📝 Život

Narodil sa v Dubline v Írsku v rodine obchodníka s obilím. Jeho otec bol alkoholik a rodina žila v chudobe. Vzdelanie získaval prevažne samoštúdiom, čítal širokú škálu literatúry a navštevoval galérie a koncerty. Ako pätnásťročný začal pracovať ako úradník. Neskôr sa presťahoval do Londýna, kde sa venoval písaniu a živil sa ako hudobný a literárny kritik. Spočiatku sa venoval písaniu románov, no neúspešne. Až neskôr sa začal venovať dráme, kde dosiahol svetový úspech. Jeho hry sa vyznačujú vtipom, satirou a kritickým pohľadom na spoločnosť. Zaujímal sa o socializmus a feminizmus, témy, ktoré sa často objavovali aj v jeho dielach. Jeho hry boli preložené do mnohých jazykov a dodnes sa hrajú na divadelných scénach po celom svete. Aktívne sa zapájal do spoločenského diania, verejne vystupoval proti vojne a za sociálnu spravodlivosť. Jeho životné názory boli často kontroverzné a vyvolávali búrlivé diskusie. V neskoršom období života sa stal vegetariánom a obhajcom práv zvierat. Preslávil sa aj svojimi vtipnými a duchaplnými výrokmi. Zaujímal sa o jazyky a hovoril plynule anglicky, francúzsky a nemecky. Napriek svojmu literárnemu úspechu zostal skromným človekom. Bol známy svojou štedrosťou a podporoval mladých umelcov. Dožil sa vysokého veku a zomrel na svojom panstve v Anglicku. Jeho smrť bola vnímaná ako veľká strata pre svetovú literatúru.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Shaw bol majstrom paradoxu a irónie, jeho hry sú plné vtipu a slovnej hravosti. Vyznačujú sa brilantnými dialógmi a intelektuálnou hĺbkou. Jeho postavy sú často excentrické a provokatívne, no zároveň ľudské a uveriteľné. Zaujímal sa o spoločenské problémy svojej doby a vo svojich dielach sa venoval témam ako chudoba, nerovnosť, pokrytectvo a náboženstvo. Jeho hry sú zároveň kritikou konvencií a morálky viktoriánskej éry. Shaw vo svojich hrách využíval tzv. „diskusia drámu“, kde prostredníctvom dialógov medzi postavami predstavuje rôzne názory a pohľady na daný problém. Jeho literárny štýl je charakteristický jasnosťou, precíznosťou a eleganciou. Jazyk jeho hier je živý a dynamický, plný vtipov a irónie. Shawova tvorba mala veľký vplyv na rozvoj moderného divadla. Jeho hry sú stále aktuálne a podnecujú k zamysleniu nad spoločenskými problémami a ľudskou existenciou.

👥 Literárni súčasníci

Joseph Conrad (Lord Jim, Srdce temnoty), Henry James (Portrét dámy, Turn of the Screw – Skrutka sa obracia), Thomas Hardy (Ďaleko od hlučného davu, Tess z rodu d’Urbervilleovcov), H. G. Wells (Vojna svetov, Stroj času), Rudyard Kipling (Kniha džunglí, Kim).

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post George Bernard Shaw (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Pygmalion

Autor:  George Bernard Shaw

Pridal(a): cstucco, Petra7721

George Bernard Shaw

• anglický literát írskeho pôvodu
• literárny kritik a vodcovská osobnosť svetového dramatu v 20. storočí.
• pochádzal zo zchudlej protestantskej rodiny
• pisal o kontroverzných témach, rád popichoval spoločnosť, odsudzoval Marxove myšlienky
• neutiešené hry – veľmi jízlivé a kritické
• v roku 1925 získal Nobelovu cenu za literatúru.
• považovaný za druhého najvýznamnejšieho anglického dramatika (po Shakespearovi)

Diela autora:

• hry utiešené (Pygmalion) a hry neutiešené (Živnosť pani Warrenovej)
• Domy pána Sartoria (dráma, neutiešené), Svätá Jana (historické dráma)

Literárne historický kontext

• polovica 20. storočia, anglický realizmus
• zobrazenie skutočnosti a jej kritické poznávanie
• ľudia prechádzajú šokom po 1. svetovej vojne
• rozvoj priemyselnej revolúcie, hospodársky vzostup

Autorovi súčasníci:

• Romain Rolland – Peter a Lucia, Nikolaj Vasilievič Gogoľ – Revizor, Moliere – Tartuffe, John Galsworthy – Sága rodu Forsytových, Eugene O’Neill – Smutok sluší Elektre

Rozbor diela: Pygmalion

Literárny druh: dráma (divadelná hra)

Literárny žáner: satirická komédia

Hlavná téma/námet

• Láska, odlišnosť spoločenských vrstiev a autorov názor na ne (monológ Lízinho otca), spoločenské predsudky, spoločenské zaradenie neurčuje kvalitu človeka.
• Svojím námetom odkazuje na príbeh z Ovidiových Premen. Sochár Pygmalion v ňom vytvoril sochu krásnej dievčiny, zamíľoval sa do nej a jeho láska v nej prebudila život. Dievčina jeho lásku tiež opätovala.
• Shaw tu naráža na problematiku spoločenských vrstiev a tiež na to, ako je ťažké preniesť sa z nižšej vrstvy do vyššej. Život spodiny a smetánky od seba oddeľuje oveľa viac ako len finančná situácia.
• Pygmalion nie je len drámou o ľudskej emancipácii, bojuje tiež proti ľudským predsudkom a spoločenským konvenciám.

Kompozícia:

• Chronologická
• 5 dejstiev + doslov (dokreslenie osudu postáv)
  • Dodatočne je pripojený aj epilóg a niekoľko scén, ktoré vyprávajú ďalšie osudy Lízy a Freddyho (ich súžitie, otvorenie kvietinárstva a vzťah k Higginsovi).

Jazyk:

• Spisovný aj nespisovný, vulgarizmy
• Dôležitým prvkom je irónia
• Veľká časť venovaná scénickým poznámkam
• Kontrast medzi rečou ľudí z „nižších“ vrstiev a ľudí z „vyšších“ vrstiev (neprirozené meštianske prostredie X bezprostredná citlivá dievčina)
• Keďže ide o divadelnú hru, dej je tu skôr útržkovitý a málo rozsiahly. Jadro tvoria dialógy. Pred samotným dialógom vždy nájdeme krátky úvod do deja. 

Časopriestor

• Dej sa odohráva v Londýne (Anglicko) na začiatku 20. storočia a je chronologicky radený.

Hlavné postavy

• Elizabeth Doolittlová = Líza
  • pouličná kvietinárka; hovorí aj správa sa celkom ako hrubiánka, nie je sa však čomu diviť, vyrastala v chudobných pomeroch, ale morálne prevyšuje panstvo. Jej premena nie je výsledkom prevechovy, ale sebauvedomenia.
  • je veľmi citlivá, túži po špetke uznania od ostatných
  • dostáva sa do konfliktov s Higginsom (Líza citovo založená, Higgins nikoliv)
• Henry Higgins
  • postarší profesor fonetiky; starý mládenec, ktorý svoju prácu priamo zbožňuje – pozná pôvod každého s presnosťou na metre
  • všetko ostatné je pre neho nepodstatné; keby nemal hospodyniu, sám by sa o seba nepostaral, je roztiahnutý a vznietlivý; nemá príliš rád vysokú spoločnosť, ich mravy sa mu hnusia
  • pôsobí na mňa ako egoista, veľa vecí si berie až príliš osobne
• plukovník Pickering
  • Higginsov priateľ; pravý džentlmen; starý mládenec; expert na indické jazyky
  • na rozdiel od Higginse sa zaujíma aj o city človeka
• Higginsova matka
  • syn k nej vzhlíža; má v nej ideály, ako má vyzerať žena
  • noblesná dáma s vybranými mravmi a vytrieňeným vkusom, múdra
• pani Pearceová
  • slúžka pána Higginse, obetavá, milá
• Ďalšie postavy: Freddy, Lízin otec, návšteva pani Higginsovej, Nepomuk

Dejová linka

V Shawovej hre nájdeme profesora fonetiky Henryho Higginse, starého mládenca, ktorý so svojím priateľom plukovníkom Peckeringom uzatvorí sázku, že sa mu podarí z pouličnej predavačky kvietin urobiť dámu nielen správaním, ale predovšetkým spôsobom reči. V kultivovanom prostredí sa z primitívneho dievčaťa Lízy Doolittlovej skutočne stane vychovaná a bystrá dievčina, ktorá okúzlila svoje okolie tak, že nikto nepochybuje o jej urodenom pôvode. Tým však nastáva komplikácia – Líza sa už nemôže vrátiť k svojmu niekdajšiemu zamestnaniu a profesor Higgins už nemá záujem o jej ďalší osud. Lízy sa ujíma Higginsova matka. Nakoniec sa však do nej zamiluje chudobný mladík Fredy Eynsford-Hill, ktorému dá Líza prednosť pred Higginsom, ktorý by ju tiež rád získal.

Jazyk je využitý ako rozlišujúci a charakterizujúci prvok. V knihe narazíme na vtipné dialógy, iróniu aj jízlivosť. Jazyková komika a komediálna účinnosť zabezpečili hre trvalú životnosť. V knihe je používaný prevažne spisovný jazyk (Pickering, precízna výslovnosť Higginse), ako je v príbehu z „fonetického“ prostredia možné očakávať. Výnimku tvoria Líza a jej otec, ktorí na začiatku príbehu používajú londýnske nárečie (cockney). V knihe nie sú patrné žiadne dlhšie suvety, okrem predmluvy a doslovu. Postavy sa vyjadrujú jasne a stručne, presne tak, ako v bežnej reči.

Na motívy tohto románu bol vytvorený najúspešnejší muzikál všetkých dôb a v zápätí aj film – MY FAIR LADY. Film brzo po premiére vydelal dvojnásobok výrobných nákladov. Napriek výpravnosti a speváckej zložke si zachoval satirický náboj divadelnej hry.

Týmto dielom sa tiež inšpiroval Vladislav Vančura vo svojej komédii JOSEFÍNA. Tam sa však profesor z konzervatória snaží urobiť z mladého dievčaťa speváčku.

The post Pygmalion – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Pygmalion

Autor: George Bernard Shaw

Pridal(a): Brendy

Obecná charakteristika

druh: drama

žáner: komédia (romantická hra)

Tematická výstavba

námět: hra rieši problematiku ženskej emancipácie a v širšom kontexte otázku ľudskej dôstojnosti, kritika anglických konvencií, falošnej morálky a meštiackej spoločnosti

miesto dej: Anglicko (Londýn)

doba dej: začiatok 20. storočia

Postavy:

• Líza Doolittlová – prostorieká pouličná kvietinárka, ktorá vyrastala v chudobných pomeroch; naprosto prirodzená, pôvabná a bystrá, bude prevychovaná p. Higginsem, vezme si Freddyho
• Henry Higgins – postarší profesor fonetiky, ktorého koníček sa stal obživou – miluje svoju prácu; jeho správanie je miestami hrubé až arogantné; má veľký záujem a nadšenie pre vedu, vsadí sa so svojím priateľom Pickeringom, že z Lízy do 6 mesiacov urobí dámu
• plukovník Pickering – Higginsov priateľ, ktorý je expertom na indické jazyky; správa sa ako pravý džentlmen a na rozdiel od svojho priateľa sa zaujíma o city človeka, stará sa o Lízu počas sázky
• pani Pearceová – hospodyně v dome pana Higginse; milá, starostlivá a svojho pána veľmi dobre pozná, stará sa o Lízu
• Alfréd Doolittle – otec Lízy; pracuje ako popolár a má rovnaký slovník ako jeho dcéra; jeho záľubou je pitie
• Freddy Eynsford-Hill – nesmelý mladík; syn pani Hillovej; zamilovaný do Lízy; sám by sa neuživil
• Klára Eynsford-Hillová – mladá energetická dievčina, trochu „přidrzlá“
• pani Higginsová – matka Henryho; veľmi milá a starostlivá dáma; Lízu si veľmi obľúbila a pomáha jej

Myšlienky

–     autor chcel poukázať na odlišnosti spoločenských vrstiev nielen v správaní, ale aj v jazyku

–     zároveň však poukazuje na to, že človek z nižšej vrstvy dokáže vyrovnať ľuďom z vrstvy vyššej

–     pomocou irónie vystavil kritike zlé vlastnosti ľudí, spoločenské konvencie a predsudky, ktoré považuje za hlúpe a nebezpečné

Jazyková výstavba

–     písaná formou dialógov, výstižné charakteristiky postáv

–     jazyk: hovorový, jednoduchý, chvíľami až nespisovný, knižný

–     dôležitá je jazyková komika (najdôležitejším prvkom je irónia)

–     v texte je veľká časť venovaná scénickým poznámkam, nielen na začiatku dejstva, ale aj počas neho, objavujú sa dlhé pasáže s vysvetlivkami, čo a prečo kto robí

Kompozičná výstavba

–     chronologická kompozícia

–     vyústenie jednotlivých situácií odporuje všeobecnému predpokladu (najvýraznejšie vo závere hry, ktorý môžeme označiť ako happy end, ale len zdanlivý, falošný)

–     dielo o 5 dejstvách + doslov, v ktorom sú dokreslené osudy jednotlivých postáv

Zaradenie autora, znaky obdobia

–     drama 1. pol. 20. storočia

–     realizmus (z latinčiny = večný, skutočný)

• ide sa o metódu zobrazenia skutočnosti a jej kritického poznávania, požiadavka objektivity, používajú sa nové výrazové prostriedky (nárečia, archaizmy), kladený dôraz na prehľadnú kompozíciu, literárny hrdina sa vyvíja

Autori, ktorí tvorili v rovnakej dobe

Bertolt Brecht (Matka kuráž a jej deti), Eugene O’Neill (Smutek sluší Elektre), Romain Rolland, John Galsworthy (Sága rodu Forsytov)

Vlivy na tvorbu

–     inšpiráciu našiel v Ovidiových Premenách: poukazuje na príbeh o Pygmalionovi, ktorý vytvoril sochu krásnej dievčiny, do ktorej sa zamiloval, svojou láskou kameň oživil, dievčina mu lásku opätovala

Kritika a vplyv diela

–     k popularite románu prispela jeho muzikálová verzia My Fair Lady (1956), ďalej pak 3x sfilmovaná

–     kritiky však pobúrilo jeho návšteva ZSSR a jeho nekritický obdiv Stalina

–     inšpiráciou pre Vladislava Vančuru v komédii Josefína

Spoločensko-historické pozadie

–     rozmach a dokončovanie priemyselnej revolúcie, hospodársky vzostup, aplikácia poznatkov v praxi

–     odraz 1. SV, oslabenie nemeckej moci

Porovnanie

–     hlavná hrdinka žena: W. Styron: Sophiina voľba, A. Moravia: Horalka, V. Vančura: Markéta Lazarová

–     kritika anglickej spoločnosti: O. Wilde: Jak je dôležité maťi Filipa, Obraz Doriana Graya

Obsah

Profesor Higgins pred divadlom počuje hroznú angličtinu Lízy Doolittlovej, ktorá predáva v košíku kvety. Majú menšiu roztržku na ulici a Líza sa zoznámi s Higginsom aj s plukovníkom Pickeringom. Keď sa Líza dozvie, že by ju Higgins bol schopný naučiť správne hovoriť a ona by si mohla otvoriť kvietinárstvo, rozhodne sa teda, že ho navštívi. Ponúkne mu peniaze za výuku (i keď je to smiešne malá čiastka). Higgins prijme a s Pickeringom uzatvorí sázku, že z nej za půlroka urobí dámu, na ktorej nikto nepozná jej pôvod. Ukáže sa, že Líza má veľmi dobrý sluch a rýchlo odposlúchne správnu výslovnosť a nakoniec to dokáže.

Najprv ju Higgins vezme do spoločnosti k svojej matke, tam sa do nej zamiluje Freddy. Ďalšou akciou je ples, kde ju tzv. odborník Dick prehlási za maďarskú princeznú – podľa jej výslovnosti a správania. Higgins teda vyhrá sázku a spolu s Pickeringom si gratulujú.

Nikto však nepochváli Lízu, ta sa naštve a hodí po Higginsovi trepky a v noci utečie k jeho matke.

Freddy, zbláznený láskou k nej, si ju chce vziať, Higgins pre ňu však príde a nakoniec sa dohodnú, že bude ďalej bývať s ním a budú trojspolok – dva starí mládenci a Líza.

V pozadí je jasne cítiť, že Higgins Lízu tajne miluje, ale nechce si to priznať. Zároveň tiež žiarli na Freddyho.

V závere prichádza stretnutie s otcom Lízy, ktorý vďaka profesorovi zbohatol a žení sa (kvôli sociálnemu postaveniu – dostal sa vďaka peniazom do vyššej triedy, ale to mu nelíbalo, každý teraz po ňom niečo chcel a náhle sa k nemu všetci hlásia = chcú peniaze). Líza si volí ľahší život s chudobným Freddym v malom kvietinárstve za peniaze jej otca, než podradené postavenie služky v Higginsovom dome.

Môj názor

Príbeh ma pobavil, striedali sa tu humorné chvíľky s chvíľkami vážnejšími, zamyšlenejšími, prejavujúcimi skutočný ľudský charakter. Myslím si, že G. B. Shaw bravúrne vystihol postavenie postáv vo spoločenských vrstvách, a takisto to, že človek môže svoje správanie a svoj jazyk zmeniť k lepšiemu. Povahy hlavných postáv som poznala hneď z prvých strán knihy, vedela som, že Higgins bude namyšlený, zato Líza a plukovník budú hodní a milí.

Autor:

George Bernard Shaw (1856 – 1950)

–     írsky dramatik, kritik, esejista

–     nositeľ NC za literatúru

–     spoluzakladateľ tzv. fabiánskej spoločnosti, ktorá odsuzovala Marxove myšlienky

–     tvorca tzv. diskusnej komédie, majster vtipov, paradoxov a satiry

–     po W. Shakespearovi druhý najvýznamnejší dramatik

–     začínal s prózou, ale nebol v tom dobrý, vynikal vzhľadom, písal zo súčasnosti aj histórie

–     dosiahol základné vzdelanie, narodil sa v rodine dublinského úradníka, vo 20 rokoch odišiel do Londýna, presadil sa až vo 36 rokoch, v Anglicku

Ďalšie významné diela: Svätá Jana, Caesar a Kleopatra, Živnosť pani Warrenovej, Majorka Barbara

The post Pygmalion – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Pygmalion

 Autor: George Bernard Shaw

 Zaslal(a): Rosomak

GEORGE BERNARD SHAW

– 1856-1950, írsky pôvod

– anglický dramatik, prozaik

– 1925 Nobelova cena za literatúru

– od 15tich rokov sa musel sám živiť – otec alkoholik, matka odišla do Londýna, prišiel potom za ňou

– písal články o hudbe do časopisu The Hornet, vzdelával sa v knižnici Britského múzea ako samouk

– prednášky Henryho George ho priviedli k reformnému socializmu → 1884 založil tzv. Fabianski spoločnosť (spolu s S. J. Webbem) – propagovali socializmus, ale odmietali násilie (hlavne Marxovej myšlienky o nastolenie socializmu revolučným bojom a pripravovali porážku kapitalizmu prostredníctvom postupných reforiem)

– písal ako literárne aj divadelný kritik; neúspešne sa pokúšal o vstup do politiky (socialistickej prejavy nie mel moc úspech)

– prvý romány nie príliš úspešnej; hrdinom často mladý výtržník, ktorý pohoršuje vecnosťou aj úplnou neúctou k spoločenským konvenciám a hodnotám

– literárne uplatnenie našiel Shaw až v dramatickej tvorbe, v ktorej uplatnil svoj jasný, kritický a ironický intelekt

– stal sa zakladateľom moderného anglického drámy a najvýznamnejším anglickým dramatikom po Williamovi Shakespearovi

– 1892 hra Domy pána Sartoria, potom rad vtipných, väčšinou satiricky priostrených drám s námetmi dobovými (Živnosť pani Warrenovej, Candida), historickými (Pekelník, Caesar a Kleopatra, Svätá Jana) či s úsmevným až sardonickým pohľadom na aktuálne otázky ženskej emancipácie a na viktoriánskej predstavy spoločenských tried (Pygmalion).

– hry Shaw tvoril podľa svojej koncepcie tzv. sociálno diskusné komédie a priviedol na scénu dramatickú debatu, osvetľujúce ústrednú myšlienku hry zo všetkých strán v náhlych a prekvapivých zvratoch

– tiež dôkladné predhovoru k tlačeným vydaním jeho hier (vlastne eseje o ich hlavných myšlienkach a obsahujú ostrú kritiku viktoriánskej morálky a zbedačovanie človeka)

– svojím dielom Shaw smeroval ku kritickému hodnotenie spoločnosti, ktorú vidí pod zorným uhlom pálčivých sociálnych otázok a svojho pokrokového zamerania

– po smrti svojej manželky (1943) začal Shaw postupne strácať záujem o vlastný život, znižoval pracovné tempo a nakoniec roka 1950 zomrel

PYGMALION

– pravdepodobne jeho najslávnejšie komédia

– satira predstavy spoločenských tried

– satirická komédia o piatich dejstvách

– názov podľa povesti o gréckom sochári, ktorý vytvoril sochu tak krásnu, že sa do nej zamiloval a na bohyňu Afrodité jej vyprosil reč a život

– stal predlohou k slávnemu muzikálu My Fair Lady

Daj

Profesor Higgins pred divadlom počuje hroznú angličtinu Lízy Doolittlové, ktorá predáva v košíku kvety. Majú menšie roztržku na ulici a Líza sa zoznámi ako s Higginsom, tak aj s plukovníkom Pickeringom. Keď sa Líza dozvie, že by ju bol Higgins schopný naučiť správne hovoriť a ona by si mohla otvoriť kvetinárstvo, rozhodne sa teda, že ho navštívi. Ponúkne mu peniaze za výučbu (aj keď je to smiešne malá suma). Higgins prijme as Pickeringom uzavrie stávku, že z nej za pol roka urobí dámu, na ktoré nikto nespozná jej pôvod. Ukáže sa, že Líza má veľmi dobrý sluch a rýchlo odpočúvať správnu výslovnosť a nakoniec to dokáže.
Najprv ju Higgins vezme do spoločnosti k svojej matke, tam sa do nej zamiluje Freddy. Ďalšou akciou je ples, kde ju tzv. Odborník Dick vyhlási za maďarskú princeznú – podľa jej výslovnosti a správania. Higgins teda vyhrá stávku a spoločne s Pickeringom si gratulujú.
Nikto ale nepochváli Lízu, tá sa naštve a hodí po Higgins trepky a v noci utečie k jeho matke.
Freddy, zbláznený láskou k nej, si ju chce vziať, Higgins pre ňu ale príde a nakoniec sa dohodnú, že bude aj naďalej bývať s ním a budú Trojspolok – dvaja starí mládenci a Líza.
V pozadí je jasne cítiť, že Higgins Lízu tajne miluje, ale nechce si to priznať. Zároveň tiež žiarli na Freddyho.
V závere prichádza stretnutie s otcom Lízy, ktorý vďaka profesorovi zbohatol a žení sa (kvôli sociálnemu postoju – dostal sa vďaka peniazom do vyššej triedy, ale nepáčilo sa mu to, každý teraz po ňom niečo chcel a zrazu sa k nemu všetci hlási = chcú peniaze ). Líza teda nakoniec spozná, že Higgins nie je až tak ľahostajná.

HLAVNÉ POSTAVY

Henry Higgins (muž so zápisníkom)

– študuje a živí sa fonetikou (fonetika – veda o reči)

– dokáže zaradiť kohokoľvek s presnosťou 6 míľ a v Londýne s presnosťou 2 míľ (určí, odkiaľ pochádza podľa jeho prízvuku)

– je starý mládenec, nechce sa viazať

– páči sa mu skôr staršie, vyzreté ženy

– veľmi necitlivý (bez emócií)

plukovník Pickering

– zaoberá sa výskumom indických jazykov a je autorom hovorového sanskritu

– prišiel za Higginsom z India

– na rozdiel od Higginsa sa vie správať aj v spoločnosti

– s Lízou potom aj súcití, má výčitky svedomia

Líza Doolittlová

– pouličné kvetinárka, trochu pomätená, ale slušná a celkom pekná dievča

– vďaka svojej reči (vyjadrovanie) a hlavne chudobe je považovaná za najnižšiu vrstvu obyvateľstva (sociálne triedy) a je s ňou aj tak zaobchádzané

– vďaka Higgins a Pickering, ktorí ju naučia správne hovoriť, z nej urobia dámu

– Líza má sen, že bude mať svoje kvetinárstvo a predávať v ňom

Freddy

– syn pani Eynsford -Hillové; naivne zamilovaný do Lízy

pán Doolittle

– otec Lízy, povolaním smetiar, ktorý veľa pije

– keď sa Higgins ujme Lízy, snaží sa z neho pán Doolittle vytiahnuť peniaze za to, že mu Lízu odviedol

– v skutočnosti ale Líza s otcom moc dobrý vzťah nemá, ale aj jemu je to jedno (chce len peniaze)

pani Higginsová

– veľmi slušná, spoločenská a mravne založená žena, ktorá nakoniec Líze pomáha, pretože sa jej nepáči, ako jej syn Higgins a tiež Pickering Lízu využili

Ďalšie postavy:
Klára – slečna Eynsford -Hillová; jej matka – pani Eynsford -Hillová; pani Pearcová – slúžka Henryho Higginsa

KOMPOZÍCIA, PROSTREDIE, JAZYK

Tematika

– celkovej tému: „vzdelávanie“ Lízy

– hlavná téma: postava Lízy

– vedľajšie téma: rozdelenie ľudí do sociálnych tried

– epizóda: návšteva p. Higginsová

Kompozícia

– chronologická

– hra rieši problematiku ženskej emancipácie a v širšom kontexte otázku ľudskej dôstojnosti

– pojednáva aj o rozdelenie ľudí do určitých sociálnych tried

Prostredie

– hra sa odohráva v Londýne

Jazyk

– obrovský kontrast medzi jazykom „spodiny“ a rečou ľudí z vyššej spoločnosti

– zaujímavosť: smotánka chce vyzerať modernejšie a preberá niektoré hovorové výrazy (napríklad Klára)

– v texte je veľká časť venovaná scénickým poznámkam, nielen na začiatku dejstva, ale aj počas neho, objavujú sa dlhé pasáže s vysvetlivkami, čo a prečo kto robí

– hra má 5 dejstva a doslov, v ktorom sú dokreslenie osudy jednotlivých postáv

– slovná zásoba spoločenské „spodiny“:

• chybná výslovnosť
• dĺžka samohlások, iné spoluhlásky
• prehĺtanie celých slabík ( „T’mášale Mores! ‚va p’géty f’jalek ‚upčený do blata „)
• nespisovné výrazy (vosvědčení,vobtěžuju …)

V kontraste s jazykom vyššej triedy ( „Neopovažuj sa ma oslovovať.“ alebo „Pane, ty drzé poznámky si nechajte láskavo pre seba.“) = aj pri zlobe zachovaní kultivovaného jazyka, vyjadrovania

– hyperbola: „Išla som taxíkom miliónkrát!“

– rôzne oslovenie: „truhlíka, miláčik …“

– opakovanie slov: „ale čože, čože, čože …“ (gradácie)

– metafora: „Nie je tu živá duša.“, „Ste moja sesterská bojová loď.“

– prirovnanie: „visela mi okolo krku ako balvan“

– pri oslovení použitia 1. pádu: „Pane strážnik“ (nie 5. páde)

Pozn .: v muzikálu My Fair Lady, ktorému sa hra stala predlohou, boli niektoré scény iné – napr. Výučba Lízy bola dlhšia a detailnejšie

VPLYV DIELA

– muzikálová verzia Pygmalionu My Fair Lady

– vplyv napr. aj na Vančurova hru Josefina

– téma ženskej emancipácie potom ďalej napr. Pretty Woman pod.

The post Pygmalion – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.