Molière Archivy | StudijnySvet.sk

Molière (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Tue, 19 Aug 2025 21:32:04 +0000

Francúzsky dramatik, herec a divadelný riaditeľ, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskej i svetovej komédie

📝 Život

Narodil sa v Paríži v rodine bohatého čalúnnika a kráľovského tapeciéra. Získal kvalitné vzdelanie na jezuitskom kolégiu v Clermont, kde študoval klasickú literatúru a filozofiu. Po ukončení štúdií sa mal stať právnikom a pokračovať v rodinnej tradícii, no jeho záujem o divadlo bol silnejší. Vzdáva sa rodinného povolania a spolu s herečkou Madeleine Béjartovou zakladá divadelný súbor L’Illustre Théâtre. Začínajú hrať v Paríži, no spočiatku nemajú úspech a súbor sa zadlžuje. Molière je nútený stráviť niekoľko rokov na cestách po francúzskom vidieku, kde získava cenné skúsenosti a zdokonaľuje sa v herectve i písaní hier. Po návrate do Paríža v roku 1658 sa súbor dostáva pod patronát kráľa Ľudovíta XIV. a Molière sa stáva obľúbeným dramatikom kráľovského dvora. Jeho hry sa tešia veľkej popularite a súbor dosahuje značný úspech. Počas svojej kariéry napísal množstvo komédií, ktoré sa vyznačujú satirickým pohľadom na spoločnosť, vtipnými dialógmi a živými charaktermi postáv. Jeho hry kritizovali ľudské neresti, pokrytectvo, snobizmus a iné spoločenské neduhy. Molière si získal nielen priazeň publika, ale aj nepriateľov, najmä medzi tými, ktorých kritizoval vo svojich hrách. Jeho hry boli často terčom útokov zo strany cirkvi a konzervatívnej spoločnosti. Jeho osobný život bol poznačený komplikovaným vzťahom s oveľa mladšou herečkou Armande Béjart, s ktorou sa oženil a mal s ňou tri deti. Ich manželstvo bolo plné žiarlivosti a nedorozumení. Molière trpel tuberkulózou a jeho zdravotný stav sa postupne zhoršoval. Zomrel počas predstavenia hry Chorý zo záľuby, kde hral hlavnú úlohu hypochondra Argana. Jeho diela sa dodnes hrajú na divadelných scénach po celom svete a patria k vrcholom svetovej dramatickej literatúry. Molière je považovaný za jedného z najväčších dramatikov všetkých čias a jeho vplyv na vývoj komédie je nesporný. Jeho prínos k divadlu spočíva nielen v jeho brilantných komédiách, ale aj v jeho inovatívnom prístupe k herectvu a réžii. Bol nielen talentovaný dramatik, ale aj vynikajúci herec a skúsený divadelný riaditeľ, ktorý dokázal svoje hry uviesť na scénu s veľkým úspechom.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jeho hry sa vyznačujú satirickým a kritickým pohľadom na spoločnosť. Často sa zameriaval na zobrazenie ľudských nerestí, pokrytectva, snobizmu a iných spoločenských neduhov. Vytváral živé a realistické postavy, ktoré boli často typickými predstaviteľmi svojej doby. Jeho komédie sú plné vtipných dialógov, situačnej komiky a slovného humoru. Jazyk jeho hier je elegantný, duchaplný a zrozumiteľný. Molière majstrovsky využíval rôzne jazykové prostriedky, ako sú irónia, sarkazmus, hyperbola a metafora, aby dosiahol komický efekt a zároveň vyjadril svoju kritiku spoločnosti. Jeho hry sa vyznačujú dynamickým dejom, prekvapivými zvratmi a zaujímavými zápletkami. Často využíval techniku „deus ex machina“ na rozuzlenie deja. Štruktúra jeho hier je premyslená a logická, pričom jednotlivé scény a akty na seba plynule nadväzujú. Jeho hry sa dajú zaradiť do žánru klasicistickej komédie, ktorá sa vyznačuje dodržiavaním pravidiel troch jednotiek (miesta, času a deja). Molière však tieto pravidlá niekedy porušoval a prispôsoboval ich svojim potrebám. Jeho hry sú často označované ako „komédie charakterov“, pretože sa zameriavajú na vnútorný svet postáv a ich psychologický vývoj. Molièreove hry sú nadčasové a aj dnes rezonujú s divákmi, pretože sa zaoberajú témami, ktoré sú stále aktuálne. Jeho kritika ľudskej povahy a spoločenských neduhov je univerzálna a prekračuje hranice času a kultúr.

👥 Literárni súčasníci

Jean Racine (Faidra), Pierre Corneille (Cid), Jean de La Fontaine (Bájky)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Molière (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Lakomec – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Wed, 26 Mar 2025 18:17:33 +0000

Kniha: Lakomec

Autor: Molière

Přidal(a): Jimboo+

Molière

Francúzsky herec, spisovateľ a dramatik. Najúspešnejší európsky veseloherný autor.
Molière, vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin. Prezývku si dal, aby nedělal otci ostudu.
Začínal ako herec a režisér u kočovných spoločností. Herectvím bolo v tej dobe opovrhované.
Herec u kočovných spoločností, ale aj spisovateľ frašiek a komédií bol viac ako 13 rokov. Potom získal miesto riaditeľa kráľovského divadla v Paríži.
Vychádzal z tradície ľudového divadla, antických komédií a talianskej commedia dell’arte (improvizácia).
V jeho hrách sa premietala súdobá mravná problematika a ľudské chyby – postavenie žien vo spoločnosti a rodine, lakota, snaha mešťanstva napodobovať šľachtu a náboženské pokrytectvo -> cirkev ho prekliala.
Jeho postavy mali nadčasovú platnosť.
Počas záverečnej scény svojej hry Chorý zdravý upadol do bezvedomia, potom zomrel v Paríži – Comedie française.

Ďalšie diela:

Tartuffe (komédia o pokrytectve a chvastúnstve)
Chorý zdravý (komédia)
Mizantrop (komédia)
Žárlivý Petříček
Lietajúci lekár
Gros-René v pytli
Don Juan
Popleta alebo láska s prekážkami
Mešťák šľachticom
Scapinove šibalstvá

Literárne historický kontext

Umelecký smer a znaky v diele

Tvorbu Molièra radíme do obdobia klasicizmu, ktoré vzniklo v 2. polovici 17. storočia vo Francúzsku. Klasicistická literatúra hľadá vzor v antickom umení so zameraním na spoločenské a mravné problémy. Klasicizmus je úzko spätý s osvietenstvom, čo je myšlienkový prúd o viere v rozum a zmyslovom poznaní človeka (oproti barokovej viere v Boha a posmrtný život).
Je zrejmé, že Lakomec klasicistické tendencie opravdu napĺňa – autor kritizuje pokrytectvo a lakomstvo, ktoré podľa autora deformuje charakter človeka a ničí vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi. Klasicistickému štýlu tiež odpovedá autorova inšpirácia v antike, kde si Molière vzal motív z Plautovej komédie o hrnci.

Ďalší autori:

Pierre Corneille – Cid (veršovaná tragédia)
Jean Racine – Faidra (milostný príbeh)
Jean de La Fontaine – Bájky (12 kníh)
Carlo Goldoni – Sluha dvoch pánov (komédia) a Poprask na lagúne (komédia prostredia – obraz mestečka, malicherné spory, žiarlivosť milencov)

Rozbor diela: Lakomec

Literárna forma (poézia, próza, dráma): dráma
Literárny druh (lyrika, epika, dráma): dráma
- Dráma sa tvorí tak, že sa príbeh vypráva pomocou dialógov, monológov a scénických poznámok. V minulosti bolo obvyklé predovšetkým divadelné scénické predstavenie, v súčasnosti sa objavuje aj v hranom filme, v rozhlase, televízii a v ďalších formách audiovizuálnych diel.
Literárny žáner: satirická komédia- fraška
- Komédia je hlavný dramatický žáner. Dejový konflikt aj role jednajúcich postáv sú pojaté komicky – s príslušným zameraním na stretnutie ideálnej predstavy a nicotnej skutočnosti (práve významový kontrast vzbudzuje smiech). Dramatický zápas o veci a záležitosti končí smiernym rozuzlením.

Hlavná myšlienka a námet:

Poukázanie na fakt, že peniaze menia charakter a ovplyvňujú medziľudské vzťahy. Kritizuje a odsudzuje morálku založenú na tyraníi, slepej poslušnosti, nevedomosti a tupom poddaníctve detí voči rodičom a žien voči mužom. Postoj človeka – zvrhlosť, sobeckosť, namyšlenosť, čo z nás peniaze dokážu urobiť.

Téma:

Lakomstvo, ktoré oslepuje.

Motív:

kritika vyššej spoločnosti, kritika peňazí, chudobní vs. bohatí

Kompozícia:

Chronologická s reálnym časom
Členenie na 5 dejstiev s niekoľkými výstupmi

Vyprávač:

er-forma

Jazyk

Celé dielo písané spisovnou slovenčinou, formou monológov a dialógov postáv.
- Molière v Lakomcovi používal bežnú meštianskú reč, neprikrášloval rozhovory, ktoré tak boli živé a plné hovorových obratov (najmä u Harpagonovho služobníctva).
- V dialógoch často nájdeme anaforu, zvlášť vo vypätých scénach.
Postavy vyššej triedy hovoria vznešene, používajú personifikácie alebo metaforické výrazy.
Zamilovanosť mladých párov vyjadril Molière cez jemné gradácie a hyperboly.
Na zvýšenie napätia použil Molière aj neslovesné vety („Zlodej! Vrah! Loupežník!“).
Objavujú sa zdrobneniny, zastarané tvary (prechodníky).

Tropy a figúry

personifikácia („Mé chudinky peniažky! Oloupili ma o vás, vy moji hodní priatelia!“)
archaizmy („kdokoliv“, „taškári“, „dráby“)
citoslovce („Achich! Ach!“)
hyperbola („umieram, som mŕtvola, som pochovaný!“)
zdrobnenina („peniažky“)
metafora („z očí“)

Časopriestor:

Miesto: Paríž, domov Harpagona
Čas: 17. storočie (1670)

Charakteristika postáv:

Harpagon
- Bohatý vdovec a lichvář, ktorý slepo túži po jedinom – peniazoch. Jeho jediným cieľom je čo najväčší zisk a bohatstvo, ktoré je pre neho dôležitejšie ako jeho rodina, i jeho vlastný život. Život bez peňazí pre neho nemá cenu a najviac sa tým trápia jeho deti a služobníctvo.
- Až potom, čo zistí pravdu o pôvode Mariany a Valéra, nenamieta nič proti svadbám svojich detí.
Kleantes
- Harpagonov syn, ktorý nechápe otcovu posadnutosť a šialenu lásku k peniazom – ta mu pričína – je teda jeho pravým opakom.
- Zamiloval sa do Mariany, hoci bola veľmi chudobná a nehodlá sa jej vzdať, aj keď otec jeho láske neprialo a chcel si Marianu nechať sám pre seba.
Štika (Čipera)
- Kleantov dobromyšľný a zcela oddaný sluha.
- S myšlienkou, že svojmu pánovi pomôže, vymyslí lest a ukradne Harpagonovu truhlicu s peniazmi.
Mariana
- Kleantova krásna milenka, chudobná dievčina, ktorá sa stará o svoju chorú mamu.
- Zamilovala sa do Kleanta preto, aký je, nie pre jeho peniaze, ale preto, že je taký, aký je.
Valér
- Harpagonov sluha, ktorý je zamilovaný do jeho dcéry Elišky.
Eliška
- Harpagonova dcéra, ktorá je zamilovaná do jeho sluhy Valéra.
Anselm
- Otec Valéra a Mariany (ako sa na konci hry ukáže). Štedrý a dobrosrdečný šľachtic, ktorý by so vzal Elišku proti jej vôli.
Panna Klaudýnka
- Harpagonova slúžka.
kmotor Jakub
- Harpagonov kočiš a kuchár.

