Antigona – rozbor (obsah)

 

Kniha: Antigona

Autor: Sofokles

Pridal(a): Susan6.6

 

 

Autor knihy: Sofokles

• pochádzal z bohatých pomerov
• na javisku sa poprvé objavil roku 470 pred Kr.
• pôvodne vystupoval sám ako herec – mal  slabý hlas, preto musel javisko opustiť
• v roku 468 pred Kr. porazil Aischyla v súťaži dramatikov
• bol veľmi špešný dramatik
• jeho dramatické dielo obsahovalo asi 120 hier, zachovalo sa však len 7 kompletných tragédií (Aiás, Antigona, Oidipus kráľ, Elektra, Trajčanky, Filoktétes a Oidipus na Kolóne)
• nepísal tradičné dejovo spojené trilógie, ale jednotlivé drámy -> zdramatizované dejiny
• morálna voľba postavy
• zavádza tretieho herca na scénu aj malované dekorácie
• presvedčenie o neprikročiteľnosti  odvekých zákonov: tí, ktorí sa chcú vyhnúť osudu sú potrestaní a s nimi celé ich rodiny

 

Rozbor diela: Antigona

A)     Literárna teória

• Literárny druh: dráma
• Literárny žáner:  tragédia
• Literárny smer, sloh: obdobie klasickej literatúry ( 5. – 4. storočie pred Kr.)

 

Obdobie klasickej literatúry ( 5. – 4. storočie pred Kr.) 

• základy aténskej demokracie (súd), vrchol gréckeho drámy, vznik mestských štátov
• prvý dramatik – Thespis- 6. storočie pred Kr.
• vytvára zárodky prvého drámy
• divadelné hry – veršované
• tragédia sa vyvinula z ľudových spevov na Dionýza
• žánre drámy: komédia, tragédia, činohra, veselohra, fraška, muzikál, satirické dráma (paródia na tragédiu)
• na začiatku drámy: prológ, na konci: epilóg
• časť drámy- scéna, jednanie, výstup
• dôležitá rola:osud- je nám daný, nemenný, pripomína sa pomocou veštiev, snov
• zásada troch jednot – dodržiavanie času, miesta a dejiny (v jednom prostredí, počas 24 hodín, dej plynulý)

 

Postavy:

Antigona:

• milujúca, odvážna, stojí si za svojím rozhodnutím a nenechá sa prehovoriť
• nevzdáva sa a nebojí sa prekážok, je si vedomá zodpovednosti za svoje činy

Isméne:

• sestra Antigony
• snaží sa sestru od činu odvrátiť, veľmi sestru miluje, bez sestry nechce žiť, stála pri nej

kráľ Kreón:

• veľmi krutý, nemilosrdný, nechápal city svojho syna, nebral na nikoho ohľady
• neuviedomoval si následky svojich činov
• vývoj postavy: na začiatku sa považuje za vrchovaného vládcu, proti jeho príkazom nemôžu nič ani bohovia. Po smrti jeho najdrahšieho mu však dochádza, že on je len púha figúrka a každé povyšovanie sa nad bohmi ho príde veľmi draho

Haimón:

• snúbenec Antigony
• syn Kreóna
• nebral  vážne otcove rozkazy
• miloval Antigonu tak, že bez nej nedokázal žiť

Erydíké: žena Kreóna

Teiresiás: veštec

Polyneikus, Eteokles– mŕtvi bratia Antigony

Prvý posol, druhý posol, hliadači, strážcovia

 

Dej

Oidipovi synovia Eteoklés a Polyneikés sa po otcovej smrti dali do sporu o trón. Eteoklés sa spojil s Kreónom a Polyneika vyhnal. Polyneikés si našiel spojencov v cudzine a vypravil sa s cudzím vojskom proti rodnému mestu.Oba bratia navzájom v boji zahynuli, kráľom sa stáva Kreón.

Mŕtvolu Polyneika nechali Thébania z Kreónovho príkazu nepohrebú, pretože sa dopustili vlastizrady.Oidipova dcéra Antigona sa však rozhodne mŕtveho brata pohrabiť.Keď je Antigona privedená pred kráľa,verejne obhajuje svoj čin a nenechá sa zastrašiť ani smrťou.Kreón naŕizuje, aby bola Antigona zaživa zazdiená do kráľovskej hrobky.Vzápätí prichádza ke kráľovi veštec a oznamuje, že sa bohovia na Kreóna rozhnevali a žiadajú ho, aby odvolal svoj krutý trest. Rozhodne sa teda vrátiť Antigone slobodu,ale keď príde k hrobke, nájde Antigonu obesenú. Nasleduje zúfalá smrť Antigoninho snúbenca Haimona a vzápätí aj jeho matky. K smrti zarmútený Kreón žiada bohov o zbavenie života.

 

Kompozícia:

• dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Thébach za vlády Kreóna
• expozícia:- v Athénach sa navzájom zavraždia dva bratia
• kolízia – Kreon tvrdí, že prvý z Antigoniných bratov bol hrdina a zaslúži pohreb so všetkými  poctami, zatiaľ čo druhý nikoli -> to sa nelíbi Antigone, ktorá chce, aby obaja bratia boli pohrabení
• kríza – Antigona neuposlechne kráľov rozkaz a brata pohríbia – Kreón  ju nechá uväzniť v jeskyni, kde spácha samovraždu
• peripetia  –  Problém je, že Antigona bola snúbenkou Haimona. Haimon sa jej pokúša zachrániť. Ale keď príde do jeskyně a vidí mŕtve telo, tak sa probodne. Tento čin vidí aj samý kráľ Kreón. Smutný sa vracia do svojho paláca, kde všetko oznámi svojej žene. Ta sa odíde pomodliť a tiež sa probodne.
• katastrofa – Kráľ si nenechal poradiť ani od veštca ani od časti zboru a dopláca na to smrťou všetkých svojich blízkych, ktorí umierajú za jeho zločiny.
• zbor je takovým vyprávačom, posúva dej a je aj rádcom kráľa

 

Téma a motívy:

• Antigona chce pohrabiť svojho brata, aj keď vie, že jej hrozí trest smrti
• predurčenie osudom

 

Význam sdelenia, hlavná myšlienka:

• čo je vyššieho pre človeka, zákon daný bohmi (morálka), alebo zákon daný panovníkom?
• nadčasovosť:  „A nepripúšťam, že by zákon ten či ten, vydaný tebou, človekom, smel platiť viac, než napsaný a nevývratný  večný řád. Jen to sú totiž pre mňa platné zákony, a ty sa nezrodili včera alebo dnes, sú z hlbín času , do ktorých nikto nedozrie.“

 

B)      Literárna história (orientačné zasadenie do literárneho kontextu):

• V klasických otrokárskych štátoch je patriarchálne otrokárstvo nahradené otrokárstvom klasickým. Klasické otrokárstvo sa od toho patriarchálneho líši tým, že otroci už nepracujú len u svojho patriarchu, ale pracujú vo všetkých výrobných odvetviach ľudskej činnosti  (remeslách) aj v administratíve
• Delené do dôb:  1) doba Archaická, 2) doba klasická, 3) doba helenistická, 4) doba rímskej nadvlády
• vznik mestských štátov napr.:  Sparta
• Grécko-perské vojny (492-449 pred Kr.)
• Bitvy napr.: bitka u Maratónu (490 pred Kr.), bitka u Salamíny (480 pred Kr.),
• architektúra : 3 typy stĺpov:  1) dórsky=mužský–najstarší–hl.stavby archaickej doby; hlavica, dřík s kanelovaním, ale nemal patku 2) iónsky = ženský – mal 3 časti – dřík s jemnejším kanelovaním, patku a hlavicu (zde volutový motiv) 3) korintský–mal tiež všetky 3 časti, len hlavica bola zdobená tzv. akantovým vzorom (tvar listu)
• sochárstvo: kamenné sochy, najčastejšie typy archaického sochárstva sú kúros (znázorňujúci nahého mladého muža), a koré (socha odetej dívky do voľných splývajúcich šiat s ostrými záhybmi a s jednou rukou pozvednutou), grécke bysty bohov…

 

Ukážka:

(Ukážka pochádza z časti, v ktorej si Kreon povolá Antigonu k výsluchu potom, čo je pri pohrebe Polyneika pričinená.)

KREON (k Antigone): A ty mi povez – zkrátka, bez okolkov – zda znala vyhlášku a zákaz môj?
ANTIGONA: Ó znala, jak by ne: bol známy priec všem.
KREON: A osmelila si ho prestúpiť?
ANTIGONA: Ten zákaz priec mi neohlásil Zeus, ani Dike, družka bohov podsvetných, zde takové nám řády nedala. A nemyslila som, že takovú má moc tvôj zákon – dalť jej smrteľník! – by mohol platiť viac než nepsané a neochviečne bohov zákony. Ty nežijú jen včera alebo dnes, však večne, aniž vieme, kto ich dal. A pre ne nechcela som od bohov byť trestaná, i nelekla som sa zde ničie vôle. Vedela som priec, že zomru: ako by ne? I keby si to ty nevyhlásil. Zomru-li však pred svojím časom, to mám za zisk len. Kto žije v hojných strastiach ako ja, zdaž není pre neho ziskom zomrťi? Však zdá-li sa ti čin môj zpozdilý, aj, kárá zpozdilec moju zpozdilosť.
NÁČELNÍK: Ta dievča jeví drsnosť po drsnom svojom otcovi: neumí zlu ustúpiť.
KREON: Však ver, že myseľ príliš zarytá sa nejspíš zrúti. Oceľ najtvrdšia kedyž zkřehne, v žáru ohňa svařená, sa najčastejšie zláme, popraská; a nepatrnou uzdou skrotí sa i bujné kone. Kto je otrokom svojich bližných, nesmie smýšlať vysoke.
(ukazuje na Antigonu)
Ta znala jednať zpupne tehdy již, keď prekročila dané príkazy, a druhá zpupnosť, keď to spáchala, je chlubiť sa a činu tomu smiať. Toť nejsem už ja mužom, ona je ním sama, prejde-li jej beztrestne ta troufalosť! Však ať mi bližšia je než vlastná sestra, by než celý rod, predsa jej sestra nemine los najhroznější – preto vínim teba i sestru z piklú pri tom pohrební.
Nuž zavolajte mi ju! Zrel som ju teď rečti v dome jako šílenú: a tak sa prezrádza zlé svedomie už predem u mnohých, kto vo tmách osnujú vec ničomnú. A ovšem nenávidím toho tiež, kto pričinený byv pri zlom konaní, svoj čin sa pri tom snaží okrášliť.
ANTIGONA: Chceš niečo viac než vziať a zabiť ma?
KREON: Já? Nechcem: to mi zcela postačí.
ANTIGONA: Nač váhaš teda? Nelíbi sa mi z tvých rečí nič a tiež si neprajem by sa mi niečo líbilo; a tebe protivno, čo činím ja. Však čím by som došla slávy slávnejšej než týmto, že som brata pohríbila?

 

(ukazuje na zbor)

Ti všichni by to isté schválili, len kedyby strach im jazyk nepútal. Byť tyranom však je vec prijemná, z mnohých príčin, tak i preto, že smie jednať i mlúviť, ako chce sám.
KREON: To vidíš len ty sama z Théb!
ANTIGONA: I ti to zrú, však mlčia pred tebou.
KREON: A nestydíš sa od nich lišiť?
ANTIGONA: Ctiť brata netreba sa styďiť.
KREON: A ten, ktorý zabil, nie je brat tvoj?
ANTIGONA: Je brat môj, z týchž rodičov ako ja!
KREON: Prečo teda prvého ctíš bezbožne?
ANTIGONA: V tom za pravdu ti nedá nebožtík!
KREON: Kedyž ctíš ako bezbožníka rovnako aj jeho!
ANTIGONA: Ne otrok, nýbrž brat zahynul!
KREON: Však hubil vlasť, a ten sa za ňu bil!
ANTIGONA: Přesto rovných práv si žiada Smrť.
KREON: Ne, dobrý nemá zlému rovný byť!
ANTIGONA: Ktož vie, zda dole platiť názor tvoj!?
KREON: I mŕtvi nepriateľ je nemilý.
ANTIGONA (prudko): Jen lásku umím zdieľať, a ne zášť.
KREON: Kedyž lásku, teda miluj – v podsvetí! Mnou žena nepovládne, koľ som živ!