Franz Kafka Archivy | StudijnySvet.sk

Franz Kafka (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Mon, 29 Dec 2025 05:17:00 +0000

Rakúsko-uhorský, neskôr československý prozaik a esejista, píšuci nemecky, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov modernej svetovej literatúry.

📝 Život

Narodil sa v Prahe do nemecky hovoriacej židovskej rodiny. Jeho otec bol obchodník, autoritatívna postava, ktorá mala silný vplyv na Kafkov život a tvorbu. Vzťah s otcom bol komplikovaný a poznačený nedostatkom porozumenia. Kafka sa cítil utláčaný otcovou dominantnou osobnosťou, čo sa odrazilo v jeho dielach, najmä v liste Otcovi. Študoval právo na Nemeckej univerzite v Prahe. Po jej absolvovaní pracoval v poisťovni, čo považoval za nudnú a zväzujúcu prácu, ktorá ho oberala o čas na písanie. Zároveň sa však venoval literatúre, ktorá bola jeho skutočnou vášňou. Bol introvertný a plachý, trpel úzkosťami a pocitmi osamelosti. Tieto pocity sa prejavujú aj v jeho literárnej tvorbe. Jeho tvorba bola poznačená existencializmom, absurditou a pocitmi odcudzenia. Často sa zaoberal témami viny, trestu, byrokracie a hľadania zmyslu života. Bol perfekcionista a neustále prepracovával svoje diela. Napriek tomu za svojho života publikoval len niekoľko kratších textov. Väčšinu svojho diela, vrátane románov Proces, Zámok a Amerika, nariadil pred smrťou svojmu priateľovi Maxovi Brodovi spáliť. Brod však jeho želanie nerešpektoval a diela publikoval. Vďaka tomu sa Kafka stal po smrti jedným z najvplyvnejších spisovateľov 20. storočia. Kafkov osobný život bol poznačený komplikovanými vzťahmi so ženami. Mal niekoľko snúbeníc, ale nikdy sa neoženil. Trpel tuberkulózou, ktorej nakoniec podľahol. Posledné roky života prežil v sanatóriu. Jeho tvorba odráža jeho komplikovaný životný osud, vnútorné boje a hľadanie identity v neosobnom a absurdnom svete. Jeho diela sú plné symbolizmu a metafor, ktoré nútia čitateľa k zamysleniu nad zmyslom ľudskej existencie a spoločenskými problémami. Kafkov literárny odkaz pretrváva dodnes a jeho diela sú stále predmetom štúdia a interpretácie. Bol vizionár, ktorý predvídal mnohé problémy modernej spoločnosti a jeho tvorba je stále aktuálna aj v súčasnom svete. Jeho štýl písania bol jedinečný a ovplyvnil mnohých spisovateľov. Zložitosť jeho vnútorného sveta a zápas s existenciálnymi otázkami sa premietajú do jeho diel, čím sa stávajú nadčasovými a univerzálnymi.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Kafkova tvorba sa vyznačuje existencialistickou a absurdní tematikou. Jeho postavy sa často ocitajú v labyrintoch byrokracie, bezmocnosti a nepochopenia, hľadajúc zmysel v nelogickom svete. Typický je pre neho pocit úzkosti, viny a odcudzenia. Štýl jazyka je precízny a strohý, no zároveň expresívny a plný metafor a symbolov. Jeho diela sú otvorené interpretácii a ponúkajú mnoho rovín čítania. Využíva snové a fantastické prvky, ktoré prelína s realitou, čím vytvára surreálnu atmosféru. Jeho texty sú často fragmentárne a nedokončené, čo odráža fragmentárnosť a neukončenosť ľudskej existencie. Diela Franza Kafku sú prenikavým obrazom ľudskej psychiky a spoločenských mechanizmov, ktoré formujú život jednotlivca.

👥 Literárni súčasníci

James Joyce (Ulysses), Marcel Proust (Hľadanie strateného času), Virginia Woolfová (Pani Dallowayová), Thomas Mann (Čarovný vrch), Robert Musil (Muž bez vlastností)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Franz Kafka (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Premena – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Thu, 30 Jan 2025 20:17:39 +0000

Kniha: Premena

Autor: Franz Kafka

Pridal(a): Mariana

Franz Kafka (1883 – 1924)

Narodil sa 3. júla 1883 v Prahe na Starom Meste židovským rodičom. Prežil osamelé detstvo.
Vystudoval nemecké gymnázium. Po maturite začal štúdiom práva, v roku 1907 začal pracovať ako úradník v poisťovníctve. V tej dobe sa už venoval písaniu a považoval ho za svoj hlavný životný úkol.
Jeho tvorbu výrazne poznačil nesúlad medzi ním a otcom a nevydařené zasnúbenia s Feliciou Bauerovou a Juliou Vohryzkovou.
Franz Kafka zomrel 3. júna 1924 v rakúskom sanatóriu v Kierlingu u Viedne na tuberkulózu.
Je bezpochyby najvýznamnejším predstaviteľom pražskej nemeckej literatúry.
Kafka bol k svojmu dielu neobyčajne kritický. Len malú časť uvoľnil ku knižnému vydaniu. Väčšia časť diela vyšla v pozostalosti len vďaka tomu, že jeho priateľ Max Brod nerespektoval Kafkovo prianie, aby jeho rukopisy bez milosti spálil.
Kafkovy knihy odrážajú rozpory doby, hlavne však zrkadlia jeho osobnú duševnú rozpoltenosť, premýšľajú nad hradbou sociálnej, národnostnej i rasovej odlišnosti, ktorou trpel, ale ktorú nedokázal riešiť. Pocity nesúladu, vyradenosti a izolovanosti sú základnými motívmi jeho života aj tvorby. Trpel pocitmi vnútorného boja, túžbou po niečom, čoho nie je schopný dosiahnuť. Jeho dielo predkladá čitateľovi obraz konca, rozpadu a ztroskotania, zachytáva krízu spoločnosti. Je zúfalým výkrikom človeka nenachádzajúceho nikde oporu. Stávajúci život bol pre Kafku nesnesiteľný, iný spôsob života nedosiahnuteľný. V diele sa prejavuje odcudzenie človeka, ktoré je pojaté nadčasovo a mimo určitý priestor. U nás Kafkovo dielo nesmelo dlho vychádzať, pretože sa dostalo do rozporu so socialistickým režimom.
Najslávnejší pražský spisovateľ. Jeho romány (Proces a Zámok či poviedky Premena a Ortel) sú dodnes zdrojom inšpirácie. O vydaní toho najpovedenejšieho z jeho tvorby sa zaslúžil (zčasti proti autorovej vôli) jeho priateľ Max Brod.
Veľký vplyv na Kafkovu tvorbu mal bezpochyby jeho židovský pôvod. Praha tej doby bola vnímaná ako „Jeruzalém“ Európy. Kafka je predchodcom existenciálnej a absurdnej literatúry.

Dielo:

Popis jedného zápasu, Ortel, Premena, Pred zákonom, Vidiecky lekár
romány: Amerika (Nezvestný) – nedokončený, Proces, Zámok
dopisy: Dopisy otcovi, Dopisy Felice, Dopisy Milene, Dopisy rodičom

Všeobecné rysy Kafkovho diela:

Absurdita, fantasknosť (proti logike všedného života – neuveriteľné situácie sú prezentované ako samozrejmosť)
Groteskné poňatie reality
Nerespektovanie časovej postupnosti – vládne logika snu
Svet líčený do najnepatrnejších podrobností – to zneklidňuje
Monstrózna byrokracia
Pesimizmus – márna túžba zachrániť človeka

Literárny kontext

Nemecky píšúci pražskí autori

20. léta 20. storočia – V Prahe sa formovala skupina literátov, ktorí písali nemecky, ktorí reagovali na problémy moderného sveta a na atmosféru pred a po 1. svetovej vojne.
Títo autori vytvorili diela svetového významu, boli ovplyvnení židovskou, českou, nemeckou a rakúskou literatúrou.

Autori:

Franz Kafka, Franz Werfel, Egon Erwin Kisch , Max Brod, Gustav Meyrink, Lenka Reinerová – posledný predstaviteľ

Rozbor diela: Premena (1915)

Základná charakteristika

Literárny druh: krátka próza
Literárny žáner: poviedka
- Ide o naprosto absurdnú a iracionálnu poviedku – nikde nie je vysvetlené, čím si Řehoř zaslúžil svoju premenu, prečo sa tak stalo atď.

Hlavná myšlienka

Odcudzenie medzi ľuďmi, nemožnosť komunikácie, propadnutie svetu vecí
Hlavným námetom poviedky je premena človeka v hmyz a následujúci vývoj vzťahu rodiny k tomuto stvoreniu.
Podtext knihy autor špecificky nedefinuje, každý čitateľ ho môže vnímať úplne inak. Podľa môjho názoru by tento príbeh mohol byť narážkou na ľudskú nevšímavosť, chladnosť vzájomných vzťahov, odcudzenie, závislosť na peniazoch a podriadenie sa svojmu okoliu. Nevieme, čím sa hrdina previnil – jeho premena je trest, netušíme však za čo. Za to že ráno zaspal do práce? Alebo za to že rezignoval na vlastný pocit uspokojenia zo života kvôli svojim blízkym? Každého napadne iné vysvetlenie, ak vôbec nejaké je, a to sa mi na tomto príbehu páči.

Premena nabízia rad rozporuplných interpretačných, medzi ktorými je veľmi ťažké rozhodnúť, čo vlastne Řehořova premena v hmyz znamená.

Tu sú uvedené niektoré možnosti významu Kafkovej poviedky:

Premena bola len Řehořova snová, nerealistická vízia.
Ide o absurdnú grotesku plnú nadsázky a humoru. Řehořova premena je zdrojom pobavenia.
Premena je symbolické zobrazenie osamelosti a bezradnosti pred vlastným údelom.
Premena zobrazuje meštiansku strnulosť a povrchnú morálku.
Z psychoanalytického hľadiska dochádza v rodine k dvojitej premeny. Najprv zaujal Řehoř otcovo miesto živiteľa (otec nepracoval, kým rodinu živil Řehoř) a Řehoř je teraz vodcovskou osobnosťou rodiny. Po premeny je Řehoř oslabený, stráca miesto vodcu, ktoré znovu zaujíma otec (vracia sa do práce). V súboji (jablká) otec syna smrteľne zraní.

Kafkovské rysy v poviedke

izolovanosť: Řehoř sa premení v brouka, je izolovaný od ostatných, nemôže s nimi komunikovať
bezmocnosť: Řehoř nemôže so svojím osudom nijak bojovať, nemôže sa premeniť späť
absurdita, náznakovosť: brouk nie je detailne opísaný, musíme si ho domyslieť sami, sama premena je absurdná a nereálna
pesimizmus: od začiatku premeny sa všetko len zhoršuje, žiadne vyhlídky na zlepšenie, končí smrťou
odcudzenie: Řehoř sa postupne odcudzuje od rodiny, Markétka sa o neho spočiatku starala, ale aj ona nakoniec prestáva a štíť sa ho
autorova záľuba v ponižovaní: Řehoř ako brouk je ponižovaný (smrteľný úder jablkom), ľudia sa ho štíť, nadávajú mu, opovrhujú ním

Kompozícia, jazykové prostriedky

Poviedka je rozdelená do troch kapitol.
- V prvej sa Řehoř a jeho rodina vyrovnávajú s novou situáciou, v druhej nachádzajú chvíľkový spôsob ako spolu vychádzať a v tretej sa pocit odcudzenia (ktorý nikdy úplne nezmizel) vracia s mnoho väčšou silou.
Dielo je písané chronologicky (s občasným spomínaním na minulosť a úvahami o budúcnosti).
Er-forma.

Jazyk a štýl

Dielo je písané spisovnou slovenčinou, autor používa jednoduchý jazyk, ktorý je ozvláštnený prechodníkmi. Autor používa skôr nepriame reči, priama reč sa vyskytuje len ojedinele.
Premena obsahuje typické kafkovské prvky ako pocit bezvýchodnosti (hoci Řehoř do konca dúfa v akýkoľvek pozitívny zvrat svojho osudu), absurditu (svoju premenu prijal Řehoř s klidom), komicko-tragické momenty (otec bojuje proti Řehořovi hádzaním jabĺk) aj humor. Premena je dokonca často považovaná za jedno z najhumornejších Kafkových diel, jednak využívaním kontrastu racionálneho uvažovania a absurdnej situácie premeny v hmyz, jednak užitím paradoxných slovných spojení typu: …„a už klepal na jedny z postranných dverí otec, slabo, ale za to päsťou.“
Autor používa spisovné formy jazyka bez slangových či hovorových výrazov. Text je dobre srozumiteľný aj pre dnešného čitateľa, keďže sa v ňom prakticky nevyskytujú archaizmy. Jazyk je skôr prostý, metafora a kvetnaté vety sa vyskytujú zriedka. Kontroverzný dej je vyprávaný s naprostou samozrejmosťou, bez pozastavenia sa nad absurditou situácie

Vyprávač

objektívny, vševedúci

Hlavné postavy

Řehoř Samsa
- poctivý, pracovitý, zodpovedný, živí rodinu, hodný, flegmatický, berie svoju premenu ako fakt, necíti sa ublížený alebo ukrivdený, nechce robiť rodine problémy
- cestujúci obchodník, ktorý ochotne nosí výplatu domov, kde je prijímaná so samozrejmosťou. Otec, matka a sestra Markétka nepracujú a ich existencia je závislá od Řehoře. Řehoř si to uvedomuje, ale nevadí mu to; chce, aby jeho rodina žila pohodlne a nechce im spôsobiť akýkoľvek starosti. Jedného rána sa prebudí a zistí, že sa z neho stal hmyz. Nad touto prekvapivou skutočnosťou sa nepozastavuje; rieši to, že príde neskoro do práce a šéf sa na neho bude zlobiť. Nepremýšľa, prečo sa premenil, s pokorou snáša odpor svojich blízkych, nesnaží sa im dať najavo, že rozumie tomu, keď o ňom hovoria ako o nejakej príšeri, že je po stále vnútri rovnaký ako dřív. Nechce im spôsobovať starosti. I napriek ich viditeľnému odporu ich stále má rád. Zažije ošklivý incident, pri ktorom si naplno uvedomí, že ho rodina odmieta a nenávidí – otec ho prenasleduje po byte a hádže po ňom jablká, jedno sa Řehořovi zarazí hlboko do chrbta. Je zranený a to mu znemožňuje lezť po stenách, čo ho bavilo. Postupom času sa Řehořovo vnútorné ja začína podrobovať telesnej schránke, myslenie sa zjednodušuje, necíti žiadnu satisfakciu zo požívania potravy. Je naprosto zmierený so svojím osudom a na dôsledok bolestivého zranenia a nedostatku jedla umiera.
Markéta
- sestra Řehoře; je to druhá hlavná postava; hudobne nadaná (hrá na husle), svojho brata má veľmi rada. Jediná z rodiny, ktorá Řehoře ľutuje a stará sa o neho, snaží sa pred ním prekonávať svoj odpor. Vďaka nedostatku finančných prostriedkov musí začať pracovať (predavačka), jej charakter sa mení, bratov stav jej začína byť ľahostajný a nenávidí ho za to, že je rodine prítiažou.
Řehořov otec
- praktický, tvrdý, prísny, líny, po premeny musel začať pracovať, Řehoř je mu odporný
Matka
- Řehoře ľutuje, myslí si, že jeho stav je len prechodný a čaká, že sa jej vráti späť „ich starý Řehoř“, pri priamom stretnutí (Markéta s matkou odklízali nábytok v Řehořovom pokoji, Řehoř sa nechcel vzdať svojho obľúbeného obrazu. Keď matka videla Řehoře, ulekla sa a omdlela) sa však svojím potomkom prišerno vyděsí a má z neho hrôzu. Musí si nájsť zamestnanie a syn sa pre ňu, rovnako ako pre ostatných, stáva len nenávideným bremenom.
Samsovia nie sú schopní postarať sa o syna, keď je najviac potrebuje, a sobecky myslia len na seba, hoci Řehoř je po celé dlhé roky vďaka pilnej práci a odriekaniu finančne zabezpečoval. Jeho smrť berú ako zázrak a milosrdenstvo, ako vyslobodenie z bezvýchodnej situácie.
Ďalšie postavy:
- Slúžky, zástupca firmy, v ktorej Řehoř pracoval, nájemníci

Časopriestor

Miesto: Dej sa odohráva v malomestskom byte nejmenovaného mesta.
Doba: začiatok 20. storočia (vydané 1915)

Dej (obsah) diela

Poviedka Premena začína prebudením hlavnej postavy, obchodného cestujúceho Řehoře Samsu (v origináli Gregor Samsa) a jeho zistením, že sa premenil v obrovského hmyz (táto základná informácia celého textu je čitateľovi predstavená v jedinej vete v úvode – „Keď sa Řehoř Samsa jedného rána prebudil z nepokojných snov, zistil, že sa v posteli premenil v nejaký odporný hmyz.“ -). Hoci sa snaží svoju indispozíciu skryť pred rodinou, je nakoniec odhalený. Vyděšení rodičia a sestra Markétka sa rozhodnú Řehoře zavrieť v jeho pokoji v nejakej domácej internácii. Samsa po celú dobu svojho zmeneného stavu uvažuje racionálne, nepropadá depresiám a zachováva chladnú hlavu (jeho prvou starosťou je, ako ako hmyz pôjde do práce). Řehoř ako hmyz rozumie ďalej ľudskej reči, jemu samotnému však ostatní príliš nerozumia, nemôže teda so svojím okolím komunikovať.

