Bedári – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Bedári

 Autor: Victor Hugo

 Zaslal(a): stark

 

– spoločenský román
– zachytáva život ľudí v 1. polovici 19.storočia, realistický opis i kritika vtedajšej spoločnosti

 

Victor Hugo
– francúzsky spisovateľ
– poézia, próza, pokusy o drámu – nie príliš úspešné (Kastelán)
– angažoval sa v politike, republikán, zásady humanizmu
Cromwell – dráma, úvod sa stal manifestom romantizmu vo Francúzsku
Legenda vekov – trojdielny básnický cyklus
Robotníci mora, 93, Chrám matky božej v Paríži – romány

 

Jeden z najväčších francúzskych básnikov a spisovateľov 19. storočia Victor Marie Hugo sa narodil roku 1802 v Besanconu. Bol synom generála Napoleonskej armády (bonapartisty) a pobožnej matky, ktorá bola naopak prívrženkyne kráľa a monarchie (royalistka).
Hugo začal písať už v detstve. S bratom Ábel založil časopis Le Conservateur littéraire (1819). Tu publikoval svoje články. Od roku 1920 uverejňoval aj svoje básne tradičné formy monarchistické inšpirované. Roku 1822 debutoval zbierkou Odes poésies diverses (Ódy a rozličné básne). V tomto roku dostal tiež od Ľudovíta XVIII. penziu a oženil sa s Adelou Foucherovou. V tej dobe sa rozhodol žiť pre literatúru.
Roku 1824 nadviazal spoluprácu s časopisom La Muse francaise. Karol X. ho vyznamenal stužkou Čestnej légie.
Rok 1827 bol predelom v Hugovom živote. Uverejnil 1. ódu na Napoleona a dráma Cromwell, ktorým sa prihlásil k romantizmu. Po revolúcii 1830-43 prichádza Hugove literárno najplodnejšie obdobie. Dokázal v ňom okrem iného, že bol popredným predstaviteľom romantizmu. Zároveň sa od roku 1831 venoval aj drámy. Po neúspechu dráme Les Burgraves (kastelán 1843) prestal však divadelné hry písať a začal sa venovať románu.
V roku 1841 sa stal členom Francúzskej akadémie a v rokoch 1843-48 jeho literárne aktivita ochabla. Hugo sa angažoval viac politicky. Odmenou mu bola hodnosť Pair Francúzsko. Po revolúcii 1848-51 sa stal republikánom a poslancom ústavodarného zhromaždenia. Stále výraznejšie sa obracal k republikánskej ľavici.
Po prevrate z 2.12.1851 ako jeden z nejnekompromisných odporcov Napoleona III. odišiel do exilu do Belgicka, neskôr na anglickej ostrovy Jersey a Guernesey. Tu začal v rokoch 1855-70 opäť písať. Po páde Napoleona III. sa po 18-ročnom exile vrátil do Francúzska. Ako poslanec a senátor od roku 1876 trval až do svojej smrti na hodnotách liberálneho humanizmu. Victor Hugo Zomrel roku 1885 v Paríži ako veľký a uznávaný francúzsky národný básnik. V deň jeho pohrebu bol vyhlásený štátny smútok. Je pochovaný v parížskom Panteón.
Hugo sa zaslúžil o obnovu francúzskej poézie a stal sa zakladateľom romantizmu.

 

Literárne kontext 
Romantizmus = umelecký smer, životný pocit a postoj človeka
– meno odvodené od románu (moderné slovesný útvar)
– obraznosť a citovosť prevláda nad rozumovosťou
– divoké prírodné scenérie, vzdialenej krajiny
– pochopenie dovtedy “temného” stredoveku – námety: gotika, rytieri
– dôraz na národnosť, tradície, jazyk
– doba revolúcia – človek je voči dejinám bezmocný, predstava konfliktu, romantik sa pokúša podrobiť si svet k obrazu svojmu revoltou, proti spoločnosti, zákonom, konvenciám, je sám – vzbura končí neúspechom
– hrdina: väčšinou splýva s autorom, je si vedomý svojej výnimočnosti, nemôže ale uskutočniť svoje zámery. nikto mu nerozumie, cíti sa osamelý, necíti ale potrebu družnosti, individualista, hľadá únik v protispoločenskej geste alebo násilnému činu, revolucionár. Túži po láske, ale vie, že skutočnú lásku nikdy nenájde, môže milovať len nešťastne, miluje vysnívaný ideál, nie skutočnosť, rozpor často tak silný, že nemôže prežiť sklamanie
– hrdinka: spútaná konvenciami, odriekania, odmieta vášnivú lásku
– spisovateľ nenapodobňuje staré vzory, ale tvorí nové (estetický ideál = zvláštnosť, bizarnosť)
– nezmieriteľné protiklady krása x ošklivosť
– žánre: najrozšírenejšie poézie
lyricko – epická: Veršovaná poviedka Poema (epická báseň s lyrickými pasážami), epos, dramatická báseň
epická: v anglickej literatúre, Byronská poviedka (dramatický romantický dej, exotické prostredie)
lyrická: Francúzsko
próza – historická poviedka, román
dráma – menej významné, návrat k Shakespearovi

 

Francúzsko: Stendhal, George Sandová, Alfred de Musset, Alexander Dumas st.
Anglicko: Jane Austinová, William Blake, Walter Scott, Emily Bronteová, Charlotte Brontëová, Robert Burns, John Keats, George Gordon Byron, Percy Bysshe Shelley
Nemecko: Novalis, Heinrich Heine
Rusko: Nikolaj Vasilievič Gogoľ, Alexander Sergejevič Puškin, Michail Jurievič Lermontov
Poľsko: Julius Slovácku, Adam Mickiewicz
Amerika: Edgar Allan Poe, Henry Longfellow, Nathaniel Hawthorn, James Fenimore Cooper

 

Postavy 
Jean Valjean – galejník, spoločnosťou opovrhovaný, mení sa v poctivého človeka (za prispenia biskupa Myriela)
Javert – opak, protivník Jeana Valjeana, policajný vyšetrovateľ, ktorý ho neustále prenasleduje
Marius, Cosetta, Fantina, Thenardierovi

 

Jazyk, kompozícia 
– 5 dielov: Fantina, Cosetta, Marius, Idyla Plumetovy ulice a epopej ulice Saint-Denis, Jean Valjean
– prepojené postavou Jeana Valjeana
– vo vypravovania sa objavujú úvahový, popisné pasáže
– postavy odlíšené jazykom (z rôznych spoločenských vrstiev – slang, nárečie, historizmu)
– 1815 – 1833 – doba francúzskej rastaurace a júnové monarchie

 

Dej
Valjean prepustený po 19 rokoch z galejí, kde bol pre krádež chleba, ale pokusy o útek si väzení predlžoval. Vylúčený zo spoločnosti, ubytuje sa u biskupa Myriela. Ukradne mu strieborné príbory a utečie, je chytený, biskup ho zachráni, povie, že mu príbory dal a pridá mu aj svietniky. Stáva sa čestným človekom, má možnosť začať nový život po dzměněným menom Madeleine, stáva sa starostom mesta, bohatý, obľúbený.
Fantina – slobodná matka, vracia sa do rodného mesta pracovať v továrni, kvôli povesti nechá dcéru u rodiny Thenardierových, ktorí sa majú o ňu starať, platí im. Stratí ale 1 z listov, mesto odhalí, že je slobodná matka, vyhodená z továrne, nútená predať najskôr všetko čo má, zuby, stáva sa prostitútkou. Ochorie, umiera, v nemocnici sa zoznamuje s Madeleine, ten sľubuje, že sa o jej dcéru postará. Do mesta je převelej Javert, spozná Valjeana z galejí, jeho postavenie je ohrozené, vďaka podobnosti s iným väzňom je ale sproštěn viny, nedokáže uniesť, že za neho iný pyká, udá sa, uteká. Spolu s Cosettou (dcérou Fantina) odchádza do Paríža, žijú v kláštore, potom sa přetěhují a zmení si meno. Stretávajú študenta Maria, s Cosettou sa do seba zamilujú. V Paríži prebieha revolúcia, Marius sa jej akticně zúčastňujú, zachránený z barikády Valjean. Valjean sa tam taky znovu stretáva s Javert, ktorého revolucionári zajali ako špióna a chcú ho popraviť, Valjean ho oslobodí. Marius je postrelený, Valjean ho odnáša, uteká stokou, na konci zamknutá mreža. Stretáva Thenardiera, ktorý je na úteku z väzenia pred Javert. Thenardier chce zaplatiť, potom ho pustí, mizne v stoke. Javierom zatknutý Valjean, má posledné želanie – zachrániť Maria, nemôže ho ale nájsť. Javert vie, že by mal Valjeana zatknúť, aleten mu zachránil život – spácha samovraždu skokom do Seiny). Cosetta si vezme Maria. Valjean sa Mariovi prizná, že je galejník na úteku (nepovie mu ale tú časť o starostovi a že mu zachránil život), odchádza, necháva Maria a Cosetta spolu. Znovu sa objavuje Thenardier s kusom látky z Mariova kabáta. Veljean si uvedomuje, že nemôže bez Cosetta žiť, vracia sa, umiera.

 

Dej sa odohráva v Paríži a jej okolí v 30. rokoch 19. storočia.

 

Bývalý trestanec Jean Valjean sa vracia po 19 rokoch z galejí. Neverí spoločnosti, ktorá ho odsúdila pre krádež chleba, ktorý chcel doniesť hladným deťom. V Digne hľadá nocľah, ale všetci ho ako bývalého galejníka odmietli prijať. Až miestny biskup “ľudomil” Myriel mu poskytne prístrešie a jedlo. Valjean večer prchni s biskupa striebrom, keď ho na druhý deň polícia chytí a dovedie k Myrielovi, biskup tvrdí, že mu striebro dal. Na Valjeana tento čin tak silno zapôsobí a zo zatvrdilého galejníka sa pomaly stáva dobrý človek. Biskup mu svoje striebro dá pod podmienkou, že ho využije k zlepšeniu života chudobných. Valjean prichádza pod menom Madeleine do Montreuil-sur-Mer, výrazne podporí miestnu priemyselnú výrobu objavom čierneho skla, založí nemocnicu a nakoniec ho obyvatelia po počiatočnej nedôvere zvolí starostom.

Medzitým sa v Paríži odohráva príbeh mladej krásky FANTINI, ktorá sa zapletie s jedným s miestnych bohatých študentov. Keď ju tento “Don Juan” opustí, zostanú ju len oči pre plač a v náručí malá Cosetta (Eufrasio). Odchádza z Paríža späť do svojho rodiska Montreuil-sur-Mer, aby si zarobila, ale uvedomuje si, že s Cosettou sa tam objaviť nemôže. Preto Cosetta nechá v Montfermeil u Thénardierových s tým, že im bude posielať peniaze, aby sa mala Cosetta dobre. Po príchode do rodného mesta začne Fantina zarábať a posiela peniaze Thénardierovým. Tí ale vypočítavo žiadajú stále viac peňazí a všetky Fantininy peniaze dávajú na svoje deti, kým Cosetta žije v biede. Keď jedna z pustých “vážených dam” zistí, že má Fantina dieťa, vyhodí ju z práce pod zámienkou, že si to želá pán Madeleine. Fantina začne

Madeleine nenávidieť, šije po nociach a nakoniec si musí zarábať prostitúciou, aby mohla ďalej posielať peniaze pre Cosetta. Po potýčke s jedným Měšťák sa Fantina dostáva do väzenia a pán Madeleine ju nielen udelí milosť, ale začne sa o ňu starať a snaží sa dostať Cosetta späť k matke. Cez všetky snahy umiera Fantina bez Cosetta zase zbadala.

Jean Valjean sa dozvie, že zo zločinu, ktorý kedysi spáchal, je obvinený nevinný človek. Ukryje svoje úspory, udá sa na polícii a je opäť uväznený. Z galejí sa mu podarí utiecť a navyše si všetci myslia, že zahynul pri práci. Keď sa vracia pre svoje ukryté peniaze stretne malú dievčatko, ktorú odprevadí do miestneho hostinca. Ubytuje sa tu a čoskoro mu dôjde, že malá zbedačenej dievčatko je Cosetta a jej opatrovníci sú manželia Thénardierové. Oplatí malú Cosetta, odvedie ju z Montfermeil a venuje sa jej s obrovskou starostlivosťou. Až vtedy – vo svojich 50tich rokoch – spoznáva prvýkrát lásku, lásku ku Cosette, lásku dedo a vnučky. Stále musí utekať pred políciou a zvlášť pred montreuilským policajným inšpektorom Javert, ktorý je medzičasom preložený do Paríža. Kľud nachádza Valjean až v parížskom kláštore Petit Picpus, kde pracuje ako záhradník a kde je Cosetta prijatá ako chovanka.

V ďalšom diele sa zoznamujeme s Mariom Pontmercym. Tento študent práv vyrastal u dedka a tety. Matka mu zomrela a jeho otec, poručík v bitke pri Waterloo, mal zakázané sa s ním stýkať pod hrozbou vydedenia jeho syna. Marius je vychovávaný v nenávisti k svojmu otcovi, inak dobrému a vľúdnemu človeku, ktorý svojho syna veľmi miloval. Po smrti Mariova otca sa o ňom dozvedá pravdu a mení radikálne svoje politické presvedčenie. Zároveň dostáva do rúk otcovu závet s odkazom, aby sa odvďačil pánovi Thénardierovi, ktorý mu zachránil život pri Waterloo. Keď sa Mariův dedko dozvie o Vnukovo láske k otcovi, rozzúri a vyženie Maria z domu. Ten musí ukončiť štúdium pre nedostatok peňazí a pracuje dočasne ako prekladateľ. Raz pri prechádzke Marius stretne v Luxemburských záhradách dievča v sprievode staršieho pána a razom sa do nej zamiluje. Dievča nie je nikto iný ako Cosetta, ktorá dospela vo veľmi krásnu mladú ženu. Keď si Jean Valjean povšimne milostných náznakov zo strany neznámeho mladíka, navyše Cosettou opětovaných, zo strachu pred stratou milovanej dievčatka sa rozhodne náhle odsťahovať.

Thénardierovi skrachujú a odchádza do Paríža, nasťahujú sa do domu, kde býva aj Marius a živia sa žobraním almužien od zámožných ľudí. Raz Marius uvidí dierkou v stene, ktorá oddeľuje jeho izbu

od Thénardierova, ako do vedľajšieho bytu príde Cosetta s Valjean, kam sú zavolaní kvôli svojej dobročinnosti. Potom, čo Cossette s Valjean odídu, vypočuje Marius plány na pripravovaný zločin, ktorý chystá jeho sused s bandou zlodejov a vrahov a pri ktorom chcú olúpiť Jeana Valjeana, ktorý prisľúbil, že sa večer vráti s väčšou sumou peňazí. Policajný dôstojník Javert prisľúbi Mariovi pomoc. Marius sa toho večera

dozvedá, že jeho zlý sused je Thénardier, ktorému bol toľko zaviazaný Mariův otec. Váha teda, či má dať dohovorené znamenie políciu a udať tak muža, ktorý zachránil jeho otcovi život. Javert, ktorý zatiaľ čaká vonku, je však netrpezlivý a vtrhne do bytu aj bez znamenia a prekvapí bandu uprostred akcie. Pri zatýkaní zlodejov ale utečie obeť prepadnutia, Valjean. Je celkom pochopiteľné, že sa nechce stretnúť s Javert. Svojim útekom tak berie Mariovi poslednú šancu nájsť jeho milovanú Cosetta a ten upadá do biedy a dlhov, pre samé súženie neschopný sa sústrediť na prácu. Z jeho trápenie mu pomôže Eponina, Thénardierova dcéra, ktorá našla Cosettin dom. Tak sa vďaka Eponině začali schádzať dva milenci v záhrade domu ulice Plumet. Jean Valjean o tom všetkom nemal ani tušenia a žil v domnení, že jeho malú Cosetta mu nikto nevezme. Atmosféra v Paríži hustne a Valjean sa rozhodne odísť s Cosettou do Anglicka. Zúfalý Marius ide za dedkom, aby dostal povolenie k svadbe, ale nedopatrením sa spolu opäť pohádajú a Marius odchádza nahnevaný z rodinného domu. Dedko sa opäť veľmi trápi pre svojho vnuka, ale hrdosť mu to nedovolí dať najavo. Marius ide všetko oznámiť Cosette, ale dom nachádza opustený a bez jediného odkazu.

Domnieva sa, že sa už odsťahovali, prepadá novému zúfalstvo a rozhodne sa zomrieť na barikády. Tu sa objavuje mladík, ktorý mu zachráni život. Neskôr sa ukáže, že mladíkom bola Eponina, ktorá na následky zranení umiera. Ešte pred smrťou mu ale vyzná lásku a odovzdá list od Cosetta, napísaný ešte pred jej odsťahovaním. Je v ňom jej terajšej adresa. Marius napíše odpoveď, v ktorej jej oznamuje, že už nechce žiť, pretože sa nemôžu vziať. List pošle po malom Gavroche, synovi Thénardiera, ktorého tak chce zachrániť pred istou smrťou na barikády. Zatiaľ sa Valjean dozvie obsah listu, ktorý písala Cosetta Mariovi a pochopí, že musí prenechať Cosettinu lásku jemu. Gavroche, chvatne späť na barikádu, list od Maria chvatne odovzdá Valjean. Po jeho prečítaní sa Valjean vydáva na barikádu, bez toho aby presne vedel, prečo to robí – veď Mariova smrť by mu priniesla len úžitok. Na barikády stretáva Javert, zajatcov povstalcov. Zachráni mu život a pustí ho na slobodu. Po niekoľkých hodinovom bránenie je barikáda dobytá vojskom a všetci povstalci zabití.Zachráni sa iba Jean Valjean s raneným Mariom v náručí, keď ujde stokou. Po dlhých hodinách bezmocného blúdenia nekonečnými kilometre parížskych stôk narazí na mreža prehradzujúcich východ. U nej stretne Thénardiera, ktorý sa tu schováva pred políciou čakajúce vonku. Thénardier Valjeana nespoznáva a za peniaze mu odomkne stoku, aj keď si myslia, že Marius bol zavraždený a Valjean je jeho vrah. Ostatne vie, že na druhej strane mreže čaká polícia. Valjean vyjde zo stoky, kde číha Javert. Okamžite ho zatkne, ale na Valjeanovu prosbu s ním zájde do domu Mariova dedka, kde o neho bude dobre postarané. Ešte zájdu k Valjean domov, aby sa mohol rozlúčiť s Cosettou. Kým je Valjean vnútri, Javert odíde a Valjeana neudá. Tento čin sa však natoľko líšil od jeho presvedčenie, že krátko nato spáchal samovraždu.

Marius je niekoľko mesiacov chorý a po celú dobu jeho choroby ho navštevuje Cosetta s Valjean. Keď sa Marius preberie, mladý pár sa zasnúbi. Valjean odhaľuje Cosettino netušené dedičstva, lebo až doteraz bola považovaná za veľmi chudobnú a onedlho sa Cosetta a Marius vezmú. Krátko po svadbe zvedie Valjean už niekoľký súboj so svojím svedomím a prizná Mariovi svoju pravú totožnosť aj minulosť galejníka. Marius ho navyše považuje za vraha Javert a za zlodeja Madelainova majetku a preto ho zavrhuje a zakáže Cosette sa s Valjean stýkať. Thénardier, ktorému bol Marius vďačný za záchranu svojho otca, sa domnieva, že Marius o Valjeanově minulosti nič nevie. Príde Maria vydierať a ten sa tak náhodou dozvie, že ho zachránil práve Jean Valjean a že nie je ani vrahom, ani zlodejom, pretože Madelaine a Valjean sú jedna a tá istá osoba a že daroval barikádníky na smrť odsúdenému Špehu Javert život, hoci žil celý život s jeho tieňom za pätami. Marius okamžite prehodnotí svoj pohľad na Jeana Valjeana a idú ho s Cosettou navštíviť. Prídu však príliš neskoro.Jean, síce stále živý, ale utrápený stratou Cosetta, im zomrie v náručí, teraz však šťastný, že je mu odpustené a že Cosetta opäť vidí.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: