Kapitánova dcéra – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Kapitánova dcéra

 Autor: Alexandr Sergejevič Puškin

 Zaslal(a): vviikkiii

 

Autor

– subjektívny prístup autora k skutočnosti

– obdiv k minulosti

– romantický hrdina (výnimočný človek, citovo založený, neschopný prispôsobenie) – obracia sa do seba

– romantický hrdina často splýva s autorom

– láska – predovšetkým nešťastná (miluje svoj ideál)

– úcta k ľudu, ale hrdinovia sa veľmi odlišujú

– nezobrazuje reálny svet – autorovho vízie

– predovšetkým poézia (Veršovaná poézie, dramatické básne)

– ľudová slovesnosť

– odmieta staré pojmy x obdiv k minulosti

– obdiv prostého ľudu x výnimočný hrdina

– verš. poviedka, epos, dramatická báseň

V mojom diele je niekoľko romantických znakov: čistá láska, autobiografičnost, hrdinstvo a česť.

 

Hlavná postava

Romantický hrdina často splýva s autorom, ktorý nielen že vyjadruje v diele svoj názor, ale veľakrát vstupuje priamo aj do deja.

Hrdinom je človek výnimočný, ktorý sa výrazne líši od ostatných a neuznáva vtedajší konvencie. Nedokáže sa prispôsobiť okolia a pohybuje sa v prostredí, ktoré sa k nemu nehodí, ktoré mu nepatrí. Stávajú sa preto vydedencami, zbojníkmi, väzni, žobrákov, tulákov … Zvyčajne to sú ale silní a mimoriadni jedinci, ktorí sa vyznačujú vášnivú citovosťou a trpia pocitom osamotenia Ich hlavné životné náplň je láska, ktorá je často nešťastná, nenaplnená a končí nešťastným koncom. “Hrdina sa totiž zamiluje do obrazu a nakoniec zistí, že ideál nie je taký ako skutočnosť a nemôže sa s tým zmieriť.”

 

Ďalší autori

Anglicko

George Gordon Byron (1788-1824)

Percy Bysshe Shelly (1792 – 1822)

Walter Scott (1771 – 1832)

 

Francúzsko

Victor Hugo (1802 – 1885)

Standhal (vlastným menom – Marie Henri Beyle) (1783 – 1842)

 

Nemecko

Johann Wolfgang Goethe (1749 – 1832)

 

Rusko

Alexander Sergejevič Puškin (1799-1837)

Michail Jurievič Lermontov (1814-1841)

 

Poľsko

Adam Mickiewicz

 

Maďarsko

Sandor Petöfi

 

Život

Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny. Mohol mať zaistenú budúcnosť, ale bol odporca nevoľníctva a rebel. Preto bol vyhnaný do Petrohradu.

Puškin sa začal politicky angažovať (zoznámil sa s Dekabristov). Bol členom literárneho spolku Zelená lampa a Arzamas.

Roku 1820 odchádza do vyhnanstva do južného Ruska a v roku 1823 do Odesy. Roku 1825 je mu povolený voľný pohyb.

Ďalej odišiel do Moskvy, a tam založil časopis Moskovskij vestníka.

Roku 1831 sa odsťahoval do Petrohradu, kde sa oženil s Natáliou Nikolajevnou Gončarovovou. V rovnakom roku sa stal úradníkom ministerstva zahraničia.

8. februára 1837 sa stretol v súboji s pištoľami s milencom svojej ženy (francúzskym diplomatom Georgesem d’Anthèsem.) .Ale milenec bol rýchlejší a strelil Puškina do brucha.V hrozných bolestiach bol odvezený domov, kde vyhlásil cárov osobný lekár Puškinův stav za beznádejný.Zomrel o dva dni neskôr.

O jeho rodinu sa postaral car, aj keď sa nemali s Puškin moc radi. Car sa ho bál.

 

Dielo

V tvorbe nadviazal na tradíciu preromantickej literatúry. V dráme sa inšpiroval

u Shakespearovej historické trúchlohra (Boris Godunov).

K vrcholom európskej romantickej prózy patrí cyklus Bělkinove poviedky, Kapitánova dcéra a Piková dáma, v ktorých rešpektuje atmosféru, ktorá panuje v jednotlivých vrstvách ruskej spoločnosti. Písal taky literárnej kritiky, publicistiku, vydával literárny časopis Sovremenik (Súčasník).

Najvýznamnejšou je jeho básnické dielo. Začínal ako lyrik, postupne stále viac založená na zohľadnení byronovským témam, na základe ktorých vznikol aj román vo veršoch Eugen Onegin.

Písal také veršované rozprávky a spracovával folklórne motívy. Rad jeho diel inšpirovala hudobné skladateľa, najmä PI Čajkovského (opery Eugen Onegin, Piková dáma.)

