Antigona – rozbor (obsah)

 

  Kniha: Antigona

  Autor: Sofokles

  Pridal(a): Krista.s

 

Sofokles (asi 496 – 406 pred Kr.)

• Významný starogrécky dramatik a básnik, je považovaný za jedného z najväčších dramatikov antického Grécka a jeho diela sú dodnes cenené pre svoju literárnu a dramatickú hodnotu.
• Na rozdiel od Aischyla bol stúpencom vlády aristokracie (dokonca sa podieľal na pokuse o štátny prevrat).
• I jeho tvorba odráža presvedčenie o nepřekročiteľnosti odvekých zákonov: tí, čo sa chceli vymknúť osudu, privolali zhubu na seba, i svoje blížne.
• Ke slávnym Sofoklovým prácam patria vedľa zmieneného Elektry, Antigony a Kráľa Oidipa.
• Jeho tragédie sú často späté s mestom Téby.
• Napísal 123 tragédií, zachovalo sa len 7 (Antigona, Elektra, Kráľ Oidipus, Oidipus na Kolóne, Aias, Filoktetes, Trašanky).

Autorov styl:

• Venuje pozornosť morálnej voľbe – pomsta, neuposlúchnutie vladaľovho rozkazu.
• Zaviedol na scénu o 3 hercov viac.
• Veľká dramatičnosť, zápletka, konflikt.
• Moc bohov príliš nerespektovať – zápas človeka s bohmi nie je márny (aj keď je predem prehraný).
• Zaviedol princíp „deus ex machina“ (=boh zo stroja) – spustenie sochy boha na scénu v chvíli, keď bolo treba predišťa katastrofe -> boh zasahoval do riešenia konfliktov.
• Znaky antickej tragédie: hlavný hrdina vyjadrujú protiklady, čerpá z mytológie, konflikt sa silnejším končí tragicky (hrdina fyzicky podľahne, ale mravne víťazí!), zásada 3 jednot (princíp 3 jednot (zaviedol Aristoteles): miesta, dejov, času (jedna doba, jedno miesto, jedna dej. línia))

Ďalšie diela:

• Antigona
• Kráľ Oidipus – podľa mýtických vyprávanií bol Oidipus synom tébského kráľa Laia; veštba prorokovala, že v dospelosti zabije svojho otca a ožení sa so vlastnou matkou -> Laios prikáže Oidipa usmrtiť, avšak muž, ktorý mal tento čin vykonať, predá Oidipa na výchovu do Korintu -> Oidipus vie veštbu (nie však svoj pravý pôvod) – opúšťa preto v dospelosti domnelé rodičov -> náhoda mu však privedie do cesty neznámeho cudzinca – v skutočnosti kráľa Laia, ktorého v spore zabije -> neskôr zachráni Téby pred sfingou a stane sa tamným kráľom a manželom kráľ. vdovy Iokasty, veštba sa teda naplní; vlastný dej začne vtedy, keď sa O. dozvie, že mor je trestom za to, že vo meste pobýva Laiov vrah, postupne zisťuje, že vraha, ktorého hľadá, je on sám, zdrcený sa oslepí, jeho matka sa zabije a on opúšťa Téby
• Elektra
• Oidipus na Kolóne
• Aias
• Filokletés
• Trašanky

 

Literárny kontext

• Klasické obdobie.
• Vznik gréckej tragédie, za dôb Sofokla tragédia veľmi uznávaná (komédie boli len pre pobavenie, tragédia veľmi významná).
• Súťažilo sa o najlepšie tragédie na Veľkých Dionýziách (Sofokles bol úspešný).
• Smrť a násilie mimo scénu, 3 herci (vyčlenil ich práve Sofokles), 15 členov zboru, zbor vyjadruje verejné mienie (Sofokles ustanovil počet 15 a obmedzil rolu zboru).
• Grécke tragédie mali päť častí :expozícia – úvod a prvé napätie, kolízia – stupňovanie napätia, kriza – vrchol konfliktu, peripetia – obrat vo zdanlive šťastný koniec, katastrofa – drtivé rozuzlenie.
• Masky, koturny, dôraz na retoriku, spojenie mluveného slova, spevu, tanca.

 

Kompozícia antickej tragédie

• Expozícia (úvod, spoznávanie sa s postavami)
• Kolízia (zápletka)
• Kriza (vyvrcholenie konfliktu, dej už nemôže pokračovať tak, ako predtým)
• Peripetia (náhly obrat, prekvapenie)
• Katastrofa (tragické vyriešenie konfliktu)

 

 

Charakteristika diela

• Dej nemotivovaný zásahmi bohov, odohráva sa v rovine medziludských vzťahov; živé, predsa heroické (hrdinské) postavy.
• Hrdinka fyzicky podľahne, ale mravne víťazí!

 

Téma, filozofické východisko diela

• Vládca trvá na svojich nesmyselných zákonoch, aj keď sú v rozpore s morálkou a bohom – chce tak ukázať svoju moc -> doplatí na to.

 

Námiet (inšpirácia )

• Odohráva sa vo starovekom Grécku, literatúra klasického obdobia.
• Má mytologický námiet (z okruhu povestí o tébskom kráľovskom rode).
• Postoj ku skutočnosti – smyšlený príbeh ukazujúci na špatné rozhodnutia vladaľov, ktoré môžu mať následky životov.

 

Okolnosti vzniku diela

• Vychádza z Homérových príbehov, keď Agamemnon, veliteľ gréckeho vojska, obetuje svoju dcéru Ifigéniu kvôli dobrému vetru, jeho žena mu to nie je schopná odpustiť a keď sa Agamemnon vráti po 10 rokoch z vojny, zavraždí ho.

 

Hlavná myšlienka

• čo je vyššie pre človeka, zákon daný bohmi (- morálka), alebo zákon daný panovníkom?
  • „Nepripúšťam, že by zákon, ten či ten, vydaný tebou, človekom, smel platiť viac, než napsaný a nevyvratný večný poriadok. Len to sú totiž pre mňa platné zákony, a ty sa nezrodili včera alebo dnes, sú z hlbín času, do ktorých nikto nedozrie“ – nadčasovosť
• Je tu tiež konflikt medzi generáciami, kde Haimon a Antigona, obaja mladí, sú rozumní, dodržujú mravné zásady, riadia sa svedomím, kdežto Kreon sa vyznačuje tvrdohlavosťou, krutosťou, autoritou a mocou krutovládcu.
  • (My tak už starí budeme sa učiť snad od takého nedospelca múdrosti?)
• Ďalej je Antigona, vyobrazená ako veľmi silná žena, čo nebolo v antike zvyklé.
  • (Však mnou, čo žijem, nepovládne ženština.)
• Samozrejme aj Kreon a jeho krutá tyranská vláda.
  • (Ti všichni by to isté schválili, keby strach im jazyk nepoutal.)

 

Postavy

• Antigona
• • nositeľka a obeť rozporu
  • premenlivé zákony vládcov x večné morálne príkazy
  • dcéra tébskeho kráľa Oidipa, z rodu Labdakovcov, snúbenka Haimóna, neter Kreóna, je idealizovaná, hlavná postava dejov, predstaviteľka mladej generácie je hrdá, odvážna, povie, čo si skutočne myslí, tvrdohlavá, ochotná zomrieť za správnu vec, bojovať proti nespravodlivosti
  • milujúca, veľmi odvážna, stojí si za svojím rozhodnutím a nenechá sa premlúviť
  • nevzdáva sa a nebojí sa prekážok, je si vedomá zodpovednosti za svoje činy
  • vo spore s Kreónom fyzicky prehráva, ale mravne víťazí
  • hrdo háji svoj čin neústupnému vládcovi; obetavosť, odhodlanie, hrdinstvo
• Isména
• • sestra Antigony
  • snaží sa sestru od činu odpútať, veľmi sestru milovala, bez sestry nechcela žiť, stála pri nej
• Kreon
• • veľmi krutý, nemilosrdný, nechápal city svojho syna, nebral na nikoho ohľady
  • neuvádzoval si následky svojich činov
  • vývoj postavy: Na začiatku sa považuje za suverénneho vládcu, proti ktorých príkazov nemôžu nič ani bohovia. Po smrti jeho najdrahších mu však dochádza, že on je len figúrka a každé povyšovanie sa nad bohmi ho prijde veľmi draho
  • krutý a neústupný vládca, nedbal odvekých nepsaných zákonov svojej zeme, proti vôli občanov presadil svoje rozhodnutie; veľká moc aj dômysel človeka má svoje medze: „len ten, kto dbá zákonov vlasti, je hodný priateľstva a úcty“ = hlavná myšlienka chóru (tanečníci, speváci, zbor) – komentuje jednanie vládcu; za prekročenie rovnováhy poriadku -> krutý, ale zákonitý trest
• Eurydiké – žena Kreónova
• Haimon
• snúbenec Antigony, syn Kreóna
• • nebral vážne otcovy rozkazy
  • miloval Antigonu tak silno, že bez nej nedokázal žiť

 

Dej (obsah) diela

• Antigona vypráva svojej sestre Isméne o ich mŕtvych bratoch a o tom, že by chcela pochovať Polyneika (Eteokles bol riadne pochovaný). Isména jej však od tohto úmyslu zrazuje a pripomína jej, že bude potrestaná smrťou. Antigona bola neústupná, a tak ju sestra ďalej nepresvedčovala. Antigona opustila mesto a došla až k hradbám, kde ležal jej mŕtvy brat. Nedaleko tela spali strážcovia. Antigona odniesla Polyneika k rieke, kde ho omyla a trochu zahádzala hlinou. Potom sa vrátila do Téb. Strážcovia sa ráno vzbudili a našli stopy vedúce k nedokončenému hrobu. Schovali sa a celý deň v úkryte vyčkávali. Antigona sa večer vrátila dokončiť hrob. Strážcovia ju chytili a odviedli ku Kreónovi. Antigona sa ku všetkému priznala. Náhle sa objavila Isména a priznala vinu spoločne s ňou. Nechcela zomrieť bez sestry.
• Strážcovia sa podľa kráľovho rozkazu vypravili s Antigonou ku skale, kde ju mali zazdiť do skalnej skuliny. O kráľovom čine sa doslechol jeho syn Haimon a šiel si s otcom prehovoriť. Haimon bol snúbencov Antigony. Ihneď po rozhovore sa rozhodol ísť zabrániť smrti svojej milovanej.
• Do kráľovstva prišiel slepý veštec Teiresias a varoval kráľa pred neuváženým krutým rozhodnutím. Kreónovi sa všetko rozleželo v hlave a vyrazil k jaskyni. Na ceste sa od poslov dozvedel, že Antigona sa v jaskyni radšej obesila, než aby umierala krutou postupnou smrťou. Keď ju spatril Haimon, prebodol sa svojím mečom.
• Zprávy o veľkej tragédii dohnali k dobrovoľnej smrti aj Eurydíké. Kreon svojho činu veľmi ľutoval a žil smutne až do smrti.

 

Štruktúra diela

• heroizácia človeka, ktorý zápasí s nepriazňou osudu; konflikt 2 protichodných názorov na zodpovednosť človeka k človeku (autorita štátnej moci a dodržiavanie zákonov samovládcu x obeť vo mene nepsaných morálnych zákonov ľudstva) = generačný konflikt: mladosť (Antigona a Haimon) predstavuje svedomie, rozum, morálnu etiku x Kreon – zosobňuje moc, autoritu štátu na nemenných strnulých dogmatoch
• autorova viera v rozumové a morálne hodnoty človeka

 

Kompozícia príbehu v bodoch :

• 1. expozícia – rozhovor Antigony a Ismény pred palácom – poznávame postavy, hl. postavy – Antigonu a Kreóna ; prostredie – Kreónov palác, Téby a dôvod konfliktu – zákaz pochovania Polyneika.
• 2. kolízia – Antigona sa rozhodne aj napriek zákazu a trestu brata pochovať -> konflikt hl. postavy s vonkajšími silami – rozpor medzi morálnym cítením hrdinky a slepou mocou.
• 3. kriza – po odhalení tohto činu vysloví Kreon svoj verdikt – odsúdenie Antigony na hroznú smrť zazdiením zaživa; zostrenie situácie rozhovory medzi Antigonou a Kreónom, Kreónom a jeho synom Haimónom.
• 4. peripetia – zvrat nastáva po rozhovore Kreóna s veštcom Teiresiasom, dle mňa je to však zvrat malého rozmeru – Kreon si sice uvedomil, že pochybil, ale neuvažuje nad hroznými následkami svojich rozhodnutí, myslí si, že dá všetko na pravú mieru.
• 5. katastrofa – tragický záver je aj najväčším zvratom v osobnosti Kreóna – výčitky svedomia (ani ne tak zo smrti Antigony) zo smrti syna, nenávisť a samovražda manželky až po nenávisť ľudí, vedie k plnému uvedomovaniu seba samého a svojich činov – nastáva ten zlom „ kedy sa z boha stáva otrok “.

 

Jazyk

• Podoba – spisovný jazyk
• Reč postáv – zbor je vyprávačom (posúva dej, je rádcom kráľa, ale nie je jednotný – všetky časti zboru nemajú rovnaký smer)
• • dialógy, monológy, srozumiteľné verše, archaizmy
  • na začiatku prológ (úvod), na konci epilóg (doslov)

 

Vplyv diela

• zaviedol na scénu o 3 hercov viac a princíp deux ex machina, to isté ovlivnilo vtedajšie divadlo aj diela obecne, knihy sú dodnes populárne, nadčasovosť

 

Srovnanie diela

Aischylos vs. Sofokles:

• Aischylos
  • grécky básnik a dramatik
  • zaviedol na scéne 2 hercov, dekorácie a obleky
  • tragédie: Peržania, Upútaný Prometeus, Oresteia – jediná dochovaná trilógia, zaoberá sa osudmi Oresta, syna Agamemnona (spravodlivý mstiteľ otca x bezbožný vrah matky)
• Sofokles
  • básnik, dramatik
  • otázka morálnej voľby
  • ľudia zápasia s bohmi (ani prehraný boj nie je márny)
  • zavádza 3 hercov a deux ex machina – socha boha vyrieši neriešiteľnú situáciu – Antigona, Oidipus, Élektra

 

Moje hodnotenie

Páčilo sa mi premyslené proviazanie postáv, pretože to pridalo na dramatičnosti. Páčila ma postava Antigony, kvôli jej statečnosti a postava Ismény kvôli tomu, že sice nebola tak statečná, ale potom svojej nečinnosti ľutovala a chcela si tiež odpykať trest, čo sa možno nepáčilo Antigone, ale mne áno, pretože som si myslela, že keď už niečo urobíme zle, je dobré svojich hriechov ľutovať a snažiť sa ich odčiniť. Pekný bol tiež upriamý vzťah Antigony a Haimona. Posledná scéna, keď sa však dozvieme o smrti troch nevinných ľudí, bola však veľmi krutá a snáď aj prehnane spontánna. Príbeh veľmi predlžoval zbor a bohužiaľ som si z jeho rečí nič neodniesla. Ďalej tiež čítanie stěžovali archaizmy a skutočnosť, že celé drama bolo vo veršoch. Kniha pre mňa však bola zaujímavá, pretože som vždy chcela viac poznať antické drama a myslím, že keby som Antigonu nečítala, ale videl vo divadelnom podaní bavila by ma viac.