📝 Život

Narodil sa v Jasnej Poľane, v šľachtickej rodine. Po strate rodičov v detstve ho vychovávali príbuzní. Študoval na Kazaňskej univerzite, no štúdiá nedokončil. Vstúpil do armády a zúčastnil sa krymskej vojny, ktorá na neho hlboko zapôsobila a ovplyvnila jeho neskoršie pacifistické názory. Po vojenskej službe veľa cestoval po Európe, kde sa zoznamoval s rôznymi pedagogickými systémami. Po návrate do Ruska sa oženil so Sofiou Andrejevnou Bersovou a usadil sa v Jasnej Poľane, kde sa venoval písaniu a výchove svojich trinástich detí. Život na vidieku mu poskytoval inšpiráciu pre jeho diela, v ktorých často zobrazoval život roľníkov a kritizoval sociálnu nespravodlivosť. Založil školu pre deti roľníkov a snažil sa o reformu vzdelávania. V neskoršom období sa Tolstoj začal zaoberať filozofickými a náboženskými otázkami, čo sa prejavilo aj v jeho tvorbe. Vyvinul si vlastné učenie, tzv. tolstojizmus, ktorý hlásal nenásilie, lásku k blížnemu a odmietanie štátnej moci a cirkvi. Jeho radikálne názory viedli k rozporom s rodinou a nakoniec k jeho odchodu z Jasnej Poľany. Zomrel na malej železničnej stanici Astapovo. Tolstého život bol poznačený vnútornými bojmi a hľadaním zmyslu života. Jeho snaha o sebazdokonaľovanie a morálnu čistotu sa odráža v jeho diele, ktoré dodnes inšpiruje čitateľov po celom svete. Jeho literárne a filozofické dedičstvo z neho urobilo jednu z najvýznamnejších osobností svetovej literatúry. Jeho diela sú preniknuté hlbokým psychologickým ponorom do vnútorného sveta postáv, ktoré sú často konfrontované s morálnymi dilemami a otázkami zmyslu života. Jeho vlastné hľadanie pravdy a spravodlivosti sa odráža v jeho postavách, ktoré sa často nachádzajú v situáciách, kedy musia voliť medzi osobným šťastím a morálnou povinnosťou. Tolstého humanizmus a súcit s trpiacimi ho viedli k zobrazovaniu sociálnej nespravodlivosti a kritike spoločenských pomerov. V jeho dielach sa prelínajú realistické opisy života s filozofickými úvahami o ľudskej existencii. Napriek rozporom v jeho osobnom živote a jeho radikálnym názorom, zostáva jeho dielo nadčasovým svedectvom o ľudskej duši a jej hľadaní zmyslu. Jeho odkaz mieru a lásky k blížnemu je stále aktuálny aj v dnešnej dobe. Jeho život a dielo sú fascinujúcim príkladom toho, ako sa literárna tvorba môže stať nástrojom sebareflexie a hľadania pravdy o sebe samom i o svete okolo nás. V jeho tvorbe sa odráža nielen jeho životná filozofia, ale aj historické a spoločenské udalosti jeho doby.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Tolstého diela sa vyznačujú realistickým zobrazením sveta, precíznym vykreslením charakterov postáv a hlbokým psychologickým ponorom do ich vnútorného života. Jeho štýl je priamočiary, zrozumiteľný, bez zbytočných ozdobných prvkov. Používa jednoduchý, ale zároveň expresívny jazyk, ktorý umožňuje čitateľovi priamo sa stotožniť s postavami a prežívať ich osudy. Často pracuje s dialógmi, ktoré dodávajú jeho dielam dynamiku a autentickosť. V jeho neskoršej tvorbe sa prejavuje aj vplyv jeho filozofických a náboženských názorov, čo sa prejavuje v moralizujúcom tóne a v úvahách o zmysle života a ľudskej existencie. Tolstého diela sú silným svedectvom o ľudskej duši a jej hľadaní pravdy a šťastia v zložitom a často krutom svete.

👥 Literárni súčasníci

Fiodor Michajlovič Dostojevskij (Zločin a trest, Bratia Karamazovov), Ivan Sergejevič Turgenev (Otcovia a deti), Anton Pavlovič Čechov (Višňový sad, Ujo Váňa), Nikolaj Vasilievič Gogoľ (Mŕtve duše, Revízor)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Lev Nikolajevič Tolstoj (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Kreutzerova sonáta

 Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj

 Zaslal(a): shtret

1. Úvod

V tejto práci sa budem venovať bližšiemu rozboru knihy Kreutzerova sonáta. Je to dielo od veľmi významného ruského autora Leva Nikolajeviča Tolstoy. Táto kniha nám bola priradená, teda sme si sami nemohli vybrať iné dielo. Sama by som si tento príbeh ale najskôr nikdy nevybrala, tak som rada, že nám bol priradený. Od Tolstoy som poznala len tie najznámejšie knihy ako Anna Karenina a Vojna a mier. Tieto knihy som síce nikdy nečítala, ale poznám ich príbeh. Kdežto aby som povedala pravdu, nikdy predtým som nepočula o Kreutzerova Sona. Myslím, že sa mi tento rozbor bude do budúcnosti hodiť, pretože konečne získam nejakú predstavu o tom, akým spôsobom Tolstoj písal, ale tiež sa dozviem niečo o jeho živote. Na chvíľu sa teda prenesiem do Ruska v 19. Storočia a budem skúmať život a činy hlavného hrdinu Pozdnyševa. Najskôr budem pátrať po udalostiach, ktoré sa odohrali v autorovom živote a mohli nejakým spôsobom ovplyvniť jeho tvorbu, a ktoré ho inšpirovali k spísaniu práve tohto diela. Ďalej spomeniem umenie a literatúru tej doby, v ktorej Tolstoj písal. Následne sa budem podrobnejšie venovať priamo autorovi. Budem skúmať dôležitá životopisnú fakty a jeho tvorbu. A nakoniec už samotná interpretácia Kreutzerova sonáty. Tá je podľa môjho názoru subjektívne a záleží na skúsenostiach čitateľa.

 2. Spoločensko-historický a kultúrny kontext

Lev Nikolajevič Tolstoj vstúpil roku 1851 do vojenskej služby na Kaukaze, odkiaľ si určite odniesol mnoho motívov pre svoju literárnu tvorbu. Krymská vojna prebiehala v rokoch 1853 až 1856, ktorá krajinu oslabila. Tolstoj sa potom roku 1862 oženil a v pomerne spokojnom rodinnom živote ďalej rozvíjal svoju tvorbu. V tomto období vznikli úspešné romány ako Vojna a mier a Anna Karenina.

Tolstoj sa ale po chvíli začal cítiť nešťastný v rodine a začal jeho osobné rozpor, kde si mal vybrať medzi chudobou a vlastným bohatým životom, kde má všetko, na čo si môže len spomenúť. V tomto období sa stal filozofom a stanovil dve požiadavky: lásku k blížnemu a neprotiviť sa zlu násilím. Aj jeho literárna tvorba sa menila. Začali prevažovať diela s moralizujúcim a tiež náboženským sklonom. Vzniklo tak veľa náboženských traktátov ako napríklad: Spovede, V čom je moja viera, Kráľovstvo božie v nás a mnoho ďalších. V týchto dielach kritizoval novodobú spoločnosť vrátane cirkvi, štátu a tiež manželstva.

Kreutzerova sonáta bola napísaná v roku 1889, čo bolo po jeho cestách Európou a bolo to tiež obdobie, kedy mal rodinu a musel sa starať o svoje deti. Táto kniha obsahuje predovšetkým témy ako napríklad manželstvo a nevera, čo bolo v tej dobe cenzurované a jeho dielo bolo zakázané. Hoci nemohol knihy vydávať, začali sa tlačiť v domácich tlačiarňach načierno.

V tejto knihe sa v podstate zastával muža, ktorý zo žiarlivosti zabil svoju vlastnú manželku, pretože ju podozrieval z nevery. Tolstého názor na tento čin bol taký, že to všetko bola vina ženy. Zastával sa toho, že žena je tá, čo svojho budúceho manžela najprv zvedie, potom sa s ním háda a odmieta rodiť deti. Práve to bol podľa Tolstého hlavná úloha ženy. Rodiť deti, strať sa o domácnosť a vo všetkom súhlasiť so svojím manželom. Ale to, že toho muža doviedla žiarlivosť až k vražde, to TOLSA úplne nevšímali.

Práve tieto Tolstého názory na akýsi poriadok a fungovanie v rodine ho podľa môjho názoru viedli k vypracovaniu tohto diela. Myslím si, že chcel mužom oznámiť, že ženy sú tu len pre nich a akonáhle im zaslíbí svoju ruku, je v poriadku manipulovať s nimi. Ženám chcel týmto dielom pravdepodobne povedať, že by mali za každých okolností počúvať svojho manžela, starať sa o spoločnú domácnosť a rodiť deti.

Obdobie vzniku tejto knihy bolo teda 19. storočia, čo bolo obdobie romantizmu a často bola táto doba označovaná za zlatý vek ruskej literatúry. Aj napriek tomu, že po celom Rusku panovala silná cenzúra, spisovatelia ďalej tvorili. V 60. rokoch však nahradil romantizmus nový smer realizmus. Aj keď bolo Rusko v tejto dobe takmer neustále v konfliktoch s inými štátmi, literatúra sa stále vyvíjala. Ďalšie zmeny prináša rok 1861, kedy bolo zrušené nevoľníctva, čo zaiste inšpirovalo mnoho ruských autorov v ich tvorbe.

Za života Tolstoy sa teda vystriedali dva umelecké smery. Zo začiatku jeho života to bol romantizmus, ktorý kládol dôraz na city a dušu. V tomto období bol najvýznamnejším autorom Alexander Sergejevič Puškin. Jeho najznámejšie dielo Eugen Onegin slúžilo ako vzor mnohých umelcom.Väčšia časť svojho života prežil ale Tolstoj v umeleckom smere, zvanom realizmus. Vo výtvarnom umení sa snažili maliari zachytiť predmet presne tak, ako ho vidia. Bez akéhokoľvek prikrášľovania. V literatúre zase opisovali človeka a spoločnosť presne tak, aká bola teda. Medzi významné ruské spisovateľa tejto doby patrí samozrejme Tolstoj, ďalej napríklad Nikolaj Vasilievič Gogoľ a Fjodor Michajlovič Dostojevskij.

3. Osobnosť autora

Lev Nikolajevič Tolstoj bol ruský spisovateľ. Narodil sa v Jasnej Poljana 9.9 1828. Mal 3 starších bratov a jednu mladšiu sestru. Keď mu boli dva roky, zomrela mu matka. O 7 rokov neskôr mu zomrel aj otec a on s jeho súrodenci bývali u otcovej tety. Po jej smrti sa všetci presťahovali k otcovej sestre do Kazane. Roku 1844 začal študovať na Kazanskej univerzite orientálne jazyky. Štúdium sa mu ale nedarilo a tak sa vydal späť domov za zvyškom rodiny. Roku 1851 sa rozhodol, že pôjde so svojím bratom na Kaukaz a vstúpil do ruskej armády. Práve vtedy začal Tolstoj písať. Po návrate z armády začal cestovať po Európe. Keď sa vrátil z jednej z jeho ciest roku 1861, uvedomil si, aký je strašný stav Ruska. Domnieval sa, že násilie sa dá zlepšiť, keď ľudia budú viac vzdelaní, tak založil vlastnú malú školu, v ktorej sám tiež učil. Mohli by sme tiež povedať, že Tolstoj mal charitatívne sklony. Chcel pomáhať chudobným a rozdával im peniaze. Začal pohŕdať bohatstvom. Nemal vôbec jednoduchý život, ako dieťa stratil oboch rodičov, potom sa vydal do armády, z ktorých ale za nedlho odišiel, pretože bol znechutený krviprelievaním. Následne si vzal za manželku Sofii Behrsovou s ktorou mal 13 detí. Dospelého veku sa ich dožilo ale iba 8 z nich. Ľudia ho ale mali za čudáka a pohŕdali ním. Boli u neho dokonca dokázané sklony k duševnej poruche. Zrejme preto práve umrel. V pomätení utiekol z domova a zomrel v roku 1910 na železničnej stanici. Aj napriek tomu je ale radený medzi najúspešnejšie ruskej spisovateľa všetkých čias.

Kreutzerova sonáta vznikla roku 1889, čo bolo po jeho cestách Európou a bolo to obdobie, kedy mal rodinu a musel sa starať o svoje deti. Tolstoj mal, ako som už povedala, pomerne charitatívne sklony. Bol názoru, že ide všetko vyriešiť dobrou cestou, že vojny a hádky nie sú potrebné. Domnieval sa tiež, že žena sa má starať o rodinu ao deti, nie premýšľať. Možno práve táto myšlienka ho viedla k vypracovaniu tohto diela.

Vlastné interpretácia

4.1 Vecný obsah

a) Literárne druh– Epik

b) Forma literatúry– Próza

c) Literárne žáner– Novela

d) Fabula

Dej sa odohráva vo vlaku. Cesta trvá už dva dni a spolu s rozprávačom sú na ceste ďalší cestujúci, dvaja starší manželia, advokát, neznáma žena a tichý muž s bielymi vlasmi. Na ďalšej stanici pristúpi obchodník spolu s mladším pánom a dajú sa spolu do reči. Vedľa nich sa však dajú do reči manželia, ktorí sa bavia o rozvodoch. Postupne svoje názory začnú pripájať ďalší ľudia z kupé. Obchodník sa pripojí a tvrdí, že rozvody pramení zo vzdelania a zastáva sa názor, že by si ľudia partnera nemali slobodne vyberať. S jeho názorom však nesúhlasí dáma a tvrdia, že každý by mal možnosť vybrať si partnera. Keď obchodník vystúpi, dáma začne ohovárať jeho názory a tvrdia, že iba láska môže posvätiť manželstvo. V túto chvíľu sa do rozhovoru vloží tajomný bielovlasý pán a začne tvrdiť, že duchovný láska neexistuje, že ide iba o chvíľkovú zmyselnú vášeň a tá že rovnako vymizne. Nakoniec prezradí, že on je Pozdnyšev, muž, ktorý zabil vlastný ženu. Zvyšok knihy rozpráva Pozdnyšev svoj dlhý príbeh rozprávača.

Najskôr hovorí o tom, akým bol mužom pred svadbou. Vraj bol taký, ako väčšina mladíkov z tej doby. Potom už sa presunie k svadbe, o medových týždňoch, ktoré boli úplnou katastrofou a pri ktorých sa už začali hádať. Následne rozpráva o tom, ako sa im narodili deti, ktoré si zaobstarali v podstate len preto, že dúfali, že im pomôžu udržať vzťah. Ako ale zistili neskôr, deti im naopak spôsobili ešte viac problémov a hádok. Hľadali v deťoch svojich spojencov a preťahovali je na svoju stranu. A nakoniec opisuje, prečo vlastne svoju ženu zabil. V čase, keď ženu zabil, sa hádali kvôli každej zbytočnosti. Jeho žena bola už v strednom veku, ale napriek tomu krásna. Možno práve jej krása spôsobila niektoré problémy a hádky. Manželský pár sa zoznámil s mužom, ktorý vedel výborne na husle. Pozdnyševova žena v tej dobe hrala na klavír, tak sa tiež zoznámili. Pozdnyšev pozval Truchačevského k nim do domu, aby si ich vypočul hrať. Pozdnyšev sa cítil mužom ohrozený, ale nechcel zakázať žene, aby sa s ním stýkala, tak by dal najavo svoj strach. Jedného dňa spolu dokonca usporiadali malý koncert pre známe, kde práve zahrali Kreutzer sonátu od Beethovena. Po koncerte odišiel Pozdnyšev na pár dní na statok a nechal ženu doma iba s deťmi. Chytila ​​ho však neznesiteľná žiarlivosť a vydal sa domov o niekoľko dní skôr. Keď vošiel do domu, uvidel Truchačevského kabát. Ako šialený schmatol nôž, tajne vnikol sa izbou, v ktorom spali deti, vošiel do izby, kde obaja cvičili na nástroje a začal svoju ženu bodať. Potom čo deti počuli hluk, išli sa pozrieť a uzreli svoju matku zakrvavenú na zemi. Pozdnyšev šiel do svojej izby, ľahol si a čakal, až si pre neho príde polícia. Bol na jedenásť mesiacov zatvorený. Potom ho prepustili, pretože čin spáchal zo žiarlivosti a tým ho omilostil.

e) Postavy

Hlavná postava je Pozdnyšev, ktorý rozpráva príbeh o svojom čine. Možno svojím rozprávaním prosí o odpustenie, možno varuje muža, aby nerobili rovnaké chyby ako on. Myslím, že táto postava sa dá vnímať rôzne, záleží na našom pohľade. Podľa môjho názoru väčšina čitateľov vníma Pozdnyševa ako zápornú postavu. Vnímajú ho napríklad ako dáma z vlaku, ktorá tvrdila, že jeho názory zamrzli pred pár storočiami. Vnímajú ho poze ako osobu, ktorá z neoprávnenej žiarlivosti zabila svoju ženu. Možno sa ale medzi čitateľmi nájdu aj takí, ktorí Pozdnyševa bráni. Obhajuje ho tým, že ho jeho žena skutočne provokovala a svojím správaním ho doviedla k tak zúfalému činu.

Ďalšie postavou v Pozdnyševově rozprávanie je jeho žena. Rozpráva, ako zo začiatku ich spoločného života bola plachá a nesmelá. Postupom času ale začala prejavovať svoje názory a trebárs aj nesúhlasila so svojím mužom. To sa mu nepáčilo, pretože veril, že žena sa má iba starať o domácnosť ao rodinu. Hlavné slovo by mal mať vždy muž. Ku koncu rozprávanie sa o seba začala viac starať, dbala o svoj vzhľad, začala hrať na klavír a Pozdnyšev spozoroval, že priťahuje väčšiu pozornosť mužov a začal tak žiarliť.

Ďalej v rozprávaní vystupuje Truchačevsky, s ktorým ho Pozdyševova žena údajne podvádzala

Jednou z hlavných postáv je tiež rozprávač. Osoba, ktorá sedí vo vlaku a počúva príbeh. Ako jediný bol ochotný počúvať Pozdnyševovo rozprávanie a názory o manželstve a nevere. Rozpráva časť príbehu, ktorá sa odohráva vo vlaku.

f) Sujet

Príbeh Kreutzerova sonáta sa odohráva v 19. soletí v Rusku. Je písaný ich formou a odohráva sa celkom na dvoch miestach. Prvým miestom je vlak, kde Pozdnyšev rozpráva celý príbeh jedinému poslucháči, a druhým miestom je Pozdnyševův dom. Autor nie je v diele priamo zapojený, svoj vlastný názor uplatňuje iba prostredníctvom faktov, postáv a témy. Príbeh má dva rozprávača, poslucháčov vo vlaku a samotného Pozdnyševa.

g) Téma

Postavenie ženy v živote muža. Názory ohľadom toho, ako by sa mala žena v manželstve správať, čo je príčinou nevery a vlastne otázky ohľadom lásky či nelásky.

h) Motívy

Hlavné motívy: Láska, manželstvo, nevera, žiarlivosť a vzájomná nedôvera

Vedľajšie motívy: smrť (ženy), nespravodlivosť (prepustenie z väzenia), postavenie detí

4.2 Ideovoumelecký obsah

a) Myšlienka

Autor chcel poukázať na to, že ženy klamú svojou krásou a sú iba nástrojom rozkoše. V diele je tiež kritizovaná moderná kultúra. Predovšetkým hudba, ktorá v nás prebúdza hriechy a vášne. Tolstoj pomocou monológu Pozdnyševa vysvetľuje, ako by sa ľudia mali správať v manželstve a milostnom živote.

b) Autorský zámer

Podľa môjho nebol v tomto diele tak dôležitý jeho samotný dej. Kniha sa skôr sústredila na názory na lásku, manželstvo, ženy, vášeň, deti a neveru. Autorovi nešlo o presné detaily príbehu. Dej bol skôr taká zásterka pre to, aby mohol popisovať už spomínané témy.

c) Titul diela

Názov knihy je odvodený od skladby Ludwiga van Beethovena Kreutzerova sonáta. Skladba sa objavuje aj v deji. Je tam hraná Pozdnyševovou ženou a hudobníkom Truchačevským.

d) Nadčasovosť

Myslím si, že by sa toto dielo dalo považovať za nadčasové. Popisuje predovšetkým ťažkosti spojené s neverou a manželstvom. Zaoberá sa teda tiež dnešným spoločenským problémom.

e) Pravdivosť

Nenašla som žiadne zdroje, ktoré by uvádzali, či sa tento príbeh skutočne stal. Ale dielo je určite reálne. Existuje mnoho prípadov, ktoré boli spojené s násilím alebo dokonca s vraždou zo žiarlivosti. Naviac v diele nie sú žiadne nadprirodzené bytosti, čo je ďalší dôkaz toho, že toto dielo je pravdivé.

f) Figúry

„Vôbec ma to nemrzí. Vari to nevidím? „(S. 62) – rečnícka otázka

„Bol to človek …“ (s. 25) – Apoziopéza

„Spamätajte sa, čo to robíte! … Pomoc! „(S. 77) – Apoziopéza

g) Trópy

„Každé jej slovo srší jedom …“ (s. 38) – hyperbola

„Keď prišla medzi mužov, pôsobila rozruch, pútala ich pohľady. Bola ako odpočinutý, vykŕmený, zapriahnutý kôň …. „(S. 42) – prirovnanie

4.3 Čitateľské postrehy

Musím povedať, že sa mi táto kniha vôbec nezapáčil. Celé rozprávanie bolo negatívne, smutné a urážajúce. Nesúhlasila som s názormi, ktoré Tolstoj v knihe uplatňoval voči ženám, deťom, láske a manželstve. Knižku by som si znova neprečítala a najskôr by som ju ani nikomu neodporučila. Napriek tomu, že sa mi nepáčil dej, musím povedať, že sa mi kniha čítala dobre. Bola napísaná čítavým a zaujímavým spôsobom.

Záver

V tejto práci som rozobrala dielo Kreutzerova sonáta od Leva Nikolajeviča Tolstoy. Kniha sa mi čítala veľmi dobre, bola napísaná zaujímavým a čítavým spôsobom. Čítala sa mi dobre napriek tomu, že sa mi nepáčil dej knihy a nesúhlasila som s názormi, ktoré Tolstoj v knihe uplatňoval.

Je to dielo podľa môjho názoru nadčasové aj napriek tomu, že sa odohráva v 19. Storočia. Je to dielo o žiarlivosti a problémoch v láske. Kreutzerova sonáta pôsobí aj dnes trochu škandalóznym dojmom a to si predstavme, ako musela pôsobiť o dvesto rokov skôr.

Dielo nie je po svete moc známe a nie je nejako zvlášť obľúbené. Pravdepodobne za to môžu názory, ktoré autor v knihe uplatňoval. Nestotožňujú sa s nimi predovšetkým ženy. Celé dielo sa totiž rozoberajú názory na manželstvo a neveru. Autor píše, že by žena mala byť podriadená iba muži, starať sa o rodinu ao domácnosť. Akonáhle začala mať hlavná hrdinka iné záujmy, muž začal žiarliť, že nie je stredobodom jej pozornosti on a dielo nakoniec skončilo tragickým záverom. Muž zabil svoju vlastnú ženu.

Zaoberala som sa ale tiež životom Tolstoi a jeho životnými udalosťami, ktoré ho mohli nejakým spôsobom ovplyvniť. Z jeho životopisov som tiež vypátrala, že vzťah s manželkou mal podobný ako v knihe, žena sa starala o domácnosť, nemala dobré vzdelanie a nebol medzi nimi dobrý vzťah. Tolstoj nemal ľahký život a práve to ovplyvnilo jeho tragickú a smutnú tvorbu.

Som ale rada, že som si toto dielo prečítala. Dozvedela som sa niečo o vtedajších pomeroch v spoločnosti a zistila som veľa zaujímavých faktov o jednom z najvýznamnejších spisovateľov svetovej literatúry.

The post Kreutzerova sonáta – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Anna Kareninová

 Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj

 Zaslal(a): Aneta Moskvova

Anna Karenina (ruský realizmus)

– Dej sa odohráva v Rusku v 2. Polovici 19. Storočia

– Sociálno-psychologický román

– Námetom je kritika spoločnosti vtedajšej doby – malomeštianske smotánky, medziľudské vzťahy, zaoberanie sa morálnymi otázkami

– Jazyk spisovný aj prostý, er forma) rozprávačom je autor), užitie i jednoduchých výrazov a cudzích jazykov (nemčina, francúzština), obsiahnuté dialógy i vnútorné monológy postáv

Hlavné postavy:

Anna Karenina   – skôr realistická a racionálne uvažujúci žena, po nájdení lásky sa z nej stáva romantická postava, ktorá hľadá šťastie, ale nenachádza ho (aj preto potom spácha samovraždu); neberie ohľady na spoločnosť a riadia sa svojím srdcom

Vronskij   – bohatý, príťažlivý dôstojník, ktorý najskôr očaruje Kitty, tá čaká na žiadosť o ruku, ku ktorej nedôjde; neskôr je očarovaný Annou a zamiluje sa do nej; zľahka ľahkomyseľný (nechce prísť o svoju slobodu)

Štěpán Arkaďjič Oblonskij   – Annin brat, veselý, obľúbený, hrdý, má dlhy a je neverný svojej žene, svoju sestru vzhľadom na jej situáciu nezapudí

Darja Oblonská   – manželka Štefana Oblonského, kladie dôraz na rodinu a tú stavia na prvé miesto

Konstantin Levin   – nesie autobiografické prvky Tolstoy, premieta na ňom svoje názory a skúsenosti; nesmelý, poctivý, úprimný, žiada o ruku Kitty (prvýkrát neuspeje kvôli Vronskému, neskôr si ho Kitty naozaj vezme)

Alexandr Alexandrovič Karenin   – manžel Anny, chladný človek riadiaca sa náboženstvo, ktoré vyznáva + mravné zásady, schopný urobiť čokoľvek na očistenie svojho mena a cti

Dej:

Všetko začína príchodom Anny s cieľom urovnať manželstvo medzi Dolly a Štefanom (ten mal pomer s anglickou opatrovateľkou v ich dome). Dolly je rozhodnutá sa rozviesť, a tak prichádza Anna, ktorá tento manželský spor naozaj urovná a Dolly sa rozhodne zostať s manželom kvôli deťom, ale jeho zmene neverí. Na ceste do Moskvy sa vo vlaku zoznámi s matkou Vronského a pri príchode aj so samotným Vronským. V zápätí vlak prejde zamestnanca stanice a Vronský pošle peniaze jeho rodine, čím zapôsobí na Annu. Dolly zoznámi Annu so svojou sestrou Kitty Ščerbackou, tá je Annou uchvátená a pozve ju na ples, ktorý je dôležitým okamihom v knihe. O Kitty sa zaujímajú dvaja muži – Vronskij a Levin, ale zatiaľ čo Levin ju naozaj miluje, Vronskij si ani neuvedomuje, že by mal podniknúť dôležitý krok, teda žiadosť o ruku. Kitty odmietla ponuku Levina, pretože si vybrala Vronského, ten si ju ale vziať nechce. Na plese Vronskij stretne Annu a okamžite sa do nej zamiluje, ona také prejavuje sympatie, ale uvažuje racionálne a snaží sa ich stretu zabrániť kvôli Kitty. Kitty z nešťastnej lásky ochorie a odíde do kúpeľov, kde si uvedomí svoju lásku k Levin. Anna si uvedomí, čo spôsobila, a tak odchádza do Petrohradu za manželom a synom Serjožou, na Vronského myslieť neprestáva. Keď za ňou Vronskij odchádza, podlieha citom a stáva sa jeho milenkou. Svoj vzťah v spoločnosti neskrývajú, a tak sú odsudzovaní (hlavne Anna). Po dostihoch sa Anna prizná svojmu manželmi, že je mu neverná s Vronským, a že s ním čaká dieťa. Manžel túto skutočnosť prijíma s ľadovým pokojom, snaží sa zachovať manželstvo a zachrániť ho pred ujmou v spoločnosti. Anna po pôrode, u ktorého skoro umiera odchádza s Vronským do cudziny a vzdáva sa tak svojho syna Serjoži. Kitty sa opäť stretáva s Levinom, ktorý zopakuje svoju ponuku na sobáš, tentoraz ju Kitty prijme a koná sa svadba. Potom sa spolu sťahujú na vidiek, kde Kitty porodí syna. Vronskij s Annou sa vracia z cudziny do Moskvy, tu ich vzťah chátra kvôli častým hádkam (rozvod s Karenina), tiež kvôli žiarlivosti Anny. Anna sa o svoju dcéru moc nestará a Vronskij sa jej kvôli častým hádkam začína vyhýbať, trávi večery v kluboch. Anna veľmi trpí, uvedomuje si, čo všetko kvôli Vronskému stratila a odsúdenie spoločnosti. Začína šalieť, je paranoidný a chorobne žiarlivá (to už predtým), nevidí iné východisko než ukončil svoj život skokom pod vlak, aby sa tak „pomstila“ Vronskému. Pre Vronského po jej smrti život stráca zmysel a nastupuje do vojny proti Turkom.

The post Anna Kareninová – čitateľský denník (rozbor) (6) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Anna Kareninová

 Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj

 Zaslal(a): Silvie

Literárny druh: epika

Výrazová forma: próza

Literárny žáner: román

Poňatie diela: tragédia

Próza: je každý písaný text, ktorý je písaný bežnou a prirodzenou formou, nie vo veršoch.

Román: je prozaický epický žáner zachytávajúce rozsiahlu oblasť javov, spoločenských vzťahov a psychologických situácií.

V porovnaní s poviedkou je román rozsiahlejšie, má viac hlavných postáv a mnoho vedľajších, ale nie je to podmienka.

Toto dielo spĺňa podmienky románu, Anna je ako hlavné, tak aj vedľajšie postavou

Literárna smer: Realizmus – umelecký smer, strieda romantizmus, začína v 2.pol. 19. storočia

Dielo vznikalo dlho, asi v roku 1873 – 1877

Založený na kritickom poznávanie skutočnosťou, chceli presne zobraziť skutočnosť, u človeka si všímajú toho, čo je typické.

Hl. žánre   – román, dráma a poviedka

Tolstoj rozoberal celú spoločnosť, odsudzoval ruskú šľachtu. Ruská šľachta odsudzuje Annu, je vydatá a má milenca, nemanželské dieťa a opustí syna, všetko proti mravom.

Kritický realizmus- vyšší stupeň realizmu, 80.roky 19.storočia.

Autori sa snažia o oveľa otvorenejší a nezmieriteľnejšie pohľad na spoločnosť pri zväčšovaní soc. rozdielov. Pokus o riešenie soc. konfliktov.

Teória literatúry:

Rozprávač: autor sám, er forma.

Čas: Rusko-2.pol. 19.storočia

Priestor: Najskôr v Rusku-Petrohrad, Moskva, vidiek, Karlovy Vary

Postavy:

Anna Arkaďjevna Karenina – vášnivá žena, v románe vystupuje ako „tajomná, rozkošná dáma z veľkého mesta“, ktorá hľadá šťastie; neberie ohľady na spoločnosť, ale na svoje city, vydáva sa za hlasom svojho srdca.

Alexandr Alexandrovič Karenin – stelesňuje typicky chladného človeka žijúceho podľa svojich mravných a právnych zásad; je schopný urobiť čokoľvek, aby nebola poškvrnená jeho česť a meno.

Alexandr Vronskij – milenec Anny. Riadi sa tým, čo predpisuje spoločenská morálka. Cenní si názoru priateľov, najmä tých z radov vojenských důstojníků.Trpí Annín žiarlivosťou, ktorá plynie z paranoidných predstáv. Po jej smrti je zdrvený a dobrovoľne sa prihlási na smrť.

Stepan Akraďjič Oblonskij – zo začiatku je ľahostajný, veselý a obľúbený-zvlášť u žien. Podvádza svoju ženu. Nakoniec to ľutuje, rodina je pre neho dôležitá.

Darja Alexandrovna Oblonská – mierna žena v domácnosti, na prvom mieste je rodina a deti.

Konstantin Dmitrič Levin – dáva prednosť vidieku, miluje prírodu. Sám pomáha na svojom statku a na poliach služobníctvu. Je šikovný, vynaliezavý. Miluje Kitty, tá ho prvýkrát odmietne, ale neskôr sa vezmú.

Kitty Ščerbacká – sestra Dolly, mladé dievča, rada sa stará o deti svojej sestry. Po odmietnutí Vronským sa uzavrie do seba, ochorie a odchádza sa liečiť do kúpeľov. Vráti sa, vezme si Levina a majú spolu syna.

Dej:

Začiatok románu začína u Oblonských, STIV je neverný Dolly, preto prichádza Anna, aby všetko urovnala. Podarí sa jej to. U Dolly je zrovna jej sestra Kitty, ktorá si vyberá manžela. Dá prednosť Vronskému pred Levinom. Ponuka na sobáš ale od Vronského neprichádza, ten sa zamiloval do Anny. Kitty si uvedomí, že milovala Levina a mala si ho vziať, ochorie a odchádza sa liečiť do kúpeľov. Anna si uvedomí, čo spôsobila a tak sa vracia späť do Petrohradu. Je zúfalá, nevie, čo má robiť. Nakoniec prestane svoj vzťah s Vronským tajiť. Jej manžel jej ponúka, nech sa vráti domov. Potom ochorie. Zistí, že je tehotná s Vronským a odíde s ním do Talianska. Týmto sa vzdala svojho syna Serjoži-tomu povedali, že je Anna mŕtva. Porodila síce dcéru, ale viac milovala svojho syna. Preto tiež trpí, je nešťastná.Začína preto bezdôvodne žiarliť a obviňovať Vronského. Ten ju miluje, ale tieto situácie nezvláda a preto sa jej vyhýba. Jedného dňa chcela Anna ísť za jeho matkou a uvedomila si všetko, čo spôsobila a tak skočila pod vlak. Vronský tak stráca zmysel svojho života a nastupuje ako dobrovoľník do vojny proti Turkom. Svoju dcéru zveril Karenina.

Medzitým sa Kitty stretáva s Levinom, znova ju požiada o ruku a žijú spolu na vidieku. Potom sa im narodí syn. Kitty najskôr nemôže k Levin nájsť cestu, rieši otázku náboženstva a zmysle života, ale nakoniec si uvedomí, že rodina je najcennejšie a nájde si k nemu cestu.

Význam oznámenie (hl. myšlienka): Tolstoj čitateľom ukázal, aká bola spoločnosť, etika a zásady v Rusku. Pohľad na neveru ženy, ktorá je z vyššej spoločnosti. Tohľa Tolstoj zavrhoval, vyzdvihoval roľníctva a ich ťažkú prácu.

Literárna história: Autor: narodil sa v roku 1828, bol šľachtického pôvodu. Nedoštudoval, snažil sa vyštudovať sám. Ďalšie diela: Vojna a mier, Vzkriesenie. Svojimi názormi si poštval proti sebe celú rodinu a bol nútený opustiť svoju rodnú obec, odmietal cárizmus. Západná spoločnosť považoval za neľudskú a krutú.

Porovnanie Anny Karenina vs. Vojna a mier

Spoločné znaky: môžeme nahliadnuť do spoločenského života ruských veľkomiest a do životov hlavných hrdinov.

Vojna a mier: Nataša tu líči svoj vzťah k Anatolovi a lásku (úctu) k Bolkonskému.

Anna Karenina: Anna líči vášnivý vzťah k Vronskému, vzťah úcty ku Karenina.

Filmy: film Anna Kareninová, B. Rose 1997

– film Anna Karenina, J. Wright, 2012

– balet Anna Karenina, R. Ščedrina, 1971

Literárna kritika: dielo vo svojej dobe nebolo dobre prijaté, Tolstoj bol vydavateľovi niekoľkokrát odmietnutý, teraz je to jedno z najpopulárnejších diel na svete, skvelá kritika. Čitatelia si knihu buď zamilujú, alebo ho nedočítajú.

Porovnanie Anny Karenina vs. Ema Bovaryová

Anna aj napriek tomu, že bola bohatá, chodila sporo oblečená, Ema chcela byť bohatá, chcela nosiť bohato zdobené šaty

Anna opustila manžela, pretože milovala druhého, k svojmu mužovi mala ale veľkú úctu, hanbila sa za svoj vzťah, Ema často čítala romány, chcela takého muža, čo jej znesie modré z neba. Svojim mužom pohŕdala.

Anna mala chlapčeka, bolo pre ňu ťažké sa ho vzdať, neskôr porodila dievčatko, ale tu toľko nemilovala

Ema mala dievčatko (ale chlapčeka) ju nemala toľko rada, takže ju vychovávala len z povinnosti

Anna mala usporiadaný život, hľadela na svet realisticky, Ema žila ako v románe, ako vo sne

Anna skočila pod vlak, Ema vypila jed.

The post Anna Kareninová – čitateľský denník (rozbor) (7) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Anna Kareninová

 Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj

 Zaslal(a): Cvrcek

Autor:

Lev Nikolajevič Tolstoj pochádzal zo šľachtického stavu, študoval právo (nedoštudoval), zúčastnil sa Krymskej vojny a po nej založil školu pre deti svojich zamestnancov, kde sám učil (aj napriek tomu, že sa hlásil k Chelčickému – proti vzdelanie). Presadzoval voľnú výchovu – učil deti na vychádzkach. Polícia ale túto školu zrušila. Kvôli vzdelanie pre svoje deti sa sťahuje do Moskvy, údajne mal „traumu zo spálne“. Písal filozofické a náboženské texty a pomaly začal blázniť. Ochorel zápalom pľúc.

Žáner:  Epika (sociálne psychologický román)

Ďalšie diela:   Vzkriesenie, Vojna a mier

O diele: Je často porovnávané s Pani Bovaryová (Gustave Flaubert). Symbolikou a tragickosť diela vyjadruje autor nesúhlas s vývojom Ruska.

Charakteristika diela
Miesto deja: Rusko (Petrohrad, Moskva), Taliansko + Rakúsko – Uhorsko (Karlovy Vary)
Doba deje: 2. polovica 19. storočia

Expozícia: Anna odchádza do Moskvy, aby pomohla vyriešiť manželskú krízu svojho brata Stepana. Zoznamuje sa s grófkou a jej synom, Vronským. Kitty odmieta  Levina, pretože je zamilovaná do Vronského.
Kolízia: Vzájomné city Anny a Vronského silnie, Anna má dilemu – má si zvoliť lásku, alebo
zachovať mravné zásady?
Kríza: Karenin prichádza na neveru svojej ženy, nakoniec sa s Annou, ktorá je tehotná,
rozídu. Kitty na druhýkrát prijíma Levinová žiadosť o ruku.
Peripetie: Kríza v mileneckom vzťahu Anny a Vronského.
Rozuzlenie: Anna pácha samovraždu.

Hlavné postavy
Anna Karenina – elegantná, okúzľujúca, milujúca matka, má isté morálne zásady, ktoré však poráža nenaplňujúci manželstva a láska. Po zavrhnutie spoločností sa stáva z tejto energickej ženy troska.

Alexandr Vronskij – charizmatický, záleží mu na názoru priateľov, riadia sa svojimi pravidlami, ktoré sú však v istom súlade so spoločenskou morálkou, trpia Annín
žiarlivosťou.

Alexej Karenin – chladný, skôr než svojej rodine je oddaný svojej práci, dbá na to, čo si o ňom a jeho blízkych ostatní myslia, striktne dodržiava morálne zásady spoločnosti.

Jekaterina (Kitty) Ščerbacká – pôvabná mladá dievčina, obľúbená v spoločnosti, neskôr  zlomená odmietnutím Vronského, nakoniec si však uvedomí, čo  ju naplní šťastím.

Konstantin Levin – netypický predstaviteľ ruskej vyššie vrstvy – skôr než večierky má rád vidiek, je hodný, šikovný, pracovitý a starostlivý. Po Kittině odmietnutie sa  uzatvára do seba, kým k sebe nenájdu cestu.

Tematický plán
Celkové téma: Život ruskej spoločnosti
Hlavná téma: Láska Anny a Vronského
Vedľajšie téma: Príbeh Kitty a Levina
Príbeh Dolly a Stepana
Motívy: Láska, morálnu dilemu, žiarlivosť, materstvo
Zápletka: Láska odporujúce vtedajším spoločenským pravidlám.

Kompozičné plán
Dielo sa skladá z 8 častí a dvoch dejových línií. Vzťah medzi dejovými líniami je prevažne reťazový, avšak objavuje sa aj vzťah paralelný (napríklad príbeh Levina). Plynie chronologicky, miestami sa objavuje retrospektíva. Postavy sa neustále stretávajú a riešia rôzne problémy.

Jazykový plán

– Er forma (rozprávačom je autor)

– Spisovný i prostý jazyk

– Objavuje sa tu aj francúzsky, či nemecký jazyk

– Slová sú štýlovo neutrálne aj zafarbená

– Priama i nepriama reč

– Rečnícke otázky

– Vnútorné monológy postáv

The post Anna Kareninová – čitateľský denník (rozbor) (5) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Anna Kareninová

 Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj

 Zaslal(a): Katerina Novotna

Anna Kareninová je spoločenský realistický román z 19. storočia. Patrí do epiky veľkej. Sú tu zastúpené obe zložky, ako reč autorskú, tak príhovory jednotlivých postáv. Dej je doplnený aj o časté popisy prostredia a tiež o filozofické úvahy o živote.

Lev Nikolajevič Tolstoj je vrcholným predstaviteľom ruského realizmu. Zobrazuje skutočnosť bez ilúzií a úplne presne. Namiesto individuálnych odlišností si všíma typickými vlastnosti spoločnosti. Autori v Rusku poukazujú na biedu a zaostalosť vtedajšieho vidieka. Ruský kritický realizmu je predznamenám dielom AS Puškyna a NV Gogoľa. Po svojom návrate z krymskej vojny založil Tolstoj školu pre roľníckej deti. Viedol tiež rozsiahlu osvetovú a vzdelávaciu činnosť. Zastával názor, že zlo v spoločnosti môže byť odstránené iba morálnym prerodom človeka. Jeho učenie a myšlienky nazývame tolstovstvo.

Jeho súčasníci sú Fjodor Michajlovič Dostojevskij alebo Émile Zola a Honoré de Balzac.

V druhej polovici devätnásteho storočia dochádzalo k zjednocovaniu Talianska a Nemecka au radu národov vzrastalo národné uvedomenie. Dochádzalo tiež k rozmachu prírodných a technických vied. Ľudia dôverujú rozumu a zmyslovému poznania. Vyvíja sa pozitivizmus a sociológie.

Prudký rozvoja techniky sa tiež prejavil v architektúre. Na konci 19. Storočia v Paríži postavená Eiffelova veža, ktorá sa stala symbolom technického pokroku. Naturalizmus sa objavil aj v maliarstve. Umelci na plátnach zbierali veľkomesto a interiéry priemyselných stavieb s cieľom zachytiť čo najpresnejší skutočnosť. K najvýznamnejším maliarom patril Gustav Courbet, ktorý ovplyvnil neskoršie impresionizmus alebo ruský Ivan Ivanovič Siskin a jeho psychologicky prepracované portréty.

Hlavnou myšlienkou diela je neustáli boj ženy proti spoločnosti. Tolstoj zachytil psychický rozklad človeka, ktorý spôsobil tlak spoločnosti.

Tostoj používa kvetnatý spisovný jazyk. Často príhovory postáv dopĺňa o francúzske, anglické alebo nemecké výrazy. Časté sú prirovnanie, katechéza, eufemizmus a irónie. Celé dielo má jemný humor. Kapitoly sú voči sebe v kontraste. Užíva er formu a dej je radený chronologicky.

Postavy:

Anna Arkadějevna Kareninová je v spoločnosti uznávaná manželka Karenina. K svojmu osemročnému synovi má silnú citovú väzbu.

, Anna nevyzerala ako dáma veľkého sveta ani ako matka osemročného syna, ale pri svojich pružných pohyboch, sviežosti a stálej živosti v tvári, živosti, ktorá vybíjal v úsmeve alebo v pohľade, bola skôr ako dvadsaťročná dievčina, nevyť vážneho, niekedy smutný výraz očí. ‚

Žije zdanlivo spokojne, kým sa nestretáva s Vronským.

Anna patrí k bovarizmu. Uteká od spoločnosti k ilúziám, ale na rozdiel od Emy Bovaryová, je jej útek je cnostnejší ktoré Emin.

Alexej Alexadrovič Karenin pracuje na vysokom poste na ministerstve. ,, Neponáhľať a neleňošiť “ je jeho heslom. Citovo je skôr chladný, ale doháňa to snahou o morálne postoje a svoju pracovitosťou. Riešenie jeho problému hľadá v náboženských víziách.

Alexej Kirillovič Vronský je synom zámožnej grófky a dôstojník v cárskych službách sa sľubnú kariérou. Žije nespútane a ľahkovážne. Anna mu otočí svet naruby. Napriek tomu je, a bol, kruto a sústredené na seba naivné. Svojim nevedomím ostatných ubližuje.

Vronskij bol menší statný brunet pekného, dobromyseľného, nesmierne pokojnej tváre a pevného výrazu. Na jeho tvári aj postave od čiernych, krátko ostrihaných vlasov a čerstvo oholené brady až po voľnú, zbrusu novú uniformu bolo všetko jednoduché a pritom pôvabné. ‚

Darja Alexandrovna Oblonská (Dolly) je manželkou Oblonského, priateľkou Anny a matkou mnohých detí, pre ktoré sa obetovala. So svojím manželstvom nie je spokojná, ale nedovolí si vzburu. Anne dielom závidia, ale vzbúriť ako ona si nedovolí.

Stepan Arkadjič Oblonský (STIV) je Annin brat. Svojej manželke je niekoľkokrát neverný, ale vôbec to neľutuje. Je stále veselý a oplývajúci vtipom. Jeho vzťahy sú plytké a vedené len snahou, mať sa dobre ‚. Ako muž v spoločnosti si môže dovoliť všetko.

Kateřina Alexandrovna Levinová (Kitty) je sestra Dolly. Pôvodne miluje Vronského, ktorý si s ňou len pohráva. Nakoniec si berie Levina, ktorého hlboko miluje. Snažia sa žiť ako Dolly, ale zároveň pravdivo. Je veľmi naivné a stále detská.

Konstantin Dmitrič Levin je vážny, filozofujúci a úprimný. Venuje sa víziám o budúcnosť ruského vidiečana, ktorého má rád a ktorého si váži.

Dej:

Román má dve dejové roviny, a to vzťah Anny a grófa Vronského a vznikajúce manželstvo Kitty a Levina. Obe tieto roviny sú proti sebe v kontraste: Annino manželstvo sa premieňa vo vzťah, ktorý ju ničí a Kitty, ktorá dospeje a je s Levinom veľmi šťastná a sama sa v ňom realizuje.

Dej sa odohráva v Moskve, v Petrohrade a na ruskom vidieku, ale aj v cudzine.

Román začína u manželov Oblonských, kedy STIV je odhalený pri nevere. Dolly zúri a cíti sa veľmi zradená a ranená. Otonský si z toho veľa nerobí a stretáva sa s Levinom, ktorého sprevádza k Sčerbaským. Levin sa tu chce požiadať mladú Kitty o ruku. Kitty však miluje grófa Vronskýho, preto Levina odmieta. Vronskij si s ňou však len pohráva, ale nedomýšľa následky, takže akonáhle sa Levin vyslovuje, Kitty ho odmieta.

Medzitým prichádza Anna, aby pomohla bratovi napraviť pochrámanej manželstva. Na stanici, kde ju má STIV čakať, stretáva Vronského, ale žiadna iskra zatiaľ nepreskakuje. Na moskovskom plese sa však opäť stretávajú a tu začína ich platonický vzťah. Onedlho sa Anna vracia späť do Petrohradu a uvedomuje si mdlosť svojej domácnosti. Začína túžiť po niečom inom, hlavne po niekom inom.

Kitty je odmietnutá Vronským a z tohto odmietnutia sa zrúti a ochorie. Odchádza do európskych kúpeľov, kde sa stretáva s Levinovým bratom. Tu si uvedomuje svoju nevyzretosť a detskú naivitu, od ktorej sa snažia odpútať prostredníctvom charitatívnej práce a starostlivosti o pacientov. Stále tiež myslia na Levina.

Anna a Vronský sa zatiaľ stretávajú len v spoločnosti. Prostredníka k stretávanie im poskytuje Betsy, Alexandrova sesternice. Anny však, napriek svojim citom, podnecuje iba priateľstvo. Karenin zo začiatku zaslepený nepostrehne zmeny v cite, ale iba nevhodné správanie manželky a varuje ju. Svojim výstupom však pretrhávať hrádzu potláčaných citov. Od tejto chvíle Anna s Vroským nezažívajú milostné poblúznenie, ale vášnivú príťažlivosť.

Medzitým Levin odchádza domov na vidiek, kde utápa odtrhnutú ranu z odmietnutia. Premýšľa o svojom živote, o práci na poli a sám sa ju oddáva a tým relaxuje. Vidiek poskytuje oddych a útek od spoločnosti jeho bratovi, Oblonskému aj Dolly.

Milostný vzťah v Petrohrade sa vyhrocuje spolu s dostihy. Anna nie je schopná zakryť svoju úzkosť z nebezpečného pádu Alexeja, a tak sa ich pomer stáva verejným tajomstvom. Aj Karenin je znepokojený a opäť svoju manželku varuje, nech sa správa slušne a opäť sa jeho výstup stretáva a pravým opakom.

Anna odchádza na letný byt aj so synom a Karenin sa vracia do Moško. Vojna Kareninových začína. Anna sa stále ľahkovážne schádza s Vronským a Karenin hľadá spôsob žiadosti urobenie a možnosť ako vzťah ukončiť. Chvíľu spolu s manželkou obývajú jednu domácnosť, ale sú si úplne cudzie. Ďalší problém nastáva, keď si Anna uvedomí, že je tehotná. Karenin hrozí rozvodom a odobratím syna. Je pre neho však úplne neprípustné vziať vinu pri rozvode na seba.

V Moskve sa obnovuje vzťah Kitty s Levinom a Levin už na nič nečaká a žiada Kitty po druhej o ruky. Tá ju už prijíma.

Anna po pôrode dcérky vážne ochorie. So svojou možnou smrťou je zmierená a ospravedlňuje sa manželovi za všetko, čo mu spôsobila a kajá sa. Vronského k sebe nepúšťa a ten to veľmi ťažko nesie. Je úplne zúfalí a pokúša sa o samovraždu.

Kitty a Levin chystajú svadbu. Sú šťastní, spokojní a spolu. Po obrade odchádza na vidiek, do Levinová domu.

Po zotavení Anny aj Vroského spoločne odchádza na cesty po Európe. Po dlhej dobe sú obaja tiež šťastní.

Novomanželia Levin trávi prvé chvíle spolu a objavujú, ako veľmi sa k sebe hodia a na koľko sa veľmi milujú. Kitty sa stáva skutočnou pani domu a tiež otehotnie. Spoločne tiež ošetrujú umierajúceho Levinová brata.

Karenin vo svojom skrytom smútku sústredí na prácu a na novo nájdenú vieru. Petrohradská spoločnosť s ním súcití a Annu odsudzuje. Tiež zakazuje Anne akékoľvek stretnutie so synom.

Dolly opäť navštevuje Levina na vidieku a tiež navštevuje Annu s Vroským, ktorí si užívajú jeden druhého mimo mesto. Má po dlhej dobe chvíli sama pre seba, a tak rozmýšľa o svojom živote. Ľahko závidia voľnosť a neviazanosť Anina nového života. Závisť však vyprcháva s ich prvým stretnutím. Anna sa snaží udržať dekórum dokonalého vzťahu, ktorý sa pomaly rúca.

Levin sa na dobu blízku Kittina pôrodu presúvajú do Moskvy, rovnako tak ako Anna a Vronský. V Petrohrade je pripravovaný rozvod.

Anna si uvedomuje ako je Vronský sebecký a naivné. Po stretnutí aj odmietnutie od spoločnosti si tiež uvedomuje neúnosnosti celej situácie a uchyľuje sa k zúfalému kroku, a to samovražde.

Kniha končí pri Levinových, ktorí stále prežívajú nádherné manželstvo plné lásky a teraz plné i malého syna.

The post Anna Kareninová – čitateľský denník (rozbor) (4) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Anna Kareninová

 Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj

 Zaslal(a): Stosi

Teória literatúry – forma

Všeobecná charakteristika literárneho diela

Literárny druh: epika (veľká)

– má dej, príbeh, určenie, časové a príčinnej súvislosti

Výrazová forma: próza

– je každý písaný text, ktorý je písaný bežnou a prirodzenou formou, nie vo veršoch. Základom prozaického diela je príbeh (tzv. Fabula), čo sú udalosti spojené dohromady určitú dejovou postupnosťou (tzv. Sujet).

Žáner: román (psychologický a spoločenský)

Poňatie diela: tragédia

Román:

– Je prozaický epický žáner zachytávajúce rozsiahlu oblasť javov, spoločenských vzťahov a psychologických situácií

– Na rozdiel od poviedky alebo novely je román čo do rozsahu dlhší (a čo do fabula komplikovanejšia (často rozvíja príbeh niekoľkými smermi, zachytáva viac hlavných postáv a mnoho postáv vedľajších, ale ani to nie je nepodmienený rys)

– Dej má hlavné a vedľajšie línie

• psychologický román

– vzniká v Rusku

– zakladateľom je Fiodor Michajlovič Dostojevskij (román Idiot)

– zameriava sa na duševné dianie postáv

• sociálne román

– kritický pohľad na morálku súdobej spoločnosti vývoj spoločnosti často zachytený na živote niekoľkých generácií

Literárne smer

Realizmus (realis- večný, skutočný)

– Je umelecký smer, ktorý strieda romantizmus – zastúpil ho v 2. pol. 19. storočia.

– Založený na kritickom poznávanie skutočností, ktoré vychádza z úsilia opravdivej zobrazenie ľudskej osobnosti. Presné a všestranné štúdium spoločenského života, vnútra človeka, zobrazenie každodenného života.

– Realisti chceli presne zobraziť skutočnosť, zbaviť jej príkras a ilúzií tzn. že miesto individuálne odlišnosti si u človeka všímajú toho, čo je typické.

– Hlavné žánre – román, poviedka, dráma.

Tolstoj: rozoberá celú spoločnosť, odsudzuje ruskú šľachtu, je mu viac sympatické roľníctva – práce na statku (autobiograf. Rysy). Ruská šľachta zavrhuje Annu – vydatá a má milenca + nemanželské dieťa, opustí syna – proti mravom.

• kritický realizmus

– je kvalitatívne vyšší stupeň realizmu.

– Objavuje sa neskôr, tj. Od 80. rokov 19. storočia.

– Znakom je, že autori sa snažia o oveľa otvorenejší, nezmieriteľnejšie pohľad na spoločnosť pri zväčšovaní sociálnych rozdielov, v dôsledku ktorých vzniká napätie. Pokus o riešenie soc. konfliktov.

Tolstoj je nespokojný s buržoáznym vývojom Ruska.

Organizácia jazykových prostriedkov Charakteristika Tolstého a jeho štýlu:

Štýl:

Tolstoj dokáže úžasne popísať charakteristiku a pocity postáv. Čitateľ sa stále vyzná v deji, aj napriek spletité príbehy. Dokáže zaujať, udržať pozornosť čitateľa. Inšpiruje sa skutočnými udalosti – podmet k zapísaní zúfalej ženy Anny, je najskôr inšpirovaný skutočnou udalosťou, kedy sa vrhla pod vlak susedka Tolstého – Annou. Dal hlavnej hrdinke aj rovnaké meno.

Jazykový plán:

Hovorová reč, nárečie, archaizmy

Útvary jazyka: spisovný jazyk, knižné

jazyk: prostý, objavujú sa tu aj cudzie slová (jazyk) – francúzskej, nemeckej a anglickej

štýl: rozprávací, opisný, dialógy, priama reč postáv

slová: štýlovo neutrálne aj zafarbená

Teória literatúry – obsah

Tematická výstavba:

• Rozprávač: sám autor, ER forma

• Čas: Rusko – 2. polovica 19.storočia

• priestor:

Najskôr sa dej odohráva v Rusku v meste: Petrohrad – tu žije zo začiatku Anna Karenina, jej manžel Karenin a syn Seržoja, Moskva – rodina Oblomovského, na vidieku – Levin, prichádza za ním kamarát Oblomovskij, neskôr aj Kitty ako manželka, Taliansko – Anna a Vronskij (Karlovy Vary – tu sa lieči Kitty)

• téma:
  • Hlavné: Anna Karenina a jej vzťah s Vronským
  • Vedľajšie: Kitty a Levin – ich život pred i po tom, čo sú spolu

• Kompozičné postupy:

– Dielo rozdelené do 8 častí

– chronologický postup (kronikárske kompozície, dej sa odvíja chronologicky – na konci je záver), niekedy aj retrospekce – hlavné postavy sa vracia do minulosti svojimi myšlienkami, úvahy

• Vzťah dejových línií:

– prevažne reťazový (nadväznosť udalostí, späté s hlavným hrdinom – Anna Karenina),

– niekedy paralelný (samostatné príbehy – Levin)

• postavy:

Všetky hlavné postavy neustálesetkávají a rieši krízy.

• Anna Arkaďjevna Kareninová bola vydatá za vysoko postaveného úradníka Karenina. Mala určité povinnosti, napr. Musela chodiť na návštevy k ruskej smotánke … .. musela dodržiavať ruskej spoločenské normy, konvekcia (návštevy ruskej smotánky, postavenie v rodine). Bola plná vášne, túžby po citu a lásky k synovi. Spočiatku sa s ňou zoznamujeme ako s energickou ženou plnou sily, oslňujúci nadmernou krásou i eleganciou. Postupne sa jej začína hnusiť jej postavenie nevernej ženy, ktorá vlastnému mužovi klame, a pritom sa tajne schádza s iným. Túži po oficiálnom zväzku, po vyrieknutie pravdy. Karenin je však aj potom, čo sa mu Anna sama zverí so svojou neverou a prizná sa mu ako k láske k Vronskému, tak k nenávisti, ktorej cíti voči nemu samotnému, ochotný ďalej zotrvať v manželskom zväzku. Anna túži žiť, naozajstný život miesto vyumelkované frašky, akú jej pripomína vlastné manželstvo, kde sa cíti deformované. Obviňuje Karenina, že „dusil všetko, čo v nej bolo krásne.“ Jej konanie je ale odsúdené a privádza ju do bezvýchodiskovej situácie, z ktorej hľadá únik samovraždou.
  • Alexander Alexandrovič Karenin je vysoko postavený štátny úradník v Moskve. Vážený oddaný svojej rodine, ale hlavne svojej práci. Je o 20 rokov starší ako Anna. Pri nevere Anny ju dáva ďalšiu príležitosť, nechce sa rozviesť. Nechce, aby bola jeho dobrá povesť poškvrnená. Striktne dodržiava ruskej dobré mravy.

• Alexandr Vronskij je milencom Anny Kareninová. Riadi sa tým, čo predpisuje spoločenská morálka. Veľmi si cenní názoru priateľov, najmä tých z radov vojenských dôstojníkov, na jeho činy a vzťah k Anne Kareninová. Trpí Annin žiarlivosťou plynúce z jej paranoidných predstáv. Po jej samovražde, ktorou sa chcela pomstiť hlavne jemu, je veľmi zdrvený a dobrovoľne sa prihlási na smrť.

• StěpanArkaďjičOblonskij zozačiatku je ľahostajný, veselý, obľúbený – zvlášť u žien. Podvádza svoju ženu. Nakoniec svoje chyby ľutuje. A rodina je pre neho dôležitá.

• Darja Alexandrovna Oblonská (Dolly) je miernu ženou v domácnosti. Na 1. mieste sú deti a domov.

• Konstantin Dmitrič Levin nepatrí k typickej ruskej smotánke, dáva prednosť vidieku, miluje prírodu (chodí na lovy, prechádzky). Sám pomáha na svojom statku a poliach služobníctvu. Rád filozofuje, je veľmi šikovný a vynaliezavý. Je zamilovaný do Kitty, prvýkrát ho odmietne – uzatvára sa do seba, neskôr sa vezmú.

Tolstoj, vyjadruje svoje sympatie k tejto postave. Vyzdvihuje ho. Stretneme sa teda aj s autobiografickými prvkami – láska k vidieku, filozofiu, náboženstvo, ale aj vývoj železnice.

• Jekaterina Alexandrovna Ščerbacká (Kitty), sestra Dolly, je mladá krásna dievčina, ktorá sa rada stará o deti svojej sestry, rada sa baví a je obľúbená aj v spoločnosti. Po odmietnutí Vronského ochorie, uzatvára sa do seba a odchádza do kúpeľov. Nakoniec sa vráti a vezme si Levina a porodí mu syna.

• Dej:

Začiatok románu začína manželskou krízou Oblonských. Stepan Oblonskij (STIV) je neverný manželke Darja (Dolly) Oblomovské, tá ho chce opustiť. STIV je si vedomý chyby a chce to napraviť tým, že pozve svoju sestru Annu Kareninová, aby ich opäť zmierila – nakoniec sa ju to podarí. U Oblomovských sa zrovna nachádza mladšia sestra Dolly – Kitty Ščerbacká. Tá si má zrovna vybrať ženícha. Zaujímajú sa o ňu dvaja muži: dôstojník Vronskija Konstantin Levin. Kitty sa zamilovala do Vronského, a preto odmieta svojho dlhoročného priateľa Levina.

Od Vronského sa čaká ponuka k sobášu, ale tej sa Kitty nedočká. Ten veľmi často tancujú na plese v Moskve s Annou. Kitty má zlomené srce. Uvedomuje si, že milovala a mala si vziať Levina. Ochorie a ide do Karlových Varov. Vronskij sa do Anny zamiluje. Anna si uvedomí, čo spôsobila. Dolly si kládla na srdce, že rodina je to najdôležitejšie. A odchádza späť za manželom a synom do Petrohradu. Má výčitky a je zúfalá. Nevie, čo má robiť. Ak byť s niekým, koho miluje – Vronskij alebo s manželom, ktorého nemiluje. Nakoniec svoj vzťah s Vronkým netají. Manžel Karenin ju ponúka, aby sa vrátila domov. Ochorie. Keď zistí, že je tehotná, opustí manžela a odchádza s Vronským do Talianska. Tým sa vzdá aj jej syna Sergeja – povedali mu, že je Anna mŕtva. Porodila dcérku Anuska, ale stále viac milovala svojho syna. Veľmi kvôli tomu trpia, začína bezdôvodne žiarliť a obviňovať Vronského. Vronský miluje Annu, ale nezvláda túto situáciu a Anne sa vyhýba. Jedného dňa, keď chcela odísť za matkou Vronského, pretože neodpovedal na posledný odkaz, si Anna uvedomila, čo všetko spôsobila. Svoj žiaľ nezvládne a rozhodne sa ukončiť svoj život skokom pod vlak. Keď sa Vronský dozvie o jej samovražde, stráca zmysel svojho života a nastupuje ako dobrovoľník do vojny proti Turkom v Srbsku. Svoju dcérku Anuska zveril do starostlivosti Karenina. A odišiel.

Medzitým sa Kitty opäť stretáva s Levinom. Ten ju druhýkrát požiada o ruku a po svadbe spolu žijú na vidieku. Neskôr sa im narodí syn. Najskôr nemôže k nemu nájsť Levin cestu, rieši otázku náboženstva a zmysle života, ale nakoniec si uvedomí, že rodina je to najcennejšie a nájde k nemu cestu.

Význam oznámenie (hlavná myšlienka)

Tolstoj čitatelia ukázal, aká bola spoločnosť, etika a zásady. v Rusku v 19. storočí. Pohľad na neveru vydaté ženy, ktorá je z vyššej spoločnosti. Tohle Tolestoj zavrhoval, vyzdvihoval roľníctva a ich nevykázaná ťažkú prácu.

literárnej histórie

Spoločensko-historické pozadie:

Politická situácia:

– 2.polovici 19.storočia bola v znamení súperenie medzi Anglickom a Francúzskom = 2 hlavnými koloniálnymi mocnosťami. Postupne došlo k zjednoteniu Talianska a Nemecka a získavali tak v Európe na vplyvu. U rady národov vzrastalo národné uvedomenie a silneli snahy o kultúrne i politickú nezávislosť.

– V tomto období dochádzalo k veľkému rozmachu prírodných a technických vied. to napĺňalo ľudstvo dôverou v rozum, zmyslové poznanie a v spoľahlivosť exaktných vied. metódy prírodovedného bádania prevzali aj vedy spoločenské. To viedlo k vzniku pozitivizmu a sociológie ako vedy z neho vychádzajúci. Podľa zásad exaktných vied začali spisovatelia študovať aj ľudské vnútro.

Kontext ďalších druhov umenia:

Architektúra:

– Revolúcia, použitie ocele a liatiny

Maliarstvo:

– Francúzsko – Gustave Coubet – krajinomaľby

– Rusko – „predvižikové“ – Ilja J. Repin – realisticky podané obrazy so sociálnou tematikou a psychologicky prepracované portréty, Ivan I. Siskin – krajinkár

– U nás – Karel Purkyně

Hudba:

– Nový útvar – opereta ľahký veseloherné žáner sa spevy, nadväzujúci na komickú operu, využitie prvkov dobových tancov, zakladateľ Jacques Offenbach – opereta Vojvodkyňa z Gerolstein

– Rozvíja sa talianska opera – Guiseppe Verdi a Giacomo Puccini

Kontext literárneho vývoja:

• Realizmus (realis- večný, skutočný)

– Je umelecký smer, ktorý strieda romantizmus – zastúpil ho v 2. pol. 19. storočia.

– Založený na kritickom poznávanie skutočností, ktoré vychádza z úsilia opravdivej zobrazenie ľudskej osobnosti. Presné a všestranné štúdium spoločenského života, vnútra človeka, zobrazenie každodenného života.

– Realisti chceli presne zobraziť skutočnosť, zbaviť jej příkraz a ilúzií tzn. že miesto individuálne odlišnosti si u človeka všímajú toho, čo je typické.

– Hlavné žánre – román, poviedka, dráma.

• kritický realizmus

– je kvalitatívne vyšší stupeň realizmu.

– Objavuje sa neskôr, tj. Od 80. rokov 19. storočia.

– Znakom je, že autori sa snažia o oveľa otvorenejší, nezmieriteľnejšie pohľad na spoločnosť pri zväčšovaní sociálnych rozdielov, v dôsledku ktorých vzniká napätie. Pokus o riešenie soc. konfliktov.

• Pozitivizmus – filozofický prúd dokazujúce, že len to je skutočné, čo možno dokázať zmysly a skúseností.
• Naturalizmus – (z lat. Natura, príroda) je umelecký smer, ktorý sa snaží zachytiť neskreslenú realitu (aspoň takú, aká je v očiach naturalisti).

– Vznikol v 70. rokoch 19. storočia vo Francúzsku z klasického realizmu. Za jeho tvorca býva označovaný Émile Zola, k ďalším naturalistům v literatúre patrí napr. Guy de Maupassant, Gustave Flaubert a Alphonse Daudet. Naturalistické spisovateľa láka pesimizmus – ľudská bieda, smrť i starobe. Tematicky sa zameriavajú na podmienky ľudskej existencie v urbanizovanej, vedecko-priemyselnej civilizácii. Podľa nich nie je dobré vytvárať realitu zo snov, vyššie ciele sú pre nich len klamlivou ilúziou. Naturalizmus kladie veľký dôraz na detailný popis prostredia i situácií (napríklad detailné líčenie delíria v zabijakov) a na rozdiel od realizmu, v ktorom hlavnú postavu predstavuje priemerný človek, naturalizmus zobrazuje niečím výnimočné osoby (takzvane „najbiednejšiu z darebák“), stojaci buď na okraji spoločnosti, alebo na jej vrchole (Rusko). Hlavné postavy sú určitým spôsobom zvláštne, poznačené, vyradené. Naturalizmus sa snaží o exaktné zobrazenie predmete pozorovanie, odmietajú štylizáciu.

Autor

Lev Nikolajevič Tolstoj sa narodil v roku 1828.Pocházel zo starého šľachtického rodu. Jeho rodičia čoskoro zomreli. Tolstoj sa snažil vyštudovať filológiu a neskôr aj práva na Kazanskej univerzite. Štúdium ale nedokončil. Snažil sa vzdelávať sám. Venoval sa hospodárstvo na svojom statku v Jasnej Poľane, to sa mu ale nedarilo, a tak vstúpil do armády / 1851-1856 /, kde bojoval v krymskej vojne.
Po jej skončení odcestoval do Európy a onedlho sa znovu vrátil do rodného kraja. Tu sa snažil zlepšiť sociálnu situáciu tunajších občanov. Deťom založil školu, písal učebnice. Zastával nenásilný štýl vyučovania, ktorý prihliada na individualite detí. Tolstoj sa v roku 1862 oženil. Vzal si mladú dievčinu zo šľachtického rodu. Povahy však boli veľmi rozdielne, preto si vzájomne neporozumeli. Ku kríze v manželstve prispel Tolstoj svojimi častými neverami a psychickým týraním. Nútil ženu čítať jeho denníky, bol impulzívny, panovačný, neschopný dokončiť začaté projekty. Jeho duchovný vývoj sa zložito vyvíjal.
Tolstoj odmietal cárizmus, súdobé pravoslávie, ale aj liberalizmus európskeho západu a priemyselný pokrok. Západná spoločnosť považoval za neľudskú a krutú. V osemdesiatych rokoch opustil spoločnosť z ktorej pochádzal, snažil sa zaradiť medzi muzika a to ako fyzickou prácou, tak štýlom obliekania. Usiloval o návrat patriarchátu. Jeho životným krédom bolo „neprotiviť sa zlu násilím“. Snažil sa zdôrazniť potrebu mravnej výchovy v umení, zavrhoval moderné umelca, ako bol Baudelaire. Veľkým obdivovateľom Tolstoj bol T.G. Masaryk.
Svojimi názormi a správaním si Tolstoj proti sebe poštval rodinu a bol nútený v roku 1910 rodnú obec opustiť. Cestoval vlakom bez toho vedel, kam chce vlastne ísť. Pri tomto cestovaní ochorel a zomrel v jednej opustenej stanici.
Literárne dielo Tolstoj je veľmi rôznorodé, tak, ako jeho život.

Diela:
Sevastopoľské poviedky / 1855-56 / – drobná poviedka z prostredia bojov pri Sevastopole. Tu Tolstoj použil svoje skúsenosti z pobytu u vojska.

Vojna a mier / 1865-69 / – jeho najvýznamnejšie dielo. Rozsiahla románová epopeja, obsahujúci štyri diely. Tolstoj v nej opisuje život ruskej spoločnosti. Hlavnú úlohu tu hrajú rodiny Bolkovských a Rostovovů. Andrej Bolkovskij je energický a realistický človek, Bezuchov je naproti tomu idealista, rojko, ktorého zaujíma pravda a zmysel života.Andrej sa zasnúbi s Natašou Rostovovou. Lásky s ale mnoho neužije, zomiera v bitke pri Borodine. Bezuchov sa tiež zúčastnil boja proti Francúzom, naplánoval dokonca atentát na Napoleona. Padol ale do francúzskeho zajatia az neho bol vyslobodený partizánmi. Po návrate z vojny sa oženil s Natašou, bývalou snúbenicou Andreja, ktorá sa stáva vzornú manželkou a matkou. Tolstoj ju pokladá za ideál ženy.

Anna Kareninová / 1873-1877 / – román, v ktorom je hlavnou hrdinkou Anna, ktorá je vydatá za vysokého štátneho úradníka. On je veľmi chladným mužom, a tak sa Anna z nedostatku citu zamiluje ho príťažlivého a romantického Vronského. Manžel sa jej mstí tým, že jej znemožňuje styk so synom. Vronskij dostane strach, vzťah s kameninové považoval len za krátke spestrenie života. Ľudia Annu odsudzujú za jej neveru a ona spácha samovraždu. Tolstoj sa tu snažil o hlbokú psychoanalýzu hrdinov.

Vzkriesenie / 1899 / – dojemný román. Knieža Něchljudov zastáva funkciu porotcu na súde. Stretáva dievča Kaťuša Maslová, ktorú kedysi zviedol a potom opustil. Ona je obvinená z vraždy a potom odsúdená, je však nevinná. Má si opykat trest vo väzení na Sibíri. Něchljudov má výčitky svedomia a sprevádza kátu na Sibír. Odchádza z vysokej spoločnosti, predáva svoju pôdu. Na Sibíri sa mu podarí získať pre Kaťuša milosť. Ponúkne jej sobáš, ona ho však odmietne. Vydá sa nakoniec za revolucionára Simonsova, ktorý bol jej spoluväzňom. Kaťuša Něchljudovi odpúšťa, ako sa k nej kedysi zachoval.

Hadži Murat / 1896-1904 / – novela z doby krymskej vojny. Hadži predstavuje ľudového hrdinu. Tento príbeh má nádych legendy.

Zoznam diel:
Sevastopoľské poviedky / 1855-56 /, Vojna a mier / 1865-69 /, Anna Kareninová / 1873-77 /, Vzkriesenie / 1899 /, Hadži Murat / 1896-1904 /

Porovnanie 2 autorových diel:

Anna Kareninová x Vojna mier

Spoločné znaky:

Môžeme tu nazerať do spoločenského života ruských veľkomiest a do rodinného života halvní hrdinov. Objavujú sa tu mesta: Moskva, Petrohrad. Prostredie – vidiek i mesto. Protichodné ľudskej typy. Psychologické kresby jednotlivých postáv.

Vojna a mier: tu Nataša Rostovová líči svoj vášnivý vzťah k Anatolovi Kuraginovi a lásku (skôr úctu) k Bolkonskému.

Anna Karenina: anna líči vášnivý vzťah k Vronskému a vzťah úcty ku Karenina.

Skúsenosti autora: (vplyv)

– Žil na dedine, v chudobnej rodine (šľachtické)

– Vojenská služba na Kaukaze, krymská vojna

– Založil školu pre roľníckej deti – osvetová vzdelávaciu činnosť

– Zlo v spoločnosti – iba morálnym prerodom každého človeka

– Jeho učené a smer na tomto učenie založený – tolstojovství

Inšpirácia daným literárnym dielom

– M. Dostojevskij – podobné romány

– H. Ibsen – dráma

– G. Flaubert – pani Bovaryová

– Kniha sa stala predmetom pre skúmanie pre: literátov, sociológmi a filozofmi

filmové adaptácie

• 1935 Anna Karenina Americký film. Réžia: Clarence Brown
• 1948 Anna Karenina Anglický film. Réžia: Julien Duvivier
• 1961 Anna Karenina Anglický televízny film. Réžia: RudolphCartier
• 1967 Anna Kareninová Ruský film. Réžia: Alexandr Zarchy
• 1985 Anna Karenina Americký televízny film. Réžia: Simon Langton
• 1997 Anna Kareninová Americký film. Réžia: Bernard Rose
• 2000 Anna Karenina Anglický televízny seriál. Réžia: David Blair

Literárna kritika

– Odmietnutá prvým vydavateľom, o jej význame bola vedená polemika

– Jedno z najpopulárnejšie dielo na svete, skvelá kritika

– Čitatelia si buď toto dielo zamilujú alebo ho nedočítajú

Porovnanie

Anna Kareninová x Ema Bovaryová

Pochádzala z bohatej vyššej vrstvy – vyrastala v kláštore

Štýl:

Anna: Aj napriek tomu, že bola bohatá, chodila sporo, jednoducho oblečená (nijak moc sa nefintila)

Ema: chcela byť bohatá, chcela nosiť bohato zdobené šaty, chodiť nakupovať

Obaja manželia neboli často doma Annin – vysoko postavený úradník, Emin – doktor

Opustili mužov:

Anna: z naozajstnej lásky, ktorá ju chýbala – milovala Vronského, ale k svojmu mužovi mala veľkú úctu, hanbila sa za svoj vzťah

Ema: často čítala romány, chcela muža – čo ju modré z neba znesie, nemala k nemu veľkú úctu, pohŕdala ním

Deti:

Anna – mala chlapčeka – bolo pre ňu ťažké vzdať sa ho, milovala ho (neskôr sa ju narodila i dievčatko)

Ema: mala dievčatko, ale chlapčeka (aby sa ním mohla chváliť) – nemala ju teda toľko rada, vychovávala ju len z povinnosti

Pohľad na svet:

Anna: realistická, mala usporiadaný život, rodina bola to najdôležitejšie

Ema: žila stále ako v románe, ako ako vo sne, bola unáhlené

Samovražda:

Anna: skočila pod vlak

Ema: vypila jed

The post Anna Kareninová – čitateľský denník (rozbor) (3) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Anna Kareninová

 Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj

 Zaslal(a): Tom

Rok vydania: 1878

Žáner: rozsiahly psychologický román o komplikovaných ľudských vzťahoch

Smer: ruský realizmus

Charakteristika románu ako celku

– 4 diely, 8 častí, kapitoly

– 2 dejové línie: Anna Kareninová a jej milenec Vronský v kontraste so životom statkára Levina a jeho ženy Kitty (konfrontácie života v meste a na vidieku)

– spúšťa úvah o hospodárstve, politike, cirkvi

– prelína sa niekoľko podstatných tém: téma silné vášne a lásky (kt. Búra uznávané spoločenské normy), téma psychologické (detailné postáv vnútorných stavov a pocitov) a téma morálne (má vydatá žena právo opustiť rodinu a ísť za svojou láskou?)

Charakteristika deje

Odohráva sa v 2. pol. 19. storočia.

• dejová línia

Anna žije v spokojnom manželstve so štátnym úradníkom, s ktorým má syna. Na plese sa stretáva s okúzľujúcim Vronským a zamilujú sa do seba. Až s ním spoznáva skutočnú lásku. Anna je úprimné povahy a na verejnosti sa s Vronským netají svojou vzájomnou náklonnosťou. Anna kvôli láske opúšťa rodinu a milovaného syna a Vronský sa vzdáva kariéry. Odchádza spolu do Talianska, kde sa im čoskoro začne cnieť a vráti sa späť do Ruska.

Narodí sa im dcéra a spočiatku sú šťastní. Stále viac si však uvedomujú, ako negatívne na ne spoločnosť nahliada. Anna trpí svojou pozíciou „padlých a nemorálne“ ženy a zo svojho spoločenského poníženie obviňuje Vronského, ktorý si však veľmi dobre uvedomuje, ako veľmi sa kvôli nemu musela Anna obetovať. Ich vzťah začína byť ničený Annín chorobnou žiarlivosťou, ktorá nakoniec spoločne s nespokojnosťou dovedie Annu k samovražde. Pre Vronského po jej smrti život stráca zmysel.

Kitty odmieta Levinová ponuku na sobáš, pretože má záujem o Vronského. Levin Kitty hlboko miluje. Jej odmietnutie nesie ťažko a snažia sa s ním vyrovnať intenzívnou prácou na vidieku, kde žije. Kitty si uvedomí svoju chybu. Keď sa po nejakej dobe spoločne stretávajú na večeru, Kitty neváha a súhlasí so svadbou.

Levin žije na vidieku po boku milovanej ženy, a napriek tomu nie je plne spokojný. Neustále ho ťaží myšlienka zmysle života, ktorý nakoniec nachádza v božstvo. Hoci sa pôvodne považuje za neveriaceho, dobro, ktorý do života vnáša viera, sa stane pilierom jeho života a prináša mu šťastie.

Charakteristika hlavných postáv

Anna Kareninová

– krásna, vášnivá, hľadá úprimný a skutočný cit, preto pre lásku opúšťa rodinu, v závere je prehnane žiarlivá a uvedomuje si svoju pozíciu „padlé ženy“, kvôli nespokojnosti spácha samovraždu skokom pod vlak

Alexej Vronský

– príťažlivý, očarujúce, spoločenský dôstojník

– pôvodne nestojí o rodinný život, názor mení po stretnutí a Annou. Chce po nej, aby sa rozviedla a žila s ním v legitímnym zväzku.

– ku koncu je unavený žiarlivosťou Anny

– po smrti Anny prenecháva ich dcéru v rukách Anninho manžela

Levin

– introvertný, nesmelý, dáva prednosť vidieku pred hlučnú Moskvou, nevyrovnaný, melancholický

Kitty

– pohľadná milá hodná

– sprvu zamilovaná do Vronského, ten však ich vzťah vníma iba ako milú a nezáväznú náklonnosť bez vážnejších úmyslov

Literárne prostriedky

– zrozumiteľný jazyk

– dejové

– cudzojazyčné frázy

– vnútorné monológy postáv

Charakteristika žánru

Román: prozaický epický žáner, ktorý okrem hlavnej dejovej línie obsahuje množstvo iných vedľajších príbehov. Vystupuje v ňom veľa postáv, ktoré môžu prechádzať vývojom. Varianty: milostný, psychologický, historický dobrodružný, …

Ďalšie diela autora

Vojna a mier (4-dielny historický román, kt. Na pozadí skutočných hist. Udalostí rozvíja osudy viac ako 250 postáv), román Vzkriesenie, Sevastopoľské poviedky, prvé diela (autobiografická): Detstvo, Chlapčenstvo, mladosti

Zaradenie do doby, ďalšie diela autora + súčasníci autora

Vo svete (realizmus): Honoré de Balzac, Gustave Flaubert, Émile Zola, Guy de Maupassant, FM Dostojevskij, LN Tolstoj, AP Čechov, IS Puškin, IA Gončarov, Ch. Dickens, Ch. Brontëová, E. Brontëová, N.Hawthorne , H. Melville, M. Twain, H. Sienkiewicz, H. Ibsen Unás:

The post Anna Kareninová – čitateľský denník (rozbor) (2) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Anna Kareninová

 Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj

 Zaslal(a): Zuzina

Lev Nikolajevič Tolstoj:

Narodil sa 1828 v dedine Jasna Poljana do starej šľachtickej rodiny. Jeho matka zomrela, keď boli Tolstému len dva roky, o sedem rokov neskôr zomrel aj otec. Študoval orientálne jazyky na Kazanskej univerzite, uprostred štúdií sa ale vrátil do Jasne Poľany a veľa času strávil v Moskve a Petrohrade. Roku 1851 vstúpil do ruskej armády a odišiel na Kaukaz. V tejto dobe začal písať. Po svojom návrate sa oženil a otvoril školu pre dedinské deti, v ktorej sám vyučoval. Car ho pokladal za revolucionára a bol vylúčený z cirkvi ako kacír. V roku 1910 po nezhodách s rodinou tajne odišiel vlakom, cestou ho však zachvátil zápal pľúc a zomrel. Zaujímavosťou je, že si dopisoval s TG Masarykom – obaja mali podobné životné postoje.

Okrem Anny Karenina napísal ešte rozsiahly román Vojna a mier, Sevastopoľské poviedky, román Vzkriesenie alebo novelu Hadži Murat.

Anna Kareninová

Dej sa odohráva v Rusku v druhej polovici 19. storočia. Anna odchádza k bratovi Štefanovi Oblonskému do Moskvy, aby mu pomohla urovnať spory s jeho ženou Dolly, ktorej bol neverný. Dolly zoznámi Annu so svojou mladšou sestrou Kitty, ktorá ju pozve na ples. O Kitty sa zaujímajú dva nápadníci – mladý dôstojník Alexej Vronskij a rodinný priateľ Konstantin Dmitrič Levin. Kitty, zamilovaná do Vronského, odmieta Levinová žiadosť o ruku. Ten odchádza sklamaný na svoju vidiecku usadlosť, ale neprestáva ju milovať.
Na plese sa Vronský zoznámi s Annou Karenina a bezhlavo sa do nej zamiluje. Anna sa vracia späť do Petrohradu za svojím mužom a synom Serjožou. Vronskij ju nasleduje a vyznáva jej lásku. Anna ho spočiatku odmieta, ale nakoniec aj ona svojim citom podľahne. Stretávajú sa v petrohradskej spoločnosti, ktorá si postupne začne všímať ich vzťahu. Anna nijako svoj milostný pomer neskrýva a prizná sa svojmu manželovi.
Alexej Alexandrovič Karenin sa cíti ponížený, ale odmieta súboj muža proti mužovi a iba žiada Annu, aby sa s milencom prestala stýkať. Anna to odmieta, navyše s Vronským čaká dieťa. Po pôrode spolu odchádza na rok do Talianska.
Kitty, ktorá sa medzitým v kúpeľoch zotavila z nešťastnej lásky, sa opäť stretáva s Levinom, ktorý ju druhýkrát požiada o ruku. Kitty tentoraz súhlasí, po svadbe odchádza na Levinová vidiecke sídlo a čoskoro sa im narodí syn.
Anna sa s Vronským vracia do Ruska, kde jej celá spoločnosť opovrhuje. Alexej Alexandrovič nesúhlasí s rozvodom, Anna sa nemôže vyrovnať so stratou milovaného syna Serjoži a Vronskij trávia čím ďalej menej času doma. Anna trpí depresiami, podozrieva Vronského z nevery. Po poslednej hádke sa Anna vydá na stanici, kde čaká na vlak. Uvedomuje si, že už nemá pre čo žiť a skočí pod nákladný vlak. Vronskij po jej samovražde odchádza na front, do vojny proti Turkom.

Hlavné postavy

Anna Kareninová – okúzľujúca a elegantná žena a milujúca matka, zozačiatku energická a plná vášne, postupne sa jej sprotiví jej manželstvo, túži po skutočnom citu; potom čo ju spoločnosť zavrhne, sa jej zrúti svet, stáva sa z nej sklamaná žena

Alexandr Vronskij – mladý, príťažlivý dôstojník; riadia sa spoločenskými morálnymi predpisy

Alexej Alexandrovič Karenin – Annin manžel, cársky hodnostár, lipol na kariére, urobil by čokoľvek pre dobré meno, chladný človek, nedával najavo svoje city

Štěpán Oblonský – Annin brat, veselý, obľúbený

Dolly Oblonská – manželka Štefana O., stavia na prvé miesto rodinu, po manželovej nevere zostáva hlavne kvôli deťom, pokojná a mierna žena

Konstantin Levin – nesmelý, poctivý a úprimný, snaží sa byť rovnako pracovitý ako roľníci aj keď patria do vyššej vrstvy, neustále hľadá zmysel života, obsahuje autobiografické prvky – prezentuje Tolstého názory, skúsenosti a myšlienky, opisuje život na vidieku

Kitty Ščerbacká – mladá, krásna a citlivá, túži po láske

Forma

– chronologický postup, viac dejových línií – hlavné línie, týkajúce sa Anny, sa prelína s vedľajšími – dôležitá je hlavne tá, ktorá sa týka Levina

– 8 častí, ďalej delené na kapitoly

– Veľa popisných, charakterizačných i úvahových pasáží – podrobne opisuje ruskú vyššiu spoločnosť aj život na vidieku, ľudské vzťahy, objavujú sa tam úvahy nad životom, vierou v boha (predovšetkým prostredníctvom Levina), postavenie v spoločnosti, problematika nevery (keď je žena neverná mužovi , je to niečo neodpustiteľného, ale naopak keď muži podvádza ženu, považuje sa to za omyl alebo dokonca za chybu ženy, že ho zviedla)

– Spisovný jazyk

The post Anna Kareninová – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.