Kniha: Audience
Autor: Václav Havel
Zaslal(a): Ivča
Audience
Dielo bolo napísané 1975
Je to tzv. Doba normalizácie
– jedni tvrdili, že sa politická situácia u nás vrátila k normálnym pomerom (komunisti verní ZSSR), ich odporcovia hovorili, že nenormálne sa stalo normálnym
– boli trestaní ľudia, ktorí nejakým spôsobom odmietali vstup vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 k nám, alebo sa im nepáčila politika sovietskeho zväzu
– v KSČ došlo k boju o moc, tzv. Reformné komunisti z 60. rokov boli odstraňovaní z vedúcich funkcií, niektorí aj väznení, všetci komunisti museli prejsť tzv. Previerky, kde komisia hodnotili ich vzťah k novému vedeniu štátu
Literatúra u nás sa delia do troch skupín – oficiálne, samizdatovej a exilová
po potlačení Pražskej jari (1968) musel Václav Havel opustiť divadlo a jeho diela sa v Československu prestala vydávať a hrať. V tom čase bol však už autorom uznávaným aj v zahraničí → to pre neho v nasledujúcich dvadsiatich rokoch normalizácie znamenalo istú finančnú nezávislosť a podporu svetového verejného míňaní, kedykoľvek bol komunistickým režimom za svoje názory väznený.
Literárne smer
Absurdné literatúra (40. – 50. roky 20. stor.), blízko k existencializmu
väčšinou sa týka drámy, prvky existencializmu
Absurdita = životný pocit bezmocného človeka
ľudský život stráca zmysel, neexistuje schopnosť komunikácie, vládne pocit odcudzenia, človek v hraničnej situácii, chýba súvislý dej, nemá zmysel hľadať v rozhovoroch zmysel
Literárny druh a žáner
dráma, absurdná dráma (jednoaktovky)
Témy, motívy a hlavná myšlienka
hry Audience, Vernisáž a Protest (1978) → autobiografický ý prvok
postava disidenta Ferdinanda Vaňka, ktorý za trest pracuje v pivovare (ako Havel), nie je v hrách príliš aktívny, skôr umožňuje postavám okolo seba, aby k nemu, ako odporcovia režimu, zaujali nejaké stanovisko – tým sa ukazuje ich charakter, väčšinou: strach alebo absencia morálky, …
Myšlienka ukázať absurditu doby 70. a 80. rokov, v ktorej sa dej odohráva – normalizácia
dialóg sládka a Vanka nie je príliš konštruktívne – sládek nepočúva, čo Vaněk hovorí, bavia sa o ničom → opakujúci sa frázou → typický prvok absurdné drámy
Motív: Jiřina Bohdalová, Karel Gott – nevzdelaný arogantný sládek núti Vaňka, aby priviedol Bohdalovú na piatiku – vôbec si neuvedomuje absurditu svojej žiadosti
keď Vaněk váha → Sládek mu podsúva, že ním pohŕda
Motív: pracovná morálka – Vaněk chce niekoľkokrát odísť robiť – sládek ho nepustí, hovorí mu, že predtým to bolo lepšie – chľastal celú noc – pracovná morálka socializmu
Kompozície, čas a priestor
Jednoaktovky
odohráva sa počas jediného rozhovoru v kancelárii sládka v pivovare (autobiografický prvok)
doba normalizácie (70. – 80. roky 20. storočia)
je ťažké rozdeliť hru na klasickej časti (úvod, zápletka, vyvrcholenie)
celý dialóg je rozdelený len niekoľkými odchody Sládka na záchod
Postavy a dej
Ferdinand Vaněk
je spisovateľom, ktorý ale z politických dôvodov nesmie vykonávať prácu a za trest je daný ako manuálny pracovník do pivovaru na úplne bezvýznamné postavenie – pracuje ako prikulovač sudov v pivovare
absurdita sa ukazuje aj v tom, ako postúpil v kariére – že prikulovač je lepší ako kouleč
inteligentný človek, čo sa objavuje aj v spôsobe jeho hovoru – je zdvorilý, používa spisovný jazyk a niekedy aj odborné termíny a cudzie slová, čím dráždi sládka
je rezignovaný, uvedomuje si, že nič nezmôže, snaží sa získať drobné výhody – nie však za cenu morálnych ústupkov
Sládek
neustále opitý, arogantný (Vaňkovi začne hneď tykať)
nevzdelaný a veľmi pravdepodobne aj hlúpy, má nedôveru k inteligentným ľuďom, vážni si iba „svojich“ ľudí – tzn. tých, ktorí sú ochotní s ním piť
ako svojho človeka vníma aj tajného policajta, ktorý má Vanka na starosti a ktorému sám na Vanka podáva správy – pritom si vôbec neuvedomuje nemorálnosť svojho počínania
nakoniec Vaňkovi navrhne, aby donášal sám na seba – vrchol absurdity
je charakterizovaný aj svojím jazykovým prejavom – nespisovný, vulgárne, jednoduchý
Zaujímavosti, inšpirácia
Havlovej divadelnej hry sú ovplyvnené predovšetkým tradíciou absurdného divadla; mimochodom Samuel Beckett, jeden z jej zakladateľov, uväznenému Havlovi venoval v roku 1982 hru Katastrofa. Nie je to však jediný inšpiračný zdroj; napríklad k Čechovovi sa Havel sám odkazuje v hre Odcházení (2007) citácií motívu z Višňového sadu
postavu sládka stvárnil Pavel Landovský, postavu Vanka
Havel bol v podstate v postavení Vaňka → onedlho na to bol prezidentom ČR
Audience – irónia, satira (- znamená prijatie u niekoho významného → tu je ale vzdelaný človek je prijatý niekým nevzdelaným)
Autor – Václav Havel
Život autora + vplyvy na jeho tvorbu
narodený v Prahe, ťažkosti na škole kvôli komunistickému režimu
1967: prejav proti KSČ
až do roku 1969 mu bolo v ČSR zakázané publikovať → do časopisov (Divadelné í noviny)
1989: zúčastnil sa založenie Občianskeho fóra – proti totalitní hnutie
kampaň „Havel na hrad“ – 29. decembra 1989 jednomyseľne zvolený prezidentom Československa
Havel nadväzuje na českej mysliteľa, ako Tomáš Garyka Masaryk, Jozef Šafárik a predovšetkým Jan Patočka, cez ktorého prijíma tradíciu fenomenologické filozofie (- skúsenosti)
Ďalší autorovho tvorba
tri žánre:
60. roky 20. storočia – poézia a kaligramy
divadelné hry ovplyvnené tradíciou absurdného divadla
1966: prvá kniha „Protokoly“ – obsahuje tiež „Záhradná slávnosť“, zbierku typogramů a dve eseje
„Vyrozumenie“ (1969) a „Sťažená možnosť sústredenia“ (1970) → cena Obie v New Yorku
„Audience“, „Vernisáž“, „Protest“ – postava disidenta Vaňka
„Largo desolato“ – štúdia strachu prenasledovaného disidentského spisovateľa o svoju identitu
„Odcházení“ – dotýka sa korupcia a bulvárnej tlače
eseje, kritika, listy a prejavy
doba normalizácie: „List Gustavovi Husákovi“, „Moce bezmocných“, „Listy Oľge“
esejistická literatúra v čase prezidentovania – napr. „Letný úvahami“
Ďalší predstavitelia
Havel patrí do samizdate, väčšina hier zostala len vo čítané podobe, nehrala sa, prevádzkovala sa domáci divadla (napr. U Vlasty Chramostovej alebo na Havlovom Hrádečku – jeho chalupa)
bytové divadlo – domov si pozveš kamarátov a pre nich to hráš
Pavel Kohout – jeho hry sa hrali hlavne v cudzine
Pavel Landovský
Milan Kundera
medzi ďalšie autormi tejto doby – (nie dramatiky) by patrili:
Bohumil Hrabal, Josef Škvorecký
Underground – Jirous, Bondy
z oficiálnych: Ota Pavel, Ladislav Fuks, Vladimír Páral