Aurelián – čitateľský denník (rozbor knihy)

 

 Kniha: Aurelián

 Autor: Louis Aragon

 Zaslal(a): Noname21

 

Louis Aragon

(3. októbra. 1897 – 24. decembra. 1982)

– vlastné meno Louis Andrieux

– francúzsky spisovateľ, študent medicíny, novinár

– vstúpil do komunistickej strany Francúzska (názov strany Ľudskosť)

– počas 2. svetovej vojny bol predstaviteľom tzv. Odbojové poézie

– v roku 1968 po okupácii Československa sa od komunistickej ideológie odklonil

– vplyv na jeho tvorbu mal André Breton

– časopis Komúna, riaditeľ redakcie Večerníka Dnes večer, riaditeľ francúzskeho týždenníka Francúzskej listy

– po smrti svojej ženy dáva najavo svoje homosexuálne sklony

 

Aurelián

(1944, francúzsky spoločenský román)

A) miesto a doba deja:

– Paríž, obdobie po 1. svetovej vojne

– provinčné mesto, v závere románu fašistický nálet

 

B) námet, dejová osnova

– príbeh lásky parížskeho rentiera Aurelian a ženy provinčného lekárnika Bereniky v krátkom období jej pobytu v Paríži

– milostný vzťah stroskotáva, Berenika neúspešne hľadá absolútnu lásku u básnika Paula Denise – rezignujúca návrat do prostredia malomesta, odmietnutý Aurelián začína pracovať vo švagriná továrni, neskôr sa stane riaditeľom továrne a po 20 rokoch (s ustupujúcou francúzskou armádou) sa dostáva do mestečka kde tiež žije Berenika, ich posledné stretnutie poznačenej názorovými rozdielmi (Berenika obhajuje socializmus), Berenika umiera po fašistickom nálete

 

C) hlavné postavy, charakteristika

Aurelián – intelektuál, po zážitkoch z 1. svetovej vojny stráca ilúzie ako celá jeho generácia, individualista, nedokáže svoj život ani pochopiť a ani zmeniť, vidí spásu v láske (tá sa mení v osudovej utrpenia, vlastné pasivita predurčená k zániku), sprvu trpne znáša degradácii a úlohu rentiéra

Berenika – márne hľadá absolútnu lásku, stáva sa pre ňu neuskutočniteľným snom

– básnik Paul Denis – citovo rozorvaný predstaviteľ ľahkovážne parížskej bohémy

 

D) hlavná myšlienka

– realistický obraz morálky vyššej parížskej spoločnosti začiatku 20. st. (Faloš, snobstva, nuda, nadutosť, pocity zmaru, bezvýchodiskovosti, márnosti), v takomto prostredí je márne snažiť sa o čistý milostný cit

– symbolika – Seina a samovrahovia, hrozba zmaru

– podobenstvo o prehre – nielen v láske, ale aj v širšom význame – medzivojnové generácia intelektuálov za svoju citovú vyprahnutosť zavinenú vojnou platí kruto stratou životných hodnôt, dokonca aj stratou vlasti (symbolická Berenčina smrť, podrobenie Francúzsko Nemeckom)

 

E) umelecké a kompozičné prostriedky

– 4. román cyklu skutočný svet (1. Bazilejského zvony, 2. Krásne štvrti, 3. Cestujúci z Imperial, 4. Komunisti)

– realistický obraz osušte intelektuálov márne hľadajúcich miesto v spoločnosti po vojne (podnikatelia, Bohéma) + vedľajšie motívy okolo ústredného milostného príbehu

– láska ako mýtus spásy i bolesti, obmedzovaná rozdielnymi spoločenskými podmienkami postáv

– lyrický ráz obrazu, poetické obrazy Paríža a Seiny

 

ďalšie diela

(Jeho tvorba je ovplyvnená surrealizmom, neskôr socialistickým realizmom)

Plamene radosti – prvá básnická zbierka, súbor veršov, ktoré publikoval pred I. svetovou vojnou a počas vojny

Irena – škandalózne surrealistický text

– básnická zbierka – ELSIN oči, Voskové panoptikum, Posadnutý Elsou, Elsa

– romány – Bazilejského zvony, Krásne štvrti, Cestujúci z Imperial, Aurelián, Komunisti, Veľkonočný týždeň

Vložiť komentár