Kniha: Biely tesák
Autor: Jack London
Zaslal(a): Hanule
Je to dobrodružná poviedka z prostredia divočiny. Námetom knihy je obraz zvieraťa, polopsa a polovlka, ktorý má neľahký život. Často je v ohrození života, a preto musia prejaviť svoje schopnosti, silu a skúsenosti, aby prežil.
Doba a miesto deja:
Dej sa odohráva na Aljaške, v severnej Kanade a na juhu USA (Sierra Vista); v druhej polovici 19. st.
Dej:
Príbeh začína Billom a Henrym, ktorí musia na saniach ťahanými psami dopraviť mŕtveho lorda Alfréda do Fort McGurry, ale cestu im skríži svorka hladných vlkov, najprv zožerú psy a potom Billa. Henry prežije vďaka pomoci, ktorá prichádza z Fort McGurry.
Svorka vedená vlčicou menom Kica sa postupne rozpadá vďaka hojnosti jedla. Nakoniec zostane vlčica Kica a dvaja samci, ktorí sa pokúšajú ju získať. Vyhrá ten najstarší a najskúsenejší z nich a to je Jednooký. Behajú a lovia spolu. Kica hľadá brloh, kde by mohla porodiť. Vrhne celkom päť šteniat, ale prežije len jedno a tým je šedý vlk. Spoznáva najprv okolí svojho brlohu, ale postupom času sa ocitá v divočine a začína bojovať o svoj vlastný život.
Jedného dňa náhodou narazí na Indiánov, ktorí ho aj s matkou odvedú do tábora a pomenujú ho Biely tesák. V tábore mu začína krutý život, spoznáva nová šteňatá, ale ona ho napadajú. Biely tesák dostáva svoje prvé veľké bitie, keď neposlúchol rozkaz od Sivého bobra. Naučia sa počúvať, inak vie, že bude výprask, stáva sa z neho veľmi šikovný a silný jedinec.
So svojím pánom navštevujú rôzne miesta a nakoniec zakotví vo zlatokopeckom tábore, kde Šedý bobor predáva kožušiny. Bieleho Tesáka kúpi za pár fliaš Whisky Hezoun Smith, ktorý z neho urobí bitkára pomocou biča a klacku. Bije ho tak kruto, že sa pes občas ani na nohy nemôže postaviť. Nebyť banského inžiniera Weedon Scotta, bol by mŕtvy, ale tento muž ho zachránil a vzal si ho k sebe.
Scott musel odcestovať domov do Sierra Visty. A tak si vzal Bieleho Tesáka so sebou
k svojej rodine. Spoznal fenu menom Collie, ktorá ho sprvu neznášala, ale nakoniec spolu mali šteňatá. A Biely tesák sa vďaka obdivuhodným činom stal miláčikom celej Scottovej rodiny.
Hlavné postavy:
Biely tesák-silný, odvážny, veľmi šikovný
Hezoun Smith-zlý, krutý, zbabelý, slabý a veľmi škaredý
Šedý Bobor-indián spravodlivý, múdry a prísny
Kica – tesákova matka, polofena a polovlhce, ľstivá a múdra
Jednooký-otec Bieleho Tesáka
Weedon Scott – jedna z kladných postáv veľmi hodný, priateľský
Autorov zámer:
Je to pokus o realistické dielo, súženie psa a človeka, ako sa dnes už nevidí. Autor vo svojom diele ukazuje veľa miest, kde pobýval, a teda sa tam vyskytuje aj hlavný hrdina. Tiež sa veľmi vyžíva v popise záporných postáv s pokrivenou minulosťou i súčasnosťou, ako by ju niekedy prežil.
Jazyk a štýl:
Poviedka je napísaná v próze, v spisovnom jazyku. Niektoré vety rozprávača sú dlhé. Priamu reč tvoria vety krátke. Nájdu sa tam aj dvojzmysly, básnickej obraty napr. Anafory (opakovanie slov na začiatku vety). Dej je písaný v minulom čase. V knihe prebieha jeden paralelný dej, rozprávaný chronologicky, do ktorého sú občas vsunuté retrospektívnu pasáže, kde sa hrdinovi vracia jeho prežitky z detstva. Autor používa er -formy, pretože opisuje životné príbehy, zážitky a skúsenosti hlavného hrdinu, teda zvieraťa.
Inšpirácia:
Bol mnohokrát sfilmovaný
Americká medzivojnové literatúra:
- experiment
- Prevláda tzv. Stredný prúd-kvalitné próza klasického typu (dejová línia, zaujímavý príbeh)
- Konzumné literatúra-nemá väčšiu umeleckej hodnoty, čitateľský úspech, ale nie oceňovaná
Autori:
John Steinbeck, Theodore Dreiser, Francis Scott Fitzgerald, William Faulkner, Ernest Hemingway
Jack London:
Jack London sa narodil 12. januára 1876 v San Franciscu v USA. Vyrastal bez vlastného otca – ním bol potulný astrológ – a leta v robotníckej štvrti stíhanej biedou a opakujúcimi sa vlnami nezamestnanosti striedali roky núdze na zúfalo pustom ranči.
Ale tvrdé jadro sa prejavuje vzápätí, ďaleko skôr, než sa z chlapca stane chlap.
V trinástich rokoch opustil školu. Jack London nezatrpkl, staval sa čelom k životu a jeho útesom i prísľubom. Naučil sa pracovať do úmoru a s rovnakou intenzitou pracoval aj sám
na sebe. Vystriedal mnoho zamestnaní, vedel pracovať za dva. Dokázal to, keď sa v továrni prihlásil o prácu, ktorú pred ním robili dvaja ľudia. Jeden z týchto dvoch mužov, ktorí týmto prišli
o zamestnanie, spáchal samovraždu. Hovorí sa, že to Londnovi pomohlo otvoriť oči.
Ťažko získané miesto vzdal as armádou nezamestnaných sa vydal na protestný pochod Amerikou. Bol oslnivý debatér, obhajoval vec socializmu na táboroch ľudu i svojou tvorbou. Opísal fašizmus, tak ako bol ešte len o desiatku rokov neskôr v Nemecku, v Taliansku, v Španielsku uskutoční.
V roku 1913 sa London pripojil k antimilitaristický výzve, aby mladí ľudia odmietali vstup do armády, aby odmietali zabíjať v záujme kapitálu. A predsa, keď o rok neskôr začala prvá svetová vojna, dal plnú podporu jednej sa súperiacich imperialistických síl, takzvaným spojencom. Uprostred tejto vojny, na sklonku roku 1916, spáchal štyridsaťročný spisovateľ samovraždu. Ťažko povedať, ktoré z životných bremien neuniesol.
Dielo:
Poviedka: Volanie divočiny