Kniha: Černí baroni
Autor: Miloslav Švandrlík
Zaslal(a): Mand
Autor:
Miloslav Švandrlík (1932 Praha -2009 Praha)
– bol český spisovateľ a humorista, používal pseudonym Roman Kefalín
– po vyštudovaní základnej školy prešiel niekoľko zamestnaní, absolvoval štúdium na pedagogickom oddelení mestskej hudobnej školy a študoval ďalej, ale nedoštudoval
– stal sa asistentom réžie v dedinskom divadle v Prahe, po-tej nastúpil vojenskú službu k Technickým praporům TP, po jej ukončení sa stal spisovateľom
– najúspešnejší dielo Černí baroni aneb bojovali sme za Čiapočky, ktoré znázorňovalo ironizujúcich a satirickú formou absurdity vo vtedajšej socialistickej armáde
– všetko čo písal, bolo humoristického až satirického charakteru
– spolupracoval aj s celým radom časopisov a divadiel, napísal niekoľko rozhlasových a televíznych seriálov
Ďalšie diela: Z chlévů i bulvárů, 1960, Krvavý Bill viola, 1961, Od Šumavy k Popokatepetlu, 1962, Kovbojská romance, 1964, Hrdinové a jiní podivíni, 1969, Drakulův švagr, 1970, poviedková zbierka, radená do sci-fi, Mořský vlk a veselá vdova aneb Proti všem, Neuvěřitelné příhody žáků Kopyta a Mňouka, 1973 ….
Literárny druh: epika
Literárny žáner: vtipný román s historickým podkladom, založený na skutočných udalostiach
Doba vzniku: začiatok 20. storočia
Ako život súvisí s dielom (okolnosti vzniku):
Dielo však vychádza z reality Technických práporov (TP), nie Pomocných technických práporov (PTP), ktorá bola odlišná.
Vplyv diela:
Knižka sa stala veľmi populárnou a pomohla do povedomia verejnosti dostať samotný fenomén PTP / TP. Na druhú stranu vytvorila falošnú predstavu PTP ako „veselé“ vojenčine plnej absurdných situácií s pologramotnými nadriadenými, kde vojakom nehrozilo žiadne reálne nebezpečenstvo. Realitou PTP však boli zlé ubytovacie aj pracovné podmienky a veľa pracovných úrazov vrátane smrteľných.
Miesto deja:
Zelená hora blízko Nepomuku, neskôr Tábor v Janoviciach nad Úhlavou
Kompozícia:
Nemá pevnú kompozičný štruktúru, je skôr mozaikou drobných, chronologicky na seba nadväzujúcich a Anekdotické pointovaných príhod. Mozaikovú skladbu textu podčiarkuje aj plochá psychológie postáv, ktoré namnoze zostávajú púhymi komickými figúrkami
Jazyk a štýl:
Er-forma, vtipne napišaná, dielo je napísané spisovnú slovenčinou, vo veľkej miere sa tu vyskytuje priama reč, vojenské termíny a nezriedka aj vulgarizmy
Hlavné postavy:
Vojak Kefalín – hlavná postava režisér divadla v normálnom živote, slobodník Halík, nadšený sväzák Dušan Jasánek, kulak Vata … major Haluška zvaný Terazky, kapitán Ořech, poručík Hamáček, poručík TRONIK, nadporučík Mazurek, vajín Jasánek (všetci vojaci, neboli pre spoločnosť vyhovujúce a preto sa stali čiernymi barónmi … velitelia buď boli zaujatí proti pamiatkam, alebo alkoholici, alebo moc prísni ..)
Hlavná myšlienka:
Poukázať na režim, keď ľudí rozdeľujú podľa nevhodnosti do Pomocných technických práporov.
Ďalšie formy spracovania:
– film
– seriál (na základe filmu)
– najprv vychádzalo dielo sa 17 kapitol, po-tej vychádza v zahraničí, teraz už vychádza s 29 kapitol
Dej:
Hlavnou postavou príbehu je vojak Kefalín, v civile asistent réžie, ktorý teraz nastúpil do povinnej vojenskej služby. Pre nedostatky v zdraví bol zaradený k PTP. Ihneď po nástupe na Zelenú Horu sa stretáva s majorom Haluška, ktorý je nazývaný Terazky podľa svojho obľúbeného príslovie, a je vtiahnutý do víru udalostí. Akými sú napr. Vytvorenie prasacieho raja na Zelenej Hore alebo „vychľastaní“ celej cisterny vína a následné opití celej roty aj s veliteľom.
Rota je rozdelená na rôzne časti a posielaná na pracoviská po celej republike. V Janoviciach nad Úhlavou pod vedením poručíka Hamáčka a jeho zástupca pre veci politické poručíka TRONIK začínajú vojaci pracovať, ale aj vymýšľať rôzne zámienky pre zoslabujúca sa z pracoviska. Kefalín a jeho jednotka niekoľkokrát zmení pôsobisko a to sa samozrejme nezaobíde bez prešvihov. Zmení sa aj velitelia a tým tiež morálka roty. Od nadporučíka Mazurka, ktorého stále bije pred zrakmi všetkých jeho manželka, po nadporučíka Pernica. Alkoholika, ktorý za fľašu alkoholu odpúšťa všetky trapasy vojinu. Civil už sa síce blíži, ale nadriadených vojinu čaká ešte jedna rana. Na Zelenú Horu do Nepomuku príde revízna komisia vedená samotným ministrom obrany Alexej Čepička, ktorý dal však prednosť občerstvenie pod zámkom od ztepilých servírok, a preto ho zastúpil jeden z mnohých prísnych generálov s celou družinou vysokých šarží. Terazky, zmätený takou návštevou, zmohol sa len na vetu, ktorú denne počul od dozorného roty: „Počas mojej služby sa nič zvláštnéhoneštalo!“ „Ale stane sa!“ zavyl generál „A vám, súdruh majore, z toho veselo nebude!“. A ihneď sa pustil do prehliadky kasárne. „Pétépáci“ prežijú previerkové komisiu a civil už je podľa obľúbeného príslovie „za pár“, a tak okolo ôsmej rannej zastavil vlak na Hlavnej stanici v Prahe. Novopečení civilové sa s revom hodným obyvateľov menej vyvinutých krajín vyhrnuli z vagónu a rútili sa k východu. Kefalín sa obzrel a zbadal majora Terazkyho. Stál opretý o vagón a smutne sa usmieval. Zrakmi všemocného veliteľa a najhoršieho vojaka u práporu sa stretli. Kefalín sa zastavil a major k nemu váhavo pristúpil: „Čo bolo, to bolo“, podal mu pravicu. „Terazky stě v civile ao pár týždňovbuděm aj ja.“
„Ale rovnako to bolo všetko absurdné, súdruh majore“, usmial sa Kefalín.
„Bolo“, prikývol Terazky. „Bože moj, bolo.“
Chvíľu mlčal a až, keď už Kefalín hodlal opustiť nástupišťa, prekvapil ho otázkou, ktorú mal dlhšiu dobu na jazyku.
„A čo si predstavuje pod takým slovom absurdné?“
Poznámka:
– kniha sa dobre čítala, príbehy na seba nadväzovali, bola vtipná a nepripomínala vojnu
– Černí baroni = hovorilo sa im tak kvôli čiernym výložkám, bolo im prezývané príslušníkom pomocných technických práporov – pétepákům (boli to: všetky možné indivíduá, protištátne indivídua, inteligenti, farári, telesne slabí, platfusáci, krátkozrakí a postihnutie padúcnicou „proste samej lepší materiál „)
– čierni baróni aneb bojovali sme za čiapočku – sa kniha volá
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————