova slovníka náučného, ktorý bol našou prvou encyklopédií.
– zaoberal sa hlavne literárnymi a politickými dejinami a národopisom
– popri vedeckej práce tiež zbieral ľudovú slovesnosť – piesne, povesti, rozprávky a riekanky
– vďaka svojmu hudobnému nadaniu si zapisoval aj nápevy
Dielo:
• Prostonárodné piesne a riekanky (1864),
• Sto prostonárodných rozprávok a povestí slovanských v nárečiach pôvodných (1865)
• Nedokončený súbor slovenských rozprávok – bol vydaný až roku 1905 Václavom Till (nájdeme tu rozprávky Zlatovláska, Tri zlaté vlasy deda Vševeda, Dlhý široký a Bystrozraký, Vták Ohnivák a líška Ryška, a i.)
Pôvodný tvorba:
• Kytica z povestí národných (1853)
Kytica z povestí národných
Rok vydania:
1. vydanie: 1853 – obsahovalo 12 básní
2. vydanie: 1861 – bolo rozšírené o baladu Ľalia
Literárny druh: lyrika-epika
Žáner: balada (= lyricko-epická báseň s dramatickým, pochmúrnym dejom a tragickým koncom, najdôležitejšie dialóg – zvyšuje dramatickosť, zrýchľuje dej)
Literárno historický kontext: Národný obrodenia, 2. pol. 19. storočia
Charakteristika doby:
– národné obrodenie je kultúrne a politické hnutie, ktoré sa rozvíjalo u menších európskych národov
– tieto národy boli v područí iných veľkých národov a nemali svoj vlastný štát
– v priebehu nar. Obrodenia sa češi (národy) začínajú:
a) národno uvedomovať
b) jazykovo osamostatňovať
c) kultúrno rozvíjať
d) vytvárať si svoje vlastné svetové spolky a vzdelávacie inštitúcie
e) vydávať noviny, časopisy
-> to všetko malo vyústiť vo snahu vytvoriť vlastný štát
Národné obrodenie delíme do 3. etáp:
1. etapa – PRÍPRAVNÉ (defenzívny obdobie) 1770-1805
– všetci jazykovedci a vedci sa snažili brániť českú národnú históriu, český jazyk
– vznikala jazyková diela, historicko-vedecká diela
– vedúca osobnosť, pr .: Josef Dobrovský
- etapa– ÚTOČNÁ(ofenzívnej obdobie) 1805-1830
– vznikala vedecká diela, písalo sa slovensky
– vznikala pôvodná tvorba (nielen prevzaté)
– vedúca osobnosť, pr .: Josef Jungmann - etapa– 1830-1850
– vznikajú vrcholové tvorby, Čeština je schopná sa presadiť
– vedúca osobnosť, pr .: Karel Hynek Mácha, Karel Jaromír Erben
– bola to doba romantizmu
znaky:
1. dôraz na city, fantáziu
2. subjektívny vzťah k skutočnosti, realite
3. individualizmus
4. kládli dôraz na tvorivú slobodu jedinca
5. jazyk obohacovali o ľudovú reč a archaizmy (= zastarané výrazy)
6. hlavný hrdina: autor sa stotožňuje s hlavným hrdinom, niekedy aj podobou, ale väčšinou skôr myšlienkovo, vnútorne
7. výnimočné prostredie (temné, hlboké lesy; tajuplná jazera; gotické zrúcaniny)
8. nešťastná, neopätovaná láska; končia tragicky – smrťou hl. hrdinu
9. obľuba poézie: lyricko-epickej básne, balady, …
10. existovali 2 typy romantizmu:
a) revolučný romantizmus – vzbúrili sa proti spoločnosti
b) romantizmus rezignácia – so všetkým sa zmierili
Hlavná myšlienka:
Ľudské nešťastie, ktoré nespôsobia spoločnosť, ale človek sám tým, že poruší zákony. Za svoje činy je kruto potrestaný.
Charakteristika postáv:
Príznačné pre Erbena je, že hlavnú úlohu hrajú ženy, prevažne matky, ktoré môžu ako pomáhať, tak i ubližovať svojou materskou láskou.
Postavy sa líši od väčšiny hrdinov z tejto doby. Na rozdiel od romantických, búrlivých, po slobode túžiacich jedincov sú mierne a pokorne prijímajú svoj osud, rovnako ako trest za úmyselný či neúmyselný prehrešok. Avšak čas ani prostredie nie sú rozhodujúce, celým základom je etický prístup.
Obsah:
POKLAD
Na Veľký piatok šli ľudia do kostola na omšu. Za nimi šla aj matka s dieťaťom. Chudobná vdova zrazu zbadala skalu s otvoreným vchodom. Vošla dnu a zaslepená túžbou po zlate odložila svoje dieťa, aby si z pokladu mohla odniesť čo najviac. Zlato sa doma premenilo v kamenia a matka, ktorá porušila zákon materinskej lásky, tak stráca nielen bohatstvo, ale predovšetkým dieťa, ktoré zostalo v jaskyni. Po roku utrpenia a pokánie sa s ním na Veľký piatok na rovnakom mieste opäť stretáva …
SVADOBNÉ KOŠELE
Dievča už tri roky čaká na návrat svojho milého z vojny. V zúfalstve sa v modlitbe rúha, prosí o návrat milého, alebo o svoju smrť. Mŕtvy milý si prichádza pre nevestu v mesačnej noc. Cestou na cintorín jej zahodí modlitebnú knižku, ruženec aj krížik po matke. Až tam dievča pochopí, že je mŕtvy a schová sa do márnice, kde ožije umrlec. Zachraňujú ju iba modlitby.
KYTICE
Úvodné balada, keď tri siroty chodí každé ráno na hrob svojej matky a verí, že sa prevtelila do kvietkov, ktoré pokryli celý jej hrob. Kvietky nazvali materinou dúškou
VODNÍK
Balada Vodník vychádza zo stredu dvoch rozdielnych svetov – pozemského a vodného. Matka mala sen, že jej dcéra zomrela, ale dcéra jej neverí a odchádza k jazeru, kde spadla do vody, kde ju chytil vodník. Dievča porodila onedlho vodníkovi syna, ale po čase sa jej začalo cnieť po matke. Prehovára teda vodníka, aby ju pustil za matkou, napríklad len na chvíľku. Vodník, aj keď nerád, svoju ženu púšťa za podmienky, že sa večer vráti. Večer sa žena nevracia, a tak šiel vodník za ňou. Keď došiel ku svetlici, matka odmietla dcéru pustiť, aj keď veľmi naliehala. Vodník využije ich syna, že má vraj hlad. Matka mu povedala, nech synčeka prinesie k nim. To síce vodník splnil, ale po chvíľke trestá svoju ženu tým, že synčeka zabíja.
Polednice
Matka sa snaží utíšiť svoje dieťa, aby mohla dovariť obed pre svojho muža, ktorý sa na poludnie má vrátiť z práce. Dieťa sa jej nedarí utešiť, a tak volá poludníkov, ktoré sa onedlho objavila vo dverách. Matka v strachu svoje dieťa udusila.
Dceřina kletba
Báseň je dialógom matky a dcéry. Matka sa čudujú prečo je dcéra nešťastná. Dievča odpovie, že zabila svoje dieťa a chce sa obesiť. Dcéra preklína svojho zvodcu, ktorý ju zradil, aj svoju matku, ktorá nezabránila nešťastie.
ZLATÝ KOLOVRAT
Jedného dňa sa Dora stretla s kráľom, keď jej kráľ žiada o vodu. Dora sa mu zapáči a chce si ju vziať a preto nariaďuje jej nevlastná matke, aby ju nasledujúceho rána priviedla na zámok. Cestou za kráľom ju nevlastná matka a sestra zabije a jej oči a končatiny berú so sebou. V lese ju objavil starček, ktorý posiela bitva, aby vymenilo zlatý kolovrat, praslici a kužeľ za oči, ruky a nohy. Nevlastná sestra Dory samozrejme chce všetko a tak veci vymenila. Starček s pomocou živej vody vdýchne Dorničce život. Po návrate kráľa sa mu jeho žena chváli, čo všetko urobila. Kráľ žiada po svojej žene priasť zlatú niť, ale kolovrat ju zradil a začal priasť pravdu. Spupný kráľ obe ženy vyháňa a odchádza hľadať Doru, ktorú si následne odvádza na hrad.
ŠTEDRÝ VEČER
Príbeh dvoch sestier Márie a Hany, ktoré chcú poznať svoju budúcnosť, a preto na Štedrý večer idú k jazeru, kde vysekávajú dieru do ľadu a vzhliada svoju budúcnosť. Hane sa zjaví mladý muž Václav, ale Mária zbadá rakvu a čierny kríž. Haninej svadby sa Mária už nedožije, pretože sa jej predpoveď tiež vyplní.
HOLOUBEK
Žena chodí cestou okolo cintorína a spomína na svojho mŕtveho manžela, keď ho tu naposledy sprevádzala. V tú chvíľu jede okolo pohľadný mladík. Snaží sa vdovu utešiť a nabáda ju, aby zabudla na svojho mŕtveho muža a vzala si za muža práve jeho. Do tretieho dňa na neho úplne zabudla. Do mesiaca sa vydala. Nový ženích ju nabáda k radosti a veselí s tým, že nebožtík nič nevidí a ani nepočuje. Na jeho hrobe sedával biely holúbok a každému, ktorý ho počul spievať, srdce začalo pukať. Najviac však jednej žene, ktorá už nemala silu prekonať žiaľ, a tak skočila do vody a utopila sa.Žena bola pochovaná v poli raže pod veľkým kameňom.
