Dom bábik – Nora – denník (rozbor)

 

 Kniha: Dom bábik – Nora

 Autor: Henrik Johan Ibsen

 Zaslal(a): Daniela

 

 

Ibsen Henrik:

  • nórsky dramatik, básnik, maliar, zakladateľ realistického drámy, ako dramaturg pracoval v prvom nórskom divadle v  Bergene, prvý riaditeľ Nórskeho divadla v Kristianiu
  • ďalšie diela -Catilina (antický námet), Bojovníci na Helgoland (romantický námet), Spolok mladých, Strašidlá (tu sa rovnako ako v   Nore odráža sklamanie a znechutenie spoločností)

 

Druh diela:

  • symbolické a realistické dráma (monológy, dialógy, scénické poznámky), divadelná hra

 

Žáner:

  • činohra (dráma v užšom slova zmysle, ide o klasickú divadelnú hru, psychologické a sociologické prekreslenie postáv hlavne oblasť medziľudských vzťahov a spoločenských problémov

 

Vyraďovať forma:

  • dialógy, monológy

 

Kontext s   dobou:

  • 1879 – vznik diela, v  diele kritické sústredenie sa na neduhy svojej doby

 

Autorský štýl:

  • značný vývoj, začínal u inšpirácia antikou, neskôr romantické námety, ďalej potom historická témy, po čase sa v  písanie začalo odrážať autorovo sklamanie a znechutenie spoločností

 

Jazykové prostriedky:

  • spisovný aj hovorový jazyk, metafory, symbolická vyjadrenie, zjemnená slová

 

Symboly, sociálne narážky:

  • “Makarónky” (malé sladkosti), ktoréTorvald Nore zakazuje jesť, aby sa jej neskazili zubami – malichernosť, ale pre oboch dosť podstatná – idea muža, ktorý zakazuje žene niečo, čo má rada a obmedzuje ju tak
  • scéne s kostýmy v ktorých má Nora tancovať pri maškarnom bále – Paradox = keď si Nora oblečie kostým (je skrytá), prejaví sa skutočnápovaha – vášnivo sa roztancuje a nechce sa nechať mužom usmerniť, Torvald sa to samozrejme prieči
  • Mať pestúnku bol dobový trend – Nora nie je výnimkou, má deti len na “hranie”, “darčeky” a “prechádzanie sa” – na konci hry si uvedomuje, že nikdy nebola a možno ani nebude schopná deti vychovať
  • Krogstadsymbolizuje korupciou a väzením zdrveného a skazeného človeka bez súcitu, ktorý sa napraví vďaka láske podobné osoby, urobil vlastne ten istý čin ako Nora, ale je zavrhovaná, nie je mu daná príležitosť na nápravu

 

Kompozícia: 3 dejstva, klasická dramatická stavba

Miesto a čas deja: 3 dni v čase Vianočných sviatkov, byt rodiny Helmerových

Téma: manželstvo v   devätnástom storočí ovládanej morálnymi predstavami spoločnosti, nesloboda ženy

Hlavná myšlienka: Norin povrchné šťastie v   kontraste s   nepríliš vyvedenú predstavou rodiny, kde nič nie je také ružové ako sa zdá

 

Postavy:

Nora – naivný, ľahkovážna, zamilovaná do Helmera, má šťastne vyhliadky na budúcnosť, verí, že má dokonalú rodinu

Torvald Helmer  majetnícky, manžel Nory, sebec, nedokáže sa postaviť za svoju ženu a preto ju nakoniec stráca

doktor Rank – rodinný priateľ, vyrovnaný, umierajúceho na ťažkú chorobu, Helmer a Norou čiastočne využívaný, zamilovaný do Nory

Krogstad a pani Lindová – stelesnením chudoby, prázdne šupky bez obsahu, Krogstad je spoločnosťou odsúdený a morálne skazený muž, Kristina Lindová – Norin priateľka z detstva, prešla ťažkými životnými skúškami

 

Dej:

1. dejstvo– Dej začína zoznámením sa usporiadanú manželkouTorvald Helmera, Norou. Znovu sa stretáva so svojou priateľkou zo školy Kristínou LINDÉN. Tá jej rozpráva, ako sa musela starať o chorú matku a dvoch mladších bratov, bez lásky sa vydala za bohatého muža a po jeho smrti len zatrpknutý. Nora zas na oplátku vykladá, ako vzala svojho muža na juh kvôli zdraviu a vypožičala si na to peniaze. Nasleduje návšteva Krogstaga, od ktorého si Nora požičala peniaze. Ten ju začne vydierať za podvrhnuté podpis otca na zmluve. Má buď zaplatiť, alebo sľúbiť, že ho jej manžel, riaditeľ banky, nevyhodí z   práce.

 

2. dejstvo –Nora prežíva vnútornú premenu, bojí sa o svoj šťastný a bezstarostný život, dokonca sa manžela pokúsi prehovoriť, aby Krogstaga nevyhadzoval, ten však odmietne. Nora sa zveruje Kristin a žiada jej o pomoc, tá sľúbi, že bude robiť, čo sa dá.

 

3. dejstvo– LINDÉN sa stretne s Krogstadem, ktorý ju predtým miloval, ale ona ho musela opustiť kvôli sobášu z   rozumu a navrhne mu manželstvo. Krogstad obráti a už nechce Noru zatratiť, ale Kristina ho zadrží. Helmer sa to musí dozvedieť. Helmer si ešte ten večer prečíta list, v ktorom mu Krogstad vykreslil, ako sa vec má a manželku okamžite prepustí, sľubuje, že sa s ňou nerozvedie, ale nenechá ju vychovávať deti. Vzápět í prichádza navrátený úpis s   falošným podpisom a keď sa Helmer ocitne mimo nebezpečenstva. K   Nore sa začne správať zase pekne a začne ju uisťovať, že je všetko v   poriadku. Vtedy Nora pochopí a Helmera opúšťa. Odíde z domu, opustí svoju rolu bábiky na hranie, bábky, za ktorej povrázky ťahal ako jej otec, tak neskôr manžel. Žiadny z nich ju nebral ako ženu, nieto človeka. Zaujímavá je však aj zmienka, že ona vlastne aj svoje deti brala skôr ako hračky.

 

Reakcia na dielo, inšpirácie:

  • rozporuplné prijatie, kritický obsah diela –   popudzoval vtedajšiu spoločnosť (Nemecko si vynútilo prepísanie záveru diela, aby Nora zostala u manžela a detí. Napísal ho sám Ibsen, hoci vyhlásil, že je to barbarské znásilnenie diela), veľký ohlas u feministických spolkov






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: