Alchymista – čitateľský denník (rozbor) (6)

 

 Kniha: Alchymista

 Autor: Paulo Coelho

 Zaslal(a): alpha700

 

Rozbor diela je spracovaný formou pracovného listu. Obsahuje teda rozbor daného diela, ale aj vybraného neumeleckého textu.

 

Výňatok – umelecký text:

Obzor očervenel a vyšlo slnko. Pastier si znovu spomenul na rozhovor s otcom a zaplesal; už videl veľa hradov a veľa Žien (ale žiadnu, ako je tá, ktorú už za dva dni mal znova uvidieť). Má plášť, knižku, ktorú môže vymeniť za inú, a stádo oviec. Ale najdôležitejšie je, že každý deň uskutočňuje veľký sen svojho života: chodiť svetom. Až sa nabaží andalúzskych plání, môže ovce predať a stať sa námorníkom. Až sa potom zase nabaží mora, už bude poznať veľa miest, veľa žien a veľa možností, ako byť šťastný,

– Neviem, ako hľadajú pánaboha v seminári, -pomyslel si, keď hľadel k vychádzajúcemu slnku. Vždy keď to bolo možné, hľadal cestu, ktorú ešte nešiel. A v tomto kostole nikdy predtým nebol, hoci išiel toľkokrát okolo. Svet je veľký a nevyčerpateľný, a keby sa aspoň trochu nechal viesť ovcami, iste by objavil viac zaujímavých vecí.

– Problém je v tom, že ony vôbec nevedia, že idú každý deň inokade. Neuvedomujú si, že sú stále na iných pastvinách, že sa mení ročné obdobie – pretože sa starajú len o potravu a vodu.

– Možno to tak robíme všetci, – pomyslel si. „Aj ja, pretože od tej doby, čo som spoznal Kupcova dcéru, na iné ženy nemyslím.“ Pozrel sa na oblohu a odhadol, že pred poludním bude v tarifách. Tam si vymenia svoju knihu za nejakú hrubšie, naplní si fľašu a dá sa oholiť a ostrihať; musí všetko stihnúť, než sa zase stretne s dievčaťom. Vôbec si nechcel pripustiť, že by ho nejaký pastier s väčším stádom predbehol a požiadal o jej ruku.

– Život je zaujímavý práve pre tú možnosť uskutočniť nejaký sen, – uvažoval, kým znovu zdvihol oči k oblohe a zrýchlil krok. Zrovna si spomenul, že v tarifách býva jedna stará žena, ktorá vie vykladať sny. A jemu sa v noci už druhýkrát zdal ten istý sen.

 

Výňatok – neumělecký text:

Zlovlk

Nebudem predstierať, že som k alchymistu predstupoval nezaujato. Coelho a jeho Slniečko ľudkovia mi pijú z žily už dlho. Realita však prekonala moje najčernejšie predstavy.

Kniha je jazykovo aj obsahovo chudobnejšie než obyvateľov mogadišského slamu. Všetko sa točí v podstate len okolo myšlienky, že každý sen sa splní, ak sa ho nevzdáme. Nezmysel, samozrejme, ale je to dostatočne lacné a pekné, aby sa tým prostý ľud opíjal ako 90% rožkom. Je príznačné, že ide o nájdenie hromady peňazí.

Tiež láska je pojatá veľmi nedôveryhodne. ( „Milujem ťa, pretože sa celý vesmír spojil, aby som sa k tebe dostal!“ – keby mi niekto povedal podobnú frázu, asi by som ho utĺkol stvrdnutým perníkovým srdcom)

Do toho sa tu a tam objaví nejaké to múdro ukradnuté odinakiaľ, napríklad z Biblie alebo z ľudových príslovie. Trúfam si odhadovať, že nejeden nevzdelaný čitateľ je prizná autorovi, čo je samozrejme zámer. Pobavilo ma, ako v niektorých pasážach Coelho vyložene očkuje svojich čitateľov proti „zlým intelektuálskym knihám“, čo je ale v porovnaní s Alchymistom takmer každá.

Kniha má dva klady. Po prvé je veľmi krátka a po druhé si stačí prečítať jednu náhodnú kapitolu, aby človek vedel, o čom je – základná téza sa omieľa stále a stále a stále a stále …

Na konci knihy som, rovnako ako Santiago, našiel poklad. V mojom prípade to bolo zistenie, že ju konečne môžem odložiť.

 

Rozbor umeleckého textu:

Kompozícia:

Dielo je členené na prológ, prvá časť, druhú časť a epilóg. Jednotlivé časti sú potom delené do odsekov. Napísané chronologicky.

Výňatok umeleckého textu je z prvej časti a obsahuje päť odsekov.

 

Postavy:

Santiago (hlavná postava), starec, cigánka, sklenár, Angličan, Fátima, Alchymista

 

Dej sa odohráva v Španielsku a severnej Afrike v modernej dobe, čas nie je konkrétnejšie spomenutý. Príbeh rozpráva o pastierovi Santiagovi, ktorý sa na základe sna vydal hľadať poklad.

Ukážka je zo začiatku príbehu. Odohráva sa ešte predtým, než cigánka Santiagovi vyloží jeho sen, čo je pre neho prvým impulzom pre vydanie sa na cestu, hoci cigánke sprvu neverí.

 

Charakteristika diela:

Podľa literárneho smeru je dielo zoradený do magického realizmu.

Obsahuje magické, mýtické prvky (Santiago sa premieňa na vietor; Alchymista je schopný premeniť iné kovy na zlato; každý má svoj Osobný príbeh – svoj osud – keď daná osoba bude chcieť, vesmír urobí všetko pre to, aby sa osud naplnil – viď: “ to je to, čo si odjakživa chcel robiť. Každý človek skraja mladosti vie, aký je jeho osobný príbeh. v tej dobe je všetko jasné a možné a ľudia sa neboja snívať a priať si to, čo by v živote radi robili. Ako však čas plynie, akási tajomná sila sa snaží dokázať, že Osobný príbeh uskutočniť nedá. „(…)“ Sú to sily, ktoré sa zdajú byť zlé, ale v podstate ťa učí, ako uskutočniť svoj Osobný príbeh. Pripravujú tvojho ducha a tvoju vôľu , pretože na tejto planéte platí jedna veľká pravda: nech si ktokoľvek a robíš sokoly, keď niečo naozaj chceš, je to preto, že sa toto želanie zrodilo v duši Vesmíru. je to tvoje poslanie na Zemi. „(…)“ keď si niečo praješ, celý Vesmír sa spojí, aby si to mohol uskutočniť. „).

Prelína sa dejová a filozofická rovina. Hlavná postava sa na základe udalostí dostáva k radu filozofických myšlienok. Príklad z ukážky, kedy Santiago uvažuje o ovciach a prepája svoje myšlienky aj so sebou samým: „- Problém je v tom, že ony vôbec nevedia, že idú každý deň inokade. Neuvedomujú si, že sú stále na iných pastvinách, že sa mení ročné obdobie – pretože sa starajú len o potravu a vodu. – Možno to tak robíme všetci, – pomyslel si. , Aj ja, pretože od tej doby, čo som spoznal Kupcová dcéru, na iné ženy nemyslím. ‚ „(…)“ – Život je zaujímavý práve pre tú možnosť uskutočniť nejaký sen, – uvažoval, kým znovu zdvihol oči k oblohe a zrýchlil krok. „(= Vnútorný monológ). Autor prostredníctvom postáv dáva na niektoré myšlienky dôraz a niekoľkokrát ich opakuje. Hlavnou myšlienkou je, že človek si môže zvoliť svoj osud a keď bude chcieť, bude mu umožnené ho dosiahnuť.

V úvode je citát z Biblie (Lukáš, 10, 38-42). Jedna z ďalších alúziou sa nachádza v Prológu, kde hlavná postava číta a zamýšľa sa nad príbehom o Narcisovi od Oscara Wildea. Autor naráža tiež napríklad na arabské príslovie, ktoré hovorí, že čo sa stalo dvakrát, stane sa pravdepodobne znova, zatiaľ čo stalo ak sa to iba raz, viackrát sa to už stať nemusí ( „Všetko, čo sa stane raz, už sa nemusí stať nikdy. Ale všetko, čo sa stane dvakrát, určite sa stane aj tretíkrát. „)

Text je písaný spisovným, jednoduchým jazykom, er -formy, pôsobí čítava.

 

Jazykové prvky:

Výpočet (enumerace): „Má plášť, knižku, ktorú môže vymeniť za inú, a stádo oviec.“

Vnútorné monológ: „- Neviem, ako hľadajú pánaboha v seminári, -pomyslel si, keď hľadel k vychádzajúcemu slnku.“

Priama reč: „, ako všetci ostatní, ‚odpovedal Santiago,, v škole.'“

Zdôraznenie veľkým písmenom na začiatku slova: Duša sveta, Osobný príbeh, Vesmír, Univerzálny reč

Cudzie výraz: Maktub – arabské – znamená „Tak je napísané“

Personifikácia: ticho zavládlo; duše karavany rozpráva s dušou púšte;

„Sme súčasťou tejto Duša a málokedy si uvedomujeme, že ona vždy pracuje v náš prospech.“

Prirovnanie: „Život potom bude ako slávnosť, veľká oslava, pretože je to vždy len tá chvíľa, ktorú práve prežívame.“

„Vyzerá to ako z Tisíc a jednej noci.“

 

Rozbor neumeleckého textu:

Text je komentárom ku knihe Alchymista od Paula Coelha na Databázu kníh, čo uvádza zdroj uvedený v zátvorkách pod textom. Autorom textu je používateľ vystupujúci pod prezývkou „zlovlk“.

Názor je subjektívne, autor vyjadruje negatívne emócie, kritiku ( „keby mi niekto povedal podobnú frázu, asi by som ho utĺkol stvrdnutým perníkovým srdcom“.). Text je písaný spisovným jazykom, publicistickým štýlom a úvahovým postupom. V komentári sa vyskytuje niekoľko jazykových prvkov ako deminutíva ( „slniečka ľudkovia“), metafora ( „chudobnejší ako obyvateľov mogadišského slamu“), prirovnanie ( „aby sa tým prostý ľud opíjal ako 90% rožkom“), irónia ( „asi by som ho utĺkol stvrdnutým perníkovým srdcom „;“ na konci knihy som, rovnako ako Santiago, našiel poklad. V mojom prípade to bolo zistenie, že ju konečne môžem odložiť. „) či citácie („, Milujem ťa, pretože sa celý vesmír spojil, aby som sa k tebe dostal! ‚ „).

 

Slovotvorní činitelia

-subjektívni: Výňatok je písaný v mužskej osobe, autorom je teda najskôr muž. Na základe niektorých slov ( „Coelho a jeho Slniečko ľudkovia mi pijú z žily už dlho.“; „Čo je ale v porovnaní s Alchymistom takmer každá“) pôsobí, že má všeobecný prehľad a skúsenosti z odboru literatúry (pravdepodobne bude jeho objektom záujmu) .

-objektívni: Prejav pôsobí pripravený, premyslene. Niektoré obraty sú pravdepodobne napísané na účely pobavenie možných čitateľov, hlavným zmyslom komentáre však je informovať o názor autora.

Horizontálne členenie: Komentár je členený do niekoľkých odsekov. Prvý z nich je akýmsi úvodom, ktorý naznačuje negatívnu kritiku, čo napokon potvrdzuje aj posledný odsek, ktorý stručne vystihuje celú pointu komentáre.

Do vertikálneho členenie by sme mohli zahrnúť uvedenie prezývky autora komentára a uvedenia zdroja v zátvorkách pod textom.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe:

Vložiť komentár