Puškinovo videnie sveta – najcennejšie ľudské vzťahy vznikajú podľa neho vo sfére osobných kontaktov, sympatií, rodiny a lásky.

A paralela medzi životom autora a prečítaným dielom? … .Je dej v knižke vymyslené? Je aj nie je. Puškám verne líčil historické udalosti, z historických prameňov vyberá aj rôzne výroky napr. Pytačovi, ale Griněv alebo Švarbin nikdy nežili. Látku k rozprávanie o nich čerpal z osudov dôstojníka Michaila Švanviče a jeho otca. Ale v živote to bolo všetko trochu inak, a tiež koniec nebol šťastný.

 

Hlavná myšlienka

Obraz ľudskej spoločnosti na začiatku 19. storočia. Aký život ľudia v tej dobe viedli ..

Dielo rieši problém lásky.

Ústredným motívom novely bolo Pugačevovo povstania v Rusku, milostný vzťah šľachtického synčeka a kapitánove dcérky, ktorej rodičia sa stali obeťou povstania, kedy základným konfliktom je rozpor medzi mladým človeka a drastickým nevoľníctva.

 

Prostredie

Rusko, 18. storočia, opisuje priebeh Pugačovova povstania (70. roky 18. storočia)

V knihe sú obsiahnuté vlastné zápisky Petra Andrejco Griněva z obdobia okolo roku 1770.

Dej sa odohráva v okolí Orenburgu – Belogorsk pevnosti.

 

Dej

Dej sa odohráva v polovici 19. storočia za čias cárovnej Kataríny II. Hlavnou postavou je Petr Andrejič Griněv syn panské rodiny, ktorý sa vo svojich 16 rokoch vydáva so svojim sluhom

do vojenskej služby. Cestou prežíva rôzne dobrodružstvá. Pri jednom z nich sa zoznámi s veliteľom Pugačov, ktorý ho neskôr ušetrí pred smrťou práve vďaka tej známosti. Peter je odvelený do Belogorsk pevnosti, kde sa zamiluje do kapitánovi dcérky Máše. Po niekoľkých mesiacoch v pevnosti dostáva kapitán správu o Pugačovových útokoch a obsadenie okolitých pevnosťou. Aj Belogorsk pevnosť je nakoniec podmanená. Všetci dôstojníci sú zabití len Peter je ponechaný na žive. Musí opustiť pevnosť, ale bez Máše. Tá sa má stať ženou nového veliteľa Švabrina. Máša posiela list Petrovi a on sa ju vydáva vyslobodiť. Ale podarí sa mu to len vďaka Pugačov pomôcť a tak je udaný z vlastizrady. Je odsúdený. Posielajú ho na sibír. Keď to zistí Máša odchádza do Petrohradu. Náhodou stretne pri prechádzke dvorný dámu a rozpráva ju svoj príbeh. Neskôr zistí, že je to sama Katarína II. A Peter je prepustený.

 

Postavy

Petr Andrejivič Griněv – mladý šľachtický syn zaslúžilého vojaka, oddaný vlastenec, len pre lásku bol schopný na chvíľu sa pretvarovať

Marja Ivanovna – dcéra komandanta, ktorého zavraždil Pugačov, stáva sa sirotou

Saveljic – oddaný sluha Petra Andrejeviča, svojho pána nikdy neopustil

Pugačov – vzbúrenec a vrah, bývalý kozák sa závideniahodnú schopnosťou ovplyvňovať ľudí

 

Kniha

Kniha má autobiografické črty. Zachytáva niekedy aj absurdné situácie a opisuje vtedajšiu situáciu v Rusku. Dej má stále plný a dochádza ku zvratom. Kniha dokazuje, že sa vždy niekde uplatní známosti. Je písaná vtipne. Autor poukazuje na vtedajšie mravy a hodnoty. Kapitoly sú prekladané básňami. Zachytáva aj históriu Pugačov povstania.

Novela je napísaná formou rodinných zápiskov prekladaných krátkymi básňami.

Autor píše štýlom zrozumiteľným aj dnes.

V knihe bolo veľa dejepisných informácií.

 

Vlastný názor

Mierne nepochopiteľne nie mňa pôsobí až záver knihy. Máša prichádza prosiť o Griněvovu milosť k cárovnej Kataríne II. Tá nielen, že jej vyhovie, ale ešte jej zahrnie bohatstvom. To pôsobí trochu nerealisticky. Bude to najskôr tou dobou v ktorej bolo toto dielo napísané. A tiež tento koniec ide brať ako ústupok vtedajší cenzúre.

 

Záver

Autor píše štýlom zrozumiteľným aj dnes, aj keď sa v diele objavilo pár slov ktorým som nerozumela, ale k tomu boli na konci knižky vysvetlivky. Tých som si bohužiaľ všimla až po prečítaní knižky.

Kniha sa mi páčila. Zvlášť vložené básne a piesne mi priblížili život tejto doby.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: