Kniha: Tartuffe
Autor: Molière
Pridal(a): Fla333, Marcin
Molière (1622 – 1673)
- Vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin, narodil sa 15. januára 1622 a zomrel 17. februára 1673.
- Autor bol francúzskym hercom, spisovateľom a dramatikom, ktorý tvoril v období klasicizmu.
- Bol najvýznamnejším autorom klasicizmu, hoci sa venoval najmä tzv. nízkym literárnym žánrom.
- Pre jeho tvorbu je veľmi typická, odvážna kritika tejdojších spoločenských pomerov, miešanie žánrov (vytvoril špecifický žáner tragikomedie) a nedodržiavanie 3 jednot: miesta, času a dej.
- Vo svojich dielach zosmiešňoval náboženské a mravné pokrytectvo, šľachtu a jej snobskú morálku, sobeckosť a nedružnosť a v neposlednej rade lekárske šarlatánstvo.
- Vo svojich dielach použil aj vytvorené postavy z commedia dell’arte (improvizácia v divadle na zadané téma).
- Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Lakomec, Zdravý chorý, Misantrop, Tartuffe a Popleta.
Umelecký smer: Klasicizmus
- Z latinského classicus = vynikajúci, vzorný, najprednejší
- Vznikol v polovici 17. storočia za vlády kráľa Ľudovíta XIV. a vyvíjal sa až do 18. storočia vo Francúzsku, neskôr sa rozšíril do celej Európy.
- Z obsahovej a formálnej stránky vyžaduje kvality ako umiernenosť, vyváženosť a súlad s rozumom, pre ktoré nájde vzory v antike. Vymedzuje sa proti emotívnosti a vyumelkovanosti baroka, s ktorým ho však spája úsilie o monumentalitu.
- Žánre sa delia na vysoké (óda, epos, tragédia) a nízke (komédia, fraška, bájka, satira).
- Viac cenené vysoké žánre pojednávali o živote vysokých spoločenských vrstiev a svoj dej často čerpali z antiky.
- Žánre nízke naopak pojednávali o živote meštianstva a vychádzali zo súdobého života.
- Pravidlá klasicistickej literatúry zformuloval vo svojom diele Umenie básnické Nicolas Boileau. Pre autora tejto doby platili prísne pravidlá, ktoré museli dodržiavať, ak chceli byť uznávaný a čítaný spoločnosťou. Medzi významných autorov patria Jean Racine (tragédia Faidra), Pierre Corneille (tragédia Cid), Jean de la Fontaine a Molière.
Rozbor diela: Tartuffe
- rok 1. vydania 1664
- Literárny druh: dráma
- Žáner: veršovaná satirická komédia
Hlavné téma:
- Parížsky šľachtic Orgon sa nechá nachytat svätoškovstvom žobráka Tartuffa, vezme ho do svojho domu a nakoniec na neho prepíše všetok svoj majetok
Odraz autora v diele:
- znalosť meštianskeho prostredia, odpor k cirkvi
Kompozícia, priestor a čas:
- komédia o päť dejstvách
- zásada troch jednot: odohráva sa počas jedného dňa, v Paríži v dome Orgona
- expozícia: Ostatní postavy si začnú všímať podezrelej činnosti Tartuffa
- kolízia: Tartuffe získava stále viac dôvery Orgona, ten mu chce dať svoju dcéru za ženu
- kríza: Tartuffe sa pokúša svediť Orgonovu manželku, on jej neverí, aby dokázal, že verí Tartuffovi, prepíše na neho svoj majetok
- peripetia: Elmíra nachystá dôkaz, že sa Tartuffe pretvára, Orgon prebudí, ale hrozí mu strata majetku
- katastrofa: Zásah kráľa (deus ex machina)
Jazykový rozbor:
- písané vo veršoch (pravidelné rýmované verše)
- objavujú sa tu výrazy z ľudového jazyka, ale nepřevážujú (protivníček)
- kombinoval prózu a verše, citoslovce na dokreslenie dialógov, v menšej miere hovorové dialógy
- písané alexandrínom (12 slabičný verš)
- každá postava hovorila iným jazykom (aký príslušil ich spoločenskému postaveniu)
- Kleantes používal spisovné slová, dlhé súvetia, bohatú slovnú zásobu a inteligentné obraty
- Dorina hovorila prostým jazykom („čo na srdci, to na jazyku“), šikovne vyjadrovala vlastný názor
- Tartuffe hovorí podľa situácie, napr. keď vyznáva lásku Elmíre „Tá láska, ktorá v nás nad večnou krásou žasne, nebráni milovať, čo na zemi je krásne. A nie je teda div, že naše srdce tlkotou i nad nádherou diel, čo vyšli z božích rúk.“, keď ho Orgon vyhadzuje z domu „Len si moc nehrajte! To vyletíte – vy! Však já vás naučím, spoliehať na triky a spriadať proti mne zbabelé intriky.“
- prirovnania (krokodýlí slzy, „trň by hneďka vonku bol z oka“)
- citoslovce na dokreslenie dialógov (Fuj!, „Ach, Bože môj!“, „Tak zmizte! Šup!“)
- urážky, komické situácie a nadsádky
Časopriestor:
- Dejisko: Francúzsko, Paríž – Orgonov byt, počas jedného dňa
- Časová línia: 2. polovica 17. storočia, počas jedného dňa
Hlavné postavy:
- Orgon: parížsky šľachtic, bol v prízni samotného kráľa; nechal sa oblahovať Tartuffom, ktorého obdivoval pre jeho „svätosť“, volal mu brat; bol slepý ku všetkým jeho nešvarom a chcel mu dať svoju dcéru za ženu, aby sa Tartuffe dostal „do rodiny“
- Tartuffe: bol predtým žobrákom, ktorého Orgonova rodina potkávala v kostole; Orgon si všimol jeho „zbožnosti“ a vzal ho k sebe do rodiny, kde sa Tartuffe i so svojím sluhom zabydlel a pred všetkými v dome hral stále svoju komédiu – dlho sa modlil, citoval z Biblie a robil sám zo seba obeť; vo skutočnosti hodne jedol i pil a dvořil sa Elmíre
- Elmíra: druhá Orgonova manželka; Tartuffovi sa veľmi páčila, ale prehlédla jeho pokrytectvo a nechcela podvádzať manžela
- Mariana: Orgonova dcéra z prvého manželstva; mala si vziať Valéra, do ktorého bola zamilovaná
- Damis: Orgonov syn z prvého manželstva; upriamny; výbušný; chcel si vziať Marianu; nesnášel lež; otec ho vyhodil z domu
- Valér: mladý šľachtic, ktorý miloval Marianu a Orgon mu jej už sľubil ruku
- Kleantes: brat Elmíry; Orgonov švagor
- Paní Pernellová: Orgonova matka; nedala dopustiť na Tartuffa a stále sa mu zastávala
- Dorina: Marianina komorná; veľmi energická a odvážna žena; nebála sa povedať, čo si myslí
- Pan Loyal: sudcov výkonca
- Filipka: slúžka paní Pernellovej
- Kráľovský zmocnenec
Dej:
Do domu bohatého mešťana Orgona sa vetrie Tartuffe. Všetci členovia jeho rodiny v ňom po právu vidia úlisného pokrytca, len Orgon a jeho matka ho majú za svätého. Dokonca chce vydať svoju dcéru Marianu za Tartuffa, hoci jej už sľubil Valérovi a vyženie svojho syna Damisa z domu, keď sa mu snaží otevriť oči. Ze zaslepenosti ho uvedie až scéna, keď ukrytý pod stolom sa stane svedkom, ako sa Tartuffe pokúša svediť jeho ženu. Ale je už pozdĺžka, pretože mu Orgon odkázal celý dom a svieril kompromitujúce dokumenty, ktoré ho môžu dostať do väzenia. Tartuffe pošle do domu súdneho vykoncu, ktorý má nechať všetkých vystĺžiť a pospíša si kráľovi žalovať. O niečo neskôr sa vráti i s kráľovským zmocnencov do domu, aby nechal Orgona zatknúť. Keď už všetko vyzerá hrozné, kráľovský zmocnenec zatýka Tartuffa menom kráľa, ktorý v ňom rozpozná podvodníka, skrývajúceho sa pod rôznymi menami a Orgonovi všetko odpustí a navráti mu jeho majetok.
Okolnosti vzniku diela:
- premiéra hry bola roku 1664 vo Versailles a vyvolala negatívnu reakciu zo strany panovníka Ľudovíta XIV., ktorý hru zakázal z dôvodu Moliérovej satirickej ztvárnenia praktík sv. Kabaly
- Molière si svojou hrou získal veľký ohlas v zahraničí
- autor sa snaží zosmiešniť pokrytcov a pobožnúštcarov, ale zároveň nás varovať, že ľudia môžu byť úplne iní, ako sa tvária, a pripomenúť, že nesmieme všetkému slepo veriť
Vplyv diela:
- i keď autor prevzal mnohé motívy z Boccaccia, Dantovy Božskej komédie a ďalších starších autorov, je komédia myšlienkovo i svojím dramatickým ztvárnením pôvodná
- hra bola v neskoršej dobe mnohokrát javiskne realizovaná a niekoľkokrát sfilmovaná