Komu zvonia do hrobu – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Komu zvonia do hrobu

 Autor: Ernest Hemingway

 Zaslal(a): Kata

Ernest Hemingway (1899 – 1961); USA; 1940

Literárny druh: epika; próza

Literárny žáner: román zo španielskej občianskej vojny

Literárne smer / sloh: stratená generácia

 

Rozprávač:

– er forma, ale je prekladaná častými vnútornými monológy Roberta Jordana. Hemingway v nich rieši nielen otázku zabíjanie iných ľudí, ale aj vojny samotnej, ktorá je zlá a zbytočná.

 

Dej:

– Dynamitník Robert Jordan sa vydáva na fašistickej území. Počas chystaného republikánskeho útoku ho čaká dôležitý úkol- má vyhodiť do vzduchu strategicky položený most a znemožniť tak fašistom zásobovania. Jordan sa v horách za frontom zoznamuje s dvoma skupinami partizánov a nachádza tu tiež životnú lásku v podobe dievčatá Marie. Ich vzťah trvá len tri dni, ale Jordan zažíva pocity, ktoré doteraz v živote nepoznal. Fašisti útok bohužiaľ odhalí a sú naň dobre pripravení. Pri krátkej prestrelke v horách navyše padne jedna z partizánskych skupín a Jordan sa potýka s nedostatkom osôb pre úspešné splnenie úlohy. Most sa mu nakoniec s malými stratami na životoch podarí vyhodiť, počas úniku si však škaredo zlomí nohu a zostáva na mieste napospas fašistom, aby aspoň nejaké zabil.

– Význam nemá smrť hlavného hrdinu, ale to, pre čo zomrel.

– Hlavný hrdina sa obetoval pre skupinu partizánov a pre boj za to, čomu veria.

– Hlavný dej – príbeh Jordana dopĺňajú ďalšie krátka vyprávaní- jedná sa najčastejšie o spomienky členov partizánske skupiny, veľa ich je z prostredia býčích zápasov.

– Kniha nás zoznamuje nielen s príbehom hlavného hrdinu as jeho myšlienkami, ale aj s životom Španielov v čase vojny a ich mentalitou a spôsobom života. Autor sa však zaoberá aj otázkami oveľa všeobecnejšími, ako sú zmysel ľudského života, láska násilie, sebaobetovania. Autor píše veľmi realisticky, používa často priamu reč.

 

Kompozícia: chronologická s retrospektívnymi prvkami

– Miestami sú v knihe opísané dve dejové línie naraz, čím je zvyšovaná dramatickosť deja.

– Formou rozprávania je čitateľ zoznamovaný s minulosťou hl. postáv – obzvlášť postava Pilar veľmi sugestívne líči Robertovi Jordanovi udalosti spojené s odbojom proti fašistom.

 

Postavy:

Robert Jordan je hlavná postava, autor sa s ním stotožňuje a využíva ho pri písaní v ich -forme. Robert Jordan je načrtnutý ako človek pomerne vyrovnaný (hoci často uvažuje o svojom otcovi samovrahovi a snáď sa aj trochu bojí, aby mu nebol podobný), málo spoločenský, spoľahlivý, prísne objektívne a lojálni velenie (niekoľkokrát o svojom úlohy zapochybuje, vzápätí však akoby sám seba karhal za také rúhaniu). Bol pomerne puritánsky, mal svoje zvyky (absinth), za ktorými si tvrdo stál. O jeho charaktere sa dozvedáme predovšetkým z jeho úvah, činov a dialógov.

– Pôvodne americký učiteľ španielčiny. Bojuje na strane republikánov proti fašistom. Do vojny prichádza dobrovoľne, pretože chce Španielsku pomôcť. Je veľmi statočný a odhodlaný svoju úlohu splniť aj za cenu straty života. To sa zmení, keď sa zamiluje do Márie, pretože si začne predstavovať, aké by to bolo, keby úloha prežili a mohli spolu odísť do Ameriky a vziať sa.

 

Mária bola osudom tvrdo poznamenaná dievča, ktoré sa však už spamätávala (v paralele je tu jej telesná a duševná regenerácia, ktorá prestupuje celou knihou). Mária bola opísaná ako bojazlivá, napriek tomu však so smrťou zmierená (na čo mal snáď vplyv aj Robert Jordan). Marie nebola príliš manuálne zručná, čo pridáva na jej bezbrannom, nevinnom image, ktorý tu autor buduje. Zo spoločného plánovania budúcnosti by sa mohlo zdať, že bola naivná. V skutočnosti si taká len priala byť – dobre vedela, ako to všetko zrejme dopadne, taktiež si ale uvedomovala, že kým si to nepripustí, môže dúfať.

