Kreutzerova sonáta – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Kreutzerova sonáta

 Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj

 Zaslal(a): shtret

 

1. Úvod

V tejto práci sa budem venovať bližšiemu rozboru knihy Kreutzerova sonáta. Je to dielo od veľmi významného ruského autora Leva Nikolajeviča Tolstoy. Táto kniha nám bola priradená, teda sme si sami nemohli vybrať iné dielo. Sama by som si tento príbeh ale najskôr nikdy nevybrala, tak som rada, že nám bol priradený. Od Tolstoy som poznala len tie najznámejšie knihy ako Anna Karenina a Vojna a mier. Tieto knihy som síce nikdy nečítala, ale poznám ich príbeh. Kdežto aby som povedala pravdu, nikdy predtým som nepočula o Kreutzerova Sona. Myslím, že sa mi tento rozbor bude do budúcnosti hodiť, pretože konečne získam nejakú predstavu o tom, akým spôsobom Tolstoj písal, ale tiež sa dozviem niečo o jeho živote. Na chvíľu sa teda prenesiem do Ruska v 19. Storočia a budem skúmať život a činy hlavného hrdinu Pozdnyševa. Najskôr budem pátrať po udalostiach, ktoré sa odohrali v autorovom živote a mohli nejakým spôsobom ovplyvniť jeho tvorbu, a ktoré ho inšpirovali k spísaniu práve tohto diela. Ďalej spomeniem umenie a literatúru tej doby, v ktorej Tolstoj písal. Následne sa budem podrobnejšie venovať priamo autorovi. Budem skúmať dôležitá životopisnú fakty a jeho tvorbu. A nakoniec už samotná interpretácia Kreutzerova sonáty. Tá je podľa môjho názoru subjektívne a záleží na skúsenostiach čitateľa.

 

 2. Spoločensko-historický a kultúrny kontext

Lev Nikolajevič Tolstoj vstúpil roku 1851 do vojenskej služby na Kaukaze, odkiaľ si určite odniesol mnoho motívov pre svoju literárnu tvorbu. Krymská vojna prebiehala v rokoch 1853 až 1856, ktorá krajinu oslabila. Tolstoj sa potom roku 1862 oženil a v pomerne spokojnom rodinnom živote ďalej rozvíjal svoju tvorbu. V tomto období vznikli úspešné romány ako Vojna a mier a Anna Karenina.

Tolstoj sa ale po chvíli začal cítiť nešťastný v rodine a začal jeho osobné rozpor, kde si mal vybrať medzi chudobou a vlastným bohatým životom, kde má všetko, na čo si môže len spomenúť. V tomto období sa stal filozofom a stanovil dve požiadavky: lásku k blížnemu a neprotiviť sa zlu násilím. Aj jeho literárna tvorba sa menila. Začali prevažovať diela s moralizujúcim a tiež náboženským sklonom. Vzniklo tak veľa náboženských traktátov ako napríklad: Spovede, V čom je moja viera, Kráľovstvo božie v nás a mnoho ďalších. V týchto dielach kritizoval novodobú spoločnosť vrátane cirkvi, štátu a tiež manželstva.

Kreutzerova sonáta bola napísaná v roku 1889, čo bolo po jeho cestách Európou a bolo to tiež obdobie, kedy mal rodinu a musel sa starať o svoje deti. Táto kniha obsahuje predovšetkým témy ako napríklad manželstvo a nevera, čo bolo v tej dobe cenzurované a jeho dielo bolo zakázané. Hoci nemohol knihy vydávať, začali sa tlačiť v domácich tlačiarňach načierno.

V tejto knihe sa v podstate zastával muža, ktorý zo žiarlivosti zabil svoju vlastnú manželku, pretože ju podozrieval z nevery. Tolstého názor na tento čin bol taký, že to všetko bola vina ženy. Zastával sa toho, že žena je tá, čo svojho budúceho manžela najprv zvedie, potom sa s ním háda a odmieta rodiť deti. Práve to bol podľa Tolstého hlavná úloha ženy. Rodiť deti, strať sa o domácnosť a vo všetkom súhlasiť so svojím manželom. Ale to, že toho muža doviedla žiarlivosť až k vražde, to TOLSA úplne nevšímali.

Práve tieto Tolstého názory na akýsi poriadok a fungovanie v rodine ho podľa môjho názoru viedli k vypracovaniu tohto diela. Myslím si, že chcel mužom oznámiť, že ženy sú tu len pre nich a akonáhle im zaslíbí svoju ruku, je v poriadku manipulovať s nimi. Ženám chcel týmto dielom pravdepodobne povedať, že by mali za každých okolností počúvať svojho manžela, starať sa o spoločnú domácnosť a rodiť deti.

Obdobie vzniku tejto knihy bolo teda 19. storočia, čo bolo obdobie romantizmu a často bola táto doba označovaná za zlatý vek ruskej literatúry. Aj napriek tomu, že po celom Rusku panovala silná cenzúra, spisovatelia ďalej tvorili. V 60. rokoch však nahradil romantizmus nový smer realizmus. Aj keď bolo Rusko v tejto dobe takmer neustále v konfliktoch s inými štátmi, literatúra sa stále vyvíjala. Ďalšie zmeny prináša rok 1861, kedy bolo zrušené nevoľníctva, čo zaiste inšpirovalo mnoho ruských autorov v ich tvorbe.

Za života Tolstoy sa teda vystriedali dva umelecké smery. Zo začiatku jeho života to bol romantizmus, ktorý kládol dôraz na city a dušu. V tomto období bol najvýznamnejším autorom Alexander Sergejevič Puškin. Jeho najznámejšie dielo Eugen Onegin slúžilo ako vzor mnohých umelcom.Väčšia časť svojho života prežil ale Tolstoj v umeleckom smere, zvanom realizmus. Vo výtvarnom umení sa snažili maliari zachytiť predmet presne tak, ako ho vidia. Bez akéhokoľvek prikrášľovania. V literatúre zase opisovali človeka a spoločnosť presne tak, aká bola teda. Medzi významné ruské spisovateľa tejto doby patrí samozrejme Tolstoj, ďalej napríklad Nikolaj Vasilievič Gogoľ a Fjodor Michajlovič Dostojevskij.

 

3. Osobnosť autora

Lev Nikolajevič Tolstoj bol ruský spisovateľ. Narodil sa v Jasnej Poljana 9.9 1828. Mal 3 starších bratov a jednu mladšiu sestru. Keď mu boli dva roky, zomrela mu matka. O 7 rokov neskôr mu zomrel aj otec a on s jeho súrodenci bývali u otcovej tety. Po jej smrti sa všetci presťahovali k otcovej sestre do Kazane. Roku 1844 začal študovať na Kazanskej univerzite orientálne jazyky. Štúdium sa mu ale nedarilo a tak sa vydal späť domov za zvyškom rodiny. Roku 1851 sa rozhodol, že pôjde so svojím bratom na Kaukaz a vstúpil do ruskej armády. Práve vtedy začal Tolstoj písať. Po návrate z armády začal cestovať po Európe. Keď sa vrátil z jednej z jeho ciest roku 1861, uvedomil si, aký je strašný stav Ruska. Domnieval sa, že násilie sa dá zlepšiť, keď ľudia budú viac vzdelaní, tak založil vlastnú malú školu, v ktorej sám tiež učil. Mohli by sme tiež povedať, že Tolstoj mal charitatívne sklony. Chcel pomáhať chudobným a rozdával im peniaze. Začal pohŕdať bohatstvom. Nemal vôbec jednoduchý život, ako dieťa stratil oboch rodičov, potom sa vydal do armády, z ktorých ale za nedlho odišiel, pretože bol znechutený krviprelievaním. Následne si vzal za manželku Sofii Behrsovou s ktorou mal 13 detí. Dospelého veku sa ich dožilo ale iba 8 z nich. Ľudia ho ale mali za čudáka a pohŕdali ním. Boli u neho dokonca dokázané sklony k duševnej poruche. Zrejme preto práve umrel. V pomätení utiekol z domova a zomrel v roku 1910 na železničnej stanici. Aj napriek tomu je ale radený medzi najúspešnejšie ruskej spisovateľa všetkých čias.

Kreutzerova sonáta vznikla roku 1889, čo bolo po jeho cestách Európou a bolo to obdobie, kedy mal rodinu a musel sa starať o svoje deti. Tolstoj mal, ako som už povedala, pomerne charitatívne sklony. Bol názoru, že ide všetko vyriešiť dobrou cestou, že vojny a hádky nie sú potrebné. Domnieval sa tiež, že žena sa má starať o rodinu ao deti, nie premýšľať. Možno práve táto myšlienka ho viedla k vypracovaniu tohto diela.

 

Vlastné interpretácia

4.1 Vecný obsah

a) Literárne druh– Epik

b) Forma literatúry– Próza

c) Literárne žáner– Novela

d) Fabula

Dej sa odohráva vo vlaku. Cesta trvá už dva dni a spolu s rozprávačom sú na ceste ďalší cestujúci, dvaja starší manželia, advokát, neznáma žena a tichý muž s bielymi vlasmi. Na ďalšej stanici pristúpi obchodník spolu s mladším pánom a dajú sa spolu do reči. Vedľa nich sa však dajú do reči manželia, ktorí sa bavia o rozvodoch. Postupne svoje názory začnú pripájať ďalší ľudia z kupé. Obchodník sa pripojí a tvrdí, že rozvody pramení zo vzdelania a zastáva sa názor, že by si ľudia partnera nemali slobodne vyberať. S jeho názorom však nesúhlasí dáma a tvrdia, že každý by mal možnosť vybrať si partnera. Keď obchodník vystúpi, dáma začne ohovárať jeho názory a tvrdia, že iba láska môže posvätiť manželstvo. V túto chvíľu sa do rozhovoru vloží tajomný bielovlasý pán a začne tvrdiť, že duchovný láska neexistuje, že ide iba o chvíľkovú zmyselnú vášeň a tá že rovnako vymizne. Nakoniec prezradí, že on je Pozdnyšev, muž, ktorý zabil vlastný ženu. Zvyšok knihy rozpráva Pozdnyšev svoj dlhý príbeh rozprávača.

Najskôr hovorí o tom, akým bol mužom pred svadbou. Vraj bol taký, ako väčšina mladíkov z tej doby. Potom už sa presunie k svadbe, o medových týždňoch, ktoré boli úplnou katastrofou a pri ktorých sa už začali hádať. Následne rozpráva o tom, ako sa im narodili deti, ktoré si zaobstarali v podstate len preto, že dúfali, že im pomôžu udržať vzťah. Ako ale zistili neskôr, deti im naopak spôsobili ešte viac problémov a hádok. Hľadali v deťoch svojich spojencov a preťahovali je na svoju stranu. A nakoniec opisuje, prečo vlastne svoju ženu zabil. V čase, keď ženu zabil, sa hádali kvôli každej zbytočnosti. Jeho žena bola už v strednom veku, ale napriek tomu krásna. Možno práve jej krása spôsobila niektoré problémy a hádky. Manželský pár sa zoznámil s mužom, ktorý vedel výborne na husle. Pozdnyševova žena v tej dobe hrala na klavír, tak sa tiež zoznámili. Pozdnyšev pozval Truchačevského k nim do domu, aby si ich vypočul hrať. Pozdnyšev sa cítil mužom ohrozený, ale nechcel zakázať žene, aby sa s ním stýkala, tak by dal najavo svoj strach. Jedného dňa spolu dokonca usporiadali malý koncert pre známe, kde práve zahrali Kreutzer sonátu od Beethovena. Po koncerte odišiel Pozdnyšev na pár dní na statok a nechal ženu doma iba s deťmi. Chytila ​​ho však neznesiteľná žiarlivosť a vydal sa domov o niekoľko dní skôr. Keď vošiel do domu, uvidel Truchačevského kabát. Ako šialený schmatol nôž, tajne vnikol sa izbou, v ktorom spali deti, vošiel do izby, kde obaja cvičili na nástroje a začal svoju ženu bodať. Potom čo deti počuli hluk, išli sa pozrieť a uzreli svoju matku zakrvavenú na zemi. Pozdnyšev šiel do svojej izby, ľahol si a čakal, až si pre neho príde polícia. Bol na jedenásť mesiacov zatvorený. Potom ho prepustili, pretože čin spáchal zo žiarlivosti a tým ho omilostil.

 

e) Postavy

Hlavná postava je Pozdnyšev, ktorý rozpráva príbeh o svojom čine. Možno svojím rozprávaním prosí o odpustenie, možno varuje muža, aby nerobili rovnaké chyby ako on. Myslím, že táto postava sa dá vnímať rôzne, záleží na našom pohľade. Podľa môjho názoru väčšina čitateľov vníma Pozdnyševa ako zápornú postavu. Vnímajú ho napríklad ako dáma z vlaku, ktorá tvrdila, že jeho názory zamrzli pred pár storočiami. Vnímajú ho poze ako osobu, ktorá z neoprávnenej žiarlivosti zabila svoju ženu. Možno sa ale medzi čitateľmi nájdu aj takí, ktorí Pozdnyševa bráni. Obhajuje ho tým, že ho jeho žena skutočne provokovala a svojím správaním ho doviedla k tak zúfalému činu.

Ďalšie postavou v Pozdnyševově rozprávanie je jeho žena. Rozpráva, ako zo začiatku ich spoločného života bola plachá a nesmelá. Postupom času ale začala prejavovať svoje názory a trebárs aj nesúhlasila so svojím mužom. To sa mu nepáčilo, pretože veril, že žena sa má iba starať o domácnosť ao rodinu. Hlavné slovo by mal mať vždy muž. Ku koncu rozprávanie sa o seba začala viac starať, dbala o svoj vzhľad, začala hrať na klavír a Pozdnyšev spozoroval, že priťahuje väčšiu pozornosť mužov a začal tak žiarliť.

Ďalej v rozprávaní vystupuje Truchačevsky, s ktorým ho Pozdyševova žena údajne podvádzala

Jednou z hlavných postáv je tiež rozprávač. Osoba, ktorá sedí vo vlaku a počúva príbeh. Ako jediný bol ochotný počúvať Pozdnyševovo rozprávanie a názory o manželstve a nevere. Rozpráva časť príbehu, ktorá sa odohráva vo vlaku.

 

f) Sujet

Príbeh Kreutzerova sonáta sa odohráva v 19. soletí v Rusku. Je písaný ich formou a odohráva sa celkom na dvoch miestach. Prvým miestom je vlak, kde Pozdnyšev rozpráva celý príbeh jedinému poslucháči, a druhým miestom je Pozdnyševův dom. Autor nie je v diele priamo zapojený, svoj vlastný názor uplatňuje iba prostredníctvom faktov, postáv a témy. Príbeh má dva rozprávača, poslucháčov vo vlaku a samotného Pozdnyševa.

 

g) Téma

Postavenie ženy v živote muža. Názory ohľadom toho, ako by sa mala žena v manželstve správať, čo je príčinou nevery a vlastne otázky ohľadom lásky či nelásky.

 

h) Motívy

Hlavné motívy: Láska, manželstvo, nevera, žiarlivosť a vzájomná nedôvera

Vedľajšie motívy: smrť (ženy), nespravodlivosť (prepustenie z väzenia), postavenie detí

 

4.2 Ideovoumelecký obsah

a) Myšlienka

Autor chcel poukázať na to, že ženy klamú svojou krásou a sú iba nástrojom rozkoše. V diele je tiež kritizovaná moderná kultúra. Predovšetkým hudba, ktorá v nás prebúdza hriechy a vášne. Tolstoj pomocou monológu Pozdnyševa vysvetľuje, ako by sa ľudia mali správať v manželstve a milostnom živote.

 

b) Autorský zámer

Podľa môjho nebol v tomto diele tak dôležitý jeho samotný dej. Kniha sa skôr sústredila na názory na lásku, manželstvo, ženy, vášeň, deti a neveru. Autorovi nešlo o presné detaily príbehu. Dej bol skôr taká zásterka pre to, aby mohol popisovať už spomínané témy.

 

c) Titul diela

Názov knihy je odvodený od skladby Ludwiga van Beethovena Kreutzerova sonáta. Skladba sa objavuje aj v deji. Je tam hraná Pozdnyševovou ženou a hudobníkom Truchačevským.

 

d) Nadčasovosť

Myslím si, že by sa toto dielo dalo považovať za nadčasové. Popisuje predovšetkým ťažkosti spojené s neverou a manželstvom. Zaoberá sa teda tiež dnešným spoločenským problémom.

 

e) Pravdivosť

Nenašla som žiadne zdroje, ktoré by uvádzali, či sa tento príbeh skutočne stal. Ale dielo je určite reálne. Existuje mnoho prípadov, ktoré boli spojené s násilím alebo dokonca s vraždou zo žiarlivosti. Naviac v diele nie sú žiadne nadprirodzené bytosti, čo je ďalší dôkaz toho, že toto dielo je pravdivé.

 

f) Figúry

“Vôbec ma to nemrzí. Vari to nevidím? “(S. 62) – rečnícka otázka

“Bol to človek …” (s. 25) – Apoziopéza

“Spamätajte sa, čo to robíte!  Pomoc! “(S. 77) – Apoziopéza

 

g) Trópy

“Každé jej slovo srší jedom …” (s. 38) – hyperbola

“Keď prišla medzi mužov, pôsobila rozruch, pútala ich pohľady. Bola ako odpočinutý, vykŕmený, zapriahnutý kôň …. “(S. 42) – prirovnanie

 

4.3 Čitateľské postrehy

Musím povedať, že sa mi táto kniha vôbec nezapáčil. Celé rozprávanie bolo negatívne, smutné a urážajúce. Nesúhlasila som s názormi, ktoré Tolstoj v knihe uplatňoval voči ženám, deťom, láske a manželstve. Knižku by som si znova neprečítala a najskôr by som ju ani nikomu neodporučila. Napriek tomu, že sa mi nepáčil dej, musím povedať, že sa mi kniha čítala dobre. Bola napísaná čítavým a zaujímavým spôsobom.

 

Záver

V tejto práci som rozobrala dielo Kreutzerova sonáta od Leva Nikolajeviča Tolstoy. Kniha sa mi čítala veľmi dobre, bola napísaná zaujímavým a čítavým spôsobom. Čítala sa mi dobre napriek tomu, že sa mi nepáčil dej knihy a nesúhlasila som s názormi, ktoré Tolstoj v knihe uplatňoval.

Je to dielo podľa môjho názoru nadčasové aj napriek tomu, že sa odohráva v 19. Storočia. Je to dielo o žiarlivosti a problémoch v láske. Kreutzerova sonáta pôsobí aj dnes trochu škandalóznym dojmom a to si predstavme, ako musela pôsobiť o dvesto rokov skôr.

Dielo nie je po svete moc známe a nie je nejako zvlášť obľúbené. Pravdepodobne za to môžu názory, ktoré autor v knihe uplatňoval. Nestotožňujú sa s nimi predovšetkým ženy. Celé dielo sa totiž rozoberajú názory na manželstvo a neveru. Autor píše, že by žena mala byť podriadená iba muži, starať sa o rodinu ao domácnosť. Akonáhle začala mať hlavná hrdinka iné záujmy, muž začal žiarliť, že nie je stredobodom jej pozornosti on a dielo nakoniec skončilo tragickým záverom. Muž zabil svoju vlastnú ženu.

Zaoberala som sa ale tiež životom Tolstoi a jeho životnými udalosťami, ktoré ho mohli nejakým spôsobom ovplyvniť. Z jeho životopisov som tiež vypátrala, že vzťah s manželkou mal podobný ako v knihe, žena sa starala o domácnosť, nemala dobré vzdelanie a nebol medzi nimi dobrý vzťah. Tolstoj nemal ľahký život a práve to ovplyvnilo jeho tragickú a smutnú tvorbu.

Som ale rada, že som si toto dielo prečítala. Dozvedela som sa niečo o vtedajších pomeroch v spoločnosti a zistila som veľa zaujímavých faktov o jednom z najvýznamnejších spisovateľov svetovej literatúry.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: