Kniha: 451 stupňov Fahrenheita
Autor: Ray Bradbury
Zaslal(a): Nathen
Historicko-spoločenské pozadie
– 2. svetová vojna – najkrvavejší vojnový konflikt v dejinách → ovplyvnený ň n ie spolo č enského, politického i umeleckého vývoja 2. polovice 20. storočia
– snaha zabrániť ďalším vojnovým konfliktom (vznik OSN)
– rozdelenie sveta na dva póly, studená vojna (1949)
– expanzia moderných technológií, kozmonautiky, jadrového výskumu
– 60. roky – hippies
– ďalšie vojnové konflikty (Vietnamská, Kórejská vojna, Karibská kríza, …)
– postupné „zmenšovanie“ sveta vďaka komunikačným technológiám (hlavne od 90. rokov)
– globálne problémy konca 20. storočia zasahujúce do dnešnej doby – civilizačné choroby, AIDS, populačnej explózie v krajinách 3. sveta, medzinárodný terorizmus
Kontext umenie
– generácia, ktorá prežila obe svetové vojny → protest proti v á LCE, jej krutosti
– silné téma absurdity (porušenie konvencií boja), kritika racionalizmu (x začiatok 20. storočia – ospevovanie techniky)
– vznik nových tém, absurdných a existenčných
– snaha dištancovať sa od establišmentu, žiť alternatívne
– v popredí existenčné problémy ľudí, relativita hodnôt, mení sa pohľad na tieto hodnoty
– kríza medziľudských vzťahov, pocity odosobnenie, úzkosti, nedôvery, psychologická degenerácia po vojne
– Z – konfrontačný literatúra, triezve a nepatetické líčenie vojny, tiež komický pohľad na vojnu x V – pátos, hrdinstvo, vrcholné momenty bitiek
– 3 typy literatúry
- fikcia
- denníky, zápisky
- angažovanej, politické knihy, často na objednávku režimu
– dominantné prúdy
vojnová literatúra (Hlava XXII., Most cez rieku Kazi)
existencializmus (Cudzinec, Múr)
beat generation (Kvílení, On the road)
rozhnevaní mladí muži
antiutópia, scifi (1984, Farma zvierat, Koniec Civilizácia)
magický realizmus, postmoderna, nový román, absurdná dráma (100 rokov samoty, Meno ruže, Čakanie na Godota) → form á lne experimenty
antiutópia
– totalitné režimy
– svetová vojna, studená vojna
– jadrová hrozba
– kapitalizmus, nadnárodné monopoly, globalizácia
– monotónnosť, odosobnělost, tuposť spoločnosti
– manipulácia ľudí ako davu, masy
Scifi, vedeckofantastická literatúra
– čerpá z poznatkov modernej vedy a techniky, opisuje možné dôsledky pre človeka
– hlavná prvkom je zmena, ktorá je spôsobená rozvojom vedomostí, vývojom Zeme, vesmíru
Ray Bradbury (1920)
– americký románopisec, rozprávač
– jeho matka pôvodom Švédka, vzdelávala ho v škandinávskej a gréckej mytológii, európskou kultúrou
– obdivoval divadlo, film,, kúzla, komiksy → inšpirácie
– najprv písal poviedky do časopisov
– keď jeho otec prišiel o prácu, rozvinulo sa v ňom silné sociálne cítenie
– science fiction používal hlavne preto, aby skúmal človeka, jeho morálna úroveň, rôznosť pováh a charakterov, jeho psychologické medze
– nadšený čitateľ EA Poa, HP Lovecrafta
Diela:
– Marťanská kronika – zbierka poviedok o krutej kolonizáciu Marsu ľuďmi, každá poviedka datovaná
– Ilustrovaná žena, Slnka a Tieň – zbierky poviedok
– Tadiaľ príde niečo zlé
451 stupňov Fahrenheita (1953)
– obraz technicky vyspelé, ale nekultúrnych civilizácie, neschopnosť vzoprieť sa
– najznámejší román, do slovenčiny preložil J. Škvorecký
Forma:
– lit. druh: epika
– forma: próza, žáner: román delený na 3 časti (Ohnisko a Salamander, Sito a Piesok, Oheň sa rozhorí)
– science-fiction, antiutópia
– er-forma, priama reč, dialógy
– chronologická kompozícia
– vývoj hlavnej postavy – zo zaslepeného požiarnika, služobníka štátu, svoju vlastnú zvedavosťou sa dostane na miesto nepriateľa spoločnosti
– popisné pasáže prostredia, situácií
– Spisovný jazyk
– Rozvetvená súvetia, používa v popisom metafory a metonimii
– úvahový pasáže (Montagovy monológy, rozhovory s Clarisse)
– spádový dej, zápletky, jazyk skôr poviedkový
Obsah:
– budúcnosť, najskôr USA (nie je povedané)
– motto: 451 stupňov Fahrenheita – teplota, pri ktorej sa papier vznieti a horí
– antiutopická vízia budúcnosti
– poukazuje na pretechnizovanú civilizáciu – USA 50. rokov → spolo č nos konzumných í, ľud é sú si navz á jom ciz í, Neum ť j í spolu komunikovať, nedokážu sa pochopiť
– knihy považované za hrozbu, pretože je v nich ukryté poznanie, ktoré rozvíja osobnosť
– zmena hodnôt spoločnosti – kto je dnes človek spoločenský, v románe je asociál
– odcudzenie ľudí vďaka pokroku, zdegenerované pohodlím
– civilizácie ovládaná médiami, systém prenasledovanie v priamom prenose
– humanistický koniec románu
– intelektuáli sú zločinci, hasiči nerozpadávajú, ale zakladajú požiare, samovraždy na dennom poriadku, ľudia sa nudí
Postavy:
– Guy Montag – Požiarnik, túžia po poznaní; statočný, horlivý, netrpezlivý
– Mildred – žena Montagu, uväznená pomery a názory doby, nezaujíma sa o medziľudské vzťahy, povrchné, prázdna
– Clarissa McClellanová – mladé dievča, ktorá vie, ako mysleli ľudia v minulosti, nechce robiť veci len tak ako jej boli oznámené, prebudí v Montagu pochybnosti, otvorí mu oči
– veliteľ Beatty – oddaný svojmu povolaniu
– profesor Faber – starý, študovaný; chce niečo zmeniť, ale nevie ako, poučuje Montagu
Dej:
Dej sa odohráva vo veľmi hektické budúcnosti, kedy ľudia neustále niekam ponáhľajú, starajú sa len o vlastné potešenie, nezaujíma ich to, čo sa deje v ich okolí. Zásadne nečítajú, knihy sú považované za zlo (pretože môžu uraziť city menšín a tie tak tlačí na to, aby všetko bolo čo najabstraktnejšej), ktoré musia byť zničené.
Hlavným hrdinom je požiarnik Guy Montag. Domy sa vyrábajú z ohňovzdorných materiálov a požiarnici už nemajú čo na práci, vyhľadávajú teda nelegálne prechovávatelia kníh a vypaľujú ich knižnice, často aj celé domy. Požiarnici majú v znaku číslo 451.
(1. kapitola) Montag svoju prácu miluje, ale jeho nová susedka Clarissa McClellanová, dievča pochádzajúce z rodiny čudákov (spomínajúc na minulosť) ho svojimi rečami nahlodá a Guy začne premýšľať o tom, čo sa v knihách asi tak píše. Pri jednej akcii Guy ukradne z domu nelegálnych prechovávatelia niekoľko kníh, vezme ich domov a v práci nahlási, že je chorý. Veliteľ Beatty si všetko domyslí a príde k Montage domov a vypovie mu minulosť hasičov. Tiež povie, že keď hasič ukradne knihu a do jedného dňa jej spáli, nič sa mu nestane. Po odchode Beattyho sa Montag prizná svojej žene, že vo ventilátore schováva ďalšie knižky (našla tú jednu pod vankúšom). Ona začne šalieť a chce ich spáliť, ale Montag ju prehovorí, že sa na ne aspoň pozrú.
(2. kapitola) Guy ho síce poslúchne, ale nechá spáliť len jedinú knihu na radu profesora Fabera, ktorého kedysi stretol v parku. Beatty sa však dozvie, že Guyovi doma ešte ostávajú knihy, a na ďalšom výjazde hasičov zastaví pred Montagovým domom.
Hrdinu udala jeho žena Mildred a jej priateľka, ktorým predtým čítal básničky práve z ukradnuté knihy. Guy preto zapaľuje svoj dom a všetko v ňom. Avšak potom, čo Beatty príde na jeho tajnej spojenie s Faber, je ho Guy nútený zabiť dať sa na útek. Polícia okamžite vysiela mechanického stavačov, aby Montagu vystopoval, ale Guy sa v profesora dome prezlieka do Faberových šiat, ktoré navyše poleje alkoholom, a darí sa mu Ohara utiecť korytom rieky. Celá naháňačka však beží naživo v televízii a polícia si nemôže dovoliť neuspieť.Pošle teda stavača k miestu, kde sa každý deň prechádza nejaký človek a nechá zabiť nevinného muža, aby oklamali zabávača sa ľudí.
Guy sa medzitým dostáva do lesa k skupine bývalých vysokoškolských profesorov, ktorí putujú z miesta na miesto a pamätajú si vedomosti z kníh (každý si pamätá nejakú). Montag, pretože sám nejaké knihy čítal, sa k nim pridáva.
Po nejakej dobe prepukne vojnový konflikt a mesto plné „benzínových štvancov“ a večne sa zabávajúcich ľudí je v priebehu niekoľkých minút zničené bombardovaním. Vzdelanci sa vydávajú mestu na pomôcť tým, čo majú – vedomosťami získanými z kníh.
Inšpirácia:
Podľa knihy natočený r. 1966 britský film s rovnomenným názvom (80%)
– čiastočná inšpirácia vo filme Equilibrium (ničenie kníh, ich zákaz)