Kniha: Miláčik
Autor: Guy de Maupassant
Pridal(a): Brendy, A.S.
Guy de Maupassant (1850 – 1893)
- Francúzsky spisovateľ, prozaik a dramatik.
- Narodil sa v rodine vidieckej šľachty v Normandii.
- Študoval právo, ale bol povolaný do prusko-francúzskej vojny.
- Pracoval ako úradník pre niekoľko štátnych inštitúcií, neskôr začal písať.
- Takisto vďaka radám jeho priateľa Flauberta, ktorý mu pomáhal na ceste životom, sa rýchlo uchytil jeho charakteristický štýl.
- Veľký priateľ Flauberta, ktorý mu .
- Spoznal sa so Zolom a Turgeněvom → nachádza inšpiráciu v ich dielach.
- Bol zažalovaný za „nemravné“ verše.
- Neskôr sa venoval výlučne literatúre.
- Veľmi zbohatol, cestoval, žil v najluxusnejších hoteloch.
- Koncom 80. rokov (cca vo 40 rokoch) sa u neho prejavila duševná choroba, neúspešne sa pokúsil o samovraždu, bol zavretý do ústavu pre duševne chorých, kde aj zomrel.
- Sám sledoval priebeh svojho ochorenia, popísal svoje vlastné príznaky v niekoľkých poviedkach.
Ďalšie významné diela:
- Jeho najznámejšou poviedkou bola Guľôčka, ktorou vstúpil do literatúry – dávala do popredia česť a ľudskosť ľudí na okraji spoločnosti (prostitútk, …) a kritizovala pokrytectvo a povrchnosť vyššej spoločnosti
- Peter a Jan, Príbeh jedného života, Naše srdce, Nedeľa parížskeho mešťana (vydané posmrtne)
Zaradenie autora, znaky obdobia
- 19. storočie: realismus a naturalizmus
- naturalizmus (krájny smer realizmu)
- z lat. naturális = prírodný, v úsilí o maximálnu objektivnosť zachytené ošklivé, odpudivé javy, aplikácia teórie dedičnosti a determinácie prostredím, román je výkladom života, postavy psychicky nevyrovnané, zvrátené
- teoretik naturalizmu: Hippolyte Taine
Autori, ktorí tvorili vo rovnakej dobe
- Gustave Flaubert, Émile Zola, N. V. Gogol, Charles Dickens, L. N. Tolstoj, F. M. Dostojevskij, A. P. Čechov (Višňový sad), Mark Twain (Dobrodružstvá Toma Sawyera).
Vlivy na tvorbu
- hlavná postava má radu autobiografických rysov (Maupassant sa často vo žerte podpisoval ako „Miláčik“)
- využil svojich skúseností z vlastnej kariéry, sám dobre znal život úspešného človeka hýčkaného v najlepších salónoch Paríža
- pracoval ako spravodajca v Severnej Afrike (znal situáciu, o ktorej písal – Maroko)
Spoločensko-historické pozadie
- 19. storočie – rozmach a dokončovanie priemyselnej revolúcie, hospodársky vzostup, aplikácia poznatkov v praxi
- vplyv filozofie pozitivizmu: Auguste Comte – tvrdí, že skutočné je iba to, čo môžeme dokázať, poznáť rozumom a zmyslami
- Európa postupne stráca dominantné postavenie v prospech USA
Miláčik – rozbor knihy
Všeobecná charakteristika
- Literárny druh: epika
- Literárny žáner: román – spoločensko-kritický
Tematická výstavba
- Námet: kritika vysokej parížskej spoločnosti, najmä politických a novinárskych krúžkov
Myšlienky
- kritický odraz spojitosti finančného kapitálu s dobovými politickými intrikami a tlačou (kariérizmus, predajnosť)
- nadčasový a výstižný popis ľudskej bezcharakternosti a podlosti
- popis biologickej stránky človeka, význam sexuality, posadnutosť smrťou
Námet/vznik diela
- Miláčik bol napísaný v roku 1885 ako druhý román Maupassanta, ktorému predchádzalo mnoho úspešných poviedok.
- Čerpal hlavne zo svojich skúseností s tejdošnou spoločnosťou a zo svojich osobných zážitkov. U neho bola diagnostikovaná duševná choroba – čo nám pravdepodobne vypovedá o jeho pesimistickom pohľade na svet.
Kompozičná výstavba
- Rozdelená na dve časti, a potom na jednotlivé kapitoly
- Dej je písaný prevažne chronologicky s ojedinelými dejovými odbočkami.
- Dej je rýchly a zhuštený, málo odbočiek, jednoduchá vetná skladba
- Snažil sa vzhľad postáv srovnať s ich chovaním
Vyprávač
- V roli pozorného a objektívneho pozorovateľa, ktorý nevidí do hláv postáv. I napriek tomu však môžeme v knihe nájsť autorovi subjektívne myšlienky či nálady, a to skrz postavu Norberta de Varenna a jeho fatalistickú promluvu o smysle života (kde môžeme pozorovať motiv brzkej smrti) či naturalistický popis Forestierovej choroby a následnej smrti.
Jazyk a štýl
- Er-forma
- Popisy, detailná charakteristika postáv i prostredia (vlastné skúsenosti – pracoval ako novinár)
- Spisovný i hovorový jazyk, prevažne věcný a jednoduchý.
- Vyskytujú sa vulgarizmy, francúzske výrazy.
- S hojným využitím priamej reči postáv
- Časté použitie hovorových výrazov kontrastuje s občasným, skôr umeleckým popisom prírody v rodnej Normandii.
Postavy
- Georges Duroy
- prezývaný miláčik, jeho fyzický vzhľad predstavuje ideál milenca svojej doby, jde jasne za svojím cieľom vysokého postavenia, cieľavedomý svojím vystupovaním a vzhľadom si snadno získava srdcia mnohých žien, ktoré mu dobývajú postavenie, nezalekne sa akýchkoľvek machinácií a podvodov, aby dosiahol svojho cieľa
- Maupassant vylíčil cynika túžiaceho po moci, ktorý využíva k dobytiu postavenia ženy, nezáleží mu na nich ani na ich citov, len na zisk
- autor sa s ním zotožňuje
- Madeleine Forestierová – krátkodobá Duroyova manželka, chytrá, vyrovnaná žena
- Paní de Marelle – dlhodobá Duroyova milenka, ktorú niekoľkokrát opustil, ale opäť sa k nej vracia, podľa svojich citov
- Paní Walterová – nezlomná postaršia žena, Miláčkova milenka, neodbytná svojou vášnivou láskou, ktorá sa pre Duroye stane nechtienym závažím
- Suzanne Walterová – mladičká, pôvabná dcéra pani Walterovej, dôverčivá hračka v rukách vypočítavého a „neodolateľného“ miláčka
Časopriestor
- Miesto deja: Francúzsko (Paríž)
- Doba deja: 1877 – 1880
Dej (obsah) diela
Kniha je primárne považovaná za kritiku pomerov vyššej parížskej spoločnosti – predovšetkým politických a novinárskych krúžkov. Hlavnou postavou je Georges Duroy, ktorý sa po vojne v Afrike stal priemerným parížskym úradníkom s nedostatočným platom. S jeho prirodzene ambicióznou povahou, ctižiadostivosťou a túžbou po úspechu nebol so svojím dosiaľ životom ani trochu spokojný.
Po nečakanom stretnutí so svojím bývalým známym z vojny, Charlesom Forestierom, ktorý teraz pracuje na sľubnom mieste v redakcii časopisu La Vie Française, sa Georges rozhodne využiť jeho vplyv a skúsiť takisto svoje šťastie ako redaktor v týchto novinách. Forestier ho pozve na spoločenskú večeru u seba doma, kde sa Georges stretáva s riaditeľom novín, panom Walterom, a ďalšími významnými osobnosťami. Na tejto večeri urobí Georges dojem a po predaní skúšobného článku, s ktorým mu pomáhala schopná žena Forestiera, Madeleine, je prijatý do novín.
Od tejto chvíle môžeme pozorovať Georgesov rýchly vzostup vďaka veľkej prízni vplyvných žien, ktoré považuje iba za prostriedky ku kariére či k vlastnému potěšeniu. Georges je dobrý pozorovateľ, riadi sa svojimi intuitívnymi schopnosťami a rýchlo pochopí pravidlá spoločenskej „hry“, ktoré mu pomáhajú v ďalšom postupe po spoločenskom žebříčku. Dostáva sa do prostredia zkorumpovaných žurnalistov, novín, finančných machinácií a politických afér.
Jeho chovanie bez skrupúl, poháňané vidinou materiálneho zisku a podporované jeho prirodznými pudmi, ho dostáva až na vrchol parížskej spoločnosti. Georges manipuluje a využíva ženy v svojom okolí, aby dosiahol svojich cieľov. Medzi jeho milenky patrí Madeleine Forestierová, ktorá mu pomáha s jeho kariérou, a pani de Marelle, ktorá je jeho dlhodobá milenka a ku ktorej sa stále vracia kvôli svojej ješitnosti a jej pochopeniu jeho povahy.
V poslednej časti knihy vystupujú dve z jeho štyroch žien, ktoré využíval vo svoj prospech. Suzanne Walterová, ktorú si berie pre jej viano a naivnú povahu, považuje za svoju hračku. Paní de Marelle je jeho dlhodobá milenka, ku ktorej sa stále vracia kvôli svojej ješitnosti a jej pochopeniu jeho povahy. Georgesova čisto zištná, egoistická a ambiciózna povaha je tu zreteľne vidieť. Vidíme motiv prostých ľudských pudov, spoločenskej zkaženosti, povrchnosti a nedostatku ľudskosti spoločenskej smetánky, ktorá sa objavuje vždy u postáv na okraji spoločnosti, ako sú prostitútky.
Kritika a vplyv diela
- Ihneď po svojom vydaní tento román spôsobil škandál, zanedlho potom sa však stal jedným z najpopulárnejších diel.
- Toto dielo ovplyvnilo celú radu ďalších autorov.
- Román bol niekoľkokrát sfilmovaný (2012 – Miláčik: R. Pattinson).
- Mladoboleslavské divadlo tento román spracovalo do divadelnej podoby.
Porovnanie
- Hlavný hrdina (muž) sa vďaka ženám dostane do vyššej spoločnosti: Stendhal: Červený a čierny.
- Kritika vyššej spoločnosti (ľudia, ktorí sa nechajú obalamutiť): N. V. Gogol: Revízor.
Môj názor
Kniha sa mi páčila, veľmi dobre sa číta, ihneď ma zaujala, je zaujímavá, hlavne tým, ako Maupassant vystihol vyššiu spoločnosť, veľmi mi tak priblížil aj pomery 2. polovice 19. storočia vo Francúzsku. Podľa môjho názoru Maupassant vytvoril z Miláčka literárny typ, typ človeka, ktorý nikdy nemá dosť a i napriek tomu, že zradil niekoľko ľudí, stále v tom pokračuje a náramne si to užíva. České predstavenie som videl dvakrát a veľmi sa mi páčilo, i napriek tomu, že museli román prepracovať do divadelného spracovania, nenašla som medzi knihou a týmto predstavením mnoho rozdielov. Nedávno bol natočený film na motívy tejto knihy, ale toto spracovanie bolo nezdařilé, hlavne vďaka hercovi, ktorý hral hlavnú postavu – v knize som si Duroya predstavila úplne inak.