Bitúnok č. 5 – čitateľský denník

 

 Kniha: Bitúnok č. 5

 Autor: Kurt Vonnegut

 Zaslal(a): Honza FM

 

Bitúnok č. 5 je autobiografický vedecko román, ktorý je inšpirovaný 2. Svetovou vojnou, najmä udalostí, pri ktorej boli bombardované Drážďany. Hlavným hrdinom je cestovateľ v čase Billy Pilgrim (slovensky znamená pútnik), ktorý prežíva všetky okamihy svojho života naraz, a to 2. Svetovou vojnu, únos mimozemšťanmi na planétu Trafalmador, vojnu vo Vietname, ktoré sa však nezúčastňujú on sám, ale jeho syn. Na Trafalmadoru, pochopí, že smrť je nevyhnutná súčasť života, nad ktorou nemá cenu smútiť.

 

„Najdôležitejšie, čo som sa na Tralfamadoru dozvedel, je poznanie, že keď človek zomrie, mŕtvym sa len javí. V minulosti je stále živý ažaž, takže plakať na pohrebe je vlastne hlúposť. Všetky okamihy života, minulosť, prítomnosť i budúcnosť vždy existovali, budú existovať navždy. Tralfamadořané môžu súčasne prehliadnuť všetky okamihy života rovnako ľahko, ako my prehliadame celé pásmo Skalnatých hôr. Vidí, ako trvalé sú všetky okamihy, a môžu si pozrieť každý, ktorý ich zaujíma. Je samotná ilúzie, keď si tu na Zemi myslíme, že jeden okamih nasleduje za druhým ako korálky na šnúre, a že je okamih navždy stratený, akonáhle pominie.

 

Keď Tralfamadořan vidí mŕtvolu, pomyslí si len, že dotyčný mŕtvy sa práve nachádza v zlom stave, ale že tá istá osoba sa má báječne v množstve okamihov iných. Ja keď dnes počujem, že niekto zomrel, Pokrčíme prosté ramenami a hovorím to, čo o mŕtvych hovoria Tralfamadořané, to jest:, Tak to chodí ‚.

 

V texte sa objavuje fráza „Tak to chodí“ (v origináli „So itgoes“), ktorá je významným aspektom rozprávanie. Často je použitá v kontexte, kedy sa hovorí o smrti ako snaha posunúť rozprávanie na inú tému, alebo vysvetlenie nevysvetliteľného. V románe sa objavuje celkovo 106x.

 

V prvej kapitole knihy autor hovorí, prečo sa rozhodol napísať Bitúnok č. 5, zároveň sa ospravedlňuje, že kniha je tak krátka a zmätená, keďže „O masakru sa nič inteligentného povedať nedá. Predpokladá sa, že všetci sú mŕtvi, že už nikdy nič nepovedia, že už nikdy nebudú nič chcieť. Predpokladá sa, že po masakri sa rozhostí hlboké ticho, a tak to vždy je „.

 

Dej:

S Billym Pilgrima cestujeme jeho životom, ktorého fragmenty postupne zapadajú do akejsi mozaiky, ktorá odkrýva udalosti v jeho živote rozhodujúce.

V knihe sa prelína niekoľko dejových línií. V jednej sa objavuje príbeh, v ktorom Billy dorazí na front, jeho pluk je chvíľu na to zmasakrovaných Nemci. On však prežije, ujde do lesa a tam je zajatý nemeckými vojakmi a odvezený do zajateckého tábora, potom do Drážďan. S ostatnými zajatcami je ubytovaný v budove miestnych bitúnkov. Budova má číslo 5. Nemec strážnej aj zajatci sa schovajú v pivnici, kde prečkajú bombardovanie. Potom sa vydávajú preskúmať zničené mesto a zisťujú, že takmer nikto neprežil.

Billy sa neustále pohybuje v čase, prežíva tak udalosti z minulosti a budúcnosti mimo chronologické poradie, z ktorých sa niektoré aj opakujú. Je údajne unesený mimozemšťanmi z Tralfamadoru na ich planétu, kde je v zoo vystavovaný s porno herečkou Montanou Wildhackovou, ktorá má byť jeho družkou.

Tým, že Billy cestuje časom tam aj späť, zažíva znova jednotlivé udalosti svojho života, ktoré sú aj skutočné i neskutočné. V jednej chvíli sa ocitá na Tralfamadoru, potom zase v Drážďanoch, vo svojom živote po vojne, a nakoniec je zabitý Paulom Lazzari, ktorý to sľúbil Rolandovi Wearymu, s ktorým sa Billy zoznámil tesne pred svojím zajatím. Nemci im zoberali topánky, a po dlhom pochodovanie dostal Weary gangrénu, na ktorú následne umiera Lazzaro v náručí. Ten sľubuje, že ho pomstí.

Billy vďaka tomu, že cestuje v čase presne vie, kedy bude zabitý, a je s tým úplne zmierený. Je zastrelený laserovú pištoľou po svojom prejave o lietajúcich tanieroch a pravej povahe času pred veľkým publikom v Chicagu dňa 13. Februára 1976.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe:

Vložiť komentár