Situácia v rodine sa od Řehořovej premeny značne zhorší; jednak prídu o Řehořovu finančnú podporu (doteraz ich zo svojho platu živil prevažne on), jednak trpia rodičia aj sestra psychicky. Otec sa vracia do zamestnania, pracuje ako sluha, Markétka predáva v obchode a tiež sa učí francúzštinu. Matka ani otec do Řehořovho pokoja nevstupujú, stará sa o neho mladšia sestra Markéta, vždy keď za ním príde, tak sa Řehoř schová pod posteľ, aby ju neděsil. Jediný z ľudí, kto sa s danou situáciou zmierí, je otrlá posluhovačka, ktorá sa s Řehořom-hmyzom správa ráznou a bez okolků. Jedného dňa sa Markéta s matkou rozhodnú vystehovať z Řehořovho pokoja nábytok, v dobrom úmysle, Markétka sa domnieva, že by sa mu lépe lezlo po stenách a stropoch, čím sa Řehoř skutočne rád baví, ale matka sa obáva, že by si to Řehoř mohol vysvetliť tak, že ho už zavrhujú. Řehoř si nakoniec uvedomí, že by bol rád, keby mu pokoj ponechali taký, aký je, bráni teda svoj obľúbený obraz, spatria ho matka a upadne do mdlôb, vyhrotenú situáciu sa rozhodne vyriešiť otec tým, že po ňom hádže jablká, čím Řehoře ťažko zraní.

Řehořov zdravotný stav sa zhoršuje. Zhoršuje sa aj atmosféra v rodine; hmotný nedostatok a vypätie zo skrývania Řehoře v byte ťažia na jeho rodičoch aj Markétke, ktorá navrhne Řehoře odstrániť. Rodina si do bytu nastěhuje podnájomníkov, ktorí o Řehořovi nevedia, neskôr ho však spatria, pretože Řehoř si chcel počúvať, ako im Markétka hrá na husle, a tak opustil svoj pokoj a otec sa ho snažil zahnať späť do jeho pokoja, z ktorého sa postupom času stalo skladisko nepotrebných vecí. Najemníci byt opustia. Toho istého večera Řehoř umiera. Druhého dňa ho nájde posluhovačka („Pojďte sa pozrieť, ono to chcíplo; leží to tam dočista chcíplé!“) a jeho mŕtvolu vyhodí. Toho istého dňa usporiadajú Samsovia, ktorým sa viditeľne uľavilo, výlet z mesta a preberajú nadújné plány do budúcnosti. (chcú si vziať menší a lacnejší a tiež praktickejší byt; rodičia si myslia, že už je čas, aby pre Markétku vyhľadali dobrého muža)

Vlastný názor

Celkovo na mňa dielo pôsobilo veľmi smutne a depresívne. Možno nám chtel autor popísať, ako sa cíti on sám, alebo len popísal to, ako sa občas cíti každý z nás: vo spoločnosti, ale pri tom sám.

The post Premena – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Proces – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Thu, 23 Jan 2025 19:32:32 +0000

Kniha: Proces

Autor: Franz Kafka

Přidal(a): Adéla

Franz Kafka (1883 – 1924)

Život autora

Najslávnejší pražský spisovateľ
Jeho dielo je nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie a jeho literárna veľkosť nemôže byť popísaná žiadnou štúdiou
Za jeho života mu vyšlo niekoľko poviedok, ale to najpodstatnejšie dielo až po smrti (zaslúžil sa o to jeho priateľ Max Brod, tiež spisovateľ).
Niektoré kapitoly kníh sú nedokončené, takisto nejasná poslúpnosť, preto musel Brod v niekoľkých prípadoch sám určiť chronológiu príbehu
Narodený na Starom Meste
Otec založil v Prahe obchod s galantériou – mal inú predstavu o praktickej životnej dráhe syna – nesúlad medzi nimi celý život, neschopnosť sa pochopiť a priblížiť sa
Nicméně Franz obdivoval otcovu životnú silu, ale zároveň trpel i pocitom nedostatočnosti, viny a straty sebadôvery
Študuje na gymnáziu, neskôr práva, v roku 1907 nastúpil v poisťovni – až do roku 1922 (penzionovaný), už v 1917 počiatky tuberkulózy, umiera v rakúskom liečebnom ústave

Vlivy

Židovský rodokmeň – výnimočné postavenie medzi českou a nemeckej komunitou
Vplyv magického Prahy – v tej dobe „Jeruzalém“ Európy
Psychika bola usmerňovaná otcom – uzatvára sa do vnútorného sveta, permanentný pocit viny
Stavia sa proti manželskému zväzku (keď bol 3x zasnúbený) – rozpolcenosť

Dielo

môže byť zaradené do existencializmu, expresionizmu, absurdnej literatúry
Vyjadrenie existencie úzkosti, odcudzenia človeka uprostred modernej zbyrokratizovanej spoločnosti
Celé dielo má charakter tísneho zlého snu, čomu však nezodpovedá jazyk, ktorý je určitý, vetky aj súvetia sú prepracované, dlhé odseky, každú úvahu Kafka vzápätí problematizuje
Tvorba vyrastá z jeho vnútorného sveta, provokuje k novým interpretáciám a zároveň sa im vzpiera
Je to správa o človeku, ktorému schádza teplo domova, láska, schopnosť dorozumieť sa s blížnymi

Ďalšia autorova tvorba

Premena (1912)
- Poviedka
- Obchodník Gregor Samsa sa prebudí metamorfovaný do odporného hmyzu
- Poviedka je dokumentom sa meniaceho vzťahu medzi Gregorom a jeho rodinou – šok, depresia, brutalita
- Gregor sám radšej ukončí život, aniž by vzdoroval
- V okamihu, keď človek prestáva žiť ako človek, je vydaný súdu alebo premenám
- Gregora vyčerpáva pokorujúca funkcia obchodníčka, nemôže bez svojej práce žiť, ale zároveň ju nenávidí
- Premena obsahuje typické kafkovské prvky ako pocit bezvýchodnosti (pričom Gregor do konca dúfa v akýkoľvek pozitívny zvrat svojho osudu), absurditu (svoju premenu prijal Gregor s klidom), komicko-tragické momenty (otec bojuje proti Gregorovi hádzaním jablík) aj humor. Premena je dokonca často považovaná za jedno z najhumornejších Kafkových diel, jednak využívaním kontrastu racionálneho uvažovania a absurdných situácií premeny v hmyz, jednak užitím paradoxných slovných spojení typu: …„a už klepal na jedny z postranných dverí otec, slabo, ale za to päsťou.“
Nezvestný
Zámok
- Oba sú romány
- Kafka svojím písaním zápasil o riešenie svojho osobného postavenia vo svete a živote. Tento osamelý spisovateľ si pôžičoval z vonkajšej reality len jednotlivé obrazy a nimi naplnil svoj svet halucinácií. Jeho príbehy zneklidňujú, provokujú, dráždia, budia otázky, ku ktorým je ťažké nájsť odpovede

Literárne-historický kontext

Charakter doby

Napjaté vzťahy medzi európskymi veľmocami – zformovanie Trojspolku (Nemecké cisárstvo, Rakúsko-Uhorsko, Osmanská ríša, Bulharsko (Taliansko)) a Dohody (Francúzsko, VB, Rusko + neskôr Taliansko a USA)
Veľmoci na seba narážajú aj počas koloniálnej expanzie
Mnohonárodnostné ríše prechádzajú vnútornými otriasmi (carské Rusko porazené vo vojne s Japonskom, Habsburská ríša stále viac závislá od Nemecka, anexia Bosny a Hercegoviny…)
28.6.1914 – zastrelený F. Ferdinand d’Este v Sarajeve. V Európe prvá svetová – koniec 1918
Vedec a Nobel založil fond, z ktorého sa od roku 1901 vypláca ocenenie za objavy.
1904 odkázal Pulitzer finančnú sumu Kolumbijskej univerzite – 1917 Pulitzerova cena

Charakter literatúry

Svetová próza 1. polovice 20. storočia. Medzivojnová próza je ovplyvnená dobovými udalosťami navozujúcimi snahu zachytiť skutočnosť čo najplastičnejšie, vrátane vyjadrenia ľudských najosobnejších pociťov, zážitkov, pohľadov. Od začiatku zrýchľovania tempa života, doba technických vynálezov, zážitok 1. svetovej vojny, svetová hospodárska kríza, 2. svetová vojna.
V protiklade k politike stál kultúrny život (nové moderne a avantgardné smery, rozvoj filmu)
Najrýchlejšie zareagovala poézia (napr. hnutie dada), expresionisti, román, poviedky, román rieka, reportážny román,
Poezia- dadaizmus, futurizmus, kubofuturizmus, expresionizmus, kubizmus, civilizmus
Franza Kafku zaraďujeme do experimentálneho (modernej) prúdu = základom je narušenie tradičného poňatia románu, využívanie zložitej symboliky a experimentovanie.
Experimentálna (moderná) próza– je potlačená dejová zložka
- uplatňujú sa prvky absurdity
- nedodržuje sa časová postupnosť
- nejde o zobrazenie vonkajšej reality, ale o srovnávanie vnútorného sveta hrdinu s okolím, na ktoré väčšinou hrdina rezignuje
- využívanie podtextu (autor nevyjadruje svoje myšlienky otvorene, necháva čitateľovi samostatne domýšlať a hodnotiť)
- literatúra sa stáva subjektívnejšia
Existencializmus – je filozofický a umelecký smer, ktorý vznikol po prvej svetovej vojne v Nemecku.
- V tomto smere je uznávaná lená existencia jedinca. Život človeka je vnímaný ako starosť. Vyznačoval sa úzkosťou, starosťami a slobodou.

Ďalšie smery a predstavitelia

Autori patria ne len do kontextu našej literatúry, ale aj do literatúry európskej. Židovský element do českej literatúry vniesol originálne prvky.

Predstavitelia

Franz Werfel (1890 – 1945)
- Básnik, prozaik, dramatik
- Narodený v Prahe ako syn židovského továrnika, nechce však prevziať podnik, žije bohémskym životom
- Štúdiá v Lipsku
- V roku 1915 odvedený na front prvej svetovej vojny
- V dvadsiatich rokoch podnikol radu ciest
- V roku 1938 emigruje pred Hitlerom do Francúzska, USA – tu umiera
- Bola mu udelená československá štátna cena
- Dielo
  - Pútavý vyprávač, jeho sila v oblasti ducha – nositeľ vzácnych myšlienok – aj hrdinovia sú ľudia lásky, dobra, mravnej čistoty (on sám tiahol ku kresťanstvu)
  - Priateľ sveta
  - Sme
    - Oba básnické zbierky
    - Predstaviteľ expresionizmu
  - Pavel medzi Židmi
  - Kožlí spev
    - Oba dramatá
  - Verdi
  - Štyridsať dní
    - Pokus tureckej armády vyhladiť arménsky národ
  - Sjezd Abiturientu
    - Stredoškolské prostredie v dvojom čase
      - 1. Aktuálny príbeh vyšetrovania muža podezrelej z vraždy (er forma)
      - 2. Spomienky na históriu viny z mladosti (ich forma)
- Hlavný hrdina (vyšetrujúci sudca) sa snaží dopátrať svojho podielu viny aj viny generácie otcov na tragickom osude svojho spolužiaka a domnelého vraha
- Pochyby a odčiniteľnosť zla, ktoré sa dopúšťame na druhých
Gustav Meyrink
- Narodený vo Viedni
- V Prahe prežil 25 rokov života
- Nemanželské dieťa
- Sklon k mystike, zatknutý, väznený
- V dielach vystihuje tajomnú atmosféru Prahy
- Dielo
  - Dve polohy:
    - 1. Mystická rovina
    - 2. Sarkazmus, groteskno
  - Zelená tvár
  - Golem
    - Oba romány
Egon Ervín Kisch
- Spisovateľ, novinár (krédo „byť pri tom“)
- Narodený v rodine zámožného židovského obchodníka, pôsobil v Paríži, USA
- Zomrel v Prahe
- Prezývaný „zuřivý reportér“ – reportáže písané s ľahkosťou, eleganciou, nadhľadom, znalec pražského podsvetia, priateľ pasákov – znal ich jazyk aj zvyky
- Pasák
- Pražský pitaval

Ďalšie smery

Surrealizmus: jeho podstatou je oslobodenie predstavivosti a emocionality od nadvlády racionálnej logiky a komunikácia s podvedomím pomocou metódy voľných asociácií a automatického písania
- Manifest zostavil André Breton
Existencializmus, Experimentálna próza

Ďalšie predstavitelia

Marcel Proust
- Francúzsky prozaik pochádzajúci z bohatej rodiny lekára v Paríži. Značne precitlivelený a introvertný.
- Dielo: Hľadanie strateného času
  - Sedemdielny významovo mnohovrstevný románový cyklus uvádzajúci čitateľov do prostredia vyššej spoločnosti od prelomu storočia po 1. svetovú vojnu.
James Joyce
- Írsky prozaik, dramatik a básnik pochádzajúci z kontroverznej katolíckej rodiny. Po štúdiu jezuitských škôl opustil rodinu aj Írsko a odišiel do Paríža. Okrem literárnej činnosti sa živil aj ako operný spevák a učiteľ jazykov (vedel ich viac ako 15).
- Dielo: Odysseus
  - 800 stránkový román predstavujúci vrchol experimentálnej tvorby. Opisuje jediný deň v Dubline = deň prvej schôdzky s autorovou celoživotnou partnerkou. Vidíme ho očami niekoľkých postáv.
André Breton
- Francúzsky básnik, prozaik, literárny teoretik
- Ovplyvnený učením Sigmunda Freuda
- Zostavil manifest surrealizmu
- Diela: Nadja:
  - poetická, experimentálna próza písaná metódou psychického automatizmu. V prvej časti – vlastné úvahy sa prelínajú s popismi skutočných udalostí, v ktorých vystupujú Bretonovi priatelia. V druhej časti – milostný vzťah bez intimného pomeru vyprávača k žene Nadje formou denníka

Rozbor: Proces (napísaný 1914, vydaný 1925)

Proces je prodchnutý náladou strachu, pocitu viny aj bezmocnosti, ktorá pramení z neúprosne pracujúcej mašinérie úradníkov. Stáva sa tak existenciálnou metaforou

Literárny druh a žáner

Próza, epika
Psychologický román – experimentálne modernistický román – Kafku je možné považovať za predchodcu absurdného dramatu – vplyv existencializmu, expresionizmu a surrealizmu
- Psychologický román: je typ románovej tvorby, v ktorej je hlavnou témou vnútorný (psychologický) stav ústredných postáv. Tie sú obvykle veľmi zložité, ale čitateľ sa z príbehu postupne dozvie príčiny ich myšlienok aj chovania a na konci je obvykle odhalenie alebo oslobodenie od nejakej duševnej trýzne. V Česku tento typ románov patrí k tým najkvalitnejším. Ako príklad českej tvorby môžeme uviesť napríklad Egona Hostovského a jeho Všeobecné spiknutie a Jarmilu Glazarovú s jej Vlčou jámou. V súčasnej zahraničnej tvorbe je zaujímavý napríklad román Sofiina voľba amerického spisovateľa Williama Styrona.
- Znak absurdity: záver, keď Josef K prijíma ortel a umiera ako pes bez sebemenšej známky odporu

Titul diela:

Proces je, ako už názov napovedá, románom zo súdneho prostredia, ktoré Kafka ako vystudovaný právnik dobre poznal (po štúdiách bol dokonca rok u súdu zamestnaný).

Tématika, myšlienka, motívy

Autorov zám

The post Proces – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Premena – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sat, 04 Jan 2025 22:56:28 +0000

Kniha: Premena

Autor: Franz Kafka

Pridal(a): Lucie, Habr

Autor: Franz Kafka (1883 – 1924)

Jeden zo stredových autorov moderné literatúry

narodil sa v rodine pražského nemeckého obchodníka, prežíval zvláštny vzťah k otcovi – otec nerozumel Kafkovmu povahy, Kafka obdivoval otcovu silu, rozhodnosť, ale trpel pocitom nedostatočnosti, viny, stratou sebadôvery, rodina ho donútila vystudovať práva, pracoval ako úradník v poisťovni, snažil sa začleniť do života aj ako manžel, bol trikrát zasnúbený – z toho dvakrát s berlínskou úradníčkou Felice Bauerovou, zasnúbenie zrušil, do manželstva sa neodhodlal vstúpiť, ochorel na tuberkulózu, penzionovaný bol v r. 1922, po únorovom zápase s chorobou umiera 1924 v rakúskom liečebnom ústave, pochovaný je na strašnickom cintoríne v Prahe

židovský rodokmeň ho predurčoval k výnimočnému postaveniu medzi dvoma komunitami: českou a nemeckou (pocit izolácie nemeckého autora židovského pôvodu v pražskom prostredí)

u nás bol v dobe totalitý Kafka komunistickým režimom potláčaný nielen vo školách, ale aj v podvedomí ľudí

za jeho života vyšli len niektoré poviedky, posmrtne boli vydané aj ďalšie texty – fragmenty románov – Proces, Zámok, Amerika – Nezvestný, ďalšie poviedky, ďalej dopisy a aforizmy, ktoré si zapisoval

mnoho rukopisov sám Kafka zničil, v záveti žiadal priateľa Maxa Broda, aby jeho texty ,,beze zbytku a bez čítania,, spálil, Brod to neučinil, naopak dielo vydal

Kafka nepisal pre čitateľov, ale pre seba (medzi Kafkovými hrdinami a Kafkou samotným existuje rada podobností, i keď sú hrdinovia vlastne anonymní, nič moc o nich nehovorí, nedáva im často ani celé mená)

stavia príbehy, v ktorých sa hrdinovia dostávajú do absurdných situácií, dejú sa veci, ktoré úplne odporujú logike, nikde sa nič nezdôvodňuje, je to samozrejmé ako vo sne, všetko je však popísané veľmi detailne do najpatrnejších podrobností (svet akoby pod zväčšovacím sklom, zmysel pre zväčšený detail), až úradnícky štýl, chladný vecný

jeho príbehy sa dajú vo 2. pláne chápať ako alegórie, ktoré vyjadrujú, ako sám Kafka chápal svet, znievajú veľmi pesimisticky, v závere aj ako smutná groteska

Kafkovi hrdinovia vo svete blúdia, každé slovo, pohyb – je obrovský problém, nie sú schopní sa dorozumieť s ostatnými (POZRI Řehoř a ostatní členovia rodiny), trpia pocitom viny, ale je ťažké o akú vinu sa jedná

u Kafku je človek osamelý, je svetu naprosto odcudzený, žije jednotvárne, vzdal sa všetkého, čo robí človeka človekom, je slušný a dobrý, ale len slušný a dobrý

Vplyv na jeho tvorbu

korene môžeme hľadať v Kafkovej citlivej osobnosti, krehkej psychike

Literárne-historický kontext

Doba vzniku

Kafku radíme do pražskej nemecké literatúry – 1. polovica 20. storočia

okruh nemecky píšucich autorov žijúcich v Prahe na začiatku 20. storočia a za prvej republiky, židovský pôvod veľkej časti týchto autorov predurčil tragický koniec tohto tvorivého spoločenstva (koncentračné tábory počas 2. sv. vojny aj komunistické kriminály – tragický medzník súžitia Čechov, Nemcov a Židov)

Mezivojnové obdobie

obdobie medzi prvou a druhou sv. vojnou (1918-1939), ktoré bolo poznačené rastúcou politickou nestabilitou a nástupom totalitných režimov v Európe, ale zároveň aj veddeckým pokrokom a rastom životnej úrovne v rade krajín.

Totalitné režimy

Fašizmus (fashismo: zväz) – politické hnutie vzniklé po 1. sv. vojne v Taliansku (neskôr sa rozšírilo do ostatných krajín Európy). Cieľom fašistických organizácií je totalitná diktatúra a silný štát.

Nacizmus-ideológia oficiálne uplatňovaná diktatúrou v Nemecku v rokoch 1933–1945 (tzv. Tretia ríša) prostredníctvom Národnosocialistickej nemecko dielníckej strany vedené A. Hitlerom. O totalitnej ideológii založenej na vypätom nacionalizme, rasizme, prvkoch socializmu, militarizme a antisemitizme.

Hospodárska kríza, rozvoj leteckej dopravy, rádiového vysielania

Pražská. Židovská, nemecká literatúra (1894-1939)

nemecky písané literárne texty vytvorené spisovateľmi, básnikmi a žurnalistami, ktorí pôsobili v Prahe. Prevažne to boli pražskí rodáci. Väčšinou boli pôvodom Židia, a z tohto dôvodu mnohí z nich pred rokom 1939 emigrovali. (Max Brod, Franz Kafka, Franz Werfel, Egon Erwin Kisch (komunista)…) Väčšinou mali nemecké školy a písali nemecky. Písali v duchu expresionizmu, propagovali české diela, Prahu milovali, spätí s českou kultúrou.

Literárne smery

Expresionizmus-Vznikol ako protiklad impresionizmu a naturalizmu tzn. odmietol umenie zobrazujúce skutočnosť aj umenie sa snažiace zprostredkovať skutočnosť pomocou dojmov. Jeho hlavným cieľom je vyjadriť vlastné prežitky a vlastné pocity bez ohľadu na akékoľvek konvencie.

Neorealizmus-umelecký smer, ktorý vznikol na začiatku 20. storočia, najviac sa presadil v Taliansku, obzvlášť v literatúre a filme (nový pohľad na realitu). Neorealistické diela (predovšetkým filmy) boli v období fašizmu považované za morálne a vlastenecky nevhodné.

Psychoanalýza-je súbor psychologických teórií a psychoterapeutická metóda liečby psychických problémov. Vychádza z diela Sigmunda Freuda. Tento smer bol založený na presvedčení, že na vývoj jedinca pôsobí sexuálny pud (libido).

Surrealizmus-je európsky umelecký smer, ale aj životný štýl, ktorý usiluje o oslobodenie mysle, zdôrazňuje podvedomie. Snaží sa o zachytenie snov, predstáv, pociťov a myšlienok (poprvé použil Guillaume Apollinaire vo spojení so svojou divadelnou hrou Prsia Thirésiovy)

Dadaizmus-též Dada, bol avantgardný umelecký smer vzniknutý vo Švajčiarsku. Vznikol ako revolta skupiny umelcov rôznych národností proti vojnovým hrôzam. Dadaizmus bol prostriedok, ako vyjadriť zmätok a strach z vojny

Filozofická a filozofujúca próza – Antoine de Saint-Exupéry (Malý princ-patrí do top 50 najpredávanejších kníh na svete, Kniha vypráva príbeh pilota (Exuperyho), ktorý ztroskotal na Sahare a tam sa stretol s Malým princom, ktorý sem prišiel z vzdialenej planétky).