Dej (obsah) diela:

Dej knihy Lakomec sa odohráva v Paríži roku 1670. Hlavnou postavou je majetný vdovec a lichvář Harpagon, ktorého ovláda nestárnuca ľudská vlastnosť – lakomstvo. Harpagon žije so svojimi deťmi, synom Kleantom a dcérou Eliškou. Obaja sa zamilujú – Kleantes do chudobnej dievčiny Mariany a Eliška do Harpagonovho sluhy Valéra. Harpagon je tak lakomý, že Kleantes si musí peniaze požičiavať.

Harpagon o tom spočiatku nevie a sám sa chce oženiť s krásnou Marianou. Chce Kleanta oženiť s bohatou vdovou a Elišku vydať za starnúceho šľachtica Anselma. Valér, ktorého má Eliška rada, je v skutočnosti šľachtic, ktorý sa so svojou rodinou zotroskotal na mori.

Hlavná zápletka sa začne odohrávať, keď si Harpagon pozve Marianu na večeru. Kleantov sluha Čipera nájde na záhrade zakopaný Harpagonov poklad – truhlicu s peniazmi (10 000 toliarov). Harpagon však stratu čoskoro zistí, zpanikárie a začne podezrievať všetkých okolo, vrátane seba. Počas toho sa dozvie, že jeho syn sa chce vziať Marianu a že Valér sa zasnúbil s jeho dcérou Eliškou a chce ho obesiť.

Valér prezradí svoj pôvod a Mariana zistí, že je jeho sestrou. Kleantes navrhne navrátenie peňazí pod podmienkou, že dostane Marianu a otec mu ju prenechá. Harpagon je tak lakomý, že obetuje všetko, aby získal späť svoje peniaze a vlastne potom, čo zistí Valerov a Marianin pôvod, proti svadbe nič nenamieta. Starý boháč Anselm zistí, že je otcom Valéra a Mariany.

Všetko tak nakoniec dobre dopadne. Harpagon však zostáva rovnaký, ale keďže mu jeho správanie nepriadlo nijak divné, nevadí mu to.

Filmové spracovanie:

Lakomec (divadelné záznamy), 1972
- réžia: Jaroslav Dudek
- hrajú: Miloš Kopecký (Harpagon)
Lakomec (TV film), 2002
- réžia: Zdeněk Zelenka
- hrajú: Viktor Preiss (Harpagon)
Lakomec (francúzsky TV film), 1980
- réžia: Louis de Funés
- hrajú: Louis de Funés (Harpagon)

Lakomec – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 03 Feb 2025 19:41:42 +0000

Kniha: Lakomec

Autor: Molière

Pridal(a): Jimboo+

Moliére

Francúzsky herec, spisovateľ a dramatik. Najúspešnejší európsky veseloherný autor.

Moliére, vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin. Prezývku si dal, aby nerobil otcovi hanbu.

Začínal ako herec a režisér u kočovných spoločností. Herectvom bolo v tej dobe opovrhované.

Hercom u kočovných spoločností, ale aj spisovateľom frašiek a komédií bol vyše 13 rokov. Potom získal miesto riaditeľa kráľovského divadla v Paríži.

Vychádzal z tradície ľudového divadla, antických komédií a talianskej komédie dell’arte (improvizácia).

V jeho hrách sa premietala vtedajšia morálna problematika a ľudské chyby – postavenie žien v spoločnosti a rodine, lakota, snaha meštianstva napodobňovať šľachtu a náboženské pokrytectvo -> cirkev ho prekliala.

Jeho postavy boli nadčasové.

Pri záverečnej scéne svojej hry Zdravý nemocný upadol do bezvedomia, potom zomrel v Paríži – Comedie française.

Ďalšie diela:

Tartuffe (komédia o pokrytectve a chvastúnstve)

Zdravý a chorý (komédia)

Mizantrop (komédia)

Žiarlivý Petríček

Lietajúci doktor

Gorgibus vo vreci

Don Juan

Popleta alebo láska s prekážkami

Mešťan šľachticom

Skapinove šibalstvá

Literárne historický kontext

Umelecký smer a znaky v diele

Tvorbu Moliéra zaraďujeme do obdobia klasicizmu, ktoré vzniklo v 2. polovici 17. storočia vo Francúzsku. Klasicistická literatúra hľadá vzor v antickom umení so zameraním na spoločenské a mravné problémy. Klasicizmus je úzko spätý s osvietenstvom, čo je myšlienkový prúd o viere v rozum a zmyslové poznanie človeka (oproti barokovej viere v Boha a posmrtný život).

Je zrejmé, že Lakomec klasicistické tendencie naozaj napĺňa – autor kritizuje pokrytectvo a lakomstvo, ktoré podľa autora deformuje charakter človeka a ničí vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi. Klasicistickému štýlu tiež zodpovedá autorova inšpirácia v antike, kde si Moliére vzal motív z Plautovej komédie o hrnci.

Ďalší autori:

Pierre Corneille – Cid (veršovaná tragédia)

Jean Racine – Faidra (ľúbostný príbeh)

Jean de La Fontaine – Bájky (12 kníh)

Carlo Goldoni – Sluha dvoch pánov (komédia) a Poprask na lagúne (komédia prostredia – obraz mestečka, malicherné spory, žiarlivosť milencov)

Rozbor diela: Lakomec

Literárna forma (poézia, próza, dráma): dráma

Literárny druh (lyrika, epika, dráma): dráma
- Dráma sa tvorí tak, že sa príbeh rozpráva pomocou dialógov, monológov a scénických poznámok. V minulosti bolo obvyklé predovšetkým divadelné scénické prevedenie, v súčasnosti sa objavuje aj v hranom filme, v rozhlase, televízii a v ďalších formách audiovizuálnych diel.

Literárny žáner: satirická komédia-fraška
- Komédia je hlavný dramatický žáner. Dejový konflikt aj role konajúcich postáv sú poňaté komicky – s príslušným zameraním na stretnutie ideálnej predstavy a ničotnej skutočnosti (práve významový kontrast vzbudzuje smiech). Dramatický zápas o veci a záležitosti končíva zmierlivým rozuzlením.

Hlavná myšlienka a námet:

Poukázanie na fakt, že peniaze menia charakter a ovplyvňujú medziľudské vzťahy. Kritizuje a odsudzuje morálku založenú na tyranstve, slepej poslušnosti, nevedomosti a tupom poddanstve detí voči rodičom a žien voči mužom. Postoj človeka – zvrátenosť, sebectvo, namyslenosť čo z nás peniaze dokážu urobiť.

Téma:

Lakomstvo, ktoré zaslepuje.

Motív:

Kritika vyššej spoločnosti, kritika peňazí, chudobní vs. bohatí

Kompozícia:

Chronologická s reálnym časom

Členenie na 5 dejstiev s niekoľkými výstupmi

Rozprávač:

er-forma

Jazyk

Celé dielo písané spisovnou slovenčinou, formou monológov a dialógov postáv.
- Moliére v Lakomcovi používal bežnú meštiansku reč, neprikrášľoval rozhovory, ktoré tak boli živé a plné hovorových zvratov (najmä u Harpagonovho služobníctva).
- V dialógoch neraz nájdeme anaforu, zvlášť vo vypätých scénach.

Postavy vyššej triedy hovoria vzletne, používajú personifikácie či metafory.

Zaľúbenosť mladých párov vyjadroval Moliére skrz jemné gradácie a hyperboly.

Pre zvýšenie napätia tiež Moliére používal neslovesné vety („Zlodej! Vrah! Zbojník!“).

Objavujú sa zdrobneniny, zastarané tvary (prechodníky).

Trópy a figúry

personifikácia („Moje chudobinky peniažky! Olúpili ma o vás, vy moji dobrí priatelia!“)

archaizmy („ktokoľvek“, „taškári“,

The post Lakomec – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Lakomec – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 21 Jan 2025 20:02:43 +0000

Kniha: Lakomec

Autor: Molière

Pridal(a): Veronika, Kytiska

Molière (1622-1673)

Vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin
Herec, dramatik, režisér, klasik svetovej komédie, autor frašiek, veseloher zápletkových i charakterových. Dal svetovému dráme tradíciu komédie charakterov v jedinečnej podobe. Mnohí ho preto pokladajú za najväčšieho komediografa svetovej drámatickej tvorby.
Molière sa narodil 15. januára 1622 a bol synom bohatého mešťana, po ktorom mal živnosť prevziať, ale našťastie (pre nás) sa proti vôli svojej rodiny stal komediantom. Svojimi hrami sa brzo preslávil, predovšetkým medzi chudinou. Zaoberal sa tzv. nízkym drámom, hlavne komédiou a fraškou. Vo svojich hrách najčastejšie zosmiešňoval spoločnosť, predvádzal ju takú, aká v podstate je (veci, o ktorých sa moc nemluví). Jeho hry však popuzovali kráľovský dvor, a preto sa Molière často s dvorm dostával do rozporov. Zomrel 17. februára 1673 na javisku pri výstupe, paradoxne keď mal hrať umierajúceho vo hre Zdravý chorý.
Dostalo sa mu skvelého vzdelania a bol predurčený k postaveniu u dvora. Študoval v Paríži právo, pripravoval sa na kariéru notára.
Molière založil spolu s ďalšími 9 mladými ľuďmi divadlo Illustre Théâtre, v Paríži príliš neuspeli, a tak sa vydali na turné.
Vo svojich hrách sa premietala súdobá morálna problematika, od postavenia žien v spoločnosti i v rodine, lakoty a náboženského pokrytectva.
Postavy jeho diel majú výrazné charakterové rysy
Molière povahou svojej dramatiky nezaprel, že patril době začínajúceho racionalizmu, že svojím dielom spolutvořil francúzsky klasicizmus. Pracoval systematickou metódou. Vzal si na mušku istú ľudskú vlastnosť, obracal ju zo všetkých strán a privádzal nositeľa tejto vlastnosti do situácií, v ktorých sa v rôznych podobách neustále vyjavovala. Tak vyrastajú hlavné postavy jeho hier vo veľké spoločenské typy predvádzajúce určitý typ správania. Čerpal z talianskych a francúzskych motívov.
Často hral vo svojich hrách.

