Kráľ Lávra – rozbor (obsah)

 

Kniha: Kráľ Lávra

Autor: Karel Havlíček Borovský

Pridal(a): Clairze

 

Karel Havlíček Borovský

• Český básnik, publicista a literárny kritik, stal sa klasikom českej politickej satiry
• Realizmus, 2. generácia Národného obrodenia
• Založil vlastné noviny – Národné noviny
• Písal epigramy – krátke satirické básne
• Na Šafaříkovo doporučenie odchod do Ruska – Havlíček vychovateľom -> poznáva ruské pomery, nevoľníctvo, cársku vládu -> odraz v jeho tvorbe
• Otvorená kritika vlády a novej Ústavy -> súdený, noviny pozastavené
• Vyhnaný do Brixenu – Tyrolské Alpy (1851 bol polícne eskortovaný, kde napísal tu Tyrolské elégie)

 

Ďalšie diela:

• • Epigramy – päť oddielov: Cirkev, Vlasti, Múzam, Světu, Kráľovi (Demokratický – Nechoď, Vašku, s pánmi na ľad, mnohý príklad máme, že pán sklúzne a sedliak si za neho nohu zláme)
  • Obrazy z Ruska – cestopis
  • Tyrolské elégie – elégie (žalospiev) – skôr nadsádka; dielo je humornejšou satirickou popisom Havlíčkovho zatknutia a internácie v Brixene
  • Krst svätého Vladimíra – satira

 

Literárne-historický kontext

REALIZMUS

• snaha zobraziť reálny život
• zobrazenie typického jedinca (nesie rysy celého kolektívu – jeden z ľudu)
• autor upozorňuje na zlo v spoločnosti a volá po náprave)
• dielo odráža skutočnosť a skutočnosť odráža dielo

 

ROMANTISMUS

• hlboko rozporuplný, odmieta staré formy – obdivuje minulosť, opovrhuje konvenciami (to, čo ľudia uznávajú)
• hrdina je výnimočný – obdivuje prostého človeka – často vyhnanec (ostatní jím pohŕdajú) – konflikt jedinca a spoločnosti
• nezobrazuje celú skutočnosť – vyberá len niektoré skutočnosti (subjektívny pohľad autora)
• zobrazuje: mystiku, prírodu, exotiku, minulosť, ústnu ľudovú slovesnosť

 

Predstavitelia svetového realismu:

• • Charles Dickens – Kronika Pickwickovho klubu
  • Honoré de Balzac – Otec Goriot
  • Gustave Flaubert – Paní Bovaryová
  • Guy de Maupassant – Kulička
  • Lev Nikolajevič Tolstoj – Vojna a mier
  • Mark Twain – Dobrodružstvo Huckleberryho Finna

 

Ďalšie predstavitelia národného obrodenia:

• • Božena Němcová – Babička
  • Karel Jaromír Erben – Kytica
  • Karel Hynek Mácha – Máj
  • Josef Kajetán Tyl – Fidlovačka anebo Žiadny hnev a žiadna rvačka
  • Jan Kollár – Slávy dcéra

 

Rozbor diela: Kráľ Lávra

• 1. Vydanie: 1854
• Smysl diela: kritika a výsmech hlúposti, obmedzenosti a zloby panovníka, kritika priamo rakúskeho absolutistického panovníka; oslie uši = politický symbol
• Žáner: alegorická satirická skladba, poézia
  • v diele je použitý výsmech -> satirická
• Literárny druh: epika (lyricko-epické dielo)
• Forma: rozprávková
• Pojatie diela: Satira s pointou na konci (ako u bájky)

 

TÉMATICKÝ PLÁN

Námiet:

• Inšpirácia: vychádza zo starej írskej povesti, írska rozprávka s českými motívmi, tajomstvo kráľa Lávru
• Celkové téma: kritika útlaku a absolutistickej vlády v Habsburskej monarchii voči českému národu, kritika a výsmech hlúposti, obmedzenosti a zloby, ale je lepšia hlúposť a láskavosť než vypočítavosť
• Hlavné téma: kritika hlúposti a krutosti panovníka, vláda absolutistického panovníka
• Vedľajšie téma: Kukulín = Karel Havlíček Borovský, Červíček = typický Čech, varovanie dcéry
• Motívy: vláda kráľa, hlúposť (oslie uši – politická moc), (šťastný koniec), tajomstvo, poprava, milosť, vrba, kolíček, basa

 

Kompozícia:

• Kompozičné postupy: chronologické, 37 strof (slok) po 7 veršov
• Radenie tematických celkov: reťazcové
• Spojovanie tematických celkov: gradácia, pointovanie
• Druh rýmu: nepravidelný – 1. a 3. verš sa nerýmuje, rýmové schéma – ABCBDDB

 

Kompozičný plán:

• Expozícia – predstavenie kráľa, zvyk popraviť 1x ročne holiča
• Kolízia – vylosovaný je Kukulín, ale nie je popravený, pod podmienkou, že udrží tajomstvo
• Kríza – zašeptanie tajomstva vrbe
• Peripetia – vyzrazenie tajomstva Červíčkovej basou
• Katastrofa – ľudia prijali kráľa i s jeho oslími ušami = paródia na príbehy o dobrom panovníkovi (ako v rozprávke)

 

Typy prejavu:

• Monológ kráľa, pásmo vyprávača

 

Jazyk:

• Útvary jazyka: spisovný, humornej, zastaraný, nepravidelné verše, jazykové prostriedky typické pre rozprávku – bol jednou jeden, záver – ponaučenie, vychádza z ľudovej poézie
• Zvukové prostriedky: rytmus piesňový, jednoduchý rým,
• Štylistické rozvrstvenie slovnej zásoby: archaizmy, hovorové výrazy
• Textové prostriedky: priamu reč, prostý text, štýl vyprávačský, er-forma (vyprávač spieva o kráľovi)

 

Pomenovanie:

• Priamé: epiteta
• Nepriamé:      
  • Metonýmia
  • Personifikácia
  • Iróniá
  • Alegória
  • Porovnanie
• Figúry:          
  • Elipsa – vynechávanie slova alebo i celých viet (z kontextu to predsa pochopíme)
  • Anafóra
  • Epizeuxa

 

Rečnícke figúry:

• Rečnícka otázka
• Inverzia

 

Čas a priestor:

• Dielo sa z dôvodov cenzúry odohráva v Írsku v stredoveku, ale je myslené na Rakúsko-Uhorsko

 

Vyprávač

• Er forma

 

Prostredie:

• Írske kráľovstvo, vrba pri jazere, na hrade a v okolí
• Dopravdy myslené Rakúske cisárstvo (Čechy za rakúskej nadvlády), zdanlivo však cudzí svet

 

Doba:

• neurčitý/za rakúskej nadvlády – kritizovaná autorova súčasnosť

 

Postavy:

• Kráľ Lávra – starý dobrý kráľ, ľudia ho mali radi, pretože ich nenechával trpieť, bol múdry a obľúbený, ale mal jeden rozmar – nechával sa strihať jednou za rok a potom holičov nechal popraviť. Je krutý k holičom a nikto nechápe prečo, nakoniec je jeho tajomstvo (má oslie uši) vyzrazené, pretože Kukulín ho povedal vrbe, z ktorej si potom Červíček urobil kolíček do basy. Ľudia ho majú viac radi, keď poznajú jeho tajomstvo. Predstavuje cisára Ferdinanda V. Dobrotivého (panovníka Rakúskeho cisárstva, ktorý bol degenerovaný)
• Kukulín – holič, utrápený s potrebou sa sveriť – je veľmi nešťastný, pretože si vylosoval los, aby kráľa ostrihal. Dozvie sa kráľovho tajomstva, ale nie je schopný si ho nechať pre seba, a tak ho pošeptá vrbe. Je veľmi pracovitý a kráľ je s jeho prácou spokojný. Kukulín je až moc závislý od svojej matky, ktorá ho na koniec zachráni pred kráľovým trestom. Predstavuje samotného autora Karla Havlíčka Borovského (autobiografické prvky).
• Kukulínova matka – vdova, orodovala za svojho syna
• Pustovníček
• Červíček – hráč na kontrabas, je vynaliezavý a vie si poradiť za každú situáciu (stratí kolíček a tak si ho vyrobí z vrby). Nevedomky tak prezradí kráľovo tajomstvo. Je prototypom typického Čecha – ,,zlaté české ručičky‘‘ a ,,čo Čech to muzikant‘‘.

 

Dej – kombinovaný (ľudský, nadprirodzený):

V Írsku vládol kráľ Lávra, ktorý mal oslie uši. Bol sice hodný a obľúbený, nicmén, vždy jednou do roka sa nechával holiť, a aby holič nevyzradil jeho tajomstvo o oslích ušiach, nechal ho pokaždé popraviť. Každý rok si všetci holiči tahali los, kto ho pôjde ostrihať. Jedného roku si vytiahol los Kukulín. Kráľ ho však ušetril smrti, lebo sa mu zželelo jeho chudobnej matky. Kukulín ale musel sľúbiť, že tajomstvo o oslích ušiach nikomu neporozpráva. Kukulína trápilo, že to nikomu nemôže povedať. Od pustovníka dostal radu, aby všetko povedal vrbe, že sa mu potom uľaví. Kukulín tak učinil. Kráľ jedného dňa pozval muzikantov z Čiech. Cestou však basista pan Červíček stratil kolíček od basy. Spozoroval vrbu, do ktorej Kukulín vyzradil ono tajomstvo a urobil si z jej vrboového prútku kolíček nový. Ale keď potom začal hrať, basa začala najednou bručať: „Kráľ Lávra má dlhé oslie uši, kráľ je ušatec!“ V tej chvíli všetci na plese vedeli odpoveď prečo kráľ Lávra stínal hlavy holičom. Ľudia si však na kráľove oslie uši zvykli a Kukulín sa stal kráľovým stálym holičom.