Kniha: Antigona
Autor: Sofokles
Zaslal(a): Nicola
Literárny druh: dráma
Literárny žáner: Tragédia
Literárne smer, sloh: obdobie klasickej literatúry (5. – 4. stor. Pnl)
Tragédia sa odohráva v piatich dejstvách, je napísaná spisovným jazykom, chronologické usporiadanie vo veršoch a obsahuje veľké množstvo dialógov.
Postavy:
Etheoklés, Polyneikes – bratia Antigony a Ismene, synovia Oidipa; navzájom sa zabijú
Antigoné – dcéra Oidipa, snúbenica Haimón, odvážna, chce pochovať svojho brata aj za cenu smrti
Ismene – mladšia sestra Antigony, bojazlivá, bola rozhodnutá zdieľať sestrin trest spolu s ňou
Kreón – kráľ tébsky po Oidipovi; sebecký, nemilosrdný, krutý; nebral ohľady na ostatných; konal, bez myslel na následky svojich činov; myslí si, že je niečo viac než Boh
Eurydice – Kreónova manželka
Haimón – syn Kreon a Eurydice; veľmi miloval Antigonu; rešpektoval svojho otca, ale jeho rozkazy nebral vážne
Teiresias – veštec
Strážca, Zbor tébskych starcov, 1. a 2. Posol
Hlavná myšlienka: Mravný a ľudské zákony sú viac než zákony krutého panovníka, ktorý si myslí, že má vždy pravdu a nemôže sa nikdy zmýliť.
Hlavná téma: pochovaný brata aj napriek trest smrti; medziľudské vzťahy
Miesto deja: staroveké Grécko – Téby
Dej:
Po smrti kráľa Oidipa sa ujali vlády jeho synovia – Eteokles a Polyneikes. Eteokles však čoskoro svojho brata vyhnal a ten s pomocou kráľa Adrásta a ďalšími bojoval proti Tébam. Počas boja sa obaja bratia navzájom zabili. Na trón zasadol Kreón a prikázal Eteokla pochovať, kým vlastizradcu Polyneikes si hrob nezaslúžil. Mal by potravou pre divokú zver a každého, kto by ho chcel pochovať, čakal trest smrti. Antigona sa tým však nenechala zastrašiť a brata pochovala. Kreón ju nechal zaživa zavrieť do rodinnej hrobky, kde sa obesila. Keď to videl jej snúbenec Haimón, Kreonův syn, prebodol sa mečom. Až vtedy kráľ spoznal, že sa mýlil. Po Haimónově smrti sa zabila aj jeho matka Eurydice a tým končí tragický príbeh.
Literárnej histórie (orientačný zasadenie do literárneho kontextu):
- staroveké Grécko
- 1) doba archaická, 2) doba klasická, 3) helenistická, 4) doba rímska
– Doba klasická: 500- 338 pr. N .l. ; vrcholný rozkvet Grécka; Grécko-perzské vojny; vrchol gréckeho dráme; vznik mestských štátov; divadelné hry – veršované; tragédia sa vyvinula z ľudových spevov na Dionýza
– Autori klasického obdobia: Thespis, Aischylos, Sofokles, Euripides, Aristofanes, Herodotos, Thukydides, Platón, Aristoteles, Demosthenes
- klasické otrokárstva
- Architektúra: 3 typy stĺpov:
- dórsky = mužský-najstaršie – hlavnej stavby archaické doby; hlavice, driek s kanelováním, ale nemal pätku
- iónsky = ženský – mal 3 časti – stĺp s jemnejším kanelováním, pätku a hlavicu (Volutová motív)
- korintský – mal tiež 3 časti, iba hlavica bola zdobená tzv. akantovými vzorom (tvar listu)
- Sochárstvo: kamenné sochy; kuros, Kórea; gréckej busty bohov
Sofokles (asi 496 – 406 pnl):
- básnik, dramatik
- klasické obdobie
- stúpenec vlády aristokracie
- jeho tragédia často späté s mestom Téby
- napísal asi 123 tragédiou
- zachované iba 7: Antigona, Elektra, Kráľ Oidipus Oidipus na kolóne, Aiás, Filoktétes, Trachňanky
- zaviedol na scénu o 3 herca viac
- veľká dramatickosť, zápletka, konflikt
- venuje pozornosť morálne tvorbe
- princíp „deus ex machina“
- zásada 3 jednôt (miesta, deje, času)
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————