VRBA
Ďalšie balada pojednáva o žene, ktorá bola cez deň plná života, ale v noci ako by nežila. Jej manžel sa išiel opýtať sediaci babičky pri ohni, čo je s jeho ženou. Tá mu povedala, že cez noc jej opúšťa jej duše a uchyľuje sa do vŕby s bielou kôrou. Muž už to nemohol vydržať, a tak vzal sekeru a vŕbu podťal. V tej chvíli začali biť zvony. Muž sa čudoval, kto zomrel. Ľudia pri jeho dome mu povedali, že umrela jeho žena. Nešťastný muž sa po tej išiel opýtať vŕby, čo by mal urobiť. Vrba mu povedala, aby z kmeňa urobil kolísku pre ich dieťatko a prútia zasadil pozdĺž vody. Keď bude dieťatko v kolíske, tak ako by ho správala matka az prútia bude rezať píšťalky na ktorej jej bude hrať.
Záhořovo lóže
Mladý chlapec ide do pekla a po ceste stretáva lúpežníka Záhorí. Ten ho nezabije pod podmienkou, že mu potom opíše peklo. Keď sa pútnik vracia späť, vypravuje Záhorie, aké tam pre neho majú pripravené mučiace lôžka – Záhořovo lôžka. Mataj sa zľakne a robí pokánie. Po deväťdesiatich rokoch je mu odpustené a dostáva sa do neba.
LILIE
Zomrela mladé dievča, ale ešte predtým poprosila, aby bola pochovaná v lese. Keď tak bolo urobené, na jej hrobe vykvitla ľalie. Išiel okolo pán na lov a naháňal laň. Však miesto lane naraz zbadal ľaliu. Rozkázal ju vykopať a dal ju do svojej záhrady. Stará sa o ňu, až dievča jedného dňa ožije, ale je veľmi zraniteľná Pán ju zavedie do zámku a ona sa za neho vydá. Pán ale je povolaný kráľom a musí odísť. Matke nariadi, aby sa o manželku a syna dobre starala. Lenže matka vystaví pani slnku a keď sa muž vráti, zbadá zvädnutými ľaliu a mŕtve dieťa. Prekľaje svoju matku a dá ju potrestať.
Veštica
Táto balada je o veštkyňu, ktorá predpovedá budúcnosť českého národa. Zdôrazňuje, že už uplynulo mnoho rokov od múdrych slov Libuše a Svätopluka a ľudia napriek tomu doteraz nepochopili dôležitosť ich slov. Je to balada čisto vlastenecká.
Kompozícia:
– v pôvodnej zostave 12 básní, ktorých dej sa odohráva na vidieku, vyniká dômyselné radenie. Balady sú postavené tak, aby boli zrkadlovo zhodné určitými vlastnosťami
– úvodná Kytica dáva nádej a vieru v lepšiu budúcnosť vlastencom, podobne ako posledná Veštica
– Polednice a Vodník sú ďalším párom, s podobnosťou v zápornej úlohe nadprirodzených postáv
– narušenie vzťahu medzi matkou a dieťaťom rieši balady Poklad s Dcérskou kliatbou
– o premene človeka (oživená mŕtvola milenca a žena prevtelená vo vŕbu) zas pojednáva Svadobné košele a Vrba
– rozprávkový Zlatý kolovrat a legenda Záhořovo lože kladú dôraz na vinu, pokánie či konečné vykúpenie, kdežto básne Štedrý deň a Holoubek sú plné kontrastov ako je šťastie so smútkom alebo láska sa smrťou
– Gnómický verš, pre ktorý je typická krátkosť a hutnosť
– Zvukomaľba, prirovnávaniu, metafory, epitetá, personifikácia, živé dialógy a opisy postáv i prostredia, ktoré tu nahrádzajú romantické prvky
– Balady sú ľahko zapamätateľné vďaka pravidelnej rytmizácia a rýmovaní
Okolnosti vzniku:
Predvolené látkou Kytica sa stali českej báje, ktoré Erben dobre poznal a dokázal premeniť v osobitý umelecký útvar. Niektoré básne vychádzali spočiatku jednotlivo v dobových časopisoch. Najskôr vyšiel Poklad r. 1838.
Vplyv diela:
Spracovanie Kytica má mnoho podôb. V 70. rokoch 20. stor bola Kytica úspešne zdramatizovala J.Suchým z divadla Semafor a roku 2000 vznikla jej filmová podoba (réžia: FABrabec).
Erben sa stal zakladateľom českej modernej balady, už neskorší autori, ako napr. Neruda a Bezruč dali sociálne podtext.
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————