George Orwell Archivy | StudijnySvet.sk

George Orwell (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Tue, 21 Oct 2025 03:24:02 +0000

Bol to britský spisovateľ, esejista, novinár a kritik. Jeho diela sa vyznačujú jasným, presným jazykom a zaoberajú sa sociálnou nespravodlivosťou, totalitarizmom a dôležitosťou slobody slova.

📝 Život

Narodil sa v Indii ako Eric Arthur Blair. Jeho otec pracoval pre Britskú koloniálnu správu. Detstvo prežil v Anglicku. Po absolvovaní Eton College, prestížnej strednej školy, sa rozhodol nevstúpiť na univerzitu, ale vstúpil do koloniálnej polície v Barme. Táto skúsenosť ho hlboko ovplyvnila a neskôr ju opísal v diele Barmské dni. Po piatich rokoch opustil políciu a vrátil sa do Európy, kde sa rozhodol venovať písaniu. Žil v chudobe v Paríži a Londýne, pracoval ako umývač riadu a učiteľ, čo mu poskytlo vhľad do života spodných spoločenských vrstiev. Tieto zážitky pretavil do knihy Dole a von v Paríži a Londýne. Počas Španielskej občianskej vojny sa pripojil k milíciám bojujúcim proti Francovi. Zranenie ho prinútilo vrátiť sa do Anglicka. Počas druhej svetovej vojny pracoval pre BBC a písal pre rôzne noviny a časopisy. Po vojne sa jeho zdravotný stav zhoršil a diagnostikovali mu tuberkulózu. Napriek chorobe pokračoval v písaní. Jeho najznámejšie diela, Zvieracia farma a 1984, boli vydané v tomto období. Zvieracia farma je satirická alegória na ruskú revolúciu a stalinský režim. Román 1984 predstavuje dystopickú víziu totalitnej spoločnosti, ktorá kontroluje každý aspekt ľudského života. Orwell sa stal jedným z najvplyvnejších spisovateľov 20. storočia. Jeho diela sú stále aktuálne a varujú pred nebezpečenstvami totalitarizmu a manipulácie.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jeho diela sa vyznačujú jasným, výstižným a presným jazykom. Jeho štýl je priamočiary, bez zbytočných ozdobných prvkov, zameraný na zrozumiteľnosť a presné vyjadrenie myšlienok. Často používa satiru, iróniu a alegóriu na kritiku spoločenských nedostatkov a politických systémov. Jeho diela sú preniknuté hlbokým humanizmom a obavami o osud jednotlivca v totalitnej spoločnosti. Orwell sa zameriava na témy ako sociálna nespravodlivosť, útlak, manipulácia, strata slobody a dôležitosť kritického myslenia. Jeho romány Zvieracia farma a 1984 sa stali ikonickými dielami, ktoré varujú pred nebezpečenstvami totalitarizmu a ukazujú, ako ľahko sa môže spoločnosť dostať pod kontrolu autoritárskeho režimu. Jeho eseje sa vyznačujú prenikavým intelektom, kritickým pohľadom na spoločnosť a obhajobou slobody slova. Jeho diela sú stále aktuálne a ponúkajú cenné poznatky o fungovaní moci, manipulácii a dôležitosti zachovania ľudských práv a slobôd.

👥 Literárni súčasníci

Ernest Hemingway (Starec a more), William Faulkner (Absalóm, Absalóm!), Aldous Huxley (Prekrásny nový svet), T.S. Eliot (Pustatina), Graham Greene (Sila a sláva), Virginia Woolfová (K majáku)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post George Orwell (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Zvieracia farma – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sun, 02 Feb 2025 21:08:07 +0000

Kniha: Zvieracia farma

Autor: George Orwell

Pridal(a): Veverka358

George Orwell (1903 – 1950)

George Orwell, vlastným menom Eric Arthur Blair, sa narodil v roku 1903 v Indii, ale vyrastal v Anglicku.
Študoval na prestížnej škole Eton, kde získal vzdelanie, ktoré neskôr ovplyvnilo jeho literárnu tvorbu.
Po škole pracoval ako policajt v Barme, čo výrazne ovplyvnilo jeho pohľad na kolonializmus a inšpirovalo niektoré jeho neskoršie práce.
Po návrate do Anglicka sa začal venovať novinárčine a písaniu, publikoval svoje prvé knihy zamerané na sociálne problémy a chudobu.
Politické udalosti v Európe ho silno ovplyvnili, stal sa socialistom, antifašistom a kritikom nedemokratických tendencií.
Po roku 1936 sa ako dobrovoľník zapojil do španielskej občianskej vojny na strane republikánov, čo ďalej formovalo jeho politické názory.
Druhej svetovej vojny sa nezúčastnil kvôli vlečúcej sa tuberkulóze, ale v roku 1940 začal pracovať pre BBC, kde prispieval svojimi komentármi do novín a časopisov.
V roku 1945 vydal alegorický román „Zvieracia farma“, ktorý kritizuje totalitné režimy a stal sa jedným z jeho najznámejších diel.
Tesne pred svojou smrťou v roku 1950 napísal svoj najznámejší román „1984“, ktorý sa stal klasikou dystopickej literatúry a dodnes je považovaný za jedno z najvýznamnejších diel 20. storočia.
Oženil sa dvakrát, jeho prvá manželka Eileen O’Shaughnessy zomrela v roku 1945.
Zomrel v roku 1950 na tuberkulózu vo veku 46 rokov.
Orwellove diela majú trvalý vplyv na literatúru a politickú filozofiu, jeho kritika totalitarizmu a obhajoba slobody slova sú stále aktuálne.

Autorova tvorba

Zvieracia farma, 1984 (utopický román o vláde diktatúry a zneužití moci x vyjadrenie obáv pred totalitnými praktikami)
Tulák po Paríži a Londýne
Nadýchnuť sa
Hold Katalánsku

Literárno-historické pozadie

Politická a spoločenská situácia

Román „Zvieracia farma“ bol napísaný počas druhej svetovej vojny. Orwell v ňom presne vystihuje osudy východného bloku nielen za vojny, ale aj dlho po nej, najmä v kontexte komunizmu a stalinizmu.
V roku 1945 bolo dielo v Československu zakázané kvôli komunistickému režimu.
Každodenný život bol ovplyvnený politickými a ekonomickými podmienkami, ktoré formovali spoločenské štruktúry a interakcie.
Umenie tej doby reflektovalo politické a sociálne zmeny, často slúžilo ako prostriedok kritiky a vyjadrenia nesúhlasu s režimom.
Literatúra sa vyvíjala pod vplyvom politických udalostí, autori často reagovali na totalitné praktiky a sociálne nespravodlivosti.

Science fiction

Vedeckofantastický žáner, známy tiež ako sci-fi, je umelecký žáner, ktorý sa vyznačuje výskytom špekulatívnych technológií, prírodných javov alebo doteraz neznámych foriem života. Dej sci-fi je často zasadený do vesmíru, budúcnosti alebo alternatívnej histórie.
Sci-fi je blízka fantasy, kde namiesto technológií hrá hlavnú úlohu mágia a fyzická sila. Obidva žánre sa ovplyvňujú a čiastočne prerastajú, napríklad v dielach žánru science fantasy. Za zakladateľov žánru sú považovaní Jules Verne, ktorý sa zameriaval na technickú sci-fi, a Herbert George Wells, ktorý sa venoval vplyvu technológií na človeka. Wells vo svojich dielach nastolil mnoho tém, ktoré sú základom súčasnej sci-fi, ako je kontakt s mimozemskými civilizáciami, cestovanie časom a biotechnológie.

The post Zvieracia farma – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Zvieracia farma- rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sat, 25 Jan 2025 17:30:15 +0000

Kniha: Zvieracia farma

Autor: George Orwell

Pridal(a): Stepa, Maru

George Orwell (1903 – 1950)

Sci-fi, neuvěřitelno.
Brit, vlastním jménem Eric Blair.
Pochádzal z Indie, ale celý život strávil v Anglicku (v GB novinár, v občianskej vojne v Španielsku).
Na východe dielo tajené, odsuzované.
Bol ľavicového myslenia.
Zomrel na Tuberkulózu.

Jeho tvorba:

Politická myšlienka v dielach.
Písal prózu a eseje (napr.: Uvnútri veľryby a iné eseje).
Písal tiež reportáže.
Antiutopický román: 1984 – opäť hrôzy režimu.

Absurdná literatúra/dráma

Absurdnej dráme viac sedí dráma – na javisku je to lepšie zoskutenelné.
Jazyk: nekomunikácia, nelogické, automaty na frázy.
Situácia: bezvýchodné, nepochopiteľné, absurdné → zmätok HH.
Znehodnotenie komunikácie.

Spisovatelia:

Samuel Beckett (1906 – 1989)
- Ír, odišiel do FR, učiteľ aj, novinár
Alfred Jarry (1873 – 1907)
- poviedka, nad ktorou sa nám zastavuje rozum: Kráľ Ubu
- Kráľ sa zbaví nepriateľov, je zlý. Keď sa ho chcú zbaviť, tak uteká – nový teror, bezvýchodnosť, absurdita.
Eugène Ionesco (1912 – 1994)
- Rumun, žil vo FR, prekladateľ, postavil sa proti okupácii ČSSR v r. 1968. Drámy ešte viac nesrozumiteľné, ako od Becketta
- dráma: Plešatá speváčka
Alain Robbe-Grillet – Absurdný román, antiromán
- Manifest na nový román – povedal, že by to chcelo písať inak, že je to po stáročia rovnaké
- v románe nepotrebujeme dej ani psychologické postavy, stačí dokonalý popis vecí, faktov
- anonymné, bezcharakterné postavy, nevieme o nich nič (pan K, on, oni, …)
- náhodné časové prelínanie, voľné náväznosti, nelogičnosť
- často detektívne námety – možnosť pohybu v čase
- Diela: Žiarlivosť, Guma
- Vieme, kto bude obeť – Pan Dupont. Nechá sa prehlásiť za mŕtveho, aby mu unikol, zahráva svoju smrť. Vyšetrovateľ sa jedného náhodou stretne s údajne mŕtvym Dupontom. Vyšetrovateľ nakoniec zabije Duponta → nepotrestaná vražda, stala sa akoby už dávno.
- predtým: Beat Generation – Ginsberg, Kerouac
- alegorický román, fantasy/neuvěřiteľno 1. pol. 20. st.

Rozbor diela: Zvieracia farma

Základná charakteristika:

Literárny druh: epika
Literárny žáner: novela (krátke dielo, málo postáv)
Výrazová forma: próza

Téma:

Pôvodne dobrá politická myšlienka zlyháva, pretože niektorí členovia sú zlí, využívajú situáciu k dosiahnutiu svojho.

Motívy:

Alegória je zcela zrejmá – na malom priestore Orwell zachytáva dejiny ZSSR, a to od šírenia leninskej ideológie (vystavená lebka prasaca Majora ako paródia mauzólea), cez októbrovú revolúciu až po stret Stalina s Trockým a následné vyhnanie Trockého. V podobe starého kona Boxera je zachytené pracovné nadšenie, vo stále menších prídieloch krmenia krízového hospodárstva, a celá kniha končí satirou paktu o neútočení, vojnou a následným prechodom revolučných prasiat v ich najväčších nepriateľov – ľudí. Z literárneho hľadiska je zaujímavá voľba metafory: zatiaľ čo niektoré sú pomerne očakávané (psi ako ŠtB, kôň ako dŕž, ovce ako nepremyšľujúce kus mäsa), iné naopak pomerne prekvapujú, najmä tá ústredná – neškodné prasiatá pôsobia ako vodcovia proletariátu, diktátori a pôvodcovia všetkého zla.
Ďalšou zaujímavou postavou je osel. Orwell ho berie ako autoportrét – Benjamin je cynický, nezúčastnený intelektuál, ktorý sa zapojí do deja až keď sa dotknú jeho priateľa Boxera.
Pozoruhodné je zachytenie premen revolučných nálad a postupného utajovania zo strany prasiat, a vývoj kolektívnej pamäti, umele manipulovanej prasatami, keď sa z Kulišovej hrdinstva postupne stane zbabelosť a zrada. Revolučné desatero je nahradené absurdným desaterom vyjadrujúcim nadradenosť prasiat. Príbeh je tragický. Z hľadiska zvierat k žiadnej veľkej zmene nedošlo, len sa snáď trochu zlepšila ich nálada.

Motívy režimu:

Nadradenosť jednej rasy, zbavovanie sa nepriateľov, psi ako ŠtB, naivní občania veriaci vo zmänu, klamstvá a intriky, pieseň Zvieratá Anglicka niečo ako dnešná hymna, sedem príkazov – zákony … -> všetko to je znázornené alegoricky – teda pomocou skrytého/preneseného významu.

Kompozícia:

Dielo je rozdelené do 10 kapitol
Chronologické
Časť je retrospektívna (Majorovo spomienanie na matku)

Jazyk:

Spisovný
Jednoduchý, prostý, čitateľný, postupná gradácia
Súvetie aj krátke vety
Často opakované slová (Soudruh- narážanie na komunistov)
Zvieratá sú personifikované
Vyprávač je všadeprítomný
Priama aj nepriama reč

Postavy:

Napoleon – prasa, najchytrejšie, ale najmazanejšie, podvodník, zrádkovič, pokrytec, prospěchář
Kuliš – chytré prasa, čestné, má dobré nápady
pan Jones – pôvodný majiteľ farmy, alkoholik
Boxer – kôň, najväčší dŕž, idealista, čestný, pracovitý, naivný a slepý
Pištík – prasa, pravá ruka Napoleona, klamár
Major – inteligentný kocúr, ktorý vzbúril zvieratá
Molina – kobyla, rada sa parádí mašľou, hlúpa

Čas a miesto:

Na farme pana Jonesa (v Anglicku)
Čas sa nedá rozpoznať, ale nejedná sa o dávnu minulosť.

Dej (obsah) diela:

Keď kocúr Major zomrel na Panskej farme v Anglicku, zvolal si ostatné zvieratá a povedal im o tom, ako ich ľudia na statku trápia, ako majú nedostatok jedla, ako sú otrokmi ľudí, a že musí byť revolúcia. Revolúcia nastala. Zvieratá vyhnali z farmy opileckého pana Jonesa a s ním všetkých ostatných ľudí, a prasatá ako najinteligentnejšie zvieratá sa zmocnili vedenia farmy. Nastalo obdobie Zvieracej farmy a animalizmu. Hymnou sa stala pieseň Zvieratá Anglicka, ktorá sa spievala na každej schôdzke a ich heslo bolo „štyri nohy dobré, dve špatné“. Všetci sa spojili proti ľuďom. Zvieratá stanovili Sedem príkazov, ktoré musia byť dodržané. Medzi nimi boli pravidlá o tom, že žiadne zviera nesmie zabiť iné zviera, nikto nesmie piť alkohol, všetky zvieratá sú si rovné, žiadne zviera nesmie spať v posteli, každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ, žiadne zviera nebude chodiť oblečené, … Najskôr to išlo veľmi pěkne – zvieratá boli slobodné, pracovali s chuťou a boli sobestačné. Len Moline sa nová politika príliš nepáčila. Stýskalo sa jej po tom, ako jej ľudia hladili, kŕmili cukrom a zdobili jej hrivu pentlami. Preto utiekla z farmy k ľuďom. Najchytrejšie prasatá boli Kuliš a Napoleon. Tieto dve prasatá sa stali vodcami celej farmy. Niektoré zvieratá sa naučili čítať a trochu písať, ale väčšina z nich bola veľmi hlúpa a ochotná poslúchať prasatá na slovo. Ľudia sa snažili získať farmu späť, ale zvieratá ich spoločnými silami porazili. Najstatečnejšie však bojoval Kuliš, ktorý sa vrhol priamo na pana Jonesa. Táto slávna bitka dostala názov „bitka u Kravína“ a Kuliš dostal vyznamenanie. Zvieracia farma mala byť vzorom pre celé okolie. Prasatá plánovali napríklad zaviesť elektriku. Napoleon a Kuliš sa však začali hádzať a spory boli čím ďalej viac väčšie. Kuliš chcel postaviť veterný mlyn, ale Napoleon nie. Napoleon vyhnal chudáka Kuliša a poslal na neho divoké psy, ktoré si sám vycvičil. Všetkým ostatným zvieratám napovedal klamstvá a prekrútil veľa vecí. Hlúpe zvieratá mu uverili, že Kuliš sa spolčil s ľuďmi a v bitke u Kravína sa zachoval veľmi zbabelo. Odvtedy sa na farme začali diať podivné veci a za všetko podľa prasiat mohol Kuliš, ktorý bol od začiatku revolúcie zrádkovič. Napoleon rozkázal stavať veterný mlyn a namluvil zvieratám, že to bol pôvodne jeho nápad a Kuliš mu ho ukradol. Zvieratá tvrdo pracujú a nebránia sa. Stále si myslia, že to robia pre seba a že sa budú mať lepšie, keď ho postavia. Mlyn bol postavený celkom trikrát. Raz však spadol kvôli silnému vetru a podruhé ho zničili ľudia, ktorí ho počas ďalšej bitky odpálili strelným prachom. Zvieratá majú čím ďalej horšie podmienky na život, pracujú tvrdo a majú nedostatok jedla. Pištík im predhodí čísla a štatistiky o tom, ako sa ich situácia rok od roku zlepšuje, a zvieratá mu slepo veria. Prasatá zatiaľ bývajú v dome pana Jonesa, obliekajú sa, pijú whisky a cez prostredníka Whympera obchodujú s ľuďmi – hlavne so susedmi (Frederick a Pilkington). Sú lenošní ako ľudia. Spia v posteľach, pijú alkohol a poopravujú Sedem príkazov. Zmenia napríklad to, že všetky zvieratá sú si rovné, niektoré sú si však rovnejšie, žiadne zviera nesmie piť alkohol v mierach a žiadne zviera nesmie spať v posteli s perinami. Zabíjajú ostatných zvierat za to, že boli údajne spolčené s Kulišom a za akékoľvek myšlienky proti Napoleonovi (hovorí sa mu Vodca). Tí si nechajú namluvit, že skutočné znenie Sedem príkazov už zapomneli. Najoddanlivejší pracovník je kôň Boxer, ktorého heslo je, že musí pracovať lepšie a s chuťou a že Napoleon má vždy pravdu. Pracuje však toľko, že sa predčasne vyčerpá. Nedostane sa mu dôchodku, ako mu bolo sľúbené, ale je odvezený na jatky. Zvieratá, ktoré vie čítať, to zistia, keď príde řeznícke auto. Najviac nešťastný je osel Benjamin a kobyla Lupina, ktorí boli jeho najlepší priatelia. Pištík im však napovie, že Boxera odviezli do nemocnice autem, ktoré kedysi patrilo řezníkovi, ale teraz si ho kúpil doktor. Prasatá sa naučia chodiť na dvoch nohách, prechádzajú sa medzi ostatnými zvieratami s bičom a strážia ich obrovské psy. Začínajú spolupracovať s ľuďmi a premenujú farmu späť na Panskú. S ľuďmi popíjajú a hrajú karty. Ostatné zvieratá sledujú, ako sa v dome hádajú prasatá s ľuďmi a uvedomujú si, že ich od seba už nedokáže nikto rozlíšiť. Prasatá teda vyzerajú ako ľudia.

Sedem príkazov:

Každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ.
Každý, kto chodí na štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ.
Žiadne zviera nebude chodiť oblečené.
Žiadne zviera nesmie spať v posteli.
Žiadne zviera nesmie piť alkohol.
Žiadne zviera nezabije iné zviera.
Všetky zvieratá sú si rovné.

Úryvok textu:

Nápis bol veľmi úhľadný, a až na to, že miesto pí napsal Kuliš -pí-, a jedno -s- bolo vzhuru nohami, v ňom nebola jediná chyba. Kuliš potom príkazy prečítal všetkým nahlas. Zvieratá príkazy potvrdili v naprostom súhlase a niektoré chytrejšie sa ich začali ihneď učiť nazpamäť.

„A teraz, súdruhovia,“ zvolal Kuliš, odhodiac štetec, „vzhuru na senoseč! Ukážme otázkou či môžeme mať sklizené dávno predtým, ako nám to mohol mať zosklizené pan Jones a jeho ľudia.“

Rozbor úryvku:

V prvej časti sú vyjmenované pravidlá farmy, ktoré si samé zvieratá vymysleli a napísali. Pravidlá sú napísané na stenách a pravidiel je sedem. Na začiatku úryvku je motivácia zvierat k práci, snažia sa byť lepší ako farár Jones. Napriek tomu, že sú zvieratá rovnaké, z úryvku: „, niektoré chytrejšie sa ich začali ihneď učiť nazpamäť“ vyplýva, že absolútna rovnosť nie je možná, pretože vždy sú aspoň malé rozdiely medzi jedincami.
Vyskytuje sa priama reč ako aj spojenie (senoseč)

Vlastný názor:

Táto kniha sa mi páčila. Nadchlo ma to prirovnanie ľudí k zvieratám, vďaka ktorému sa dá lepšie pochopiť, ako to v histórii vyzeralo v politike. Páči sa mi, že je dielo premyslené a plné súvislostí s komunizmom a politickou situáciou v dobe autorovho života. Obdivujem jeho nápad s farmou zvierat a myslím, že je to veľmi zaujímavá, ale zároveň aj drsná kniha.

The post Zvieracia farma- rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

1984 – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sat, 25 Jan 2025 16:52:26 +0000

Kniha: 1984

Autor: George Orwell

Pridal(a): Kvakvacek

George Orwell (1903 – 1950)

*1903 Bengálsko, +1950 Londýn.
Pravé meno Eric Arthur Blair.
Britský novinár, esejista, spisovateľ, narodený v Indii.
Ako malý sa presťahoval z Indie do Anglicka.
Vyštudoval súkromné školy.
Imperiálna polícia v Barmě.
Ako dobrovoľník sa prihlásil do Španielskej občianskej vojny.
Počas 2. svetovej vojny pracoval pre BBC.
Odpôr voči všetkým nedemokratickým tendenciám.
Bol socialistom, ale napriek tomu kritizoval komunistickú diktatúru.
Vo východnom bloku bol na zozname zakázaných autorov.
Čerpá zo svojich skúseností.

Vplyv na jeho tvorbu:

Vzrast vyspelosti techniky – hrozba.
Stalinizmus v SSSR.
2 svetové vojny.
Odsúdenie fašizmu.

Ďalšie diela:

Farma zvierat
Barmské dni
Hold Katalánsku

Všeobecne kultúrny kontext

Svetová literatúra 20. storočia, varovanie pred zdánlivo dokonalými svetmi, odhalenie, ako fungujú
Po 2. sv. vojne, studená vojna medzi USA a SSSR,
Povojnová literatúra – ideologické súperenie dvoch hl. veľmocí (USA x SSSR) – studená vojna, západná a východná sféry vplyvu, demokracia x socialistická totalita
Vznik východného (vých. Európa) a západného bloku
Trumanova doktrína – politika zadržovania komunizmu
Marshallov plán – ekonomická pomoc povojnovej Európe, komunistický blok nútený odmietnuť
Neschopnosť usporiadať povojnové N – rozdelené na dva štáty (SRN a NDR), symbolom rozdelenosti Berlínska stena
Európska integrácia – zabezpečenie bezpečnosti úzkou medzinárodnou spoluprácou, vznik jednotlivých európskych inštitúcií – spojené do Európskeho spoločenstva (1967)
Komunistický režim SSSR – prenasledovanie a likvidácia opozície (mnohokrát aj zo stried komunistov)
Smrť Stalina – povstania v NDR, Poľsku a Maďarsku – kruto potlačené
Klidná vláda N. S. Chruščova, nasleduje tvrdý režim L. I. Brežneva

Ďalšie autori:

Karel Čapek – Vojna s mlokmi
William Golding – Pán Much
Ray Bradbury – Marťanská kronika
J. R. R. Tolkien – Pán Prstenov
Jevgenij Ivanovič Zamjatin (1884 – 1937) – My, Rus, spisovateľ antiutópií. kritizoval komunizmus
Tematicky podobné dielo – Aldous Huxley – Ostrov

Rozbor diela: 1984

Vydané 1949
Literárny druh a žáner: Epika próza, antiutopický román s prvkami sci-fi

Téma:

Príbeh o živote Winstona Smithe v dystopickom, totalitnom režime

Námet:

Skúsenosti autora z Indie a Španielska, politické vzťahy v Európe
Reakcia na stalinizmus v Rusku, ľudia prestávajú myslieť, uvedomovať si iné možnosti

Kompozícia:

Rozdelené do troch častí – tie ďalej rozčlenené na kapitoly
6 nepomenovaných kapitol (pouze očíslované)
chronologické usporiadanie dej
V úvahách či monológu sa vracia do minulosti (retrospektíva)

Vyprávač:

Er-forma
Do dejiny nezasahuje, vševedúci
Vyprávačský spôsob: vyprávačský, popisný, miestami úvahový

Jazykové prostriedky:

jazyk spisovný, výnimočne hovorové prvky
monológ, dialóg, priama reč, polopriama reč, charakteristika, úryvky textov, slogany
Mnoho novotvarov a nový jazyk (newspeak), odborné výrazy
- Redukcia slov
- Zjednodušené
- Vymizí spousta slov súvisiacich s emóciami, slobodou, kritikou, inteligenciou
- Mnoho prázdnych hesiel
nový slová:
- Angsoc
  - Ideológia – anglický socializmus
  - Heslá: Vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila
- Vaporizácia
  - Zavraždenie človeka, vymazanie jeho prítomnosti, budúcnosti aj minulosti
  - Človek je vymazaný zo všetkých fotografií, článkov – akoby nikdy neexistoval
- Newspeak
  - Jazyk vytvorený ministerstvom pravdy
  - Skrátenie a vypustenie niektorých slov
- Ideozločin
  - Ide o najhrubšie porušenie zákona
  - Cokolvek, čo je proti ideológii
  - I myslenie je trestané
- Ideopolícia
  - Tajná polícia
  - Trestá všetky ideozločiny
- Bratstvo
  - Tajný spolok Emmanuela Goldsteina proti Strane
  - Nevie sa, či existuje
- 2 minúty nenávisti
  - Povinný pravidelný rituál
  - Púšťané zábery Ideozločinu, ľudia na to musia reagovať
- Strana
  - Jediná politická strana
  - Neustále všetko sleduje pomocou obrazoviek a mikrofónov
- Doublethink
  - Dvojité myslenie – schopnosť udržať dve protichodné myšlienky a veriť, že sú obe pravdivé
  - Ministerstvo lásky – mučenie, Ministerstvo pravdy – zmena minulosti

Tropy a figúry:

Metafora (pouze uši mal biele ako sneh)

3 heslá:

Vojna je mier
Sloboda je otroctvo
Nevedomosť je sila

Symbolika:

Veľký brat – je symbolom bezpečnosti a zároveň hrozby
Tiežítko, denník – symbol snahy sa opäť napojiť na minulosť, stratenú minulosť
Spievajúca žena – nádej na zmenu, vzburu proletov

Časopriestor:

Londýn – časť Oceánie
1984 – alternatívna budúcnosť (prvky sci-fi)

Postavy:

Winston Smith
- hlavný hrdina, nesúhlasí s ideológiou, premýšľa, čo predchádzalo diktatúre
Júlia
- na prvý pohľad verná členka strany, Winstonova priateľka
O‘Brian
- navenek nepriateľ strany, vo skutočnosti fanaticky verí, odhalí Winstonov a Juliin ideozločin
Goldstein
- nepriateľ a zradca strany, môže byť len neexistujúci symbol – rovnako ako Veľký Brat
Veľký Brat
- vodca strany, domnelý otec revolúcie, má vždy pravdu a nemení svoje rozhodnutia

Časopriestor:

Miesto: Londýn, Oceánia,
Čas: 1984

Dej:

Dej sa odohráva v roku 1984. Hlavným hrdinom je deväťtridsaťročný Winston Smith, úradník žijúci v Londýne, hlavnom meste Oceánie. V krajine vládne tvrdá totalita, v jej čele stojí Strana s tzv. Veľkým bratom, vyznávajúca ideológiu Angsoc. Jej hlavné heslá znejú: vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila. Obyvateľstvo sa delí na predstaviteľov Vnútornej strany, ktorí vládnu a ako jediní si užívajú dostatku a luxusu, Vonkajšej strany, ktorí pre Stranu pracujú, a chudobnú vrstvu – prolétov. Občania nemajú žiadne slobody alebo nárok na slobodné uvažovanie a musia uctievať Veľkého brata. Ich činy hliada Ideopolícia. V bytoch sú zabudované obrazovky fungujúce tiež ako kamery, ktoré nejdú vypnúť. Strana zavádza nový jazyk – newspeak, ktorý má znemožniť vyslovenie nežiadúcich myšlienok. Svet je rozdelený na tri veľmoci – Oceániu, Euráziu a Eastáziu, ktoré medzi sebou vedú neustálu vojnu.

Winston pracuje ako úradník na Ministerstve pravdy, kde opravuje dokumenty, aby odpovedali aktuálnym informáciám. Uvedomuje si, že nesúhlasí s ideológiou Strany a chce proti nej bojovať. Domnieva sa, že jeho názor zdieľa tiež O’Brien, člen Vnútornej strany. V tejto dobe sa rovnako sblíži s dievčaťom Juliou a začnú sa tajne stretávať. Sejde sa s O’Brienom, požičia si od neho knihu Emanuela Goldsteina, hlavného odporcu Strany, a Winston prisľúbi vernosť sprisahanecké organizácii Bratstvu.

Jedného dňa sú však Winston s Juliou zatknutí a poslaní do ciel na Ministerstve lásky. Winston prechádza sériou mučenia a vyslúchania, u ktorého asistuje práve O’Brien, ktorý teda vo skutočnosti stojí na strane Veľkého brata. Winston mu všetko prizná, prejde vymývaním mozgu a postupne prijíma učenie Strany a skutočne začne Veľkého brata milovať. Predstavuje si, že je zastrelený, ale stále sa nachádza v kaviarne. Nie je explicitne povedané, že zomrel – celá kniha má v sebe mnoho nezodpovedaných otázok, aby bola navodená atmosféra, toto je jedna z nich.

Termíny či pojmy:

Ministerstvo pravdy – manipulácia minulosti
Ministerstvo lásky – dohľad nad súkromím
Eurázia, Eastázia, Oceánia
Vnútorná strana (skutočne vládnu)
Vonkajšia strana (pracujú, vykonávajú vôľu štátu)
Proletariát (85% obyvateľov, menejcenní na okraji spoločnosti, relatívna sloboda)

Adaptácie:

Filmové

1954, 1956, 1984
1985 – film Brazil

Vplyv a prijatie:

Inšpirácia pre autorov sci-fi.
U nás do novembra 1989 zakázaný, v západných krajinách obrovský úspech.

The post 1984 – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Zvieracia farma – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sat, 04 Jan 2025 17:58:44 +0000

Kniha: Farma zvierat

Autor: George Orwell

Pridal(a): Kamca

Dej sa odohráva v Anglicku v 50. rokoch dvadsiateho storočia.

Román Farma zvierat je napísaný formou bájky

Román Farma zvierat z roku 1945 je skvelým alegorickým dielom anglického spisovateľa a politického vizionára George Orwella. Pomocou zvierat, ktoré vyženú z farmy ľudí a samé sa ujmú vlády, presne popísal vývoj totalitného režimu. Najlepšie sa v tejto zvieracej alegórii dá rozpoznať kritika stalinovskej diktatúry.

CHARAKTERISTIKA DIElA

Román Farma zvierat vznikal počas 2. svetovej vojny, bol vydaný v roku 1945.

Je satirickou zvieracou alegóriou, bájkou. Na živote zvierat na farme popisuje Orwell politické vzťahy v totalitnej spoločnosti. Farma je teda alegóriou totalitného štátu.

Orwell naráža predovšetkým na Stalinovu diktatúru. Presne vystihuje vývoj totalitného režimu – od nespokojnosti s pôvodnou vládou, cez revolúciu a následné opojenie z nej, mocenské boje v čele vlády a postupný úpadok a návrat k starým formám vlády, mnohokrát ešte horším.

Dej sa odohráva na statku v Anglicku, čas nie je bližšie určený.

V celom diela jasne poznávame narážky konkrétne na Stalinov absolutizmus a na komunizmus celkovo. Sú tu hlavné znaky vývoja diktátorských režimov. Je to revolúcia, potom nasledujúce opojenie z nej, neskoršie boje o moc (obviňovanie a neskoršie odstraňovanie bývalých spojencov) a nakoniec úpadok a vrátanie sa k starým formám útlaku, mnohokrát ešte daleko horším.
Stejne ako v tomto diela, bola vo skutočnosti v komunistickom Rusku (ale aj v ostatných komunistických krajinách) potláčaná znalosť histórie.
Pôvodné predsevzetia sú tiež menené. Napríklad na sedem príkazaní. Zvieratá si ich skutočne pamätali správne, ale neboli si natoliko istí, aby poznali podvod. A je otázkou, či by niečo urobili, keby to zistili. Je ťažké sa spoliehať na vlastnú pamiatku, keď všichni okolo tvrdia niečo iné.
Pravdepodobne u všetkých obvinených zvierat nie je priznanie k sabotáži pravdivé a sú k nemu donútení preto, aby bola posilnená nenávisť k nepriateľovi vodcu a aby bolo zrejmé, že za všetko môže on.

ÚSTREDNÉ POSTAVY

Pan Jones – Majiteľ Panskej farmy. K zvieratám nie je zrovna vstřícný.

Prase Major – Staré, nemocné prase, ktoré pred smrťou vyburcuje ostatných k revolúcii, vzbure proti Jonesovi. Predstaviteľ Lenina.

Prase Napoleon – Samopasovaný vodca ostatných zvierat. Vymýšľa pravidlá pre ostatných a sám sa nimi nerídi. Predstaviteľ Stalina. prase, najchytrejšie, ale najmazanejšie, podvodník, zrádzca, pokrytec, prospěchář

Prase Kuliš – Konkurent Napoleona, pretahujú sa spolu o moc. Snaží sa o modernizáciu farmy. Napoleon ho však nakoniec vyžene. Predstaviteľ Trockého. chytré prase, čestné, má dobré nápady

Psi – Vycvičení pomocníci Napoleona. Predstavujú tajnú políciu.

Ovce – Hlúpe zvieratá, ktoré len opakujú naučené frázy.

Kone – Pracujú a urobili by čokoľvek, aby farma vzkvétala. Veria, že sú si všetky zvieratá rovné.

Boxer – kôň, najväčší dříč, idealista, čestný, pracovitý
Pištík – prase, pravá ruka Napoleona, lhár

Osel Benjamin – Moc dobre chápe celú situáciu, ale nevidí spôsob jej rešenia. Znázorňuje pasívneho intelektuála.

Krkavec – Znázorňuje veriaceho, ktorý nemá v spoločnosti dôležité miesto, ale nejde sa ho zbaviť.

Slepice

Ľudia – Kapitalisti, vykorisťovatelia.

JAZYKOVÉ PROSTREDKY A STYLISTIKA

Jazyk je spisovný. Bájka obsahuje pestré popisy. Častá je priama reč a dialógy.

Vyprávanie prebieha v er-forme, je chronologické.

Bájka neobyčajného rozsahu – slabšie knihy; pestré popisy, priľahľavé výrazy, hojný výskyt priamej reči, bez archaizmov a zastaraných slov.

ZNAKY:

alegória, rysy bájky a rozprávky
kritika komunizmu
narážka na Lenina (elektrifikácia)

MYŠLIENKA DIEla:

Na začiatku môže byť sice dobrá myšlienka, ale keď sa niektorí dostanú k moci, stráca všetky zásady a snaží sa hrať len vo svoj prospech. Ide im o moc a o majetok, a toho všetkého sa snažia dosiahnuť aj „cez mŕtvoly“. Tým pádom si menia pravidlá podľa svojho. Kritika komunizmu a Sovietskeho zväzu, zvlášť ľudí, ktorí sú pri moci a zabíjajú, zneužívajú a obelhávajú ostatných. Autor predpovedal spustu udalostí v Sovietskom zväze a vo východnom bloku Európy.

MOTÍVY:

Totalizmus – obrazovo ukázaný na zvieratách, niečo ako bájka
Pieseň Zvierat Anglicka – niečo ako teraz je hymna
Sedem príkazaní – zákony…
Farma zvierat – nový názov Panskej farmy po vyhnaní majiteľa pana Jonesa

CHARAKTERISTIKA DIEla:

alegorická bájka
podáva obraz totalitnej spoločnosti (jeden druh zvierat tyranizuje iné)
kniha je obrazom despotizmu a násilia
odhaľuje a demaskuje všetky skutočnosti, ktoré k totalite vedú
kniha bola v roku 1954 zfilmovaná (má podobu animovaného príbehu – réžia Joy Batchelor a John Halas; 72 minút)
nejedná sa o úplne čistú bájku (zvieratá sa totiž proti ľuďom vzbúrili a bojovali s nimi)
rozpoznáme trefne zachytené rysy totalitných režimov (niektoré z nich však v dobe napísania diela ešte neexistovali – to svedčí o predvídavosti autora); všetko začína vzbúrou a zdánlive lepšou budúcnosťou; nastolenie nových pravidiel, ktoré zo začiatku vychádzajú (potom sa to však sváže do stereotypu); logicky sa bude chcieť niekto vyšvihnúť nahor (navzdory pravidlám, ale „pre dobro všetkých“); Orwell knihou varuje pred takouto situáciou, narážal aj na situáciu v tejdojšom SSSR (mnohí spojenci SSSR leccos dovolili a tiež mu leccos odpustili v záujme všetkých)
je jasné, že sa v podobiznách prasiat a ostatných zvierat mnohí politici videli (preto začala kniha u nás vychádzať až po roku 1989)

ALEGÓRIA VERSUS SKUTOČNOSŤ:

Šírenie Leninovej ideológie, paródia Mausolea – vystavenie lebky zomretého Majora a jej jej oslavovanie
Októbrová revolúcia v SSSR – revolúcia zvierat, vyhnanie Jonesa z farmy
Spor Stalina a Trockého, vyhnanie Trockého – Napoleon versus Kuliš, vyhnanie Kuliša z farmy
Pracovné nadšenie – postava koňa Boxera
Kríza hospodárenia boľševického režimu – stále menšie prídely žrádla
Pakt o neútočení – dohoda s ľuďmi na konci knihy
Tajná polícia – špeciálne vycvičené psy
Nepremýšľajúci dav ľudových vrstiev – ovce
OSEL AKO AUTOR
Orwell vo svojich dielach vždy angažoval postavu, ktorá mala autobiografické rysy. V tomto prípade je onou postavou osel Benjamin – najstarší obyvateľ farmy, skrytý intelektuál, cynik a morouz, ktorý sa prejaví až vtedy, keď ide o jeho priateľov.

NARÁŽKY NA TOTALITNÉ REŽIMY:

sedmero príkazaní pre zvieratá
prasatá ako vodcovia (vyvyšení jedinci)
verejné popravy (za nič za nič, zvieratá sa medzi sebou udávajú a poriadne nevie prečo a začo)
lhánie zvieratám o situácii (ty tomu slepo veria)
nový smer – animalizmus
postupný rast prísnosti, nátlaku a pravidiel
reálny obraz situácie je horší ako to, čo majú zvieratá „nakukané“ v hlavách a čomu slepo veria

OSOBNÝ NÁZOR:

kniha je veľmi presná v charakteristikách režimov
dokonale popisuje rozvoj a stupňovanie nátlaku a postupné rozmáhanie sa jedincov
Orwell bol nadčasový, dokázal perfektné popísať režim, ktorý u nás neskôr zavládol
kniha je vtipná a dokázala som sa do nej počas chvilky začítať
bavila ma, pretože popis režimu bol prevedený na zvieratá
výborná personifikácia (prasatá = vodcovia)

DĚJOVÁ LINIE

Zvieratá žijú na Panskej farme pana Jonesa ne v tých najlepších podmienkach, ale sú smierené so svojím osudom. Jedného dňa, keď sa Jones opije, sa však všetky sejdú vo stodole, kde im staré prase Major vypráva o revolúcii, ktorá má brzo prísť. Keď za pár dní zomrie, vzbúria sa zvieratá proti panu Jonesovi a vyženú ho i s ostatnými ľuďmi z farmy.

Farma je premenovaná na Zvieračiu farmu a do čela sa postaví prasatá ako najchytrejšie zvieratá. Na mocenskom vrchole sú prasatá Napoleon a Kuliš, Napoleon však plánuje samovládu. Obaja sa stále hádajú.

Na farme začne platiť nových sedem pravidiel: Každý, kto chodí po dvoch nohách, je nepriateľ. Každý, kto chodí po štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ. Žiadne zviera nebude chodiť oblečené. Žiadne zviera nebude spať v posteli. Žiadne zviera nebude piť alkohol. Žiadne zviera nezabije iné zviera. Všetky zvieratá sú si rovné. Zvieratá ich majú pre svoje blaho aj pre kolektívne blaho dodržovať. A skutočne. Najednou sa zlepší produktivita práce, zvieratá sa cítia slobodné a pracujú viac.

Situácia sa však začne obrycovať, keď sa Napoleonovi podarí zbaviť Kuliša. Pomocou svojich psov, ktoré si vycvičil k poslušnosti, proti nemu poštve ostatné zvieratá a vyžene ho z farmy. Je obratným komunikátorom a pred hlúpymi zvieratami dokáže svoje myšlienky aj činy presvedčivo obhájiť. Má tak v rukách všetku moc a dopriava výhody aj ostatným prasatám.

Uplynie rok a zvieratá sú pracou unavené, pracovné podmienky sú ešte horšie, než keď riadili farmu ľudia. Všetko, čo je na farme zlé, však Napoleon svaluje na Kuliša. Medzi zvieratami vyhľadáva so svojimi psami jeho spojencov a likviduje ich. Zvieratá si všímajú, že stanovené pravidlá nie sú niektorými dodržované, ale nikomu to nevadí. Nakoniec sa prasatá presťahujú do domu, navlečú ľudské šaty, začnú spať v postelách. Sedem pravidiel sa mení na jedno: Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.

V závere sa na farme stretávajú prasatá s okolnými farmármi. Ostatné zvieratá za oknom pozorujú ich hodovanie. Ľudia prasatá obdivujú, ako si dokázali ostatných podrobiť. Napoleon premenúva farmu zo Zvieračej na Panskú. Zvieratá pochopili, že už nie je rozdiel medzi ľuďmi a prasatami.

George Orwell

Eric Arthur Blair (25. júna 1903 Motihari, Bengálsko – 21. januára 1950 v Londýne), známejší skôr pod svojím literárnym pseudonymom George Orwell, bol britským novinárom, esejistom a spisovateľom a sympatizoval s ľavicou. Svetovú popularitu si získali jeho alegorické antiutopické romány Farma zvierat a 1984, popisujúce nehumánnosť totalitných ideológií.

– anglický prozaik a esejista
– vlastným menom Eric Arthur Blair
– narodil sa v rodine koloniálneho úradníka
– študoval v Anglicku na elitnej škole v Etonu
– niekoľko rokov pôsobil ako policajný úradník v Barmě, ale v roku 1927 odtiaľ odišiel s pocitom spoluviny za koloniálny útlak
– od roku 1930 pracoval ako novinár, publikoval pod pseudonymom a tým sa chcel rozejísť s minulosťou
– ako novinár aj ako bojovník na strane republikánov sa George Orwell zúčastnil španielskej občianskej vojny
– počas vojny pracoval pre BBC
– mal hlboké sociálne cítenie, bol ľavicového zamerania, ale nikdy nebol členom žiadnej politickej strany

Zomrel v roku 1950 na tuberkulózu.

Orwell bol vášnivým socialistom, zástançom rovnosti a sociálnej spravodlivosti a odporcom fašizmu, čo sa odrazilo v celom jeho diele.
Dodnes patrí k nevýznamnejším literárnym osobnostiam 20. storočia.
Ako satirik býva často srovnávaný s Franzom Kafkou a je označovaný za proroka našej doby.
Všeobecne je považovaný za jedného z najlepších anglických esejistov vôbec.
Kompletná zbierka jeho esejí vyšla v angličtine vo štyroch zväzkoch pod názvom ´Zobrané eseje, novinové články a korešpondencia´.

dielo

Farárova dcéra, Barmské dni, Bože chraň aspidistru, Trosečníkom v Paříži a Londýne, Jak umírají chudí, Nadechnúť sa, Cesta k wiganskému molu, Hold Katalánsku, V břiše velryby, Úpadek anglické vraždy, Obratník raka, Farma zvierat, 1984 – najslávnejší román

Svetová literatúra po 2. SV

1) Odzraz vojny a holokaustu
2) Existencializmus – obraz krízy meštianskej spoločnosti
3) Neorealizmus – objavuje sa hlavne v talianskej próze a filme, hlavne vo 40. rokoch
(režisér Federico Fellini)
=návrat k realizmu (život obyčajných ľudí, zobraziť skutočnosť)
4) tzv. Beatnici (beat generation) – vznikalo v americkej literatúre, hlavne tuláci, vysmievali sa morálke, pokrytectvu, konzumnej spoločnosti, boli veľmi výstrední, napr. Jack Kerouac
5) Nový román = antiromán; oslabenie príbehu, tradičných postáv, popis javov bez príčinných súvislostí a následností, opakovanie určitých dejových súvislostí, experiment so jazykom
6) Absurdné drama = antidráma; človek je zachytený v situácii úzkosti, osamelosti, bez moci, bez schopnosti komunikovať, stereotyp, degradácia
7) Magický realizmus = stíra hranice medzi snom, fantáziou a skutočnosťou
8) Postmodernizmus – neguje avantgardné smery a experimenty, obrací sa k tradícii
9) Literatúra sci-fi – napr. Tolkien
2. svetová vojna v próze:

DENNÍK ANNY FRANKOVEJ

GUNTER GRASS

Plechový bubon

WILLIAM STYRON

Sophiina voľba

Existencialisti:

existencializmus = filozofický smer, ktorý vychádza z myšlienok Sorena Kierkegaarda; ukazujú stav beznádeje v meznych životných situáciách

ALBERT CAMUS

Caligula

Rozhnevaní mladí muži:

– anglické hnutie 50. rokov; odpor proti pokrytectvu spoločnosti

KINGSLEY AMIS

Šťastný Jim;

JOHN OSBORN

Ohlédni sa v hneve

Beatnici:

– obdobne ako rozhnevaní mladí muži vzniká aj hnutie v Amerike – tzv. beat generation – provokácia, džezová hudba, revolta, voľný spôsob života

ALLEN GINSBERG (1926 – 1997);

Kvílenie – básnická zbierka

Zkáza Ameriky; Kadiš a iné básne

JACK KEROUAC

Na ceste

Neorealisti:

neorealizmus = umelecký smer 40. rokov; Taliansko; sociálna problematika, fašizmus;

ALBERTO MORAVIA

Rímanka

Horalka

Tvorcovia „nového románu“:

– smer francúzskej povojnovej literatúry; vznik novej románovej formy, napr. Sarrautová, Butor, Mauriac

ALLAIN ROBBE-GRILLET

Gumy

Postmodernisti a tvorcovia magického realizmu:

postmodernizmus = myšlienkový smer poslednej tretiny 20. storočia; koncepcia jedinej pravdy; zpochybnenie optimizmu historickej vývoja

UMBERTO ECO

Meno ruže

VLADIMIR VLADIMIROVIČ NABOKOV

Lolita

Tvorcovia absurdného drámy:

VÁCLAV HAVEL

SAMUEL BECKETT

Čakanie na Godota

EUGENE IONESCO

Plešatá speváčka

Človek v totalitnej spoločnosti:

GEORGE ORWELL (1903 – 1950); anglický prozaik a reportér

Farma zvierat – alegorický román, paródia diktatúry

1984 – utopický román o totalitnej diktatúre

ALEXANDR ISAJEVIČ SOLŽENICYN

Jeden deň Ivana Děnisoviča

ÚRYVOK

SEDM PRÍKAZANÍ

1. Každý, kto chodí po dvoch nohách je nepriateľ.

2. Každý, kto chodí po štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ. → Štyri nohy dobré, dve nohy lepšie.

3. Žiadne zviera nebude chodiť oblečené.

4. Žiadne zviera nebude spať v posteli (s prostěradlami).

5. Žiadne zviera nebude piť alkohol (pres mieru).

6. Žiadne zviera nezabije iné zviera (bez príčiny).

7. Všetky zvieratá sú si rovné, (ale niektoré sú si rovnejšie).

The post Zvieracia farma – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

1984 – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 10 Dec 2024 12:46:04 +0000

Kniha: 1984

Autor: George Orwell

Pridala(a): Kate

George Orwell

(*1903, †1950)
Vlastným menom Eric Arthur Blair
Esejista, novinár
Narodený v Indii, v 1 roku sa presťahoval s matkou do Anglicka – mestečko Oxfordshir – zde riečka Orwell – pseudonym
Odporník imperializmu (dobyvačná politika) – odklon k ľavici
Bojuje vo španielskej občianskej vojne, druhej svetovej vojny sa nezúčastnil
Pohyby medzi spodinou ako tulák
Zomrel na tuberkulózu
Aj keď písal knihy o diktatúrach komunistického typu, sám sa cítil byť socialistom, čo dokazuje jeho citát: „Každý riadok, ktorý som od roku 1936 napísal a ktorý stojí za zmienku, som priamo či nepriamo písal proti totalitarizmu a za demokratický socializmus, ako ho chápu“.
Orwellove knihy a eseje sa netýkajú len politiky, ale komentujú život svojej doby a zaoberajú sa sociálnymi témami. Všeobecne je považovaný za jedného z najlepších anglických esejistov.

Vlivy na jeho tvorbu

Odsúdenie fašizmu
Tulácky spôsob života
Vzrast vyspelosti techniky – hrozba
Vojna (2 svetové vojny)
Stalinizmus v ZSSR
Chudinské prostredie (Proléty) – ako mladý sa G. Orwell pochyboval v chudobných pomeroch, India, Barma, súkromná škola
Politické tendencie v Európe, celkovo spoločensky a politicky angažovaná tvorba
Neskorá tvorba (40. roky), prináša mu preslávenosť
Literárna kritika – Charlesa Dickensa a Rudyarda Kiplinga
Reportáže – čerpanie z vlastnej skúsenosti, boj proti zlej novinárine

Ďalšia autorova tvorba

Na dne v Paríži a Londýne – zážitky z doby, kedy sa pohyboval ako tulák medzi spodinou
Hold Katalánsku – pôsobenie vo Španielskej vojne
Farma zvierat – forma bájky, ukazuje politické vzťahy a vzťahy medzi ľuďmi, proti politike;
- skupinka zvierat, ktorá je nespokojená s majiteľmi farmy, a tak sa vzbúri a vyžene ľudí z farmy a zvieračatá začnú farmu viesť samé. Ich vláda sa však postupne zvrhne v tyraniu. Ide opäť o reakciu na stalinizmus v Sovietskom zväze “Všetci sú si rovní, ale niektorí sú si rovnejší”
- ZSSR – prasatá = Stalin, Lenin, Trockij

Literárne-historický kontext

obdobie po 2. svetovej vojne
svet sa rozdelil na Východ (ZSSR) a Západ (USA) – studená vojna
obrovský rozvoj technológií počas storočia vrátane vesmírnych programov, jadrovej energetiky a zbraní
Trumanova doktrína (snaha zabrániť šíreniu komunizmu)
Marshallov plán (naväzuje na doktrínu; peňažná výpomoc európskym krajinám po 2. svetovej vojne; krajiny východného bloku sú nútené odmietnuť)
v 60. rokoch Európu rozdelila takisto Berlínska stena
spoločnosť veľmi ovplyvňujú ďalšie vojnové konflikty (vojna v Kórei a Vietname) a vznikajú hnutia ako odpor proti vojne a násiliu (hippies)

Antiutopizmus

myšlienka spoločnosti, ktorá sa vyvinula špatným smerom, opak utópie), medzivojnová anglická próza, tvorba s prvkami sci-fi

Ďalší autori tohto obdobia:

- vojnová literatúra:
  - William Styron (Sofiina voľba)
- existencializmus:
  - Albert Camus (Cudzinec)
- postmoderna:
  - Umberto Eco (Meno ruže)
- absurdné drama:
  - Samuel Beckett (Čakanie na Godota)
- magický realizmus:
  - Gabriel García Márquez (Sto rokov samoty)
- neorealizmus:
  - Alberto Moravia (Horalka)
- beat generation:
  - Allen Ginsberg (Kvílenie)
- antiutópia, sci-fi:
  - Ray Bradbury (451 stupňov Fahrenheita)
  - Karel Čapek (Vojna s mlokmi)

Rozbor diela: 1984

Literárny druh

epika, antiutopistický román
utopický román (epika) – sci-fi – vedeckofantastická lit., rozmach po r. 1945
- podávajú obraz toho, aký by mohol byť dopad obrovského rozmachu technických vymožeností na osobný život človeka, neohrozí-li ho, nezničí-li sa ľudstvo samo …prenášajú svoje vízie do oblasti politickej

Doba vzniku diela

1949 (knihu písal v roku 1948)

Jazyk:

spisovný jazyk, len výnimočne hovorové výrazy
objavujú sa slogany

Hlavná myšlienka

Brilantná analýza všetkých politických systémov
Reaguje predovšetkým na stalinizmus v ZSSR + vojnová realita vo Veľkej Británii
Ľudská individualita sa stáva zločinom
Hlavná téma románu – manipulácia, kontrola
varovanie
kritika totalitných režimov
- varovanie pred totalitnou nadvládou
- potlačenie slobody jedinca
- hodnota ľudského života

Stylistická charakteristika textu

Spoločensko-politický až vedeckofantastický román
Chronologický fiktívny príbeh
Antiutópia–myšlienka fiktívnej spoločnosti, ktorá sa vyvinula špatným smerom
Spisovný jazyk; nespisovný jazyk v reči prolétov
Vymyslené výrazy

Newspeak

špeciálny jazyk
cíl – ukázať odľudštenosť, nemožnosť komunikácie medzi ľuďmi
nástroj na upevnenie myslenia, útlm emócií a citov
Slovná zásoba je obmedzená len na naprosté minimum
Výtvor Ministerstva pravdy
Má nahradiť angličtinu = oldspeak
retrospektívne prvky – spomienky na matku, Dve minúty nenávisti, doba pred revolúciou
pútavý dej, popis prostredia, autorove predstavy (politický systém, typy ľudí, sociálne pomery, technika, infraštruktúra)

Motívy:

obava z techniky, sociálna nespravodlivosť
dielo obsahuje ekonomické princípy, princípy rozloženia vlády
menenie minulosti (Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť)
doublethink, newspeak, thoughtcrime, facecrime, crimestop
beznádej a bezvýchodná situácia

OBSAH

Dej

Hlavným hrdinom tohto sci-fi románu, ktorý popisuje fiktívny svet v budúcnosti, je úradník Winston Smith. Winston žije v Londýne. Ten sa v tej dobe nachádza v krajine zvanej Oceánia. Celý svet je rozdelený na tri obrovské veľmoci – Oceániu, Euráziu a Východoáziu – ktoré spolu neustále vojujú. V Oceánii vládne hlboká diktatúra a takmer totalitný režim, ktorý je založený na uctívaní tzv. Veľkého brata. Ich oficiálna ideológia sa volá Angsoc (pôvodne anglický socializmus) a jej ústredné heslá znie: Vojna je mier; Sloboda je otroctvo; Nevedomosť je sila. Vďaka neustálej vojne je životná úroveň ľudí dosť otresná a všade vládne veľká bieda a nedostatok. Jedinou politickou stranou v krajine je tzv. Strana, jej hlavným reprezentantom je práve Veľký brat. Toho musí každý jej príslušník bezmezné milovať a ctiť. Strana neustále kontroluje a ovláda celú spoločnosť. Všade sú zabudované mikrofóny a v každom byte a kancelárii sú veľké obrazovky. Te slúžia ako kamery a nikto ich nesmie vypnúť, vďaka nim môžu byť ľudia sledovaní dvadsaťštyri hodín denne. Žiadnu vec nesmú urobiť z vlastnej vôle. Za akýkoľvek prestupok alebo len neobvyklý čin môžu byť vaporizovaní, teda zatknutí Ideopolíciou a vymazaní zo spoločnosti aj z dejín, akoby nikdy neexistovali. Každý člen Strany pracuje na niektorom z hlavných ministerstiev (lásky, hojnosti alebo mieru), ale náplň ich práce je skoro rovnaká. Buď majú za úkol meniť minulosť podľa toho, ako sa vyvíja prítomnosť a ako to vyhovuje Strane alebo prispôsobujú literatúru, filmy a prostredníctvom celú kultúru učenia strany. City ako láska, náklonnosť alebo priateľstvo sú buď zakázané, alebo silne pod kontrolou Strany. Všade vládne strach, nenávisť a udávačstvo. Udávači sú často aj malé deti, ktoré donášajú na vlastných rodičov.

I napriek neustálemu vymývaniu mozgov si vo spoločnosti nájdu aj takí, ktorí si uvedomujú, že učenie Strany a jej podanie dejín je len veľká snop lží. Medzi ne patrí aj Winston. Vie sice, že ak sa dopustí akéhokoľvek ideozločinu, čaká ho jediná smrť. Nedokáže si ale pomôcť a potajomky vyhľadáva akýkoľvek dôkaz o lživej propagande Strany. Ako prvý krok vo svojej súkromnej vzbure si začne viesť denník, čo sa v dobe, keď sa ľudia zatýkajú aj za podezrelý výraz v tvári, rovná takmer sebevražde.
V práci sa Winston spozná s mladou dievčaťom Juliou. Winston najprv Julií opovrhuje a nenávidí ju, pretože ju považuje za ukázkového člena Strany. Brzy ale zistí, že aj Julie opovrhuje režimom a dokonca sa do seba zamilujú. Láska a sexuálna túžba sú ideozločiny, preto sa musia obaja pečlivo skrývať, aj keď sú si vedomí, že ich brzy čaká istá smrť. Dokonca si u jedného starého starožitníka najmú soukromý pokoj, kde nie sú sledovaní a môžu robiť, čo chcú. Ich súkromné šťastie ale netrvá nijak dlho. Náhle zistia, že vlastne boli celú dobu pečlivo sledovaní. Obaja sú zatknutí a odvedení do cel Ministerstva lásky. Tam na nich čakajú nesnesiteľné muky, hladovanie a hrozný psychický teror. Winston pri ťažkom mučení prezradí všetko, čo vie a mnoho viac. Přeje si zomrieť, ale nemá možnosť. Cieľom jeho mučiteľov totiž nie je zabiť ho, ale zlomiť jeho vôľu a donútiť ho dobrovoľne prijať ich učenie a upriame milovať Veľkého brata. Winston do poslednej chvíle odoláva, rovnako ako všetci ostatní nakoniec ale podľahne. V okamihu vrcholnej hrôzy prestane dokonca aj milovať Julií a je zcela pokorený. Potom sa väzeň prekvapivo ocitá zpätky na slobode. Ale už to nie je ten istý človek. Setká sa ešte raz s Juliou, ktorá sa mu prizná, že ho takisto zradila. Vrcholom knihy je okamih, keď Winston pochopí, že navzdory všetkému teraz Veľkého brata doopravdy miluje. Zanedlho po tomto stretnutí je Winston vaporizovaný.

V prvej časti autor charakterizuje totalitný režim, v druhej časti sa potom Winston stretáva s Juliou a v tretej časti je Winston na Ministerstve lásky a je mučený

Ukážka:

„Pred dvoma týždňami som mal vážne chuť rozbiť ti hlavu dlažebnou kostkou. Jestli to opravdu chceš vedieť, myslel som si, že máš niečo s Ideopolíciou.“

Dievča sa vesele rozosmiala, brala to zrejme ako poklonu za vynikajúcu kamufláž.

„No ne, Ideopolícia. Tos nemyslel vážne.“

„No, snad ne presne tak. Ale to, ako vyzeráš – len to, že si mladá a svieža a zdravá, chápeš – myslel som si, že asi…“

„Myslel si, že som dobrá členka Strany. Čistá vo slovech i skutkoch. Transparenty, prúvody, heslá, hry, spoločné výlety a celý ten krám. A taky si myslel, že kedyby sa naskytla príležitosť, udala by som ťa ako ideozločinca a nechala by som ťa odpraviť?“

„Áno, tak niečo. Mladé dievčatá sú často také, vieš?“

„To robí táto zatracená vec,“ povedala, strhla si šarlátovú šerpu Antisexuálnej ligy mládeže a hodila ju na vetvu. Potom, ako by si na niečo spomenula, siahla do kapsy kombinézy a vytiahla malú tabuľku čokolády. Rozlomila ju napol a jeden kúsoček dala Winstonovi. Ešte kým si vzal, poznal podľa vône, že je to veľmi neobvyklá čokoláda. Bola tmavá a lesklá, zabalená do strieborného papiera. Normálna čokoláda bola okoralá, nahnedlá hmota, ktorá chutnala, pokiaľ sa to dalo nazvať chuťou, ako dým z horiaceho odpadu. Ale kedysi dávno ochutnal zrovna takú čokoládu, ako bol ten kúsoček, ktorý mu dala. Keď ju ucítil, vyvolala v ňom spomienku, ktorá nebola silná a znepokojujúca.

Vypraveč

er-forma, nadosobný
slohový postup: vyprávačský, popisný, úvahový aj výkladový (Goldsteinova kniha)

Postavy – Orwell sa venoval hodne myšlienkovým pochodom jednotlivých postáv, ich charakter sa vyvíja – hlavne u Winstona – z odporcu režimu sa vplyvom fyzickej aj psychickej týranie na Ministerstve lásky stáva milovník Veľkého Brata

Winston Smith– pracuje na Ministerstve pravdy, ktoré sa zaoberá falšovaním dejín, sám dejiny falšuje, ale snaží sa uchovať si pravdu vo vlastných myšlienkach, snaží sa o odboj, zamiluje sa do Julie, ale potom je chytený Ideopolíciou a psychicky aj fyzicky týraný, čo vedie k naprostému obratu -> začne milovať Veľkého Brata a zradí Julií.
Winston je úradníkom na Ministerstve pravdy, ktoré spravuje informácie, zábavu, školstvo a umenie
Veľký brat – v čele Strany, vládne veľmi tvrdou diktatúrou Oceánii, nikdy nemení svoje rozhodnutia, neomylný, všemocný, nie je isté, či existuje
Julie – 26 rokov, pracuje na výrobe románov v Oddelení literatúry, zamiluje sa do Winstona, ale zradí ho, sú chytení v úkryte, dokáže sa výborne pretvárať, aby nevzbudila podezrenie
O´Brien– člen Vnútornej strany, Winstonovi sa zdá, že smýšľa rovnako ako on, príde ho navštíviť s zámienkou vypožičania si novej verzie slovníka Newspeak, zprostredkováva obom milencov prístup k Bratrstvu, ale zradí ich, v samotnom závere Winstona mučí
Charrington – majiteľ obchodu s vetešími, prenajíma Winstonovi pokoj, ale je členom Ideopolície, práve vďaka nemu sú chytení
EmanuelGoldstein – nepriateľ ľudu, hlavná osoba Dvoch minút nenávisti, pôvodne čelný predstaviteľ Strany, dnes členom Bratrstva
Syme – pracovník Výskumného oddelenia, prepracováva Newspeak, veľa hovorí, je vaporizovaný
Parsons – Winstonov sused, hlúpy, páchnie potom, naprosto oddaný Strane, ale je takisto vaporizovaný – udá ho vlastná dcéra, keď zo spánku kričí Pryč s Veľkým Bratom

Členovia Vnútornej Strany (2%, 6 mil.ob.)

Veľký brat – v čele Strany, vládne veľmi tvrdou diktatúrou Oceánii, nikdy nemení svoje rozhodnutia, má absolutnú pravdu, nie je isté, či existuje

Angsoc – oficiálna ideológia (anglický socializmus)
heslá – Vojna je mier, Sloboda je otroctvo, Nevedomosť je sila
Strana – Kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť; kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť

Ideopolícia – vládny aparát, obviňuje z ideozločinu, sledovanie obyvateľov obrazovkami na každom kroku a odposlechmi, povinné manifestácie pre členov Strany, výchova detí podľa Angsocu (udávajú svojich rodičov z ideozločinu)

Emanuel Goldstein (Bratrstvo) – odporca režimu, kniha Teória a prax oligarchického kolektivizmu (z nej sa Winston dozvie ako svet funguje, ale nie PREČO – zostáva nezodpovedané v celom románe)

Promyšlené dielo Strany – pasca ideopolície (odstránenie mysliacich ľudí)

súdruh O´Brien – údajný vyzvedač Bratrstva vo Vnútornej Strane, predá Winstonovi Goldsteinovu knihu, potom ho vyslúcha a mučí
členovia Vonkajšej Strany – ďalej súdruzi Syme a Parsons (obvinený vlastnou dcérou)
- súdruh Winston Smith – 40 rokov, pracuje na Ministerstve pravdy (manipulovanie minulosti a úprava dokumentov), upravuje staré čísla novín, nedokáže sa ubrániť myšlienkam na minulosť (čo bolo pred vládou Strany), jediný kto neztratil rozum (fakt sú fakta – 2+2=4), nevzdáva sa myšlienkam na aktívny odboj
- súdružka Julie – mladá členka Antisexuálnej ligy, tvorí mileneckú dvojicu s Winstonom, „umí v tom chodiť“- prístup k zásobám Vnútornej Strany, presadzuje trvalú pretvárku
oba si uvedomujú, že sú mŕtvi; zatknutí a mučení (vymývanie mozgov) – zradia sa navzájom, pokorení, obrátia svoje myslenie o 180 stupňov, prepustení a milujú a ctia Veľkého brata, nemyslia!

Proletariát (85 %) – proléty= méněcenní, chudobné pomery, život=sex, pivo, štátna lotéria

Čas a priestor– celý rok 1984, začiatok v apríli, Londýn (Oceánia)

Londýn je hlavným mestom Územnej oblasti jedna, tretia najľudnatejšia provincia Oceánie
3 superštáty (Oceánia, Eurázia,Východoázia) – neustále vedú vojnu
Angsoc – oligarchický systém, pomocou ktorého strana vládne, k dosiahnutiu nadvlády používa nové techniky a vlastného nového jazyka
- toto mocenské rozdelenie vzniklo po zničujúcej jadrovej vojne v 50. rokoch
- spoločnosti v Oceánii vládne Strana – čokoľvek proti kolektívnemu mysleniu Strany je kruto trestané (ľudská individualita sa stáva zločinom)

Špeciálne teórie a princípy

Vaporizácia

Manipulácia
Totalitný systém potrebuje meniť minulosť (hmatateľné dokumenty aj ľudské spomienky)
Ministerstvo pravdy – kedykoľvek na objednávku zmení všetky záznamy o udalosti alebo človeku
Nepohodlnú osobu je možné vaporizovať = vymazať z existencie

Doublethink

Dvojité myslenie = udržanie dvoch protikladných informácií a zároveň jim pevne veriť
Ministerstvo lásky – tu sú mučiarne pre politických väzňov
Ministerstvo pravdy – zaoberá sa lhaním
Ministerstvo mieru – riadi vojnu
Ministerstvo hojnosti – má za následok hladomor

Newspeak

Jásanie nad pracou Strany, nenávidieť nepriateľa, o ničom moc nepremýšľať
Jazyk vytvorený Ministerstvom pravdy
Má nahradiť angličtinu = oldspeak
Čo menšia slovná zásoba = zabráni premýšľaniu
Všetky ľudské city, emócie presmerované na ideológiu

Ideozločin

Môže byť spáchaný aj činmi, tak i pouhými myšlienkami
Akýkoľvek zločin proti Strane
Môže byť trestaný aj smrťou

Udržovacia vojna

Vojna nie je preto, aby sa vyhrala, ale aby sa stále udržovala
Proti bohatnutiu a mysleniu ľudí
Vojna ľudí udržuje v strachu a odrazuje od emócií radosti

Citát

„VÁLKA JE MIER, SLOBODA JE OTROCTVO, NEVEDOMOSŤ JE SILA“
Kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť; kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť

Ďalšie adaptácie

1954 – prvá filmové spracovanie
1984 – Veľká Británia, réžia Michal Radford

Inšpirácia daným dielom

podobné téma: My (1920 – JevgenijemZamjatinom, Koniec civilizácie (1931 – Aldousa Huxleyho), 451 Stupňov Fahrenheita (Ray Bradbury)

KRITIKA

Dobové vnímanie diela

V ČSR oficiálne zakázaný – diela vychádzali v exilových nakladateľstvách
Považovaný za jedného z najlepších anglických esejistov
Kladná kritika, hlavne za to, že predpovedal budúcnosť v mnohých ohľadoch (nové vynálezy – televízne obrazovky) a bol si vedomý celosvetových socialistických tendencií
V Čechách bolo dielo zakázané a tak sa zprostredkovávalo pomocou kopírky a písania cez písacie stroje

PODOBNÉ DIELO

451 stupňov Fahrenheita (Ray Bradbury) – svet, kde masmédiá ovládajú ľudí, ktorí sú absolutne závislí na technike, hlavným motívom je pálenie kníh (451°F = teplota horienia papiera) – hlavný hrdina (Montag) začína taktiež pochybovať a nakoniec sa proviní tým, že uchová knihy, ktoré mal spáliť. Na rozdiel od 1984 končí optimisticky.

The post 1984 – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Zvieracia farma – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sun, 08 Dec 2024 08:55:34 +0000

Kniha: Farma zvierat

Autor: George Orwell

Pridal(a): Dom, Kamila

Eric Arthur Blair (1903 – 1950)

25. júna 1903 Motihari, Bengálsko – 21. januára 1950 v Londýne
Známejší skôr pod svojím literárnym pseudonymom George Orwell, bol britským novinárom, esejistom a spisovateľom.
Narodil sa v Indii. S matkou sa presťahoval do Anglicka. Mladý Orwell vystudoval súkromnú strednú školu a prestížny Eton College. Po roku 1936 sa Orwell ako dobrovoľník zapojil do španielskej občianskej vojny. Aj keď písal knihy o diktatúrach komunistického typu, sám sa cítil byť socialistom, čo dokazuje jeho citát: „Každou riadku, ktorú som od roku 1936 napísal a ktorá stojí za spomienku, som priamo či nepriamo písal proti totalitarizmu a za demokratický socializmus, ako ho chápem.“
Orwellove knihy a eseje sa netýkajú len politiky, ale komentujú život svojej doby a zaoberajú sa sociálnymi témami.
V komunistickom Československu bol na zozname zakázaných autorov, jeho knihy nemohli oficiálne vychádzať. Orwellove knihy v češtine vtedy vychádzali v exilových nakladateľstvách.

Ďalšie autorove diela

1984, Na dne v Paríži a Londýne, Nadechnúť sa

Vplyv na jeho dielo

Orwell sa počas pobytu spoznáva s ruským novinárom Zamjatinom, inšpiruje sa jeho tvorbou. Pozná pomery v totalitnom Rusku, na ktoré reaguje svojou tvorbou. Jeho tvorba je kritikou totalitných systémov (komunizmus, fašizmus).

Literárne-historický kontext

Doba – kniha vznikla počas 2.svetovej vojny, v roku 1945
Politická situácia – stalinizmus
r. 1945 – u nás – moci sa pomaly ujímajú komunisti, nastupuje politický tlak, preto bolo jeho dielo Farma zvierat hneď po vydávaní zakázané a začalo sa opäť vydávať až neskôr

Literárny smer

Svetová literatúra 20. storočia – tvorba s prvkami sci-fi

neskutočné svety, mimozemské civilizácie, fiktívne vízie budúcnosti a vedy, stinné stránky technického pokroku
otřesné vízie totalitnej spoločnosti, utópie (ideálny svet) a antiutópie (svet, kde je všetko zle)

Ďalšie autori doby a ich diela

a) Svetoví autori sci-fi – 20. storočie
- Isaac Asimov – Ja, robot
- Arthur C. Clarke – Vesmírna odysea
- Robert A. Heinlein – Hviezdna pechota
- Ray Bradbury – zb. Marťanská kronika
b) Českí autori sci-fi – 20. storočie
- Ludvík Souček – Cesta slepých vtákov
- Karel Čapek – R.U.R., Ze života hmyzu (podobná téma)

Rozbor: Farma zvierat (1945)

Literárna forma: próza

Literárny druh: epika

Literárny žáner: možno považovať za viac žánrov

antiutopický román – (Antiutópia je opak utópie, myšlienka fiktívnej spoločnosti, ktorá sa vyvinula zlým smerom, má základné nedostatky (totalitná forma vlády, obmedzovanie osobnej slobody) vzniknuté prehnaním jedného alebo viacerých ideologických princípov. Obyvatelia antiutopického sveta sú obvykle neskrývane utláčaní politickým systémom.
alegorická bájka – príbeh kratšieho rozsahu, zvieratá tu vystupujú ako ľudia
alegorická novela

Hlavné téma a motiv

Hlavným témou knihy je kritika komunizmu a Sovietskeho zväzu. Podrobne je vylíčený vývoj totalitných režimov – spočiatku je tu vidina pokojného súžitia zvierat, spoločná hymna Zvieratá Anglicka, potom Sedem príkazaní a následné postupné utláčanie zvierat prasatami, ktoré robili všetko len pre svoje dobro a nebrali ohľad na ťažkú prácu zvierat.
V diele ide o to, že aj keď je na začiatku dobrá myšlienka, je zničená, ak sa niektorí dostanú k moci. Robia totiž všetko len vo svoj prospech. Svojho šťastia a majetku sa snažia nabýť aj „cez mŕtvoly“. Tým pádom si menia pravidlá podľa svojho.

Jazyk

spisovný, použité aj odborné termíny (animalizmus, komplexné myslenie, apatia)
veľa slov so socialistickým zafarbením (Liga mládeže, Športový výbor)
vyskytujú sa – metafora – psy ako tajná polícia, kôň ako dříč, ovce ako nepremýšľajúce mäso, prasatá ako najchytrejšie zvieratá
archaizmy (napr. senoseč, báchorky)
slohový postup – vyprávačský a popisný
personifikácia v celom diele
priama i nepriama reč

Typy prejavov:

Priama reč v podobe dialógov medzi zvieratami a tiež nepriama reč.

Kompozícia

Dej je chronologický a ide o súvislé vyprávanie členené do kapitol.

Vyprávač

Vyprávač je anonymný a príbeh je písaný z pohľadu zvierat.
Príbeh je písaný er-formou (3. osoba) a ide o vyprávanie a popis.

Časopriestor:

Dej sa odohráva v Anglicku na vidieku v 50. rokoch 20. storočia.

Postavy

Napoleon- prasa, najchytrejšie, ale podvodník a pokrytec
Kuliš– chytré prasa s dobrými nápadmi, je čestný
Pan Jones– pôvodný majiteľ farmy, veľký alkoholik
Boxer– kôň, pracovitý, čestný, najväčší dříč
Pištík- prasa, klamár, priateľ Napoleona
Major– inteligentný kohút
Molina- kobyla, „madam“ medzi zvieratami, rada sa parádí mašľami

Dej

Dielo vypráva o docela normálnej farme, ~~zvieratá na nej netrpia zimou ani hladom~~ (Oprava: vo skutočnosti zvieratá hladom trpeli. Pan Jones prepíjal peniaze a svoju časť trávil v hospode – nestaral sa o ne dobre a často nemali dost jedla). Začne ich štváť, že musia slúžiť ľuďom, chcú pracovať len sami pre seba. Vzbudí sa revolúcia, ktorá je úspešná. Po vyhnaní ľudí sa farma premenuje na „Zvieraciu farmu“ a sú stanovené pravidlá (Sedem príkazaní), ktoré nesmú byť prekročené. Zvieratá začnú znova pracovať, ale vďaka pocitu slobody tentokrát omnoho výkonnejšie. V čele sú dve prasatá (Kuliš a Napoleon), ktoré sa stále hádajú. Keď jedno podá návrh, druhé ho zamietne, v lepšom prípade podá iný návrh. Napoleon vyhnal chudáka Kuliša a poslal na neho divoké psy, ktoré si sám vychoval. Postupne vraždí aj ostatné zvieratá. Napovedal im totiž, že za tu dobu zapomneli Sedem príkazaní. Najpracovitejšie zvieratko je Boxer, ktorý sa však predrie a je odvezený na jatky. Napoleon si vychoval ďalšie prasatá k obrazu svojmu a tí začínajú vládnuť celej farme. Začnú spolupracovať späť s ľuďmi a premenujú farmu späť na Panskú. S ľuďmi popíjajú a hrajú karty. Ostatné zvieratá ich od seba nedokážu rozoznať. Prasatá totiž vypadajú ako ľudia.

Inšpirácia

inšpiroval sa dobou stalinistického režimu a v knihe skryte naznačuje, ako funguje

Kritika a jej promeny

V dobe vydania nebola kniha príliš obľúbená a svoje docenenie získala až o pár rokov neskôr.

The post Zvieracia farma – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

1984 – čitateľský denník (rozbor knihy) (8)

Studijnysvet.sk — Tue, 11 Apr 2017 17:52:48 +0000

Kniha: 1984

Autor: George Orwell

Zaslal(a): Anet

LITERÁRNE INTERPRETÁCIA

Základné údaje o autorovi:

George Orwell (pseudonym podľa rieky Orwell) (25.6.1903 Bengálsko, Motihari – 21.1.1950 Londýn), vlastným menom Eric Arthur Blair, bol anglickým spisovateľom (esejistom) a novinárom. Pochádzal, ako neskôr povedal z „nižšej vyššej strednej triedy“, z troch detí (dve mladšie sestry) a zároveň z indickej rodiny (britská kolónia). Vyštudoval súkromnú strednú školu a Eton. Potom pracoval u polície v Indii, kde získal nenávisť k imperializmu (=> román Barmské dni, 1934). Potom sa stal novinárom, jednej chvíli sa dostal do anglickej najnižšej spol. vrstvy (=> Na dne v Paríži a Londýne, 1933). Odsudzoval nedemokratické krajiny. Zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku (=> Hold Katalánsku). Pol roka žil v Maroku, druhé sv. vojny sa nezúčastnil kvôli vleklé tuberkulóze. Roku 1940 začal pracovať pre BBC až do roku 1943. Do roku 1950, kedy umiera vo veku 47 rokov, stihol napísať jeho najznámejšie román 1984 (- kritika totalitného režimu, prvé vydanie 1949).

Pozn.: Kniha 1984 bola vybraná časopisom Time ako najvplyvnejší dielo od roku 1923.

Kontext: svetová literatúra 1918 – 1945

1) Literárna žáner: veľká epika (antiutopický román)

Námet diela:

George Orwell týmto dielom vyjadruje nesúhlas s totalitným režimom, ktorý napr. Ako stalinizmus v roku 1948 zachvátil Sovietsky zväz. Rok 1948, kedy autor dielo dokončoval je „zrkadlom“ roku 1984, kedy Orwell akoby predvídal budúcnosť a snáď aj varoval svojím dielom svet, aby nikdy nezabudol, čo je to sloboda. (viď. dnes: totalitný režim v KĽDR atď.)

2) Tematická vrstva:

Hlavné postavy:

Winston Smith – zachovával si zdravý rozum. Nebol ovplyvnený Stranou, nesúhlasil s ňou, vedel, čo je to sloboda. Kládol si otázku, či je taký sám. Nedôverčivý, samotársky, potom sa ale zoznámil s Júliou a zamiloval sa do nej.

O’Brien – príslušník Strany. Inteligentný muž, spozná, že Winston nie je presvedčený vo Stranu. Nastražil na neho pascu s Bratstvom a „knihou“.

Julie – zamilovala sa do Winstona. Stranu nenávidela, ale že by mala bojovať za slobodu, to nie. Akoby mala rada toto nebezpečenstvo. ( „Ach, máš ju? Prima“ povedala bez zvláštneho záujmu. – jedná sa o knihu Bratstva).

Dej sa odohráva roku 1984 v Londýne.

Autorský postoj:

Nezdá sa, že by autorové sympatie stáli na niečí strane. Dej je rozprávaný treťou osobou.

fabula:

Hlavný hrdina, Winston Smith, pracuje ako falšovateľ histórie. Žije v Londýne, čo je hlavné mesto územnej oblasti jedna, tretie najľudnatejšie provincie jednej z veľmocí – Oceánia (ďalšie sú Eurázie a Eastázie). Tieto tri veľmoci medzi sebou neustále bojujú o moc a vládne v nich Strana – organizácia, ktorá ovplyvňuje ľud a presviedča ho v to, čo ona práve potrebuje. Ďalšie, početnejšie zložkou všetkých krajín, sú tzv. Preletí – spodina ľudstva, ako hovorí Strana. Strana, ktorú riadi tajomný Veľký Brat, vychováva ľud už od narodenia ( „Veľký Brat ťa sleduje.“). Na každom rohu je obrazovka, ktorá človeka pozoruje 24 hodín denne. Deti sú vedené tak, aby donášal na svojich rodičov. Väčšina populácie je Stranou silne ovplyvnená, ale Winston Stranu prezrel a vie, že sloboda svet už dávno opustila. Nevie ale, či je uvedomelý sám, pretože podniknúť niečo proti Strane znamená pravdepodobne vaporizácii (= zmazanie všetkých dôkazov o existencii človeka) a následná smrť. Už len zle zmýšľať je trestné. Jedinou nádej vkladal do prelieta ( „… dve hrubé ženy sa zmocnili panvy a snažili sa ju jedna druhej vyrvať z rúk …. A predsa, aj keď to trvalo len chvíľku, ako takmer desivá sila zaznela z toho výkriku tých niekoľkých hrdiel ! Vari nemôžu niekedy takhle zařve kvôli niečomu závažnejšiemu? „)

Winston sa onedlho stretáva s dievčaťom – Juliou z práce, o ktorej si myslí, že ho chce udať na ideopolicii, na chodbe, kde mu tajne odovzdá lístok so slovami: Milujem ťa! Nakoniec sa Winston rozhodne poznaz ju lepšie a stáva sa z nich milenecký pár. Usadí sa v jednom dome na území prelieta. Neskôr sa Winston zoznámia aj s istým pánom O’Brienom, o ktorom si myslí, že zmýšľa rovnako ako on. To sa mu ale stáva osudným, pretože O’Brien sa vydáva za člena Bratstva (posledný rozumní ľudia na svete, ktorí sa chcú rozvrátiť Stranu), ale v skutočnosti je príslušníkom Strany. O’Brien mu dá knihu plnú názorov, plánov a pravidiel Bratstva. ( „Nikdy sa o Bratstvu nedozviete o mnoho viac, že existuje a že k nemu patríte.“) Jedného dňa, keď z nej číta Juliu v dome starého „prelieta“, vpadne do izby ideopolicie a zatkne obidvaja. Starý „prelieta“ bol totiž tajným členom Strany. Winston je mučený až na pokraj smrti, a je nútený uznať, že Veľký Brat má vždy pravdu, že čo povie Strana je pravda, aj keby 2 + 2 malo byť päť. Winston bojuje naozaj statočne, ale nakoniec je tak psychicky zdeptaná, že naozaj uznáva, že 2 + 2 je päť. Na to bol opäť začlenený do spoločnosti, akoby sa nič nestalo, ale Winston vedel, že jedného dňa mu znenazdajky preletí hlavou guľka, tak ako bývalo s každým, čo raz vyjadril nesúhlas so Stranou. O niekoľko dní neskôr išiel Winston chodbou. Zrazu mu blysla v tyle a so slovami na perách padol na kolená: „Milujem Veľkého Brata!“ Áno, ten Winston, ktorý si myslel, že nie je možné prevrátiť ľudské myslenie a že 2 a 2 sú vždy štyri, bol mŕtvy.

Heslo Strany:

VOJNA JE MIER

SLOBODA je otroctvo

Nevedomosť je SILA

Vo väzení stretol Winston svojho suseda:

„Si vinný?“ Spýtal sa Winston. „To sa vie, že som vinný,“ vykríkol Parsons, „snáď si nemyslíš, že Strana by zatkla niekoho nevinného?“ … zmanipulovatelnost ľudí

„Kto ťa udal?“ Spýtal sa Winston. „Moja dcérka,“ povedal Parsons. … Každopádne to dokazuje, že som ju dobre vychoval. „… Parsonse zabili, za to, že v spánku hovoril:“ Preč s Veľkým bratom! „

„Ona existuje?“ Vykríkol Winston. (fotografie). „Nie,“ povedal O’Brien. (a vyhodil fotku).

„Ale veď predsa existovala! Existuje! Ja si ju pamätám. Ty si ju pamätáš! „

„Nepamätám,“ povedal O’Brien. … ovládanie mysle druhých; nakoniec Winstona presvedčil, že žiadna fotka nikdy nebola (Winston bol totiž na mučidlách) viď. 263 – asi najlepšie pasáž v knihe (rozhovor O’Briena a polomŕtveho umučeného Winstona, vysvetlenie pochodov a myšlienok Strany)

3) Kompozičné vrstva: chronologická (v spomienkach Winstona na minulosť – retrospektívnu)

4) Jazyková vrstva:

– kniha je písaná spisovnú češtinou

– slogany, časti listov, kniha

– priama reč, dialógy ( „Julie, nespíš?“ Spýtal sa Winston)

– autor zaviedol niekoľko nových pojmov ako:

– vaporizácie (popretie existencie človeka, vymazanie jeho osobnosti z histórie a následnej prepísanie všetkých dôkazov jeho bytia, tzn. Novín, rôzne články o ňom atď. – to mal na prácu Winston)

– doublethink (alebo ak dvojaký myslenia, človek tak má v sebe udržať dve protikladné myšlienky a obom veriť. Musí to byť zámerný proces, pretože doublethink vyjadruje inreligenci, ale zároveň proces nevedomý, pretože nalhávání je neprípustné – Strana predsa nikdy neklame)

– newspeak (umelo vytvorený jazyk za účelom potlačenia ľudských emócií; cieľom je zjednodušiť jazyk tak, aby nebolo možné vyjadriť zlé myšlienky)

– ideozločin (zločin zlého zmýšľania; s rozšírením newspeaku by bolo nemožné spáchať ideozločin)

– udržiavacia vojna (nekonečná vojna medzi troma mocnosťami bola vedená preto, aby v ľuďoch vyvolávala strach, aby neboli schopní premýšľať o veciach pre Stranu nebezpečných a aby nebohatli)

Vlastné názor:

Kniha sa mi v celku páčila, zvlášť psychologické pochody člena Strany O’Briena pri obhajovaní a vysvetľovaní myšlienok Strany Winstnovi, ktorého chcel prevrátiť na vieru vo Veľkého Brata. Na druhú stranu, mám radšej oddychovou literatúru, u ktorej nemusím moc premýšľať. 🙂

The post 1984 – čitateľský denník (rozbor knihy) (8) appeared first on StudijnySvet.sk.

1984 – čitateľský denník (rozbor knihy) (7)

Studijnysvet.sk — Tue, 11 Apr 2017 17:33:04 +0000

Kniha: 1984

Autor: George Orwell

Zaslal(a): Ellie

O autorovi:

George Orwell, vlastným menom Eric Arthur Blair, sa narodil v roku 1903 v Indii a zomrel 1950 v Londýne. Bol slávny novinár, esejista a spisovateľ.
Orwell sa narodil v Indii, ktorá tou dobou spadala pod Britské Impérium, ale už ako jednoročný sa dostal do Anglicka, kde vyrastal s matkou v blízkosti riečky Orwell- odtiaľto jeho pseudonym. Vyštudoval prestížnu strednú školu, ale vysokú mu rodičia nemohli zaplatiť a tak šiel pracovať pre Indickú imperiálnej polícii v vtedajšej Britskej Indii. Tu začala jeho nenávisť k imperializmu (kniha Barmské dni-vydané až 1934).
V roku 1927 sa vrátil do Anglicka a pracoval ako novinár, žil s chudobou na ulici (Kniha Na dne v Paríži a v Londýne) a nakoniec sa stáva socialistom a antifašistov, ktoré otvorene kritizuje vo svojich článkoch. V roku 1936 sa zúčastňuje Španielskej občianskej vojny, avšak druhej svetovej vojny sa už nezúčastnil kvôli tuberkulóze, ktoré nakoniec v roku 1950 podľahol. Tesne pred svojou smrťou však ešte stihol vydať svoje najznámejšie dielo 1984.
Diela: Farma zvierat (1946) a 1984 (1949); ďalej potom Nadýchnuť sa, Farářová dcéra, Barmské dni …

O diele:

Napísané v roku 1949. Kniha je antiutopickým dielom, vydaným na konci roka 1949 v Londýne. Dielo opisuje fungovanie v absolútne totalitnom štáte, kde sa slobodné myslenie stáva trestné. V knihe sa premieta autorovo ľavicové zmýšľanie a odpor k totalitným režimom (hlavne potom leninizmu v ZSSR). Čerpá sa svojich skúseností a spomienok a snaží sa do knihy premietnuť, kam až môže situácia zájsť, ak nenastane zmena. Asi najväčšiu slávu zažila kniha v 80. rokoch, keď sa stala jednou z najvydávanejších kníh aj napriek tomu, že bola režimom zakázaná. Ľudia ju tajne šírili cez kopirák a pri troche šťastia cez šablónu. Ani dnes nie je ľahké ju zohnať, pretože každý dotlač je okamžite ľuďmi rozobraný. Kniha bola zaradená medzi najčítanejších a najvplyvnejšie knihy 20. storočia.

Obsah:

Hlavným hrdinom románu 1984 je Winston, člen vonkajšej Strany v Oceánii, ktorého prácou je prepisovanie minulosti tak, aby to zodpovedalo súčasnej ideológiu. Jedného dňa začne Winston uvažovať, či je v Oceánii všetko v poriadku a dostane spontánny nápad, že si začne písať denník. To samo o sebe bol Ideozločin, at už by onen denník napísal alebo nie. Najprv tápe a nevie čo písať a komu tento denník píše, ale potom sa rozhodne, že ho venuje O’Brian, o ktorom má pocit, že je tiež proti Strane. Celou knihou sa tiež prepletá príbeh Winstona a Júlia, z ktorých sa stanú milenci, čím si podpísali ortieľ smrti, keby sa na to prišlo. Tajne sa schádzajú a tajne verí v prevrat. Raz je osloví O’Brian a zasvätí ich do odboja proti Strane. Obaja mu sľúbi vernosť, ale neskôr sú chytení a zisťujú, že boli vlastne celý čas sledovaní Ideopolocií a že aj O’Brian je jej súčasťou. Obaja sú poslaní na Ministerstvo lásky, kde sú mučení a najrôznejšími taktikami převychování, kým nestratí sami seba a nezačnú milovať Veľkého brata. To sa Strane nakoniec povedie a Winston umiera s pocitom lásky k Veľkému bratovi.

Charakter postáv:

Winston: Je ústrednou postavou knihy. V hlave sa mu zrodí myšlienka písať si denník (ideozločin) a postupne zisťuje, ako to v jeho krajine vlastne chodí. Stáva sa pre stranu nebezpečný, pretože prejavuje známky individuálneho myslenia.
Julie: Členka strany, ktorá sa rovnako ako Winston zapletie do bojkotu proti strane. Na oko jasá s davom, ale vnútri porušuje takmer všetky pravidlá.
O’Brien: Človek, ktorý je ukážkovým príkladom človeka ovládajúceho doublething. Je krutý a neľudský a predsa je samotnou obeťou obdivovaný pre svoj dokonalý charakter a ľudskosť.
Veľký brat: Je absolútna diktátor, ktorého cieľom je držať krajinu v trvalej vojne, aby ľudia mali stále strach a nemysleli na radovánky.
Strana: Strana stráži každý krok a každú myšlienku, k tomu jej dopomáhajú snímača vo všetkých obrazovkách v krajine, vďaka ktorým vás môžu sledovať aj doma, a tiež donášači, ktorých je veľa, hlavne medzi deťmi, ktorí sú už od mala vychovávaní stranou a uviedli svoje by aj vlastní rodičia.

Obdobie / smer: Anglická literatúra 20.století

O obdobie: Doba, v ktorej sa svet ešte len spamätáva z vojny, ktorá je ešte veľmi nedávna, čo sa odráža samozrejme aj v literatúre.

Súčasníci autora: Edward Morgan Forster, David Herbert Lawcence, Graham Greene, William Golding

Kto ovplyvnil autora / koho ovplyvnil autor? Autor bol ovplyvnený predovšetkým dobou v ktorej žil a on sám ovplyvnil hŕbu ľudí v čase následnej (okolo 89), keď boli jeho knihy jedny z najčítanejších a nerozšiřovanějších.

Jazykové prostriedky:
Vaporizácie: Totálna vymazanie človeka zo sveta. Zničenie všetkých záznamov o tom, že onen človek kedy existoval.

Doublethink: Čiže dvojaký myslenia. Človek verí dvoma pravdám naraz aj napriek tomu, že sa ony dve pravdy vzájomne vylučujú. Doublethink slúži ku kontrole myslenia. Človek, ktorý ovládne doublethink potom veria všetkému, čo u Strana povie aj napriek tomu, že je to v rozpore s jeho rozumom. Strana predsa nikdy neklame.

Newspeak – jazyk, ktorý nahradí bežnú angličtinu. Jediný jazyk, ktorého slovná zásoba sa z roka na rok zmenšuje. Napríklad v Neawspeaku neexistujú protiklady, synonymá atď. Nie je to predsa potrebné. Prečo by malo existovať slovo sloboda, keď jeho podstata neexistuje.

Ideozločin- Zločin možno spáchať nielen činmi, ale aj obyčajnou myšlienkou, ktorá je namierená proti Strane. Ideozločin je trestaný smrťou. V boji proti nemu pomáha aj newspeak, pretože ten už nebude obsahovať žiadne slová, z ktorých by mohol v ľudskej hlave vzniknúť nekalý úmysel proti strane. Ľudia toho skrátka nebudú schopní.

Poznámky:

„Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť, kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť“

The post 1984 – čitateľský denník (rozbor knihy) (7) appeared first on StudijnySvet.sk.

1984 – čitateľský denník (rozbor knihy) (6)

Studijnysvet.sk — Tue, 11 Apr 2017 17:20:03 +0000

Kniha: 1984

Autor: George Orwell

Zaslal(a): Ivet

George Orwell, vlastným menom Eric Artur Blair, sa narodil v Indii, však vyrastal v Anglicku v meste Oxfordshire, ktorým preteká rieka Orwell. Práve podľa rieky teda zvolil Blair svoje umelecké meno. Orwell najprv pracoval ako príslušník Indickej imperiálnej polície a potom, čo sa znovu vrátil do Anglicka, sa stal novinárom a esejistom. Orwell sa zaujímal o politiku a svetový vývoj, takže postupne sa z neho stal priaznivec rovnosti, oddaný socialista a zarytý odporca fašizmu.

Okrem románu 1984 patrí k jeho najznámejším dielam bájka Farma zvierat, symbolizujúce totalitný spoločnosť. V tomto diele vystupujú zvieratá ako ľudia a majú pritom typické ľudské vlastnosti. Nielen v románe 1984, ale aj v diele Farma zvierat ukázal Orwell svoju schopnosť odhadnúť budúcnosť, svetový vývoj a nástup totalitných politických režimov (fašistického i komunistického).

Román 1984, ktorý napísal Orwell v skutočnosti v roku 1948, je vynikajúci knihou, ktorá ma veľmi oslovila. Román 1984 vyšiel rok pred Orwellovho smrťou, ale práve toto dielo zabezpečilo Orwell nesmrteľnosť. Hoci sa jedná o román o štandardnej dĺžke, je táto kniha veľmi čitateľná, pútavo a čitateľa rýchlo vtiahne do deja. Pri čítaní tejto knihy som navyše veľmi často s prekvapením zisťoval, že Orwell dokázal až neuveriteľne presne odhadnúť už po skončení druhej svetovej vojny to, v akom stave sa bude nachádzať komunistický Sovietsky zväz a celý východný blok za takmer štyridsať rokov.

George Orwell teda vo svojom románe 1984 líči príbeh hlavného hrdinu Wintona Smitha, ktorý je obyvateľom jednej z troch svetových veľmocí – Oceánia. V nej vládne jedna politická strana, ktorá sa chová vo svojom panovania úplne absolutisticky. Na čele strany a štátu stojí Veľký brat (Big Brother – jeho zmysel sa stal inšpiráciou pre názov televíznych súťaží, v ktorých sa účastníci nechajú zavrieť do domu a pri bežných činnostiach a životných situáciách sú permanentne sledovaní televíznymi kamerami).

Správanie ústredné politické strany aj Veľkého brata dovádza Orwell v Oceánii až do absurdných situácií, nemožno však vopred vylúčiť, že by sa nemohli v totalitných systémoch skutočne stať, lebo totalita často stoja na hranici absurdnosti a uveriteľnosti, avšak ľudia v nej žijúci si toto neuvedomujú. To je napokon aj prípad mnohých občanov, ktorí žijú v Oceánii.

Winton Smith je iný a systému tak, ako ho strana nastavila, neverí. Smith je pre štát i stranu nebezpečný, pretože je schopný kritického myslenia a nemá strach. Čím ďalej častejšie a intenzívnejšie si preto Smith uvedomuje, že žije v policajnom štáte, kedy nie je slobodný a všetka jeho činnosť je pod dohľadom.

Aby sa nestal jedným z väčšiny už prispôsobených a so situáciou v Oceánii zmierených občanov, začne si Smith viesť denník a vnútorne bojovať s politickým režimom a usporiadaním. Jeho boj je však márny. Následne sa Smith zamiluje ai láska prispeje k tomu, že sa stáva odborárom proti režimu.

Jeho aktivita je však stranou zaznamenaná, pretože aktívna odborárska činnosť nemôže zostať strane ani Veľkému bratovi dlho utajená. Je obvinený z plánovania štátneho prevratu, a preto je zatknutý a následne uväznený. Strane sa však nehodí jeho smrť. Naopak potrebuje, aby sa z neho stal konformný človek, ktorý nebude poburovať a zmieri sa s tým, ako je Oceánie stranou vedená. Z väzenia vychádza úplne nový Winton Smith, ktorý nevydržal dlhé mučenie a útrapy a režimu i strane sa podvolil. Zo Smitha sa stáva pokojný a usporiadaný občan, ktorý je vďačný za bežné materiálne statky. Už netúži po slobode, po zničení cenzúry a po likvidácii strany i Veľkého brata.

Orwell si napriek tomu, že bol oddaným priaznivcom socializmu, dokázal jasne a zreteľne uvedomiť, ako môže komunizmus pod vedenom diktátorov nakoniec ubližovať ľuďom. Snaha pomôcť robotníckej triede pred nástrahami kapitalistov bola len zásterou pre potlačenie slobody a ľudských práv. Román 1984 je nadčasový, pretože poučenie z neho plynúce je trvalé. A to v tom zmysle, že ak sa ľudia zmieri s politickým režimom, začnú sa ho postupne báť a nakoniec sa zmieri aj s tým, že jedna politická strana je okráda o slobodu, slobodné médiá i občianske práva.

The post 1984 – čitateľský denník (rozbor knihy) (6) appeared first on StudijnySvet.sk.