Kniha: Kráľ Oidipus
Autor: Sofoklés
Pridal(a): Katherine, Zajíc
Sofoklés
- Bol grécky aténsky dramatik, kňaz a politik. Pôsobil ako aténsky pokladník a bojoval aj vo vojne proti Samu. Jeho dramatická tvorba bola obľúbená, 18x vyhral pri slávnostiach dionýsií. Napísal pravdepodobne 123 tragédií, ale dochovalo sa ich len 7 (Král Oidipus, Elektra, Antigona). Sofoklés je tiež autorom hymnov, elégií a jedného prozaického diela.
- Ide o jedno z najvýznamnejších drám klasickej gréckej tragédie. Odohráva sa na pozadí mýtu o kráľovi Oidipovi. Dráma nerieši individuálne otázky, ale naopak celospoločenské. Vyjadruje neschopnosť človeka čeliť svojmu predurčeniu. Naopak, akékokoľvek snahy vziať svoj osud do vlastných rúk smerujú k naplneniu toho predem určeného. Oidipus je potrestaný za porušenie poriadku, a to aj napriek tomu, že to bolo zcela nevedomé, a dokonca v rozpore so hrdinským racionálnym práním.
Ďalšie diela:
-
- Druhý diel „Thébskej trilógie“
- spolu s tragédiami Antigona a Oidipus na Kolóne
Literárne-historický kontext
Okolnosti vzniku diela
- V podstate nie je zcela jasné, čo Sofokla k napísaniu tejto osudovej tragédie viedlo. Jeho život bol pravdepodobne veľmi spokojený, dosiahol mnoho úspechov aj v politickom živote.
Antika, delí sa na 3 časti:
- archaické obdobie – obľúbené eposy
- attické obdobie – centrom Atény
- helénistické obdobie – prelínanie sa východnými (orientálnymi) kultúrami
Ďalšie autoři tohto obdobia:
-
- Aischylos (Oresteia)
- Sofoklés (Antigona, Elektra)
- Euripides (Médeia)
Rozbor diela:Kráľ Oidipus
- Staroveká antická tragédia z 5. storočia pred Kr.
Jazyk a štýl
- Časté sú rozválené a filozofujúce monológy, na druhej strane rýchla výmena replík navozuje dojem horúceho dejov, v ktorom sa hlavný aktér snaží dopátrať sa pravdy.
- Jazyk tiahne k patosu a vznešenosti, dielo je písané spisovným jazykom bez použitia nespisovných výrazov a slov. Slovná zásoba je veľmi rozsiahla a využíva zastaraných slov.
- Časté je používanie archaizmov, poetizmov, metafór, prirovnaní, symboliky, inverzného poradia slov atď.
Figúry:
- Kéž nikdy, nikdy bozi prejasní – epizeuxis
- Já sám, len sám som volal na seba – anafora
- Je churavý k smrti všetok ľud – archaizmy
- Vešti nám teraz, z letu ptačieho – metafory
- Dnes všetkým som milý, všetci zdravia mňa – inverzné poradie slov
- Otčina, zvedieť, zrak, churavý – poetizmy
Trópy:
- rýchly súd má vratký krok – personifikácia
- plodný otec – epiteton
- Ejhle, v akú priepasť hrôzy srazila jeho sudba zlá. – perifráza
Kompozícia
- Kompozičný postup je chronologický aj retrospektívny. Až neskôr je čitateľovi odhalené, čo sa stalo.
Autorský postoj
- Autor sa zameriava predovšetkým na Oidipa a jeho psychickú stránku.
Vyprávačský postup
- Promluvy jednotlivých ľudí; dramatický dej.
Vplyv diela
- Ide o jedno zo základných diel, ktoré bolo živé aj v dobe stredoveku. Vrchol však dosiahlo až v dobe renesancie a humanizmu. Inšpiráciou sa ním nechali Seneca, P. Corneille, Voltaire…
Námiet
- osud človeka, životný údel; hľadanie pravdy a zmyslu života; stinné stránky života
Téma
- bezmocnosť ovplyvňovať osud a nutnosť ho prijať
Hlavná myšlienka
- Toto dielo poukazuje na to, že sme bezmocní voči osudu. Napĺňa sa tým, že sa mu snažíme vyhnúť. Poukaz je tiež na vieru v človeka aj jeho zodpovednosť voči rodine a spoločnosti.
Postavy
Hlavnými postavami drámy sú Oidipus a jeho žena/matka Iokasta. Tu je protiklad ne len mužského a ženského princípu, ale aj postojov k životu. Zatiaľ čo Oidipus túži po aktívnom vplyve na neho (čo je akousi súčasťou „plánu osudu“), Iokasta prijíma život pasívne, tak ako beží, prijíma udalosti také, akými sú. Je to zcela v rozpore s Oidipovou racionalitou. S ňou krok za krokom odhaľuje hrozivé tajomstvá. Sám o sebe je tragickou postavou, ale v lítosti nad svojím osudom mu bráni práve prílišná racionalita, s ktorou pohŕdavo a takmer arogantne odvrhol hroznú veštbu. Na druhej strane nesie svoj osud statečne. Na záver totiž nespácha sebevraždu ako jeho slabá matka, ktorá sa zo zúfalstva obesí. Oidipus v istom zmysle prestáva byť voči bohom lútkou a stáva sa partnerom.
Dej a kompozícia
Veštba kráľovi Laiovi určí, že ho usmrtí jeho vlastný syn a ten sa potom ožení s jeho manželkou, svojou matkou. Preto, keď sa mu syn narodí, prikáže, aby mu prebodli nohy a pohodili ho v lese. Ale otrok, ktorý má tento čin vykonať, k nemu nenájde silu a odnese dieťa pastierovi korintského kráľa. Kráľ Polybos nemá vlastné deti, a tak prijme dieťa za svoje. Dá mu meno Oidipus (doslova „opuchlé päty“) a vychováva ho, aniž by mu cokolvek o jeho pôvode povedal. Oidipus sa však jedného dňa niečo o svojom pôvode dozvie a rozhodne sa ísť do delfskej veštirne, aby zistil pravdu o svojich rodičoch. Dozvie sa, čo mu je veštené, a aby sa veštbe vyhol, opustí svoje domnelé rodičov a vydá sa do Théb. Cestou pri potýčke nešťastnou náhodou zabije svojho otca Laia, aniž by to o ňom samozrejme vedel. Potom sa mu podarí nedaleko Théb rozluštiť záhadu Sfingy a oslobodí tak mesto od tejto nestvory, ktorá ho sužovala. Ako odmenu za tento čin dostane kráľovský trón a ruku nedávno ovdovelého kráľovnej Iokasty – svojej matky; Oidipus však nevie, že to je jeho pravá matka. Po niekoľkých rokoch postihne Théby obrovský mor. Oidipus zistí, že mor bude trvať, kým bude žiť vrah kráľa Laia, preto začne po vrahovi pátrať. Vštec mu naznačí pravdu, ale Oidipus ho v hádke vyhostí z paláca. Myslí si, že všetko pripravil jeho švagor Kreón, pretože sa chce zmocniť trónu, preto sa pohádza aj s Kreónom. Po ďalšom pátraní zisťuje, že vrahom je zrejme on sám. Keď vyslýcha muža, ktorý videl Laiovu vraždu, príde do paláca pastier. Ten prináša správu o Polybovej smrti a možnosti nástupu Oidipa na trón. Oidipus mu však vysvetlí, že má kvôli dávnej veštbe z návratu strach. Pastier mu preto prezradí tajomstvo jeho pôvodu – povie mu, že ho ako zranené, na smrť odsúdené dieťa dostal od Laiovho otroka a dal na výchovu kráľovi Polybovi. Tak sa Oidipus dozvie celú pravdu o veštbe a o tom, že sa už naplnila. Jeho matka a manželka Iokasta sa vo svojom pokoji obesí a Oidipus sa oslepí, aby nevidel následky svojej kliatby. Oidipus sa zmierí s Kreónom a za nejaký čas odíde z Théb.
Obsah
Král Oidipus je tragédia o tom, ako sa človek snaží vyhnúť svojmu osudu, ale nakoniec ho naplní práve tým, že sa mu snaží vyhnúť. Hlavný hrdina Oidipus je kráľ, ktorý sa snaží zistiť pravdu o vražde svojho predchodcu a nakoniec zistí, že vrahom je on sám. Tým sa naplní veštba, ktorá mu bola predpovedaná ešte pred jeho narodením. Oidipus sa nakoniec oslepí, aby nevidel následky svojej kliatby, a odíde z Théb.
Inšpirácia daným literárnym dielom
- Filmové spracovanie – Pier Paolo Pasolini
- Opera – Igor Stravinskij
Súdne spory
- Sofoklés nevedl žiadne súdne spory týkajúce sa tohto diela.