Kniha: Antigona
Autor: Sofokles
Zaslal(a): Krista.s
Sofokles (asi 496 – 406 pnl)
- na rozdiel od Aischyla bol stúpencom vlády aristokracie (dokonca sa podieľal na pokuse o štátny prevrat)
- i jeho tvorba odráža presvedčenie o neporušiteľnosti odvekých zákonov: tí, ktorí sa chceli vymknúť osudu, privolali záhubu na seba, aj svojich blížnych
- k slávnym Sofoklovým prácam patrí popri spomenutej Elektra, Antigona a Kráľ Oidipus
- jeho tragédie sú často späté s mestom Théby
- napísal 123 tragédiou, zachovalo sa len 7 (Antigona, Elektra, Kráľ Oidipus, Oidipus na kolóne, Aiás, Filoktétes, Trachňanky)
- Autorov štýl:
- venuje pozornosť morálne voľbe – pomsta, neuposlúchnutie Vladárova rozkazu
- zaviedol na scénu o 3 herca viac
- veľká dramatickosť, zápletka, konflikt
- moc bohov príliš nerešpektovať – zápas človeka s bohmi nie je márny (aj keď je dopredu prehratý)
- zaviedol princíp „deus ex machina“ (= boh zo stroja) – spustenie sochy boha na scénu vo chvíli, keď bolo treba predísť katastrofe -> boh zasahoval do riešenia konfliktov
- Znaky antické tragédie: hlavný hrdina vyjadrujú protiklady, čerpá z mytológie, konflikt sa silnejším končí tragicky (hrdina fyzicky podlieha, ale mravne víťazí!), zásada 3 jednôt (princíp 3 jednôt (zaviedol Aristotelés): miesta, deje, času (jedna doba, jedno miesto, jedna dej. línia))
- Dalšie diela:
- Antigona
- Kráľ Oidipus – podľa mýtických rozprávania bol Oidipus synom tébskeho kráľa Laia; veštba prorokovala že v dospelosti zabije svojho otca a ožení sa s vlastnou matkou -> Laios prikáže Oidipa usmrtiť, ale muž, ktorý mal tento čin vykonať, odovzdá Oidipa na vychovanie do Korintu -> Oidipus pozná veštbu (nie svoj pravý pôvod) – opúšťa preto v dospelosti domnelej rodičia -> náhoda mu však privedie do cesty neznámeho cudzinca – v skutočnosti kráľa Laia, ktorého v spore zabije -> neskôr zachráni Théby pred sfingou a stane sa tamojším kráľom a manželom kráľ. vdovy Iokasti, veštba sa teda naplní; vlastný dej začne vtedy, keď sa O. dozvie, že mor je trestom za to, že v meste prebýva Laiův vrah, postupne zisťuje, že vraha, ktorého hľadá, je on sám, zdrvený sa oslepí, jeho matka sa zabije a on opúšťa Théby
- Elektra
- Oidipus na kolónu
- Aiás
- Filokletés
- Trachňanky
- kompozície antickej tragédie
- Expozícia (úvod, zoznámenie s postavami)
- Kolízia (zápletka)
- Kríza (vyvrcholenie konfliktu, dej už nemôže pokračovať tak, ako predtým)
- Peripetie (náhly obrat, prekvapenie)
- Katastrofa (tragickej vyriešenie konfliktu)
- Aischylos vs. Sofokles:
- Aischylos
- grécky básnik a dramatik
- zaviedol na scéne 2 herca, dekorácie a obleky
- tragédie: Peržania, Priviazané Prométheus, Oresteia –jediná dochovaná trilógie, zaoberá sa osudy Oresta, syna Agamemnóna (spravodlivý pomstiteľ otca x bezbožný vrah matky)
- Sofokles
- básnik, dramatik
- otázka morálne voľby
- ľudia zápasia s bohmi (ani prehratý boj nie je márny)
- zavádza 3 herca a deus ex machina – socha boha vyrieši neriešiteľnú situáciu – Antigona, Oidipus, elektro
Antigona (442 pnl)
- staroveká grécka (antická) tragédie
- odohráva sa v starovekom Grécku, na mytologický námet (z okruhu povestí o tébsky kráľovskom rodu)
Charakteristika diela
- dej nemotivovaný zásahy bohov, odohráva sa v rovine medziľudských vzťahov; živé, napriek tomu heroické (hrdinské) postavy
- hrdinka fyzicky podlieha, ale mravne víťazí!
- HL. MYŠLIENKA – čo je vyššia pre človeka, zákon daný bohmi (- morálka), alebo zákon daný panovníkom?
- „Nepripúšťam, že by zákon, ten či ten, vydaný tebou, človekom, smel platiť viac, než napísaný a nevývrtný večný poriadok. Len to sú totiž pre mňa platné zákony, a tie sa nezrodil včera alebo dnes, sú z hlbín času, do ktorých nikto nedozri „- nadčasovosť
- lit. kontext – grécka staroveká lit. klasického obdobia
- postoj ku skutočnosti – vymyslený príbeh ukazujúce na zlé rozhodnutia vladárov, ktoré môžu mať následky životov
- filoz. východisko diela – vládca trvá na svojich nezmyselných zákonoch, aj keď sú v rozpore s morálkou a bohom – chce tak ukázať svoju moc -> doplatí na to
- inšpirácie – čerpá z mytológie
- lit. forma a lit druh – dráma
- lit. žáner – tragédie
Postavy
- Antigona
- nositeľka a obeť rozpore
- premenlivé zákony vládcov x večné morálne príkazy
- dcéra tébskeho kráľa Oidipa, z rodu Labdakovců, snúbenica Haimón, neter Kreon, je idealizovaná, hlavná postava deje, predstaviteľka mladej generácie je hrdá, odvážna, povie, čo si skutočne myslí, tvrdohlavá, ochotná zomrieť za správnu vec, bojovať proti nespravodlivosti
- milujúca, veľmi odvážna, stojí si za svojím rozhodnutím a nenecháva sa prehovoriť
- nevzdáva sa a nebojí sa prekážok, je si vedomá zodpovednosti za svoje činy
- v spore s Kreon fyzicky prehráva, ale morálne víťazí
- hrdo obhajuje svoj čin neústupčivému vládcovia; obetavosť, odhodlanie, hrdinstvo
- Ismene
- sestra Antigony
- snaží sa setrovi od činu odpútať, veľmi setrovi milovala, bez sestry nechcela žiť, stála pri nej
- Ismene
- Kreon
- veľmi krutý, nemilosrdný, nechápal city svojho syna, nebral na nikoho ohľady
- neuvedomoval si následky svojich činov
- vývoj postavy: Na začiatku sa považuje za zvrchovaného vládcu, proti ktorého príkazom nezmôžu nič ani bohovia. Po smrti jeho najdrahších mu ale dochádza, že on je samotná figúrka a každé povyšovanie sa nad bohmi ho príde veľmi draho
- krutý a neústupný vladár, nedbal odvekých nepísaných zákonov svojej krajiny, proti vôli občanov presadil svoje rozhodnutie; veľká moc aj dômyselnosť človeka má svoje medze: „len ten, kto dbá zákonov vlasti, je hoden priateľstva a úcty“ = hlavná myšlienka chóru (tanečníci, speváci, zbor) – komentuje rokovaní vládca; za prekročenie rovnováhy poriadku -> krutý, ale zákonitý trest
- Eurydice – žena Kreónova
- Haimón
- snúbenec Antigony, syn Kreon
- nebral vážne otcovej rozkazy
- miloval Antigonu tak silno, že bez nej nedokázal žiť
Dej
- Antigona rozpráva svojej sestre Ismene o ich mŕtvych bratoch a o tom, že by chcela pochovať Polyneika (Eteokles bol riadne pochovaný). Ismene ju však od tohto úmyslu zrádza a pripomína jej, že bude potrestaná smrťou. Antigona bola neústupná, a tak ju sestra už ďalej nepresvedčovala. Antigona opustila mesto a došlo až k hradbám, kde ležal jej mŕtvy brat. Neďaleko tela spali strážcovia. Antigona odniesla Polyneika k rieke, kde ho umyla a trochu zahádzala hlinou. Potom sa vrátila do Téb. Strážcovia sa ráno zobudili a našli stopy vedúce k nedokončenému hrobu. Schovali sa a celý deň v úkryte vyčkávali. Antigona sa večer vrátila dokončiť hrob. Strážcovia ju chytili a odviedli ku Kreon. Antigona sa ku všetkému priznala. Náhle sa objavila Ismene a priznala vinu spoločne s ňou. Nechcela zomrieť bez sestry.
- Strážcovia sa podľa kráľovho rozkazu vypravili s Antigonou ku skale, kde ju mali zamurovať do skalnej štrbiny. O kráľovom čine sa dopočul jeho syn Haimón a šiel si s otcom porozprávať. Haimón bol snúbencom Antigony. Ihneď po rozhovore sa rozhodol ísť zabrániť smrti svojej milej.
- Do kráľovstva prišiel slepý veštec Teiresias a varoval kráľa pred neuváženým krutým rozhodnutím. Kreon sa všetko rozležalo v hlave a vyrazil k jaskyni. Na ceste sa od poslov dozvedel, že Antigona sa v jaskyni radšej obesila, než aby umierala krutou postupnou smrťou. Keď ju zbadal Haimón, prebodol sa svojím mečom.
- Správy o veľkej tragédii dohnali k dobrovoľnej smrti i Eurydika. Kreón svojho činu veľmi ľutoval a žil smutne až do smrti.
Štruktúra diela
- heroizace človeka, ktorý zápasí s nepriazňou osudu; konflikt 2 protichodných názorov na zodpovednosť čl. k človeku (autorita st. moci a dodržiavanie zákonov samovládcu x obeť v mene nepísaných mravných zákonov ľudstva) = generačnej konflikt: mladosti (Antigona a Haimón) predstavujú svedomie, rozum, mravný etiku x Kreón – stelesňuje moc , autoritu stavy na nemenných strnulých dogmách
- autorovho viera v rozumovej a mravnej hodnoty čl.
- Kompozíciám príbehu v bodoch:
- 1. expozícia – rozhovor Antigony a Ismene pred palácom – poznávame postavy, hl. postavy – Antigonu a Kreon; prostredie – Kreónův palác, Théby a dôvod konfliktu – zákaz pochovaní Polyneika.
- 2. kolízie – Antigona sa rozhodne aj napriek zákazu a trest brata pochovať -> konflikt hl. postavy s vonkajšími silami – rozpor medzi mravným cítením hrdinky a slepú mocou.
- 3. kríza – po odhalení tohto činu vysloví Kreón svoj verdikt – odsúdenie Antigony na hroznú smrť zamurovaním zaživa; zostrenie situácie rozhovory medzi Antigonou a Kreon, Kreon a jeho synom Haimón.
- 4. peripetie – zvrat nastáva po rozhovore Kreon s veštcom Teiresias, podľa mňa je to však zvrat malého rozmeru – Kreón si síce uvedomil, že pochybil, ale neuvažuje nad hroznými následkami svojich rozhodnutí, myslia si, že dá všetko na pravú mieru.
- 5. katastrofa – tragický záver je aj najväčším zvratom v osobnosti Kreon – výčitky svedomia (ani nie tak zo smrti Antigony) zo smrti syna, nenávisť a Samovražda manželky až po nenávisť ľudí, vedie k plnému uvedomeniu seba samého a svojich činov – nastáva ten zlom „kedy sa z boha stáva otrok“.
- Podoba – spisovný jazyk
- Reč postáv – zbor je rozprávačom (posúva dej, je radcom kráľa, ale je nejednotný – všetky časti zboru nemajú rovnaký smer)
- dialógy, monológy, zrozumiteľné verše, archaizmy
- na začiatku prológ (úvod), na konci epilóg (doslov)
Okolnosti vzniku diela
- vychádza z Homérových príbehov, kedy Agamemnon, veliteľ gréckeho vojska, obetuje svoju dcéru Ifigenia kvôli dobrému vetru, jeho žena mu to nie je schopná odpustiť a keď sa Agamemnon vráti po 10 rokoch z vojny, zavraždí ho
Vplyv diela
- zaviedol na scénu o 3 herca viac a princíp deus ex machina, to zaiste ovplyvnilo vtedajší divadlo aj diela všeobecne, knihy sú dodnes populárne, nadčasovosť
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————