Kniha: Čakanie na Godota
Autor: Samuel Beckett
Zaslal(a): Becko03
– Svetová literatúra 2.pol.20.století
– 2. sv. vojny – 1939 – 1945
– Studená vojna – rozdelenie sveta na východ a západ = železná opona
– Autori vo svojich románoch protestovali proti krutosti vojny, oslavovali hrdinstvo, statočnosť a odvahu, ale aj vlastenectvo a kamarátstvo bojujúcich, ukazovali aj strach, zbabelosť, kolaboráciu – spolupráca s nepriateľom, egoizmus a sadizmus.
Do tohto obdobia patrili tiež: Joseph Heller, Alexander Solženicyn, Gunter Grass
Neorealizmus – taliansky smer, autori prekresľuje dramatické videnie každodenného života, a kladú dôraz na sociálnu problematiku, používajú často ľudový jazyk ulice.
Existencializmus – vedel. smer 20.st. vo Francúzsku, vyjadruje pocity osamelého a odcudzeného človeka, svet ľudí trpiacich vnútornými pochybnosťami, v hraničných situáciách (v ohrození života) – beznádej, zúfalstvo, pocit hnusu, snaha oslobodiť sa – život chápaný ako smerovanie k smrti
Autor
Prozaik, ale najmä dramatik, bol Ir ale písal Francúzsky, jeho tvorbu ovplyvnili predstavitelia anglickej modernej prózy a francúzski existencionalisté. Dostal NC za literatúru, ktorú si odmietol prevziať. Písal hlavne pesimistická diela, ktorá kritizovala nezmyselnosť života. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov absurdného drámy.
Absurdná dráma – poukazuje na osamelého človeka, ktorý stráca schopnosť dorozumieť sa s ostatnými ľuďmi, dielo nemá súvislý dej a nemá zmysel v rozhovoroch hľadať logiku. Jazyk nemá funkciu oznamovacie.
Medzi jeho ďalšie diela patrí: Koniec hry, nekomentovateľné, vyhostenia
Dielo
Druh – absurdná dráma
Žáner – komédia
Štruktúra diela
Jazyk, štýl
– Próza
– Er -formy
– Jazyk je zrozumiteľný, spisovný aj nespisovný, miestami vulgárny (neustále opakovanie otázok a absurdných odpovedí)
Kompozícia deje
– Dielo má 2 dejstva
– Absurdné dialógy
– Jedna dejová línia, dej sa odohráva v dvoch dňoch na jednom mieste
Dej
Dráma tvoria iba dve dejstva, V 1.dějstvím sa stretávajú dva tuláci, sú to priatelia ktorí sa volajú Estragón a Vladimír a čakajú na akéhosi Godota, ktorý by mal zmeniť ich životné osudy, ale nevedia, či naozaj majú čakať tu, v koľko hodín , proste nič. Medzitým čo čakajú, sikráti čas rozprávaním o hlúpostiach, ktoré preruší príchod pána Pozza a jeho sluhu Luckyho, ktorý je ako otrok vedený na povrazu. Pán Pozzo je sebavedome, až sadistickú osobou a jeho otrok je naopak bytostí úplne poníženú. Tuláci nadväzujú s Pozzo absurdné rozhovor a po ich odchode príde chlapec, aby im oznámil, že pán Godot dnes nepríde, ale že sa určite dostaví zajtra. Odchodom chlapca končí prvý dejstva.
Druhé dejstvo pokračuje opakovaním dejstva prvého. Jedinou zmenou je, že pán Pozzo prichádza slepý a jeho život je závislý na Luckym, ktorý je naopak nemý. Na konci druhého dejstva sa opäť objavuje chlapec a oznamuje, že ani dnes pán Godot nedorazí. Estragón a Vladimír teda odchádzajú s tým, že prídu opäť zajtra. Chcú odísť, ale ani sa nepohnú.
– Dielo sa odohráva na neurčitom mieste, v neurčitý čas. Je to opustené miesto, akási vidiecka cesta, kde je len jeden strom.
Postavy
Estragón a Vladimír – dva tuláci bez strechy nad hlavou, ktorí vedú dialóg úplne bez hlavy a päty; čakajú na Godota (hlavná postava diela, ktorá sa však nikdy neobjaví, môžeme si len predstavovať, ako vyzerá, aký je pod.) a zásah vyššej moci, nemajú sily na to, aby zmenili svoj osud; napádajú je myšlienky na samovraždu, hovorí o rozchode, o odchode – neuskutoční nič; sú zúfalí
Pozzo a jeho sluha Lucky – Pozzo je sústredené na seba otrokár, nevníma okolie, keď ho niečo zaujme, prestáva ostatné počúvať a snaží sa povedať všetko, čo vie; Lucky je sluha, otrok, robí, čo mu Pozzo povie, nakoniec sa jeden bez druhého nezaobíde (Pozzo oslepne, Lucky onemie)
Hlavná myšlienka
Dielo má ukázať, že zmyslom života je nezmyselné očakávanie čohosi a že jediná cesta, ako to vydržať, je skrátiť si akokoľvek čas
Téma: Témou tohto diela je strach z nepochopenia sveta a ľudského života bez naplnenia