Pablo bol vodcom partizánom, kedysi snáď veľkým mužom, teraz už je však zdrvený váhou rokov plných zodpovednosti a je to práve veľká zodpovedná opatrnosť, ktorá ho vykresľuje ako slabého, zbabelého. Avšak Pablo je dobrý herec, ktorý vie, ako pomaly ovplyvňovať situáciu, často sa skrýval za maskou hlupáka, zatiaľ čo sledoval svoje vlastné, presne dané ciele. Základným rozdielom medzi Pablom a Robertom Jordanom bolo chápanie povinností – zatiaľ čo pre Američana bolo svätou povinnosťou splniť úlohy zadané nadriadeným, Pablo cítil, že musí ochrániť svojich blízkych – aj keby o to sami nestáli.

Starec Anselmo je starý dobrák, ktorý síce stráca síl, ale rozhodne sa nechce stať príťažou a snaží sa byť akokoľvek užitočným. Anselmo je s osudom tiež zmierený, má pevnú vôľu, ale hoci sa nebojí zomrieť, má strach zo zabíjania ľudí.

Cigán mi osobne pripadal ako najsympatickejšie z postáv. Príbehom prechádza sa zdanlivú ležérnosťou a flegmatizmu, neustále zosmiešňuje a zľahčuje situáciu; napriek tomu je však zjavné, že ťarcha okamihu na neho dopadá zo všetkých najviac. Jeho charakteristickou vlastnosťou je lenivosť a nespoľahlivosť, pre ktorú je často ostatnými postavami ohováraný. Napriek tomu má ku všetkým priateľský vzťah (snáď pre svoju nekonfliktnosť).

Pilar je faktickou veliteľkou partizánov. Ide o ráznu, ale dobrotivú ženu (niečo ako Helena Růžičková v seriáli Vlak detstva a nádeje), ktorá má bohatú zbierku zážitkov, z ktorých mnohé boli pomerne desivé, čím ju však akýmsi spôsobom obrnil a zatvrdil. Jedná priamočiaro, úprimne, spontánne, čestne a riadi sa predovšetkým citom. Pri ostatných má značný rešpekt.


Čas:
 Dej knihy sa odohráva za španielskej občianskej vojny (1937) behom troch dní

Priestor: hory vo fašistickej časti Španielska

Význam oznámení: Hemingway sa tu snaží ukázať, čo je vojna schopná s ľuďmi urobiť; akých zradných činov sú potom ľudia schopní

– názov: inšpirovaný verši anglického renesančného básnika Johna Donneho, ktoré napísal roku 1624: “Žiadny človek nie je ostrov sám pre seba; každý je kus nejakého kontinentu, časť nejaké pevniny; ak more spláchne hrudu, je Európa menšie, ako by to bol nejaký mys, ako by to bol statok tvojich priateľov alebo tvoj: smrťou každého človeka je ma menej, lebo som časť ľudstva. A preto sa nikdy nedávaj pýtať, komu zvonia do hrobu. Zvoní tebe. ”

– varovanie, aby sme nestratili svoju ľudskosť, aby sme sa správali podľa vnútorných morálnych zásad, aby sme si uvedomovali, že nie sme na svete sami, že vedľa nás žijú milióny ďalších ľudí, ktorí aj napriek odlišný názor, vzhľad či čokoľvek iné, majú rovnaké právo na život , ako máme my. Pretože sa príbeh odohráva počas vojny, je vcelku logické, že postavy rieši zásadné témy ako je zabíjanie a smrť. Hrdinovia chápu svoju smrť ako neoddeliteľnú súčasť života, ktorá by mala byť dôstojná a pokiaľ možno rýchla. Tak jednoduché to ale nie je v prípade, že sa jedná o smrť človeka, ktorú zapríčiní oni sami. Potom práve prichádza ono dôležité a ťažko riešiteľné dilemu, či je správne vziať život inej ľudskej bytosti.

 

Štylistická charakteristika textu:

– veľa vecí zostáva zahalené rúškom tajomstva

– Román je písaný pomerne stroho, naturalisticky; je zbavený zbytočne kvetnatých viet, teda okrem častí, ktoré popisujú lásku Roberta a Márie. Touto láskou sa snaží Hemingway ukázať, že vojna nie je len a len bojovanie, ale že zostáva čas aj na citový vzťah. Vojenský charakter románu je tak okorenený o romantickú zložku, čo rozhodne pridáva na čitateľnosti a pomáha udržiavať čitateľa v napätí. Tragický koniec je potom akýmsi vyvrcholením onoho vzťahu.

– Kniha tiež zahŕňa pasáže s vnútorným monológom Roberta, kedy premýšľa o živote, vojne a zmysle jeho konania – uvedomuje si, že už mu možno ostávajú len 2 dni života a chce tieto dni žiť naplno, prežiť to svoje šťastie. Uvedomuje si sa, že v tých 3 dňoch, čo poznal Máriu, stačil prežiť celý svoj život.

– Veľa dialógov a myšlienkových pochodov hlavného hrdinu

 

Slovná zásoba:

– spisovná Čeština

– Časti priamej reči sú pre väčšie vtiahnutie čitateľa do deja písané jazykom charakteristickým pre danú postavu: – študovaný Američan Robert Jordan hovorí spisovne, zmysluplne a občas v odbornejších termínoch. Španielski Partizáni používajú chvíľami hovorového jazyka, čo poukazuje na ich prostý pôvod.

– niektoré výrazy sú v španielčine – inglés, máquina -> autentickosť

– eufemizmus – zľahčovanie

– alegórie – symbolika

– rečnícke otázky – pocit beznádeje

– archaizmy

 

Lit. história

Politická situácia:

– Španielska občianska vojna (1936 – 1939) patrí k najkrvavejším, ale aj najprehľadnejším konfliktom 20. storočia, zároveň ide o vojnu, ktorá na veľmi dlhú dobu hlboko rozdelila nielen španielsku spoločnosť. Vypukla v momente, keď proti demokraticky zvolenej republikánskej vláde vojensky vystúpila armáda pod vedením generála Francisca Franca.

– Vo vojne sa z neprehľadného spoločenského a politického spektra španielskej spoločnosti vyprofilovali 2 strany: prevažne ľavicoví republikáni bojujúce na strane oficiálnej vlády druhej španielskej republiky (najmä socialisti, komunisti, trockisté a anarchisti, baskickí a katalánski nacionalisti) a pravicoví povstalcami (fašisti, španielski nacionalisti , kresťanskí demokrati a roajalisté), ktorí boli neskôr nazývaní frankisti podľa generála Franka, ktorý sa v priebehu vojny vyprofiloval ako hlavný povstalecký vodca.

– Hoci Spoločnosť národov obhajovala politiku nezasahovania a vyhlásila aj zbrojné embargo, do konfliktu na oboch stranách významne zasiahli zahraničné sily. Na strane frankistů to od prvopočiatku konfliktu boli Nemecko a Taliansko, na strane republikánov potom od októbra 1936 ZSSR a Mexiko. Mimo to na strane republikánov pôsobili aj dobrovoľníckej jednotky z ďalších štátov – interbrigád.

– Vojna skončila jasným víťazstvom lepšie organizovaných frankistů, po ktorom nasledovalo dôkladné “očistenie” španielskej spoločnosti od všetkého “červeného” alebo pripomínajúceho druhú republiku, čo zahŕňalo predovšetkým odbory a politické strany. Bola zničená či zneprístupnené rad archívov, nepohodlní jedinci boli často uväznení, nútení odísť do exilu či zavraždení. Množstvo obetí je otázne; odhady sa všeobecne pohybujú medzi pol miliónom a miliónom mŕtvych. Veľká časť týchto obetí nebola výsledkom vojnových konfliktov, ale hromadných popráv vykonaných oboma stranami (často výlučne na základe ideologickej alebo triedne príslušnosti).

– Hoci vojna trvala len tri roky, poznamenala Španielsko na veľmi dlhú dobu a jeho ekonomika sa spamätávala ešte mnoho rokov. Ovplyvnila politiku a verejnú mienku ďaleko za hranicami Španielska a zapálila vášne medzi intelektuálmi a politickými spolky. Republikánski stúpenci ju označovali za zápas medzi “tyraniou a demokraciou”, alebo “fašizmom a slobodou”, a mnoho mladých idealistov tridsiatych rokov vstúpilo k interbrigadistům. Frankovi stúpenci zase túto vojnu vnímali ako boj medzi “červenými hordami” a “kresťanskú civilizácií”.

– Vojna mala obrovský význam aj pre vývoj počiatočnej fázy druhej svetovej vojny, pretože ako sily Osi, tak Sovietsky zväz si v nej vyskúšali svoju techniku a bojové doktríny a získaným skúsenostiam prispôsobili výcvik vojakov a zbrojné programy.

 

Literárne vývoj; literárne smer / sloh: pozri. Steinbeck

– považovaný za čelného predstaviteľa “Stratené generácie” = voľné združenie autorov, ktorí prošli1.sv. vojnou, majú s ňou osobnú skúsenosť => niektorá ich diela zachytávajú hrdinov, ktorí prechádzajú / prešli vojnou + problematika zaradenie späť do spoločnosti – E. Hemingway, W. Faulkner,F. Fitzgerald, T. Eliot, E. Pound, E. O ‘Neill, E. Remarque

– Názov “stratená generácia” prvýkrát použila americká spisovateľka Gertrude Steinová, označila tak skupinu amerických spisovateľov narodených okolo roku 1900. Termín spopularizoval Ernest Hemingway použitím vo svojej prvotine Fiesta (I slnko vychádza).

– Títo spisovatelia zažili prvú svetovú vojnu a túto skutočnosť zobrazovali vo svojich dielach. Vyjadrujú pocity vojakov po návrate z vojny (vrátili sa duševne zmrzačení a mali problémy so zaradením sa do spoločnosti).

– Pre tieto autormi sú typické životné postoje, ktorými dávajú najavo nesúhlas a nedôveru k spoločnosti, ich písanie je často blízke k štýlu novín, často stavia svojich hrdinov do veľmi nebezpečných situácií, kde musí preukazovať svoj charakter.

 

Život autora + vplyvy na dielo + vplyvy na jeho tvorbu:

– Ernest Miller Hemingway bol americký spisovateľ, novinár a reportér

– vyrastal v rodine lekára; už ako študent sa pokúšal o verše, poviedky, stĺpiky do novín

– “chcel byť u všetkého osobne” -> za 1.sv.v. vodičom sanitky v Taliansku – bol ťažko ranený

– V čase nástupu fašizmu sa stupňuje jeho humanistické cítenie, ktoré sa v mnohých jeho diel premieta

– vo 30.rokoch sa zúčastnil ako reportér občianskej vojny v Španielsku

– za 2.sv.v. navštívil Čínu, sledoval invázii do Normandie, bol svedkom oslobodenia Paríža; zúčastnil sa bitky v Ardenách

– bol veľmi ovplyvnený vojnou, vyhľadával nebezpečenstvo, mal záľubu v nebezpečných športoch (býčie zápasy) a v love

– Posledné roky života strávil na Kube. V roku 1961 pravdepodobne spáchal samovraždu (zastrelil sa) a nezanechal po sebe žiadny vysvetľujúci list. Jeho smrť býva tiež vysvetľovaná ako nehoda pri čistení hlavne, ale skôr samovražda – alkoholik, trpel depresiami

– Nobelova (1954) a Pulizerova cena za literatúru

 

Ďalšie autorovho tvorba:

– Robert Jordan je typický hemingwayovský hrdina vybavený mužnosťou, zamyslenosťou, odporom k sentimentalite, túžbou po pravde a spravodlivosti, snahou žiť dôstojne a slobodne vo svete násilia, zla a smrti, ktorý je postavený pred situáciu, ktoré nemôže končiť inak ako smrťou.

– Vo svojich dielach hľadal pravdu o človeku v hraničnej situácii, preto svojich hrdinov staval do nebezpečenstva, kde potom preukazovali česť a odvahu. Štýl jeho písania je samozrejme prispôsobený tejto literatúre: je úsečný, zbavený všetkého nadbytočného, jeho diela nemajú žiadne citové zafarbenie, často píše len dialóg bez ďalších komentárov – tzv. Objektívne vyprávačstva. Väčšina jeho diel bola inšpirovaná osobnými zážitkami.

– Postavy jeho diel sú často muži, ktorí vedú nebezpečný spôsob života (vojaci, rybári, lovci, toreadori).

– Hemingwayův štýl: zhustený; metóda ľadovca => čitateľovi povie len malú časť a je na ňom, aby si utváral zvyšok

– Písal tiež poviedky- formou reportáže

Fiesta (1926) – hlavnému hrdinovi bráni vojnové zmrzačenie v naplnení lásky k dievčaťu, súčasťou je dokumentárny reportáž z každoročnej fiesty v Pamplone v Španielsku – beh býkov ulicami do arény a korida

Zbohom zbraniam (1929) – román z 1. sv.v, autobiografické prvky, talianska fronta – americký poručík-> zraněn-> zamiluje sa do ošetřovatelky-> koniec tragický

– príbeh tragickej lásky medzi americkým vojakom Frederikom Henrym a britskú zdravotnou sestrou Catherine Barkleyovou. Dej sa odohráva počas prvej svetovej vojny a osobné tragédie sa tu stretáva s tragédiou celospoločenskú. Román poukazuje na cynizmus vojakov a ich vytesnenie zo spoločnosti. Vydaním románu Zbohom zbraniam bola posilnená Hemingwayovu pozície v americkej literatúre.

Zelené pahorky africké – o love v Afrike

Starec a more (1952) – posledné dielo, novela; ocenené Nobelovou cenou – niekoľkodňový boj starého rybára s rybou, ktorú chce uloviť; dej sa odohráva na Kube; symbolika-človek sa nikdy nevzdáva

 

Inšpirácia literárnym dielom:

– sfilmované – 1943






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: