📝 Život

Homérov život je zahalený rúškom tajomstva a neexistujú o ňom žiadne spoľahlivé historické záznamy. Jeho existencia je spochybňovaná a niektorí odborníci sa domnievajú, že ide o súhrnné meno viacerých autorov. Antické pramene uvádzajú rôzne miesta jeho narodenia, medzi ktoré patria napríklad Smyrna, Chios, Kolofon, Atény, Argos, Rodos či Ithaka. Najčastejšie sa spomína Smyrna alebo Chios. Legendy hovoria o slepote básnika, čo mohlo byť metaforou pre jeho vnútorný vhľad a schopnosť vidieť svet inak. Táto slepota sa stala súčasťou Homérovho obrazu v umení a literatúre. Existuje množstvo nepodložených príbehov a legiend o Homérovom živote, ktoré sa tradujú už od staroveku. Žiadna z nich však nie je historicky overiteľná. Niektoré hovoria o jeho putovaní po Grécku a recitovaní svojich básní, iné o súťaži s inými básnikmi. Tieto legendy svedčia o úcte a obdive, ktorú si Homér získal už v staroveku. Otázka Homérovej identity a autorstva eposov Ilias a Odysea je predmetom diskusie už stáročia. Homérska otázka, ako sa táto debata nazýva, skúma rôzne teórie, od unitárnej, ktorá pripisuje autorstvo jednej osobe, po analytickú, ktorá predpokladá, že eposy vznikli postupným spájaním kratších básní rôznych autorov. Moderná filológia sa prikláňa k názoru, že eposy vznikli ústnym podaním a boli dlhé roky recitované a upravované predtým, než boli zapísané. Napriek nejasnostiam okolo jeho života a autorstva zostáva Homér významnou postavou antickej literatúry a jeho diela ovplyvnili generácie spisovateľov, umelcov a mysliteľov. Jeho meno sa stalo synonymom pre epickú poéziu a jeho básne sú dodnes študované a obdivované pre svoju umeleckú hodnotu a hlboký vhľad do ľudskej povahy. Homérov odkaz pretrváva napriek vekom a jeho diela stále nachádzajú nových čitateľov a interpretátorov. Otázka jeho života a autorstva zostáva otvorená, no dôležitosť jeho diel pre svetovú literatúru je nespochybniteľná. Homér je považovaný za otca európskej epiky a jeho básne sú základným kameňom západnej kultúry. Hoci o Homérovom živote nevieme takmer nič, jeho diela hovoria samy za seba a svedčia o mimoriadnom talente a hlbokom poznaní ľudského srdca. Jeho básne sú nielen umeleckým dielom, ale aj cenným historickým prameňom, ktorý nám umožňuje nahliadnuť do sveta a myslenia starých Grékov.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Homérove eposy sú charakteristické monumentálnym rozsahom, hrdinským pátosom a dramatickým dejom. Jeho štýl je výrazne naratívny, s dôrazom na detailný opis udalostí, postáv a prostredia. Jazyk Homérových eposov je archaický, s použitím hexametra, čo im dodáva slávnostný a epický ráz. Dôležitým prvkom jeho štýlu sú homérske prirovnania, rozvité obrazné prirovnania, ktoré slúžia na zvýraznenie dramatickosti a emotívnosti deja. Homér majstrovsky vykresľuje charaktery postáv, ich motivácie a vnútorné konflikty. Využíva rozsiahle dialógy, ktoré posúvajú dej a odhaľujú charakter postáv. Bohovia zohrávajú v Homérových eposoch dôležitú úlohu a zasahujú do deja, ovplyvňujú osudy hrdinov a často sú príčinou konfliktov. Homér sa zamýšľa nad základnými otázkami ľudskej existencie, ako je osud, spravodlivosť, vojna a mier. Jeho diela sú plné symbolizmu a mytologických prvkov, ktoré im dodávajú nadčasový rozmer.

👥 Literárni súčasníci

Hesiodos (Diela a dni, Theogónia), Tyrtaios (Elegie)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Homér (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Odysseia

Autor: Homér

Pridal(a): Spidy, Adam S.

Homér

• Pravdepodobným autorom tohto diela je Homér, slepý básnik z antického Grécka. Dielo napísal na ostrove Ithaka, kde si liečil oslabený zrak.
• Homér bol antický básnik, jeho životné dáta sú len pravdepodobné.
• Námět našiel od priateľa Mentora. Odyssea vznikla okolo 7.-8. storočia pred Kr. Napsal dva veľmi významné eposy (Ílias a Odyssea), ktoré na seba úzko nadväzujú a potom ešte niekoľko menej známych diel (Žabomyšia vojna, Homérske hymny, …).
• Legendu o Homérovej živote zaznamenal v 5. storočí pred Kr. Hérodotos. Narodil sa prý ako nemanželské dieťa pri rieke Meles neďaleko Smyrny a jeho pôvodné meno bolo Melésigenés (narozený pri Melese). Zomrel údajne na ostrove Íos. Väčšina prameňov sa zhoduje, že sa jeho matka volala Kreitheis, údaje o otcovi sa rozchádzajú. Ak ide vôbec o historickú osobu, potom pôsobil medzi rokmi 1200 až 700 pred Kr. Obvykle sa však uvádza začiatok osmého storočia ako najzazšia hranica jeho života. Skorší dátum uvádza len niekoľko badateľov. Napriek množstvu údajov, často však protichodných, nie je dodnes jasné, či osoba tohto mena skutočne žila.

Homérska otázka:

• Spor o existenciu osoby Homéra a pôvod oboch Homérovy eposov. Ide pri tom o problém, či Homér (lhostejno či žil alebo nie) je opravdu autorom oboch eposov – čo je však filologicky nepravdepodobné, lebo medzi Iliadou a Odysseou ležia jazykovo približne 50 rokov až 100 rokov alebo či je pod menom Homér zhrnutých viac rôznych básnikov, ktorí zaznamenali staršiu, ústne tradovanú látku. Spor vychádza zo skutočnosti, že v epose sa vyskytujú miesta s porušením časovej línie, navzájom si odporujúce alebo s inými nedostatkami.

Kultúrny význam Homérových eposov:

• Homérske eposy sa u Grékov tešili ohromnej úcte. Boli považované za najvyššiu poéziu a prednášali sa o najväčších slávnostiach. Ilias a Odyssea boli tak dokonalými dielami svojho žánru, že srovnateľné epické diela v gréckej literatúre už nevznikli

Ďalšie diela autora:

• Epos
  • Žabomyšia vojna
  • Ilias (bitka v Tróji, Odyssea nadväzuje na toto dielo)
• Homérske hymny
  • Hymnus na Apollóna
  • Hymnus na Afroditu

Charakteristika obdobia literatúry a literárneho smeru

Antická literatúra

• Antickou literatúrou sa nazýva literatúra vznikajúca vo starovekom Grécku a Ríme
• Zaviedli prvý úplný hláskový písmo
• Zaviedli smer písania zľava doprava
• Písala sa epika -> hrdinské eposy písané časomerným daktylským hexametrom
• Obdobie predantické = archaické
• 8.-6. storočie pred Kr. = od začiatku slovesnej tvorby do grécko-perzských vojen
• Rozvoj eposu a lyrického básnictva, začiatky vedy a prózy
• Divadlo:
  • Herci v maskách (len muži)
  • Vážne témy -> konflikt s bohmi, cťou a morálkou; mytologické témy -> tragédie
  • Neskôr sa hrala aj komédia
  • Hralo sa tri dni -> 2 tragédie + 1 komédia

Najstaršie literatúry sveta

• Mezopotámia
  • Vynalezené klínové písmo
  • Diela: Epos o Gilgamešovi, Báseň o stvorení
• Chetiti
  • Píšu na hlinené tabuľky
  • Žili na území dnešného Turecka
  • Našli sa zoznamy, slovníky, lekárske texty, preklady babylónskych textov, modlitby, hymny a kópie zmlúv
• Peržania
  • Žili na území dnešného Iránu až Lýdie
• Staroveký Egypt
  • Vznikli tu písma: hieroglyfické, hieratické a démotické
  • Písali na papyrus a kameň
  • Dielo: Knihy mŕtvych
• Staroveká India
  • Ich jazykom bol sanskrit
  • Náboženstvo bolo a stále je hinduizmus a budhizmus
  • Dielo: eposy Mahábhárata, Rámájana
• Staroveká Čína
  • Vznikli materiály ako: papier, hodváb, keramika a štetec
  • Písali znakovým písmom
  • Dielo: Kniha piesní
• Judea
  • Náboženstvo judaizmus
  • Vznik päť Mojžišových kníh

Ďalší autori tvoriaci v rovnakom období/smere

• Divadlo
  • Sofokles – Asi 100 drám (Kráľ Oidipus, Antigona)
  • Aischilos – Oresteia
  • Euripidés – Élektra, Médea (drámy)
• Lyrika
  • Archilochos – Elegie – vážne skladby
  • Sapfó z Lesbu – Milostná lyrika
  • Anakreón – Pijácka a milostná lyrika
  • Alkaios  – Bojová a politická lyrika
  • Pindaros – Ódy na bohov, víťazov, vládcov a aristokratov
  • Aisóp (Ezop) – Bájky

Rozbor diela: Odysseia

Všeobecná charakteristika literárneho diela:

• Literárny druh: Epika
• Literárny žáner: Ide o rozsiahlu epickú báseň, neboli epos.
  • Epos je básnické dielo v ktorom epika prevláda nad lyrikou.
  • V tomto prípade ide o epos hrdinský, ktorý obecne pojednáva o hrdinoch, ktorí nie sú zaznamenaní históriou.

Námět (téma) diela:

• Epos vypráva o ceste kráľa Odyssea, ktorý sa vracia k svojej rodine na svoj rodný ostrov Ithaku. Cestou stretol rôzne nebezpečenstvá, pasce…

Motívy diela:

• V texte sú ,, rozprávkové’’ bytosti: čarodejky, víly, bohovia, sirény…

Výstavba textu (kompozícia):

• Dielo je členené na 24 spevov písaných formou daktylského hexametra.
• Dve tretiny diela sú retrospektívne a koniec chronologický.
• Dej nezačína nijako zostra, ba naopak. Pozvoľna je predstavená postava Odyssea. Potom Odysseus začína vyprávať, čím sa dostáva dej do minulosti.
• V texte je využitá nadsádka, tiež sa tu nachádzajú rôzne poetické vyjadrenia, miestami je prehodený slovosled (… ďalej proti svojej vôli vo mnom dome už nepredlhávajte!).

Jazyk:

• Základným jazykom je iónština archaickej doby, miestami preniknutá príkladmi v aiolskom dialekte a zrejme podaniami staršieho pôvodu.
• Mnohé verše sa vplyvom ústneho predávania básní opakovane vynárajú ako výplne medzier, ako okrídlené slová.
• V preklade (prekladateľ: Rudolf Mertlík) je použitá hlavne spisovná čeština.

Jazykové prostriedky:

• priama reč
• prirovnania
• metafory
• archaizmy

Prostriedky textu:

• Štýl: vyprávačský
• Vyprávačské spôsoby: vyprávanie a dialógy.
• Vyprávač alebo lyrický subjekt: príbeh vypráva Homér

Doba dej:

• Antika, asi 12. storočie pred Kr.

Miesto dej:

• V príbehu sú vystriedané mnohé miesta (Bojové pole v Tróji, plavba na mori, pobyty na ostrovoch, končí na rodnom ostrove Ithaka)

Postavy:

• Odysseus: bystrý, statočný, múdry, spravodlivý, rozvážny, vynaliezavý, vytrvalý. Syn Láertův a Epikasté. Ithacký kráľ. Hrdina tohto eposu.
• Penelopa: manželka Odyssea, verná, nápaditá, chytrá
• Pallas Athéna: bohyňa múdrosti, odysseova ochrankyňa
• Aiolos: vládca vetrov, prvý Odysseovi pomohol ale podruhé už nie
• Polyfémos: kyklop ktorý zajal Odyssea a jeho druhov
• Kirké: čarodejnica, zlá, vychytralá
• nymfa Kalipsó: zamilovala sa a chcela si vziať Odyssea, dlho ho držala ale Zeus ju donútil aby ho pustila
• Ďalší bohovia: Zeus – (najvyšší boh a pán Olympu) vznešený a mocný, Héra, Afrodita, Hádés, Héfaistos, Poseidon…

Dej (obsah) diela:

Kniha vypráva o návrate ithackého kráľa Odyssea domov z Trójskej vojny. Po porážke Trójanov sa vydal Odysseus so svojím vojskom na desaťročnú plavbu plnú dobrodružstva.

Najprv sa posilnili u Kikonov. Vtom však hostiteľovia zavolali z nitra zeme posily a strhl sa boj. Tí, čo prežili sa spolu s Odysseom vydali na protiežší breh, aby doplnili vodu a potraviny. Celú posádku však uväznil Kyklop Polyfémos vo svojej jaskyni so stádom oviec. Na noc túto jaskyňu zavalil obor, ľudožrút, veľkým balvanom. Odysseus a jeho posádka sa ho snažili odvaliť, ale kameň sa ani nepohnul. Keď poznal, že nie je možno uniknúť silou, skúsil použiť lest. Opil Kyklopa vínom a predstavil sa mu ako Nikto. Potom mu nažhavenou ostrou stranou jeho kyje vypichol jediné oko. Polyfémos strašne zařval bolestou. Keď prispeli na pomoc jeho priatelia a pýtali sa ho, kto ho vraždí, odpovedal im, že Nikto. Ráno Kyklop vyháňal svoje stádo z jaskyne. Odysseus a jeho muži sa zachytili zespoda za ovce. Polyfémos tušil, že by Odysseus mohol v nestrieženú chvíľu uniknúť, a preto bol ostražitý. Osahával však len hrbety oviec, takže sa podarilo Odysseovi uprchnúť. Polyfémov otec Poseidon, vládca všetkých morí, sa dozvedel, čo Odysseus učinil. Rozbúril more svojím trojzubcom a plavbu celej výpravy znepriajemnil.

Druhého dňa zakotvili na ostrove kráľa Aiola, boha vetrov. Ten ich bohato hostil a na cestu dal Odysseovi kožený mech. Do neho uzavrel všetky zlé vetry. Námoreníci boli zvedaví, čo to Odysseus má a mech rozviazali. Celá loď sa ocitla v búri. Vzdialili sa tak od Ithaky.

Potom zakotvili u Laistrygonov, ale tí na loď začali hádzať skaly a vyhnali námorníkov späť na more.

Na ďalšom ostrove žila čarodejnica Kirke, ktorá mnoho námorníkov premenila na kance. Odysseus ich však nakoniec zachránil.

Indy zas pluli okolo ostrova Sirén. Tie krásnym spevom lákali námorníkov k útesom svojho ostrova, kde väčšina lodí ztroskotala. Odysseus nariadil svojim mužom, aby si zalepili uši voskom a sám sa nechal pripútať k sťažni. Keď boli na doslech Sirén, žiadal svojich mužov, aby ho odpútal a nechali plávať k Sirénam. Tí však dobre vedeli, že to nesmú učiniť, a delali, že ho neslyšia.

Po jednej z búr stratil celú posádku a sám priplul na troskách lode k ostrovu Ogygii, kde žil sedem rokov u nymfy Kalipsy, Zeus jej nariadil Odyssea pustiť.

Konečne sa dostal na rodnú Ithaku. O jeho prekrásnu ženu Penelopu sa tu uchádzala celá rada nápadníkov. Penelope sa im doposiaľ bránila a tvrdila, že sa Odysseus iste vráti.

Athéna, bohyňa múdrosti a ochrankyňa statočných mužov, premenila Odyssea na starého žobráka a ten sa takisto šiel uchádzať o Penelopu. Pred domom ho poznal starý pes, ktorého Odysseus vychoval, potom chůva podľa jizvy, keď mu myla nohy. Konala sa súťaž o to, kto sa nakoniec stane manželom Penelopy. Víťazom bude ten, kto lukom prestreli oči všetkých dvanástich seker zaradených v rade za sebou. Starý žobrák ich prestreli hneď na prvý pokus. Podľa vyprávania o stavbe ložnice Odyssea nakoniec poznala aj Penelope. Ten vyhnal všetkých ženíchov a Pallas Athéna mu vrátila mladosť.

Umelecký text (ukážka):

Tu Odysseus jasný sa vzbudil
zo spánku na milé pôde svojej otčiny, aniž ju poznal, vždyť Athéna, Diova dcéra,
rozlila hustú hmlu okolo neho, aby mu všetko
povedala a učinila ho neznámym, aby ho nikto
nepoznal z občanov v meste, ani z priateľov, ani manželka skôr,
než by sa plne pomstil všetkým ženíchom za ich zpupnosť. 

The post Odysseia – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Odysea

 Autor: Homér (alebo Homéros)

 Zaslal(a): Barcheeba

Homér:

• antický básnik – „slepý spevák“ → vnútorný zrak = pravý zrak
• hovorí o sebe ako o „starom slepci“, starý = múdry, slepý = pravdivý
• asi 7. – 8. storočia pred Kr. – archaické obdobie
• je mu pripisované spísanie epických básní Iliada a Odysea

Odysea:

• starogrécky epos, 24 spevov
• nadväzuje na Iliada
• priestor: cesta odTróji na ostrov Ithaka
• čas: časová línia je románová → prepletený dejových línií, premyslená kompozícia (do tej doby nevídané), dej sa odohráva počas 40 dní, ale prostredníctvom rozprávania sa vracia späť k Odyseovho desaťročné putovanie.Čas však nehrá veľkú úlohu – Odyseus sa po dvadsiatich rokoch domov vrátil rovnako krásny a silný a mladý, ako odchádzal. Penelope sa snaží čas zastaviť – vo dne šije šat, v noci pare, čím získava čas pre Odyseov návrat.
• jazyk: často sa vyskytuje priama reč, opakovanie formúl (rozumnýTelemachos, bohyne iskerná, Odyseus mnohými strasťami skúšaný, …), prirovnanie, verše, daktylský hexameter
• dve dejové línie: Odyseus sa vracia domov,Telemachos sa vydáva pátrať po otcovi. Obe línie sú paralelné, obom hrdinom sa v rovnakú chvíľu dejú rovnaké veci ale na inom mieste – obaja putujú, obaja hodujú u kráľov, obaja rozpráva, obaja sa kúpu, obaja sa v rovnakú chvíľu vracajú na Ithaka, obaja idú k pastierovi. Po spojení dejových línií sa mení ráz príbehu – už sa neputuje, teraz sa bojuje proti ženíchom.
• dva príbehy – rozprávanie o Odyseovi (ktorý sa zároveň stáva rozprávačom, ale tiež je mu rozprávanie) a príbeh Odyseus už má všetky dobrodružstva za sebou, teraz sa len vracia domov. Telemachos svoj príbeh ešte len hľadá, dospieva.
• prorocké futurum= už od začiatku vieme ako to dopadne (proroctvo, sľub bohyne Atény, že ženísi budú potrestaní, až sa Odyseus vráti), zaujíma nás priebeh, nie koniec
• „Odysea ľsti“ – lži, ktoré ale nie sú ďaleko od pravdy.V prestrojení za chudáka rozpráva Odyseus svoj príbeh podľa pravdy, ale s inými menami a názvami miest.
• veci sú popisované podľa svojho pôvody – keď sa na scéne objaví nový človek, musí najskôr vysvetliť odkiaľ pochádza (pôvod =arche)
• jednotlivé osudy sú ovládané bohmi – ako sa bohovia rozhodnú, tak sa stane.Bohyňa Aténa sprevádza Odysea aj TELEMACHOU a mení im podľa potreby podobu. Postavy nekonajú zo svojej vlastnej vôle.
• V priebehu sa stále opakujú dve činnosti: jej sa a rozpráva sa.Vždy sa najskôr jej, aby sa potom mohlo rozprávať, čo nás definitívne zasýti.
• Hostiny: božská hostina, obetné, rozprávací, záhubní (poseldnívečera), pokrvné (rituálny – „keď spolu Večera, sme si rovní“, zajesť = spojiť sa), metamorfózní (zjedia a premení sa), podsvetnej (Odyseus vchádza do podsvetia, puto živí-mŕtvi)
• Odyseus: poloboh, hrdina – vydržal osud, ktorý by žiadny iný človek neprekonal.Syn Laert a Antikele, kráľ ithacký. Nad ostatnými víťazí svojimi lstmi aj bojaschopnosť. Je preslávený pre vynález trójskeho koňa – prekabátil Trojany.
• Obsah: Odyseus si na ceste domov z Trójskej vojny rozhnevá boha morí Poseidóna a ten sa rozhodne znemožniť mu návrat.Odyseus zažíva na svojej ceste rôzne dobrodružstvá a útrapy – bojuje sa zúrivú saní Skyllou, len o vlások sa dostane z pazúrov vodného víru, ktorý vytvára morská obluda Charybda, oklame kúzelníci Kirké a dokonca aj navštívi podsvetia. Nakoniec vďaka pomoci svojej patrónky bohyne Athénypo 10 rokoch blúdenia šťastne dorazí domov, ale svoj dom nachádza v obkľúčení nápadníkov jeho ženy Penelopa, ktorá mu aj napriek dlhé odlúčenie zostala verná. Odyseus sa jej dá spoznať pri zvláštnej skúške, ktorú si kráľovná vymyslí, aby odradila dotieravé muža. Iba on jediný totiž dokáže napnúť svoj starý luk. Spolu so svojím synom TELEMACHOU, ktorý ho už dlho hľadal (na svojej Odyseus ceste navštívil aj kráľa Meneláa, manžela krásne Heleny), nápadníkov pozabíja a ujíma sa vlády.

Odyseus sa práve prebudil po strastiplnej ceste opäť na rodnej Ithake, ale nespoznáva ju, pretože mu bohyňa Aténa zahalila zrak a jeho samotného premenila v   chudáka, aby ho nikto nepoznal a nezmaril tak plány na pomstu proti nápadníkom, ktorí mu rozkrádajú majetok. Na tejto ukážke je dobre vidieť, ako veľmi majú bohovia postavy vo svojich rukách a môžu nimi hýbať ako s   bábkami.

Zároveň stojí za povšimnutie Odyseovho reakcie, keď zistil, že je zase na cudzom ostrove. Po mnohých zlých skúsenostiach zo svojho putovania sa bojí toho, čo ho asi na novom ostrove čaká. Netúži ale po žiadnom dobrodružstve. Jediné, čo chce, je navrátiť sa konečne domov k svojej žene a svojmu synovi a nastoliť znovu poriadok. Aténa ale pozná ľudskú hlúposť a unáhlenosť, a tak mu radšej zahalila zrak, aby náhodou svoj veľkolepý návrat nepokazil unáhlenými reakciami.

The post Odysea – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Iliada (Iliada, Ilias alebo Ílias)

 Autor: Homér

 Zaslal(a): Bedny

Homér

• Údajný autor, narodený v Smyrne na pobreží Malého Ázie
• On bol údajne slepý, pretože jeho meno je v preklade Blind alebo Ruled
• Najstarší grécky básnik
• On žil v 8. storočí. pr. Kr.

Druh: epika, s milostnými pasážami

Žáner: hrdinský epos

Smer: starovekej písomníctva

Jazykové zdroje a štýl

• Archaizmus, epitet, metafora, metonymia, hrdinský proces
• Napísal Daktylic hexameter, chronologicky, aj keď chýba začiatok a koniec vojny
• Pád je spomalený rozsiahlymi popismi a vymenovaním (napr. Vojskami)
• Zachytáva iba 51 dní vojny. V pôvodnom diele nie je žiadna scéna s trójskym koňom
• Často veľmi emotívne zobrazované bez dozoru
• Dokonca aj veci, ktoré už boli spomenuté, sa objavujú doslovne, bez skratiek predchádzajúcich udalostí
• Častá priama reč, to je zvyčajne prípad, ale reč vedúceho

Ďalšie diela: Odysea (je pripisovaná, ale kladú sa rozpory o autorove tohto diela) – 10-ročné putovanie Odyssea späť na rodnú Ithaka. Kvôli nepriazni bohov sa cesta pretiahla a Odysseus so svojou posádkou zažívajú nejedno dobrodružstvo (ostrov syrenie, kyklop Polyfémos …).

Ďalší zástupcovia tohto obdobia:

Ezop – bájky

Sofokles – Kráľ Oidipus (Oidipus hľadá vraha kráľa Laia, zisťuje, že ho zabil on, a že je jeho synom. Veštba mu prorokovala, že zabije svojho otca a za manželku si vezme svoju matku. Preto ho nechal Lair zabiť, muž čo to mal urobiť, ho ale dal na výchovu do Korinthu. po ceste k oslobodeniu Théb od zlej Sfingy zabije neznámeho cudzinca (Laia). Mesto oslobodí a vezme si za ženu vdovu po kráľovi. Tým sa osud zavŕši, a akonáhle to vyjde najavo, Oidipus sa oslepí a odchádza z Théb.

Hlavné znaky:

Hektor – Trojský hrdina, ktorý obhajuje mestské hradby

Achilles – grécky bojovník, vodca Myrmidon

bohovia – niektorí chráni TRÓJE, iní Achájci

grécki hrdinovia – Patroklos, Agamennone, Nestor, Odysseus

trojské hrdinovia – Priamos, Aeneis

Dej:

I. spev – zobrazuje konflikt medzi Agamemnón a Achille, ktorý vzniká potom, keď Agamemnón odňal Achillovi krásnu Briseis, ako náhradu za dcéru Apollónova kňaza Chrys.

II. spev – zachytáva prípravy k boju medzi Trójanov a Achájci. Zahŕňa komplexný katalóg gréckych lodí a vodcov gréckych kmeňov.

III. spev – líči súboj Meneláa s Paridom, Paris je v súboji zranený a zachránený bohyňou Afrodity.

IV. spev – dohodnutej prímerie je porušené, pretože trójsky bojovník Pandaros zraní kopijou Meneláa.

V. spev – do bohov sa opäť zapájajú bohovia, bohyne Afrodity je zranená hrdinom Diomedi.

VI. spev – bohovia opúšťajú Tróju, hrdina Hektor sa v lyrickej pasáži lúči s manželkou a synom.

VII. spev – Hektor navrhuje súboj s ktorýmkoľvek gréckym hrdinom, žrebom je vybraný Aiás. Boj sa preruší v noci. Obe strany zvažujú mier, trojská strana navrhuje koniec vojny vrátením Heleny a ukradnutého pokladu. Paríž s týmto riešením nesúhlasí, je ochotný vrátiť poklady. Achájci nechcú taký kompromis prijať a pripravujú sa k obrane, stavajú obrannú hradbu.

VIII. spev -zachycuje druhú veľkú bitku, ktoré sa nesmú zúčastniť bohovia. Gréci sú

tlačil do svojej obrannej steny.

IX. spev – Gréci sa pokúšajú zosúladiť Achillea, ale odmieta.

X. spev – Odyseus s Diomedi sa vypraví do trójskeho tábora. Zabilo špiónov a ďalších 13 mužov a zachytili kone pre kráľa.

XI. spev – popisuje tretiu bitku, v ktorej musia Gréci nakoniec ustúpiť do obrannej steny.

XII. spev – Trojan na čele s Hektorom zdolávajú gréckou obrannú hradbu.

XIII. spev – boh Poseidón podnecuje Rieky k boju, Aiás vyzýva Hektora k súboju.

XIV. spev – Héra uspáva Dia, Hektor je omráčený kameňom vymršteným Aiantem. Trójania boli vyhnaní z gréckeho tábora.

XV. spev – Trójania prenikajú až k gréckym lodiam a chystajú sa ich zapáliť. Existuje konflikt medzi bohmi.

XVI. Spev – Achilles požičiava svoju zbroj Patroklovi, ktorý je v boji zabitý Hektorom.

XVII. spev – líči boja o Patroklovo telo a jeho odnesenie do gréckeho tábora.

XVIII. spev – Achilles sa zvedie k priateľovi, rozhodne sa pomstiť smrť Hektorovou smrťou. Achillova matka, bohyňa Thetis, mu necháva u Hefaista zhotoviť novú zbroj. Konajú sa prípravy k Patroklově pohrebu.

XIX. spev – je vyriešený jeden zo základných konfliktov – Achilleus sa na sneme zmieri s Agamemnón a pripravuje sa k odvete.

XX. spev – Zeus dáva povolenie bohom bojovať.

XXI. spev – Achilles vezme trójske vojská do rieky.

XXII. spev – smrť Hektora.

XXIII. spev – podrobnosti o Patroklově pohrebe, popis obradov, závodov v behu, hode diskom, strieľanie z luku, zápas oštepom.

XXIV. spev – zachytáva Achillevu nenávisť k nepriateľovi a túžbu po priateľovi. Achilles necháva Hektorova telo vláčiť po deväť dní okolo trójskych hradieb. Po príhovoru bohov a po Priamově výprave do gréckeho tábora vydáva za veľké výkupné otcovi Hektorova telo. Epos končí pohrebom Hectora.

The post Iliada – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.