Ďalšie diela:

Lakomec (1668, L’Avare ou l’École du mensonge)
Medzi Molièrovými vrcholnými dielami patria dramatá Lakomec, Don Juan, Tartuffe alebo Pokrytec
Mizantrop alebo Zamilovaný mrzút
Zdravý chorý
Mešťák šľachticom

Literárne historický kontext

Klasicizmus

Umelecký sloh, ktorý vznikol vo Francúzsku 17. storočia na kráľovskom dvore „kráľa Slnka“ Ľudovíta XIV., odkiaľ sa ďalej šíril do Európy. Prvá fáza klasicizmu je takisto často nazývaná barokový klasicizmus, pretože sa tu miešajú barokové prvky s prvkami klasicistnými (reakcia na baroko). Historicky sa toto obdobie radí ešte do kultúry baroka. Po ňom prichádza rokoko, ktoré sa od klasicizmu do istej miery odvracia. Nový nástup klasicizmu priniesla v podstate až Veľká francúzska revolúcia. Až do konca 18. storočia prevládal vo veľkej časti Európy.
Panovali prísne estetické pravidlá. Drámy museli dodržiavať trojjednotu (času, dej a miesta). Bol tu požiadavka presnosti, srozumiteľnosti a jasnosti. Klasicistná literatúra vyzdvihuje nutnosť spoločenského poriadku a pevnej morálky. Zcela schvaľuje absolútnu moc vládcu. Na rozdiel od baroka je zástancou strižlivosti, kázne a rozumu.
Typické pre klasicizmus sú literárne salóny, ktoré boli miestami na diskutovanie umenia, a to najmä literárnych diel. Vedľa týchto salónov vznikali takisto literárne akadémie, ktorých úlohou bolo dbať na jazyk umeleckých diel a tiež preciznosť ich formy.
V období klasicizmu zakrňuje rozvoj poézie a naopak závratného rozmachu sa dočkáva drámatická tvorba. V dráme sa dodržiava aristotelovská zásada troch jednot, teda miesta, času a dej.

Literárna tvorba sa delí na dva smery:

vysoká – eposy, ódy, hymny, tragédie, spracovávali vznešené témy, líčili urozených hrdinov. Námety väčšinou z antiky
nízka – komédie, bájky, satiry, zobrazovali život mešťanstva, väčšinou pojaté smešne.

Znaky:

vzor-antické umenie (tvorčia kázeň, umelecká krása, dokonalosť, harmónia)
jednotné princípy a pevný poriadok, záväzné normy spoločenskej morálky
rozumová kázeň (cit podriadený rozumu a povinnosti)
krása je v pravde a prírode
strižlivosť a účelnosť (x baroková zdobnosť)
Empír – vrcholová forma klasicizmu – prevládajúci sloh za Napoleonovho cisárstva, väčšia miera inšpirácie antikou
Literárny klasicizmus – inšpiračným zdrojom je Aristotelova Poetika: zásada troch jednot v dráme (času, miesta a dej)

Ďalší autori:

Jean Racine (Faidra)
Pierre Corneille (Cid)
Jean de La Fontaine (Bájky)
Carlo Goldoni (Sluha dvoch pánov)
Jonathan Swift (Gulliverove cesty)
Daniel Defoe (Život a zvláštne podivuhodné dobrodružstvá Robinsona Crusoe, námorníka z Yorku)

Rozbor diela: Lakomec

Literárny druh:

Dráma – vytvára sa tak, že sa príbeh vypráva pomocou dialógov a monológov a scénických poznámok. V minulosti bolo obvyklé predovšetkým divadelné scénické prevedenie, v súčasnosti sa objavuje aj v hranom filme, v rozhlase a televízii a v ďalších formách audiovizuálnych diel

Literárny žáner:

Komédia – je literárny alebo drámatický útvar, ktorý vždy skončí šťastne (rovnako ako rozprávka). Od komédie sa očakáva humorný nadhľad nad ľudskými slabosťami a ľudskou nedostatočnosťou. Humor spolu s vkusnou komikou sú zvyčajne základnými aspektmi tohto útvaru. Problémy hrdinu sa nakoniec podarí vyriešiť a všetko sa v dobrej obráti.

Téma, motivy a hlavná myšlienka

Celková téma: ľudská chamtivosť
Hlavná téma: Harpagonov život
Motív: kritika chorobnej túžby po peniazoch – peniaze sú vášňou, ktorá človeka vylučuje zo života; človek zaslepený túžbou po bohatstve neberie ohľad na city ani lásku; výsmiech ľudskej chamtivosti
Hlavná myšlienka: Autor upozorňuje na skutočnosť, že svet sa mení a ľudia sa vydávajú smerom, kde slušnosť nahradzuje hulváctvo, poctivosť pred prah vyhadzuje pretváračstvo, lichvársvo de ruku v ruke s okrádaním a chamtivosť nepozná hranice. Kniha ukazuje obraz súdobého francúzskeho života mešťanov, kde dáva priestor rôznym spoločenským vrstvám a ako sa na konci ukáže, peniaze predsa len kazia charakter. Inu jedno príslovie pravé: ,,Všetkoho s mírou.“ Ďalej Molière vo svojich dielach odsudzuje morálku, založenú na slepej poslušnosti hraničiacej až s tyranstvom. Vysmieval sa výchove, z ktorej pramenila tupá oddanosť detí voči rodičom. Nesnášal špiclovský spôsob života v rodinách a odmietal poslušnosť cirkvi a jeho diela sú toho dôkazom.
Vyjádrenie postoja ke skutočnosti: Zveličujúci, avšak tak to musí byť, aby sa vystihla dôležitosť problému. Vypíchnutie, že tomu tak opravdu je Harpagon veľmi zveličený tomu dodáva tu satiru a vážnosť, ako hrozné to je.
Inšpiračný zdroj: Historický podkontext – francúzska svetská moc.

Kompozícia:

Kompozícia je chronologická – autor dodržuje časovú posloupnosť
Základná stavebná jednotka je veta zapisovaná do riadkov
V popredí je syntaktické členenie prejavu, logická stavba viet, bežná intonácia, gramatické pravidlá
Typické pre vyprávanie alebo v dráme, pre vyprávačov a postavy, text je členený do odsekov, kapitol
Vtipná komediálna zápletka, komické zábavné nedorozumenie
Rámcová kompozícia:
- Expozícia: Harpagonov majetok
- Kolízia: láska Harpagonovho syna Kleanta
- Kríza: Harpagonovo zamietnutie svadby Mariany a Kleanta
- Katastrofa: strata peňazí
- Záver: navrátenie peňazí, svadba Mariany a Kleanta, Elišky a Valéra

Vyprávač:

Nemá vyprávača
Vyprávačské spôsoby: dráma
- Priama reč, striedajú sa monológy a dialógy

Jazyk a štýl

Próza (prózu nemožno zototožniť s epikou, epika môže byť prozaická aj veršovaná)
Spisovná slovenčina, hovorový jazyk, zvláštny slovosled, zvláštne vyjadrovanie (brat a sestra si vykajú)
- Hovorové výrazy: Musím sa mrknúť na svoje peniažky. // A vy nám nepôjdete na ruku?
Pripomína prirodzenú formu bežnej reči
Archai

The post Lakomec – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Tartuffe – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 07 Jan 2025 18:04:54 +0000

Kniha: Tartuffe

Autor: Molière

Pridal(a): Fla333, Marcin

Molière (1622 – 1673)

Vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin, narodil sa 15. januára 1622 a zomrel 17. februára 1673.
Autor bol francúzskym hercom, spisovateľom a dramatikom, ktorý tvoril v období klasicizmu.
Bol najvýznamnejším autorom klasicizmu, hoci sa venoval najmä tzv. nízkym literárnym žánrom.
Pre jeho tvorbu je veľmi typická, odvážna kritika tejdojších spoločenských pomerov, miešanie žánrov (vytvoril špecifický žáner tragikomedie) a nedodržiavanie 3 jednot: miesta, času a dej.
Vo svojich dielach zosmiešňoval náboženské a mravné pokrytectvo, šľachtu a jej snobskú morálku, sobeckosť a nedružnosť a v neposlednej rade lekárske šarlatánstvo.
Vo svojich dielach použil aj vytvorené postavy z commedia dell’arte (improvizácia v divadle na zadané téma).
Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Lakomec, Zdravý chorý, Misantrop, Tartuffe a Popleta.

Umelecký smer: Klasicizmus

Z latinského classicus = vynikajúci, vzorný, najprednejší
Vznikol v polovici 17. storočia za vlády kráľa Ľudovíta XIV. a vyvíjal sa až do 18. storočia vo Francúzsku, neskôr sa rozšíril do celej Európy.
Z obsahovej a formálnej stránky vyžaduje kvality ako umiernenosť, vyváženosť a súlad s rozumom, pre ktoré nájde vzory v antike. Vymedzuje sa proti emotívnosti a vyumelkovanosti baroka, s ktorým ho však spája úsilie o monumentalitu.
Žánre sa delia na vysoké (óda, epos, tragédia) a nízke (komédia, fraška, bájka, satira).
- Viac cenené vysoké žánre pojednávali o živote vysokých spoločenských vrstiev a svoj dej často čerpali z antiky.
- Žánre nízke naopak pojednávali o živote meštianstva a vychádzali zo súdobého života.
Pravidlá klasicistickej literatúry zformuloval vo svojom diele Umenie básnické Nicolas Boileau. Pre autora tejto doby platili prísne pravidlá, ktoré museli dodržiavať, ak chceli byť uznávaný a čítaný spoločnosťou. Medzi významných autorov patria Jean Racine (tragédia Faidra), Pierre Corneille (tragédia Cid), Jean de la Fontaine a Molière.

Rozbor diela: Tartuffe

rok 1. vydania 1664
Literárny druh: dráma
Žáner: veršovaná satirická komédia

Hlavné téma:

Parížsky šľachtic Orgon sa nechá nachytat svätoškovstvom žobráka Tartuffa, vezme ho do svojho domu a nakoniec na neho prepíše všetok svoj majetok

Odraz autora v diele:

znalosť meštianskeho prostredia, odpor k cirkvi

Kompozícia, priestor a čas:

komédia o päť dejstvách
zásada troch jednot: odohráva sa počas jedného dňa, v Paríži v dome Orgona
expozícia: Ostatní postavy si začnú všímať podezrelej činnosti Tartuffa
kolízia: Tartuffe získava stále viac dôvery Orgona, ten mu chce dať svoju dcéru za ženu
kríza: Tartuffe sa pokúša svediť Orgonovu manželku, on jej neverí, aby dokázal, že verí Tartuffovi, prepíše na neho svoj majetok
peripetia: Elmíra nachystá dôkaz, že sa Tartuffe pretvára, Orgon prebudí, ale hrozí mu strata majetku
katastrofa: Zásah kráľa (deus ex machina)

Jazykový rozbor:

písané vo veršoch (pravidelné rýmované verše)
objavujú sa tu výrazy z ľudového jazyka, ale nepřevážujú (protivníček)
kombinoval prózu a verše, citoslovce na dokreslenie dialógov, v menšej miere hovorové dialógy
písané alexandrínom (12 slabičný verš)
každá postava hovorila iným jazykom (aký príslušil ich spoločenskému postaveniu)
- Kleantes používal spisovné slová, dlhé súvetia, bohatú slovnú zásobu a inteligentné obraty
- Dorina hovorila prostým jazykom („čo na srdci, to na jazyku“), šikovne vyjadrovala vlastný názor
- Tartuffe hovorí podľa situácie, napr. keď vyznáva lásku Elmíre „Tá láska, ktorá v nás nad večnou krásou žasne, nebráni milovať, čo na zemi je krásne. A nie je teda div, že naše srdce tlkotou i nad nádherou diel, čo vyšli z božích rúk.“, keď ho Orgon vyhadzuje z domu „Len si moc nehrajte! To vyletíte – vy! Však já vás naučím, spoliehať na triky a spriadať proti mne zbabelé intriky.“
prirovnania (krokodýlí slzy, „trň by hneďka vonku bol z oka“)
citoslovce na dokreslenie dialógov (Fuj!, „Ach, Bože môj!“, „Tak zmizte! Šup!“)
urážky, komické situácie a nadsádky

Časopriestor:

Dejisko: Francúzsko, Paríž – Orgonov byt, počas jedného dňa
Časová línia: 2. polovica 17. storočia, počas jedného dňa

Hlavné postavy:

Orgon: parížsky šľachtic, bol v prízni samotného kráľa; nechal sa oblahovať Tartuffom, ktorého obdivoval pre jeho „svätosť“, volal mu brat; bol slepý ku všetkým jeho nešvarom a chcel mu dať svoju dcéru za ženu, aby sa Tartuffe dostal „do rodiny“
Tartuffe: bol predtým žobrákom, ktorého Orgonova rodina potkávala v kostole; Orgon si všimol jeho „zbožnosti“ a vzal ho k sebe do rodiny, kde sa Tartuffe i so svojím sluhom zabydlel a pred všetkými v dome hral stále svoju komédiu – dlho sa modlil, citoval z Biblie a robil sám zo seba obeť; vo skutočnosti hodne jedol i pil a dvořil sa Elmíre
Elmíra: druhá Orgonova manželka; Tartuffovi sa veľmi páčila, ale prehlédla jeho pokrytectvo a nechcela podvádzať manžela
Mariana: Orgonova dcéra z prvého manželstva; mala si vziať Valéra, do ktorého bola zamilovaná
Damis: Orgonov syn z prvého manželstva; upriamny; výbušný; chcel si vziať Marianu; nesnášel lež; otec ho vyhodil z domu
Valér: mladý šľachtic, ktorý miloval Marianu a Orgon mu jej už sľubil ruku
Kleantes: brat Elmíry; Orgonov švagor
Paní Pernellová: Orgonova matka; nedala dopustiť na Tartuffa a stále sa mu zastávala
Dorina: Marianina komorná; veľmi energická a odvážna žena; nebála sa povedať, čo si myslí
Pan Loyal: sudcov výkonca
Filipka: slúžka paní Pernellovej
Kráľovský zmocnenec

Dej:

Do domu bohatého mešťana Orgona sa vetrie Tartuffe. Všetci členovia jeho rodiny v ňom po právu vidia úlisného pokrytca, len Orgon a jeho matka ho majú za svätého. Dokonca chce vydať svoju dcéru Marianu za Tartuffa, hoci jej už sľubil Valérovi a vyženie svojho syna Damisa z domu, keď sa mu snaží otevriť oči. Ze zaslepenosti ho uvedie až scéna, keď ukrytý pod stolom sa stane svedkom, ako sa Tartuffe pokúša svediť jeho ženu. Ale je už pozdĺžka, pretože mu Orgon odkázal celý dom a svieril kompromitujúce dokumenty, ktoré ho môžu dostať do väzenia. Tartuffe pošle do domu súdneho vykoncu, ktorý má nechať všetkých vystĺžiť a pospíša si kráľovi žalovať. O niečo neskôr sa vráti i s kráľovským zmocnencov do domu, aby nechal Orgona zatknúť. Keď už všetko vyzerá hrozné, kráľovský zmocnenec zatýka Tartuffa menom kráľa, ktorý v ňom rozpozná podvodníka, skrývajúceho sa pod rôznymi menami a Orgonovi všetko odpustí a navráti mu jeho majetok.

Okolnosti vzniku diela:

premiéra hry bola roku 1664 vo Versailles a vyvolala negatívnu reakciu zo strany panovníka Ľudovíta XIV., ktorý hru zakázal z dôvodu Moliérovej satirickej ztvárnenia praktík sv. Kabaly
Molière si svojou hrou získal veľký ohlas v zahraničí
autor sa snaží zosmiešniť pokrytcov a pobožnúštcarov, ale zároveň nás varovať, že ľudia môžu byť úplne iní, ako sa tvária, a pripomenúť, že nesmieme všetkému slepo veriť

Vplyv diela:

i keď autor prevzal mnohé motívy z Boccaccia, Dantovy Božskej komédie a ďalších starších autorov, je komédia myšlienkovo i svojím dramatickým ztvárnením pôvodná
hra bola v neskoršej dobe mnohokrát javiskne realizovaná a niekoľkokrát sfilmovaná

The post Tartuffe – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Lakomec – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 09 Dec 2024 21:16:15 +0000

Kniha: Lakomec

Autor: Moliére

Pridal(a): Karolína, Andulis

Moliére (1622-1673)

Autorom je Jean Batiste Poquelin, francúzsky klasicistický dramatik, herec a divadelník
Zaoberal sa tzv. nízkym dramatom a to predovšetkým komédiou a fraškou, a aby nepošpinil meno rodiny, vytvoril si pseudonym Moliére (Literárne žánre sa rozdeľovali na vysoké – óda, epos, tragédia a nízke – bajka, komédia, fraška)
V 21 rokoch vytvoril divadelný súbor v preklade „skvelé divadlo“, to v Paríži neuspelo, tak sa rozhodol, že začne kočovať, jeho kočovná spoločnosť sa nakoniec dokázala presadiť u kráľa a niesla označenie „divadelnej spoločnosti kráľovnej“
Písal klasicistické komédie, ktoré sú typické ľudskými typmi, preto charakterová komédia, napísal 33 komédií
Na javisku i zomrel pri hre Zdravý chorý
Je cenený hlavne za jeho schopnosť dokonale opísať a charakterizovať ľudské vlastnosti, hlavne tie negatívne, ktoré vo svojich dielach zosmiešňoval
Jeho najznámejšia hra je práve Lakomec, kde vystupuje slávny literárny typ Harpagon

Ďalšie diela:

Tartuffe (cenzurované)
Don Juan
Mizantrop
Zdravý chorý (typ hypochondra)

Literárne historický kontext

Príslušnosť k literárnemu smeru: Molière tvoril v klasicistickom období, keď vo Francúzsku absolutisticky vládol „kráľ slnka“ Ľudovít XIV. Klasicizmus z lat. classicus = vynikajúci, vzorový je umelecký smer v Európe v 17. a 18. storočí, ktorý napodoboval normy antického umenia a ktorý sa vyznačoval pevným systémom estetických pravidiel a nôr dle klasického vzoru.
Bol taktiež inšpirovaný komédiami Williama Shakespeara – spojenie tragických životných osudov človeka s komediálnymi prvkami.
Ako už bolo v zápise niekoľkokrát spomenuté, autor sa inšpiroval Plautovou Komédiou o hrnci.
Spoločenskej kritike – vyjadrenej v žánri bajky – sa venoval všestranný francúzsky spisovateľ a dramatik Jean de La Fontaine. Nedostatky dvoranských krúhov rovnako ako večné ľudské nešvary zobrazujú jeho Bajky.
V jeho dielach je taktiež zreteľná inšpirácia komédiou dell’arte, čo je druh komédie pochádzajúci z Talianska a sú pre ňu charakteristické ustálené typy s predem danými vlastnosťami a sociálnym určením.
Francúzsky kritický duch sa potom po smrti autora prejavil vo významnom filozofickom a spoločensko-politickom hnutí 18. storočia označovanom ako osvietenstvo.

Ďalšie autori:

Jan Amos Komenský – posledný biskup Jednoty bratskej, mysliteľ, filozof a spisovateľ
- Dielo: Labyrint sveta a ráj srdce – tématom spisu je prezkúmanie toho, čo je zmyslom ľudského života, jeho práce a snaženia
William Shakespeare – anglický básnik, dramatik, herec a spisovateľ
- Dielo: Othello – o žiarlivosti a podľahnutí neopodstatneným informáciám – tragédia

Rozbor diela: Lakomec

Literárny druh: drama
Literárny žáner: komédia
- Ide o tzv. charakterovú komédiu (v klasickom období považované za tzv. nízky žáner-zobrazovanie smiešnej stránky každodenného života, do tejto kategórie patria napr. aj fraška; óda, epos a tragédia sú vysokými literárnymi žánrami)
Jazyk originálu: Francúzština (originálny názov: L’avare), prekladateľ Erik Adolf Saudek

Hlavná myšlienka diela:

Kritika vyšších vrstiev a chorobnej túžby po peňazoch – peňiaze sú vášňou, ktorá človeka vylučuje zo života a deformuje medziľudské vzťahy, človek zaslepený túžbou po bohatstve neberie ohľad na svoje city ani lásku, výsmech ľudskej chamtivosti.
Autor chcel vtipnými replikami taktiež pobaviť publikum.

Motív:

Lakota ľudí, peňiaze prednejšie než ľudský život, peňiaze meniace charakter človeka
Dielo napísané na motívy antickej Komédie o hrnci od Plauta
Zasnúbenie Elišky a Valéra, boj Kleanta a Harpagona o Marianu, ukradnutá kasička, súd

Téma:

Kritizuje lakotu, podlézavosť a neúprimnosť. Lakomý boháč je za peňiaze schopný obetovať šťastie rodiny.
Vedľajším tématom sú zamotané vzťahy medzi hlavnými hrdinami.
Kritizovanie vyšších vrstiev a zkaženosti sveta, dôraz na materiálne hodnoty

Kontext tvorby diela:

Molière pres 13 rokov pôsobil u rôznych kočovných spoločností nejen ako radový herec, ale rovnako ako spisovateľ frašiek a komédií, a dokonca režisér. Neskôr bol prijatý do kráľových služieb a stal sa riaditeľom kráľovského divadla v Paríži.
Kniha je napísaná v posledných osmich, deviatich rokoch autorovho života, čo malo za následok vyzretie umeleckého tvaru a životného názoru. Práve v posledných desiatich rokoch napísal autor svoje najznámejšie komédie, ktoré si sú často podobné. Ako príklad uvediem komédiu Tartuffe alebo Podvodník – podobne ako v Lakomci je hlavnou postavou muž s podlými vlastnosťami.
K autorovým komédiám ďalej patria: Mizantrop, Don Juan alebo Kamenná hostina, Zdravý chorý.

Tématika:

Celkovým tématom knihy je Harpagonova lakomosť a vedľajším tématom sú zamotané vzťahy medzi hlavnými hrdinami.

Kompozícia:

Dielo je písané chronologicky (autor dodržuje časovú postupnosť)
Odohráva sa v jeden čas, na jednom mieste a má jeden dej
Je v ňom plno komediálnych prvkov, kedy dochádza k úsmevným nedorozumeniam
Každá postava je dobre detailne charakterizovaná, najlepšie však, ako už som povedala, práve Harpagon
Dielo je písané prózou a má 5 dejstiev
- Expozícia: Harpagonov majetok
- Kolízia: láska Harpagonovho syna Kleanta
- Kríza: Harpagonovo zamietnutie svadby Mariany a Kleanta
- Katastrofa: strata peňazí a obvinenie Valéra z krádeže
- Záver: navrátenie peňazí, svadba Mariany a Kleanta, Elišky a Valéra

Jazyk:

Dielo je písané v er-forme, pôvodne vo francúzštine.
Základná stavebná jednotka je veta zapisovaná do riadkov. V popredí je syntaktické členenie prejavu, logická stavba viet, obvyklá intonácia a dodržiavanie gramatických pravidiel.
Jazyk je spisovný, miestami archaický (amant-milenec, fantas- blúznivie), ale typický pre svoju dobu, nájdeme i vulgarizmy (budeš vypráskaný) a hovorové výrazy (len sa nedeľte, bodejť!).
Pretože ide o drámu, je tu veľa dialógov a monológov. Dialógy znejú prirodzene a pripomínajú formu bežnej reči. Autor sa tak snaží priblížiť hovorenú reč dobového meštianskeho prostredia.
Kniha je písaná vtipne, ale na druhej strane aj procitene. Hlavne Harpagonove prejavy sú často ironické. Autor ďalej využíva rôznych konverzačných opisov a náznakov, aby tak docielil komičnosti medzi Harpagonom a Valérom.

Prejavy

V hre sa častejšie vyskytujú dialógy dvoch až troch osôb. Najdlhší z monológov hry nájdeme v siedmom výstupe, na konci štvrtého dejstva, keď Harpagon zistí krádež svojej zakopanej kasičky.
V hre sú uvedené aj scénické poznámky ovšem vo veľmi malej miere, ktoré skoro vo sto percentách prípadov nepopisujú scénu.

Prostredie:

V divadelnej hre autor dodržuje Aristotelovu zásadu troch jednot, ktorá je typická pre klasicizmus, preto sa dej odohráva na jednom mieste v jednom čase – v Paríži v polovici siedmnástého storočia (rok 1670).
Kvôli chybajúcim scénickým poznámkam sa nedozvídame, kde sa presnejšie rôzne dejstvia odohrávajú-môžeme sa len dovtípať, že najpravdepodobnejšie v Harpagonovom sídle.

Postavy:

Za zdařilú sa dá pokladať charakteristika postáv, zvlášť titulnej postavy. Výstižne vyjadrená psychológia postáv, ktoré sú ztvárnené satiricky aj humorne (aby sympatie divákov).
Hlavná postava Lakomca má vazbu na antickú literatúru – Plautovu Komédiu o hrnci, hlavná postava Euclio, ktorý sa rázom stáva boháčom potom, čo nájde poklad svojho pradedečka. Divadelná hra je pomenovaná po lakomej ústrednej postave Harpagonovi.

Harpagon -bohatý lichvář, kvôli peňazom obetuje cokolvek, strata peňazí by pre neho znamenala stratu života, nechcel si za ne ani nič kúpiť, bol by schopný žiť v biede, len aby peňiaze mal pri sebe, zamiluje sa do Mariany a chce si ju vziať
Kleantes –syn Harpagona, nechápe otcovu posadlosť a šialenú lásku k peňazom. Zamiloval sa do Mariany a nehodlá sa jej vzdať, i napriek tomu, že otec jeho láske neprie a chce si Marianu nechať sám pre seba
Čipera –Kleantov sluha, ktorý je odhodlaný mu pomôcť získať Marianu
Eliška -Harpagonova dcéra, miluje Valéra
Valér -miluje Elišku a snaží sa získať Harpagonovu priazeň, aby si mohol Elišku vziať
Mariana -veľmi krásna, chudobná dievčina, ktorá sa stará o svoju chorú mamu. Zamilovala sa do Kleanta
Anselm – šľachtic, má si vziať Elišku proti jej vôli; otec Valéra a Mariany (ako sa na konci hry ukáže)
Frosina –dohazovačka, umí manipulovať s ľuďmi

Dej (obsah) diela

Harpagon je šesťdesiatročný vdovec, ktorý má peňiaze radšej než svoju vlastnú rodinu a urobil by cokolvek, aby svoj majetok ochránil. Z samej hrabivosti začína blúzniť a každú chvíľu musí svoje peňiaze kontrolovať a všetkých, dokonca aj seba, podozrieva z krádeže.

Jeho dve deti sú zamilované a obaja sa toho otcovi boja povedať a tak to tajia. Situácia sa však zamotá potom, čo sa Harpagon zamiluje do tej istej dievčiny ako jeho syn a najme si dohazovačku, ktorá je mistrinou manipulácie a domluví mu sobáš. Harpagon chce naviac svojho syna Kleanta oženiť s bohatou vdovou a svoju dcéru Elišku vydať bohatému starcovi, Anselmovi, ktorý nepožaduje veno. Dohazovačka sa však dozvie o mladých láske a navyše potom, čo jej Harpagon odmietne za jej služby zaplatiť, ľutuje toho, čo urobila a chce mladým pomôcť.

Do dejstva vstúpi ešte Čipera, ktorý je s Kleantom domluvený a Harpagonovi ukradne krabičku s veľkou čiastkou peňazí. Harpagon to ihneď zistí a zavolá komisára a pred ním sa všetky tajomstvá odhalia. Najprekvapivejší je fakt, že Harpagonov správca Valér je muž, do ktorého je Eliška zamilovaná a ktorý preto Harpagonovi podlieha, a zároveň je synom Anselma. Jeho dcérou sa ukáže byť aj Mariana, do ktorej sú Harpagon a jeho syn zamilovaní.

Harpagon nakoniec oba dva sobáše svojich detí povolí pod podmienkou navrátenia jeho peňazí a že všetky výdaje za obe svadby zaplatí Anselm.

Reakcia na dielo (kritika)

Vo svojej dobe sa Lakomec nestretol s úspechom u divákov, pretože predbehol svojimi pokrokovými názormi dobu, ale v súčasnosti je stále najviac hraná francúzska komédia.
Hra je písaná formou prózy, čo bol i jeden z dôvodov, prečo sa vo svojej dobe neuchytila.

Inšpirácia dielom

Hrá sa v divadlách po celom svete, bolo mnohokrát sfilmované napr. francúzska verzia s Louis de Funes (1980).

Pomernie diela k súčasnosti, dnešné vyznanie diela:

V dnešnej dobe z diela nevyznieva kritika tejdojšej francúzskej šľachty, alebo feudálov všeobecne, ako tomu bývalo. Dnes pre nás vyplýva spíš v kontexte pre spoločnosť, v ktorej sa tito ľudia vyskytujú a že ich peňiaze ovplyvnia natoliko, možno nechcene a podvedome. Z psychologického hľadiska môžeme povedať, že ide o túžbu, ktorá je vrodená, ktorá však ide ovplyvniť. Musí byť však odhalená.

To sviedčí o tom, že sa kniha hodí do akýchkoľvek období. Svoj účel vždy splní.

Subjektívne hodnotenie, pôsobenie na čitateľa:

Som ohromený. Drámy milujem pre ich čtivosť a Molière so svojimi spisovateľskými schopnosťami ma ohromne nadchol.
Lakomec sa mi čítal náramne dobre a trefil sa presne do môjho žánru. Rád čítam naučné a milostné knihy. Jednoduché, ale pravdivé spracovanie hlavného „záporáka“, donúti čitateľa sa opravdu zamyslieť, ako nad sebou samotným, tak nad svetom. Je to prostie môj odbor psychológia a filozofia zakomponovaný do krásneho umenia jazyka.

The post Lakomec – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Lakomec – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Thu, 05 Dec 2024 11:45:39 +0000

Kniha: Lakomec

Autor: Molière

Přidal(a): Anedz

Molière (1622-1673)

Francúzsky herec, spisovateľ a dramatik obdobia klasicizmu.
Vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin
Narodil sa 15. januára 1622, zomrel 16. februára 1673
Bol synom bohatého mešťana, ale proti vôli svojej rodiny sa stal komediantom. Vo 21 rokoch založil divadlo Illustre Théâtre – v Paríži príliš neuspeli a tak sa vydali do sveta. Svojimi hrami sa preslávil predovšetkým medzi chudinou.
Zabýval sa tzv. nízkym dramatom, hlavne komédiou a fraškou (vo štýle commedia dell´arte, ktorou bol veľmi ovplyvnený). V svojich hrách zosmiešňoval spoločnosť, predvádzal ju takú, aká v podstate je (veci, o ktorých sa nemluví). Naväzuje na tradície ľudového divadla, antickú komédiu a commedia dell’arte. Často režíroval alebo hral hlavné role.
- Commedia dell’arte – rozvíjala sa už v dobe baroka, v Taliansku, herci mali predpísanú kostru dej a záležalo len na reakciách publika, ako ktorú pasáž hry rozvinú, herci mali výrazné kostýmy a masky.
Jeho hry popuzovali kráľovský dvor a Molière sa často dostával do problémov.
Zomrel na javisku pri výstupe, keď hral umierajúceho vo hre Zdravý chorý.
Jeho hry sú nadčasové a stále obľúbené. V postavách svojich komédií vytvoril Molière veľkolepé typy práve tým, že v nich objavil pravdivú podstatu ľudských charakterov, ktoré žijú v najrôznejších dobách a spoločenských systémoch. Postavy majú výrazné charakterové rysy.

Ďalšie diela:

> Jeho dielo tvoria prevažne satirické komédie, veršované i prozaické. Používal dômyselný jazyk i humor.

Popleta – 1. významnejšie dielo
Tartuffe (neboli Pokrytec) – satir. veršovaná komédia, proti politickej situácii a cirkvi, pokrytectvu
Svadba z donúčenia – komédia-balet s hudbou Jean-Baptistu Lullyho
Zdravý chorý – komédia-balet v próze, meštiacký sobec, hlúpy hypochondor
Mizantrop – veršovaná komédia, fanatický zástanca pravdy sa zamiluje do ženy – pretvárok
Škola žien – komédia

Literárne historický kontext

Divadelná hra, klasicistická komédia o piatich dejstvách, ktorá sa odohráva v Paríži v druhej polovici 17. storočia.
Kritizuje lakotu, podlízavosť a neúprimnosť.
Je napísaná na motívy antickej „Komédie o hrnci“ od Plauta.
- V Plautovej komédii je síce hlavný hrdina Euclio chudobný človek, ktorý získa obrovské bohatstvo (zatiaľ čo Harpagon je boháč), ale zostal tu motiv zlatého pokladu a jeho krádeže.
17. storočie prebiehalo vo znamení pokroku vedy. Na sile nabýval hlas mysliteľov, ktorí vystupovali proti vplyvu šľachty a cirkvi na kráľovskú moc. Vláda podľa nich mala usilovať o blaho ľudu, čo možno najmenej pošliapať slobody jedinca a ctiť slobodu vyznania.

Umelecké smery

KLASICIZMUS:
- umelecký smer, ktorý vznikol vo Francúzsku. Zmysel umenia v napodobovaní prírody, ale len toho, čo je podstatné a nemenné. Vzorom bolo antické umenie. Zameranie na spoločenské a mravné problémy. Zobrazuje človeka vôbec – rôzne charaktery nadčasovo pojaté. Drámy musia dodržiavať zásadu 3 jednot.
- Delenie žánrov:
  - vysoká – pre vyššie vrstvy, dej sa odohráva v honosnom prostredí (palác), epoxy, ódy, hymny, tragédie, vznešenejšie témy, námety väčšinou z antiky
  - nízka – určené pre nižšie vrstvy, zobrazovali mešťanov a vidiečanov, komédia, bájka, satira, nedodržuje sa zásada 3 jednot
OSVIEČENSTVO:
- naväzuje na klasicizmus, hnutie, vládlo v 18. storočí. Dôvera v osviečenstvo, rozum a pravdu, boj proti povieram a predsudkom. Presadzovanie slobodného myslenia a presvedčenia. Zdôraznená rovnosť medzi ľuďmi.

Ďalšie autori tejto doby:

Francúzsko
- Pierre Corneille: tragédia Cid – konflikt povinnosti a vášne, Chiména + Rodrigo
- Jean Racine: tragédia Faidra – žena ničiaca životy kvôli neopätovanej láske
- Jean de la Fontaine: zbierka Elegie; Bájky – vychádzajú z Ezopových, odsudzujú pokrytectvo
- Charles Perrault: Príbehy a vyprávania z minulých čias – rozprávky
Taliansko
- Carlo Goldoni: Poprask na lagúne – kolektívna hra (ako Fuente Ovejuna), Sluha dvoch pánov, Pan Teodor Brumla

Rozbor diela: Lakomec (1668)

Všeobecné informácie:

Kedy a kde dielo vyšlo: v roku 1667 ako divadelná hra
- U nás z francúzskeho originálu preložil E. A. Saudek, nakladateľstvo Mladá fronta
Umelecké obdobie: Vrcholné dielo francúzskeho klasicizmu.
Literárny druh:
- dráma (príbeh sa vypráva pomocou dialógov a monológov)
Literárny žáner: satirická komédia
- Literárny alebo dramatický útvar, ktorý vždy končí šťastne (rovnako ako rozprávka). Od komédie očakávame humornej nadhľad nad ľudskými slabosťami a ľudskou nedostatočnosťou.
Literárny smer: Klasicizmus

Charakteristika z hľadiska autorského

a) prevažne tvorili satirické komédie, ktoré sa točili okolo lásky alebo nevernosti.
b) Základné rysy autorského štýlu: dômyselný jazyk, čitateľnosť, prirodzenej reč a krásna interpretácia emócií, charakterov a postojov osôb
c) Vzťah autora k téme, prostrediu, dobe, postavám..: Rád poukazoval a účelne kritizoval narcistickú povýšenosť vyššej spoločnosti.
d) Vyprávač – er-forma (reč vyprávača má podobu monológu vo 3. osobe)

Funkcia literárneho diela:

Dielo, ktoré patrí do každej doby. Hlavný hrdina, ktorý má rád len peniaze a zapomína na svoje deti aj zamestnancov – slúžiacich. Bezohľadne by predal svoju dcéru za starca a syna za vdovu len keby mal dostatočne peňazí. Kniha sa veľmi dobre číta a bola veľmi poučná.

Plán tematický:

Zdarejná charakteristika postáv, zvlášť titulnej postavy (hyperbola – nadsádka či zveľičenie označuje zámierné preháňanie skutočnosti s cieľom zdôrazniť subjektívnu závažnosť). Výstižne vyjadrená psychológia postáv. Postavy ztvárnené satiricky aj humorne – riešenie konfliktu zmierením.

Motívy:

Chamtivosť, sobeckosť, láska, intriky.

Námet

Kritika chorobnej túžby po peňazoch; človek zaslepený túžbou po bohatstve neberie ohľad na city ani lásku; výsmech ľudskej chamtivosti.

Kompozícia

Klasická komédia o piatich aktoch (5 dejstiev)
Dielo písané chronologicky, odohráva sa v jeden čas na jednom mieste, plné komediálnych prvkov, dochádza k úsmevnému nedorozumeniu.
Dodržanie Aristotelovej trojitej jednoty miesta, času a dej

Jazyk

Spisovný miestami archaický jazyk – typický pre svoju dobu
- archaizmy = zastarané výrazy
Dialógy, monológy, repliky, scénické poznámky, prozaický text
Dielo preložené z francúzštiny do češtiny
Písané v próze – na túto dobu veľmi nezvyklé, pretože diela boli písané ako poézia, lebo sa lepšie ústne prednášali
Často sa objavuje priama reč, prirovnania, zdrobneniny či satirický tón.

Prostredie dej:

Druhá polovica 17. storočia (rok 1670), Paríž.

Postavy

Hlavné postavy
- Harpagon: Šesťdesiatročný lichvář, bezcitný boháč, vdovec, chamtivý a lakomý – pre peniaze dokáže obetovať rodinu, deti, priateľov. Strata peňazí pre neho znamená stratu zmyslu života. Postava tragikomická. (latinsky harpago = koľistník či lúpiť)
- Eliška: dcéra Harpagona, spravodlivá, upriamná (tajné zásnuby so šľachticom Valérom)
- Kleantes: syn Harpagona, chytrý a podnikavý. Nechápe otcovu posadnutosť a šialenu lásku k peňazom. Zamiloval sa do Mariany a nehodlá sa jej vzdať, i keď otec jeho láske nepraje a chce si Marianu nechať sám pre seba.
- Mariana: Veľmi krásna, ale chudobná dievčina, ktorá sa stará o svoju chorú matku. Zamilovala sa do Kleanta.
- Čipera (Štika): sluha Kleanta zcela oddaný urobí pre svojho pána všetko
- Valér: sluha Harpagona, zamilovaný do Elišky
Vedľajšie postavy:
- Frosina – dohadzovačka
- vdova Bončárová – budúca choť Kleanta
- Ansel – budúci choť Elišky, otec Valéra a Mariany
- komisár

Stručný obsah

Harpagon obmedzuje svoje deti, svojho syna Kleanta aj dcéru Elišku núti do manželstiev, ktoré by pre neho boli výhodné. Pre syna vybral bohatú vdovu, hoci Kleantes miluje krásnu mladú Mariu, do ktorej sa ale Harpagon zakúkal sám. Pre dcéru naopak našiel zámožného starca Anselma. Jeho šialenstvo spôsobí až strata zlatých dukátov, ktoré mu vezme sluha Čipera (Štika), aby tak pomohol svojmu pánovi Kleantovi. Harpagon po nich zbesile pátra. Po odhalení lsti sa Harpagon výmenou za peniaze vzdáva Marie. Nakoniec súhlasí so svadbami svojich detí s partnerami, ktoré si sami zvolili, ale až potom, čo sa dozvie o tom, že ich otcom je v skutočnosti bohatý Anselm.

Podrobný dej

Dejiskom Moliérovej komédie je Paríž roku 1670. Vypráva o živote lakomého Harpagona a jeho dvoch detích. Mal dcéru Elišku a syna Kleanta, ktorý, aby mohol slušne žiť, si urobil samé dlhy. Obidvaja dve deti nemali svojho otca príliš rády, pretože celé mesto vedelo, že je hrozné bohatý, ale bol lakomec a škudlil.
Eliška sa zasnúbila s Valérom, ktorý delal u nich v dome správcu. Pretože sa však báli požiadať otca o súhlas k svadbe, rozhodli sa, že sa Eliška najprv svierí svojej bratovi Kleantovi. Ten ju však milo prekvapil a ako prvý sa jej svieril so svojím trápením. Mal rád chudobnú dievčinu z ulice Marianu, ale rovnako ako Eliška mal strach z otca.

Chceli ísť za otcom spoločne. Harpagon však začal o manželstvo hovoriť sám. Hovoril veľmi pekne o Marianne a bol rád, že mu jeho syn dával za pravdu v tom, že by z nej bola dobrá manželka, ale musela by dostať aspoň nejaké veno. Potom Harpagon povedal, že si ju chce vziať sám za ženu a Kleant sa skoro skácel. Harpagon potom svojim potomkom oznámil, že im tiež našiel vhodné protějšky. Pre svoju dcéru Anselma veľmi bohatého staršieho pána a pre Kleanta bohatú vdovu.

K Harpagonovi doviedla Marianu dohadzovačka Frosina. Tá však zistila, že Mariana miluje Kleanta a tak, pretože jej Harpagon za jej služby nezaplatil, sa rozhodla, že pomôže mladému páru. Neskôr sa Kleant pohádal s otcom a povedal mu ako je to s Marianou. Otec sa na neho veľmi rozhneval. Kleant odišiel do záhrady a tam stretol svojho sluhu Čiperu.

Čipera ukradol Harpagonovi kazetu s tridsiatimi tisícmi dukátov (alebo desiatimi tisícmi tolarov – líši sa podľa vydania). Keď to Harpagon zistil, hrozné sa rozhneval a zavolal komisára. Jakub, kuchár a kočiš, obvinili zo zlosti Valéra, pretože, pred tým ho zbil. Valér prišiel za Harpagonom a ten sa ho začal vyptávať, ako si niečo také mohol dovoliť. Bohužiaľ Valér hovoril o Eliške a Harpagon o svojich ukradených peňazoch. Preto došlo k vyzradeniu ďalšieho tajomstva. Po príchode pana Anselma, ktorý sa ešte ten istý večer mal oženiť s Eliškou, povedal Valér Harpagonovi, že je synom zosnulého grófa Tomáša d“Alburciho z Neapolu. Anselm mu to nechcel veriť, pretože prý grófa poznal a on sa svojou celou rodinou údajne zahynul na mori.
Dej vrcholí tým, že pan Anselm prehlási, že je gróf Tomáš d“Alburci a stretáva sa po rokoch nielen so svojím synom, ale aj s dcérou, ktorou je Mariana, a so svojou manželkou, s ktorou Mariana žila.

Harpagon je nesmierne šťastný, pretože Kleant mu vráti jeho tridsať tisíc, ale hlavne preto, že gróf súhlasí so oboma svadbami a Harpagon nemusí vydáť ani halier.
Dielo sa mi veľmi zaujalo. Predovšetkým to bola postava Harpagona, ktorá reprezentuje chorobnú hamživosť a šetrnosť.“

Ďalšie spracovanie diela

Najproslulejšia Moliérova hra, hrá sa v divadlách po celom svete.
Mnohokrát sfilmované, napríklad:
- 1980 Lakomec Francúzska komédia. Réžia: Jean Girault a Louis de Funès, hrajú: Louis de Funès
- 2002 Lakomec Česká televízna inscenácia. Réžia: Zdeněk Zelenka, hrajú: Viktor Preiss, Jan Dolanský, Jiřina Bohdalová, Rudolf Hrušínský ml., Miroslav Vladyka

Ukážka z knihy:

Ach, peniaze, peňažky, vy moji zlatí drahouškovia! Vzali mi vás! Pre mňa je všetkemu koniec! Nemám už, čo by som na tomto svete pohľadával! Bez vás nemôžem žiť! To je hotová vec, prostredníč nemôžem! Umieram, som nebožtík, som pod drnom.

Analýza umeleckého textu – úryvku

vydanie N. divadla z r. 2004 – 3. scéna- str. 65, preložil Vladimír Mikeš)
Dialog medzi Harpagonom – lakomcom a Štikou – sluhou Harpagonovho syna:

Harpagon: …Nestoj tady ako tvrdý y a nečíhaj, čo sa kde semele, aby ti z toho niečo káplo. Ja nechcem mať počas v patách špicla, kriváka s krysími očami, čo všade čmuchá a strká nos do všetkého, čo robím, slídí, kde by čo ukrad, a najradšej by sežral všetko, čo mám.

Štika: Ako hrome chcete, aby vás niekto okradol? Vás a okrásť, to ma podržte, keď všetko zamykáte na desať západov a ve dne v noci sa od toho nehnete?

Harpagon: Zamykať si budem, čo chcem, a hlídať si to, kedy a ako bude potrebné.- ( Stranou ) Nie je to jeden z tých čmuchalov, čo špiclujú po domácnostiach? Snad proboha nevie, kde ty prachy mám. ( Nahlas ) Snad nejseš z tých, čo o mňa rozhlašujú, že doma schovávam bůhvíjaký prachy?

Štika: Vy doma schovávate bůhvíjaký prachy?

Harpagon: To som nehovoril, ty darebáku! ( Stranou ) Do prkýnka!…

Rozbor úryvku:

hovorová, často nespisovná slovenčina, hovorové výrazy ( ukrad, najradšej, všetko, špicl, špiclujú, prachy, nejseš, rozhlašujú, nehovoril, bůhvíjaký )
prirovnanie ( „ako tvrdý y“- strnule)
metafora ( „čo sa kde semele“- čo sa kde stane, „aby ti z toho niečo káplo“- aby si z toho mal prospěch, „čo všade čmuchá a strká nos do všetkého, čo robím“
človek, ktorý sa o všetko zaujíma, aj o to, do čoho mu nič nie je, „to ma podržte“- udivenie)
epiteton- básnický prívlastok ( „s krysími očami“- očami niekoho, kto všade šmejdí, ako krysa )
pejoratíva, vulgarizmy ( „špicl, krivák, sežrať, čmuchalov, darebáku, Do prkýnka!“ )
(Nahlas ), ( Stranou ) – scénické poznámky- pomôcky pre herca, aby vedel

Vlastný názor

Kniha ma milo prekvapila, pretože jej príbeh bol celkom úchvatný a dobre sa číta. Veľmi zaujímavé bolo konečné rozuzlenie, ktoré výborne vysvetlilo a zakončilo celý dej. Moliérovi sa tu opravdu dobre a vtipne podarilo zobraziť ľudskú lakomosť a sobeckosť. Celkovo je táto kniha veľmi podarená.

The post Lakomec – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Lakomec- čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Mon, 27 Nov 2017 22:11:40 +0000

Kniha: Lakomec

Autor: Molière

Zaslal(a): Karol

O autorovi (Jean Batiste Poquelin / Moliére)

-Autor je Jean Batiste Poquelin, francúzsky klasicistický dramatik, herec a divadelník

-zabýval sa tzv. nízkym drámou a to predovšetkým komédií a fraškou, a aby nepošpinil meno rodiny, vytvoril si pseudonym Moliére (Literárne žánre sa rozdeľovali na vysokej – óda, epos, tragédie a nízke – bájka, komédia, fraška)

-vo 21 rokoch vytvoril divadelný súbor v preklade „skvelé divadlo“, to v Paríži neuspelo, tak sa rozhodol, že začne kočovať, jeho kočovná spoločnosť sa nakoniec dokázala presadiť u kráľa a niesla označenie „divadelnej spoločnosti kráľovej“

-písal klasicistická komédie, ktoré sú typické ľudskými typmi, preto charakterová komédia, napísal 33 komédií

-na javisku i zomrel pri hre Zdravý nemocný

-je cenený hlavne za jeho schopnosť dokonale opísať a charakterizovať ľudské vlastnosti, hlavne tie negatívne, ktoré vo svojich dielach zosmiešňoval

-jeho najznámejší hra je práve Lakomec, kde vystupuje slávny literárne typ Harpagon

-ďalšie jeho diela: Tartuffe (censurováno), Don Juan, Misantrop, Zdravý nemocný (typ hypochondra) …

Motív:

-lakota ľudí, ktorí majú peniaze radšej než ľudský život a ako peniaze môžu zmeniť charakter človeka

Prostredie:

-Paríž, rok 1670

Postavy:

Harpagon -bohatý úžerník, kvôli peniazom obetuje čokoľvek, strata peňazí by pre neho znamenala stratu života, nechcel si za ne ani nič kúpiť, bol by schopný žiť v biede, len aby peniaze mal pri sebe, zamiluje sa do Mariány a chce si ju vziať

Kleantes -syn Harpagon, nechápe otcovu posadnutosť a šialenú lásku k peniazom. Zamiloval sa do Mariány a nemieni sa jej vzdať, aj napriek tomu že otec jeho láske nepraje a chce si Marianu nechať sám pre seba

Čipera -Kleantův sluha, ktorý je odhodlaný mu pomôcť získať Marianu

Eliška -Harpagonova dcéra, miluje Valéra

Valér -miluje Elišku a snaží sa získať Harpagonovu priazeň, aby si mohol Elišku vziať

Mariana -veľmi krásna, chudobná dievčina, ktorá sa stará o svoju chorú matku. Zamilovala sa do Kleanta

Anselm – šľachtic, má si vziať Elišku proti jej vôli; otec Valéra a Mariany (ako sa na konci hry ukáže)

Frosina -dohadzovačka, vie manipulovať s ľuďmi

Tematika:

Celkovým témou knihy je Harpagonovo lakomstvo a vedľajším témou sú zamotané vzťahy medzi hlavnými hrdinami.

Harpagon je šesťdesiatročný vdovec, ktorý má peniaze radšej než svoju vlastnú rodinu a urobil by čokoľvek, aby svoj majetok ochránil. Zo samej hrabivosti začína blúzniť a každú chvíľu musí svoje peniaze kontrolovať a všetky, dokonca aj seba, podozrieva z krádeže.

Jeho dve deti sú zamilované a obaja sa to otcovi bojí povedať a tak to tají. Situácia sa ale zamotá po tom, čo sa Harpagon zamiluje do rovnakej dievčatá ako jeho syn a najme si Dohazovačka, ktorá je majster manipulácia a dohovorí mu sobáš. Harpagon chce navyše svojho syna Kleanta oženiť s bohatou vdovou a svoju dcéru Elišku vydať bohatému starci, Anselmo, ktorý nevyžaduje veno. Dohazovačka sa ale dozvie, o mladej láske a navyše po tom, čo jej Harpagon odmietne za jej služby zaplatiť, ľutuje, čo urobila a chce mladým pomôcť.

Do deja vstúpi ešte Čipera, ktorý je s Kleantem dohovorený a Harpagon ukradne krabičku s veľkou sumou peňazí. Harpagon to ihneď zistí a zavolá komisára a pred ním sa všetka tajomstvo odhalí. Najprekvapujúcejšie je fakt, že Harpagonův správca Valér je muž, do ktorého je Eliška zamilovaná a ktorý preto Harpagon podlieza, a zároveň je synom Anselma. Jeho dcérou sa ukáže byť aj Mariana, do ktorej sú Harpagon a jeho syn zamilovaní.

Harpagon nakoniec oba dva sobáše jeho detí povolí pod podmienkou navrátenie jeho peňazí, a že všetky výdavky za obe svadby zaplatí Anselm.

Kompozícia:

Dielo je napísané chronologicky. Odohráva sa v jeden čas, na jednom mieste a má jeden dej. Je v ňom plno komediálnych prvkov, kedy dochádza k úsmevným nedorozumeniam. Každá postava je dobre detailne charakterizovaná, najlepšie však, ako som už povedala, práve Harpagon. Dielo je napísané prózou a má 5 dejstva.

Jazyk:

Dielo je napísané v er-forme, pôvodne vo francúzštine. Jazyk je spisovný, miestami archaický, ale typický pre svoju dobu. Pretože je to dráma, je tu mnoho dialógov a monológov. Kniha je písaná vtipne, ale na druhú stranu aj precítene.

The post Lakomec- čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Don Juan – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Tue, 05 Sep 2017 00:45:08 +0000

Kniha: Don Juan

Autor: Molière

Zaslal(a): romizemi

Celá komédia sa koná na Sicílii. Hra má celkovo päť dejstiev.

1. dejstvo – 3 výstupy

2. dejstvo – 5 výstupov

3. dejstvo – 5 výstupov

4.dejstvo – 8 výstupov

5.dejstvo – 6 výstupov

Dejstvo:

1. Don Juan uteká z Elviry
2. Don Juan zvádza dvoch dedinčanov
3. Objavte hrobku kométy
4. Zbytočné úsilie prinútiť don Juan k pokániu
5. Posledné upozornenia a trest Boha

A) Dialóg je rozhovor, striedavá reč dvoch alebo viacerých osôb, jedná sa o nepripravený spontánny prejav.

B) Monológ je súvislý neprerušovaný prejav jednej postavy, často odhaľuje pravý charakter, to čo si tá postava naozaj myslia.

C) Dialógy a monológy pozostávajú z priamej reči, vyjadrenia jednotlivých postáv.

Jeden z hlavných monológov vyslovuje don Juan v piatom dejstve, druhom. Zaoberá sa pokrytectvom človeka. Hovorí, že dnes sa nikto nehanbuje o pokrytectve, že pretrvávajúca prehlásenie je módna a dnes je veľa vecí a zlých vo viere. Niekedy stačí, aby sa na chvíľu vrátil hlavu a priznal vinu a pokánie, ale vnútri zostáva rovnaký a stále je skrytý od ostatných podľa jeho predstáv a nemá v úmysle vzdať sa svojich zlozvykov. Don Juan hovorí, že bude dôkladne sledovať, ako sa správajú ostatní, a bude zlikvidovať všetky malé zlomyseľnosti. Predstieraním sa úzko spája so všetkými prívržencami lži a nenechá nikoho z nich hanobiť, pretože sa uráža.

Ďalším zaujímavým monológom je celá hra, piaty akt, šiesty výjazd. Poslala mu sluha Sganarel, ktorý po tom, ako Don Juan prevezme krajinu, hovorí, že je najväčším chudobným, lebo každý, kto ublížil Donovi, bude potešený tresťou, ale sám zostane nešťastný, pretože pre svoju službu pánovi nedostane žiadny plat. Sganarel odhaľuje svoju skorumpovanú povahu, keď sa netrápi o svojho pána, ale iba ľutuje samasebe.

A) Scenické poznámky v hre ukazujú na začiatku výstupu, ktoré znaky sú na scéne.Tiež opisujú, čo majú robiť postavy (don Juan dáva pokyn Sganarelovi), kto sa obráti, čo má na sebe (Sganarel je oblečený ako doktor), alebo čo má (Sganarel má tabu v ruke, Don Juan s mečom v ruke).Druhý sa týka spôsobu rokovania (Don Juan hovorí po krátkej reflexii), čo vidíme (Don Juan pozoruje Dorotku). Je to dôležité pre hercov v prípade osobného stretnutia, keď sa Don Juan dotýka Georgea, dáva mu dlaň, chytí ho za ruku, tlačí ho, vytiahne meč atď. Ďalší počet poznámok je na výstupe, keď Don Juan zvádza dvoch dedinčanov súčasne a obe klame. Scenické poznámky sú tiež dôležité pre udalosti na scéne v prípade otvárania hrobov, kmeťových pohybov sôch, spoločnej večere, kde popíšu, ako slúžiť miestnym obyvateľom, informácie o vzhľade duchov, búrky a pohlcovanie krajiny Donuána.

B) Scenic poznámky sú určené: Don Juan, Sganarel, Jiřík, Dorotka a Majdalena, Don Carlos, socha kométy, veritelia Nedelko a miestni obyvatelia.

A) Konajúci osoby:

Don Juan, šľachtic, syn Donu Louise

Sganarelle, služobník don Juan

Elvira, šľachta, manželka don Juan

Gusman, sluha Elviry

Don Carlos a Don Alonso, šľachtici a bratia Elvíry

Don Louis, šľachtic, otec Donuána

František, chudobný, žobrák

Dorotka a Majdalena, dedinčania

Jiřík, dedinčan, snúbenec Dorothy

Socha kométy, bývalý dôstojník

Fialka a Pořízek, dámy don Juan

Nedeľa, podnikateľ, mešťan

Chvojka, bojovník

Don Juanova vojská, vojaci, vojaci

Don Carlo a Alonso Drogy, subjekty, vojaci

B) Hlavný charakter hry je čisto sympatický a pozitívny hrdina chýba.Ako sympatický obraz by sa mal objaviť sluha Sganarel.Tu sa objavuje ako mazaný služobník, ktorý je verný svojmu pánovi, ale jeho strana ho ohovára a odsudzuje všetky jeho podvody, volatilitu a falošné činy.

C) Negatívnym číslom je Don Juan, ktorý alternuje manželky mnohokrát do roka, neverí v Boha, nemá svedomie a nečinne pokrytecky.

D) Postava vydierovanej ženy Elviry prechádza transformáciou, ktorá po tom, čo don Juan zviedla a čoskoro ju opustila, ho presvedčila, aby sa najprv vrátil, a potom si prečítal, že ju pripravil na čest a vyhrážal sa pomstou.Ale nakoniec si sama vydobyla osud a ona sa rozhodla ísť na cestu odpustenia a pokánia.Mám rád, že nenávidel nenávisť a dal Donu Juanovi šancu, aby urobil všetko a vyhnul sa trestu.

A) Externé a vnútorné charakteristiky znakov:

Don Juan – pohľadný, mladý šľachtic, ktorý strieda manželky mnohokrát do roka, neverí v Boha, nemá žiadne svedomie a koná pokrytecky. Všetko pohŕda a ubližuje všetkým svojmu správaniu. Juana väčšinou nemá rád samotný výsledok, ale radi ho extrahuje a získava výhody a prekrýva ostatných. Je veľmi pokrytecký a nemá strach z ničoho, nemá žiadnu autoritu nad sebou, ktorý sám predkladá a myslí si, že je nepochopiteľný. V treťom čine však ukáže aj pozitívnu stránku tým, že zachráni Don Carlosa od lupiča.

Sganarel – mazaný sluha, naoko verný svojmu pánovi, bokom ho ale ohovára a odsudzuje všetky jeho podvody, nestálosť a lživé rokovania. Nesúhlasí so svojimi správaniami a skutkami, ale nikdy to nehovorí v očiach. Často sa na neho zasmeje a snaží sa ho dostať do lepšieho života, ale nikdy nebude úspešný počas hry. Vo svojom mysli si však myslí len o sebe, čo sa ukáže v poslednej pasáži hry, zúfalá smrťou jeho pána, nie kvôli jeho, ale za to, že nedostane svoj plat.

Elvíra – mladá, krásna, ušľachtilá, ale naivné duše. Podľahla sladkým sľubom Donu, zamilovala sa do nej a nechala sa odniesť z kláštora a po tom, ako manžel opustil, chcela zachrániť svoju česť najprv prosbou a čítaním a neskôr hrozbami. Nakoniec, ale opäť sa obrátil k viere a nechcel žiť s nenávisťou, odpúšťa Juanu.

B) Miesta deje:

V uliciach mesta – menšieho pokojného mesta na Sicílii

Na pobreží mora – na vidieku, po búrke

Lesná cesta – temný región, zarastené chodníky, hrobka medzi stromami so sochou kométy

Dom Don Juan, zariadený ako ušľachtilý dom, jedálenský stôl

A) Jedinečnosť miesta, času a priebehu je vo veľkej miere splnená, len čiastočne narušená.Celý príbeh sa koná na Sicílii, ale na rôznych miestach.Čas nie je obmedzený na 24 hodín, ale je roztiahnutý asi do dvoch dní. Príbehová čiarka je rozdelená na niekoľko motívov, ako napríklad odmietnutie Elviry a následné stretnutie s jej bratmi, ktorí chcú brániť svoju česť; oslavy s dvoma dedinčanmi; dávať chudobným; úsilie niekoľkých blízkych napraviť don Juan; rozhovor a večeru so sochou mŕtveho komutátu a trestom pre don Juana.

B) satira autorky je zameraná na výsmech vtedajšej mocnej spoločnosti, pohŕdajúcich a bezúhonných šľachticov, od falošného správania niektorých vysokých predstaviteľov spoločnosti, smiať sa pokrytectvom, s ktorým mnohí skrývajú svoje skutky za vieru v Boha.

a) Situačná komédiaznamená, že sú vtipné dejové zápletky sústredené do obyčajného bežného prostredia a na bežné situácie.V Donu Juan je napríklad rozhovor s dvomi dedinčanmi, ktorí s nimi obaja rozprávajú súčasne, takže nikto nemôže odmietnuť, cestovať maskovane alebo sa skrývať od veriteľov, ktorí hľadajú dlhy don Juan. Ďalším príkladom je večera v dome Don Juan.

b) Slovné komikysa objavujú napríklad v rozhovore dvoch sluhov za chrbtom ich pánov, alebo keď sa don Juan vyhováral na to, prečo musel bez rozlúčenia odísť od Elvíry.Zaujímavé pasáže sú aj vtedy, keď dedinčan George opisuje, ako smiešne bol šľachtic oblečený. Sganarel má zábavný výlet, keď povie, ako poradil chorým v prestrojení lekára.

Časť 2

Prvé dejstvo začína rozhovorom Sganarella, ktorý je sluhom dona Juana sa sluhom jeho posledný manželky Elvíry, Gusman. Elvira a Gusman šli hľadať don Juana, ktorý zanikol po tom, ako sa dostal k svojmu a elviru zviedol. Sganarelle navrhuje Gusmanovi, že Don Juan je veľmi nestabilný, manželstvo pre neho nič neznamená a Elviru už nemiluje. Keď sa don Juan blíži, Gusman zmizne a Sganarelle sa pýta pána, či stále miluje Elviru. Don Juan priznáva, že sa mu páči ďalšia krása, ktorú spoznal so snoubenkou a jeho srdce túžilo po nej a musel ju dostať. Má plán na vylodenie dievčaťa, keď sa dostanú na loď. Odmieta vernú lásku a stabilitu emócií, chce si vychutnať všetko, čo ponúka život, a nechce sa viazať len na jednu ženu. Elvira sa k nim priblíži a vidí, ako sa Don Juan tvári a ospravedlňuje, že si uvedomuje krutú pravdu, že je hlúpa a že bola odvezená z kláštora a verila, že Don Juan ju miluje, a on ju len zvodil a opustil ju. Hovorí, že jeho zrada nebude potrestaná, ale don Juan sa len zasmeje a rouhajú.

V druhom dejstve dedinčan Jiřík rozpráva svojej milej Dorotce, ako sa svojím kamarátom zachránili z mora niekoľko ľudí, s ktorými sa prevrhla lodičky a medzi nimi aj vznešeného pána, ktorý hneď začal dělaz oči na ich kamarátku Majdalena. To vysmechuje šľachtici a opisuje, ako bol oblečený v rôznych vrstvách látok a nosil paruku na hlave. Zároveň miluje Dorotkovu lásku a žiada ju o jej ruku, ale ona je trochu chladná na jeho ponuku. Dorotka uvidí don Juana a veľmi sa jej páči. Takže keď začne ju zvádzať, nezastaví a konečne ju presvedčí, že ju miluje, vezme ju a sľubuje lásku k hrobu. Keď to George uvidí, chce pracovať s Juanom, hrozí mu, ale nakoniec George dostane niekoľko tvárí a nie je dostatočne odvážny a po tom, čo ho Dorotka povie, aby ju nešťastie neunikol, unikne. Don Juan má radosť z Dorotky, ale Majdalena, ktorá predtým sľúbila to isté ako Dorotka, prichádza k nim. Okamžite povedal Dorotke, že ho chce Majdlaine vziať a nechcel pochopiť, že ju nemiluje. Práve to povedala Majdalena. Dievčatá sa hádali a keď vyzvali don Juan, aby im povedal pred nimi, čo miloval, dlho sa mýlil a potom utiekol. Sluha Sganerell varoval svojho pána pred tým, než odišiel do tohto mesta, pretože pred niekoľkými rokmi zabil muža a nezabúda. Čoskoro sa dozvedia, že hľadajú a hľadajú skupinu 12 mužov na koni. Don Juan udeľuje Sganarellu, aby si obliekol šaty a listy.

Tretie dejstvo: Don Juan a Sganarelle sa preobliekol a šli lesom. Sganarell, v zastrašovaní lekára, mu povedal, ako ľudia boli oslovení s požiadavkou na poradenstvo o chorobách a on sa s nimi zaobchádzal. Oslávil dokonalosť ľudského tela, ako sa to hodí. Don Juan opäť dokázal, že neveril ničomu, čomu mu záležalo a všetko to musel robiť s nosom a jediná vec, ktorú veril, bolo, že 2 + 2 boli 4. Po ceste sa stretli s chudobným, požiadali o radu , ako sa dostať do mesta. Chcel im od nich pomôcť, ale don Juan ho vzal a vévoda mu chcel dať len za podmienky, že kričí. Don Juan a Sganarelle uvidia, ako traja zlodeji napadli jedného muža. Sganarell sa zbabelo schovával, ale Don Juan mu pomohol. Neskôr sa ukázalo, že ide o Don Carlos, brat Elviru, ktorý so svojím druhým bratom hľadá don Juan, aby pomstil čestnosť svojej sestry. Keď príde druhý brat Don Alonso, don Juan ho pozná a chce ho ihneď zabiť. Ale Don Carlos ho bráni a chce byť splatený za to, že ho zachránil pred zlodejmi. Neskôr ho opustili s pomstou a don Juan sám musí určiť, aký trest robí. Don Juan a Sganarelle prídu do nejakej konštrukcie. Don Juan sa spýtal, aká bola stavba a Sganarel bol prekvapený, že si nepamätá. Bola to hrobka s veľkou sochou kométy (= dôstojník), ktorú predtým zabili. Don Juan chcel ísť s ňou a práve povedal Sganarlovi, aby požiadal vojenskú sochu, aby sa opýtal, či nebude spávať s don Juanom. Na prekvapenie obe sochy prikývoli.

Vo štvrtom dejstve najprv do domu dona Juana dorazí obchodník, ktorému dlhuje peniaze. Chce o ňom povedať, ale don Juan ho takmer nenechá ísť, stále hovorí inde, smia sa na neho a nakoniec ho vedie s pomocou sluhov. Potom ho navštívia jeho otec, don Louis, aby sa s ním hanbil, aby sa hanbil, aký zlý život robí, a povie mu, že nebude potrestaný. Don Juan ešte navštívi Elviru a povie, že Boh ju zbavil nenávisti, vráti sa do kláštora a nalieha na don Juan, aby sa okamžite začal hádať a odchyľovať sa od cesty do pekla. Ale jej slová s don Juanom sa nehýbajú a ona bude jesť. Zrazu sa objaví klepanie a na stôl je pripevnená socha mŕtveho dôstojníka a Don vyzýva don Juan ďalší deň na večeru v hrobe.

Piate dejstvo začína rozhovorom dona Juana s otcom, kde don Juan hovorí, že sa chce polepšiť a všetko napraviť a žiada otca, aby mu pomohol. Ale to všetko je len zámienkou a divadlom a don Juan priznáva Sganarellovi, že chce, aby svoju vieru zvonil, aby si pustil ústa. Poukazuje na to, že za náboženstvom je veľa hriešnikov a sú nepredstaviteľné a zmätené ostatným. Potom don Juan prichádza k Donovi Carlosovi a požiada ho, aby povedal svoju sestru Elvira verejne pre svoju ženu a žil s ňou. Don Juan ho tiež klame a povie mu, že nemôže, hoci by chcel príliš veľa, ale že sa rozhodol vstúpiť do kláštora. Nakoniec sa objaví prízrak (stará žena je zahalená žena, potom mŕtvy muž) a naposledy varuje don Juan, že okamžite začne sanie alebo inak jeho trest je preč. Ale aj s don Juanom sa nehýbe a hovorí, že ho nemôže zastrašiť. Keď meč kreslí, strašidlo zmizne. Potom sa dostanú k hrobke, don Juan ruky sochy, a v tom okamihu Boží trest sa ho. Jeho telo spaľuje teplo a blesk a nakoniec absorbuje zem. V poslednom monologu sa Sganarell sťažuje, že stratil plat.

The post Don Juan – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.