Sociálne kritická próza-John Steinbeck (O myšiach a ľuďoch-novela, V knihe je dobre vidieť problémy amerického Juhu z doby dejov novely: rasizmus, hospodárska kríza a túžba po majetku, hl. postavy George a Lennie).

Dráma-George Bernard Shaw (Záletník)

Súčasníci

Pražská, nemecká literatúra-Max Brod (zverejnil Kafkovo dielo+svoje dielo Hlídka), Franz Viktor Werfel (Zbierka básní: Priateľ sveta), Egon Erwin Kisch (Pasák)

Nemecko-Thomas a Heinrich Mannovci (veľa slávnych rodinných príslušníkov, Thomas-držiteľ Nobelovej ceny, dielo Buddenbrookovci), Lion Feuchtwanger (Žid Suss), Hermann Hesse (Romantické piesne)

Francúzsko-Marcel Proust (Hľadanie strateného času), Antoine de Saint-Exupéry (Malý princ)

Amerika-Francis Scott Fitzgerald (Veľký Gatsby, Podivuhodný prípad Benjamina Buttona), Robinson Jeffers (Básne z Jastrabej veže)

Anglicko – George Bernard Shaw (Pygmalion – preučenie kvietinárky), James Joyce (Dublinčania), Virginia Woolfová (Plavba)

Rusko – Boris Pasternak (Druhé zrodenie), Michail Bulgakov (Biela garda), Maxim Gorkij (Mešťania), Michail Šolochov (Donské poviedky)

Rozbor diela: Premena

Výrazová forma

Ide o epické dielo. (druh)

Výrazová forma je próza. (forma)

Dielo Premena je poviedka (kratšie vyprávanie s menším počtom postáv a jednoduchým dejom)

(žáner)

Hlavná téma

Hlavným námetom poviedky je premena človeka v hmyz a nasledujúci vývoj vzťahu rodiny k tomuto stvoreniu.

Motívy:

absurdita, fantasknosť (neuveriteľné situácie sú prezentované ako samozrejmosť), nerespektovanie časovej postupnosti (vládne logika snu), líčenie podrobností, pesimizmus, izolovanosť, bezmocnosť, ponížanie, brouk, chudobný domov, peniaze, rodina, trest, odcudzenie, ľahostajnosť, vyradenosť

Kompozícia

Je písaná chronologicky (tak, ako šli udalosti za sebou), občas aj retrospektívne (spomienky, úvahy).

Rozdelená do troch kapitol bez názvu (popr. bezmenné kapitoly)

I. všichni sa vyrovnávajú s situáciou, II. dočasný spôsob súžitia, III. odcudzenie

Zarovnané do odsekov. Má charakter poviedky.

Jazyk

Autor používa spisovné formy jazyka bez slangových či hovorových výrazov. Text je dobre zrozumiteľný aj pre dnešného čitateľa, keďže sa tu prakticky nevyskytujú archaizmy. Jazyk je skôr prostý, metafora a kvitnasté vety sa vyskytujú zriedka.

Kniha je písaná chronologicky v er-forme z pohľadu Řehoře. Je často využívaný vnútorný monológ. Občas sa v knihe vyskytujú spomienky na minulosť. Ojedinele sa objavuje aj priama reč.

eufemizmus – „z chripky mu slabo unikol posledný dych“ (jemnejšie oznámenie smrti)

hyperbola -„s najväčšou rýchlosťou búchal dverami, bol po takých túrach k smrti unavený“

rečnícka otázka – „A teraz?“

metafora ťažkého hmyzu = Žid; premena v brouka – odcudzenie človeka v modernom svete „zhmotnená metafora“

paradoxné slovné spojenie: „a už klepal na jedny z postranných dverí otec, slabo, ale za to päsťou“ + kontrast racionálneho uvažovania s obsurdnou situáciou samej premienky

bezvýchodnosť (hoci Řehoř do konca dúfa v pozitívny zvrat)

absurdita (Řehoř premienu prijal s klidom)

komicko-tragické momenty (otec bojuje s Řehořom tým, že po ňom hádže jablká)

Vyprávač

objektívny, vševedúci

Hlavné a vedľajšie postavy

Hlavná postava:

Řehoř Samsa – cestujúci obchodník, ktorý ochotne nosí výplatu domov, kde je prijímaná ako samozrejmosť. Otec, matka a sestra Markétka nepracujú a ich existencia je závislá od Řehoře. Řehoř si to uvedomuje, ale nevadí mu to; chce, aby jeho rodina žila pohodlne a nechce im pôsobiť akékolvek starosti. Je poctivý, pracovitý, zodpovedný, živí rodinu, dobrý, berie svoju premienu ako fakt, necíti sa ublížený alebo ukrivdený.

Vedľajšie postavy:

Řehořova sestra Markéta – Řehořova sedemnásťročná sestra, hudobne nadaná, svojho brata má veľmi rada. Jediná z rodiny, ktorá Řehoře ľutuje a stará sa o neho, snaží sa pred ním prekonať svoj odpor. Kvôli nedostatku finančných prostriedkov musí začať pracovať, jej charakter sa mení, bratov stav jej začína byť ľahostajný a nenávidí ho za to, že je rodine prítiaž.

Řehořov otec – praktický, tvrdý, prísny človek. Po premiene musel začať pracovať. Vyhýba sa kontaktu so synom, je mu odporný.

Řehořova matka – nedokáže sa pozrieť na syna po premiene. Řehoře ľutuje, myslí si, že jeho stav je len prechodný a čaká, že sa jej vráti späť „ich starý Řehoř“, pri priamom stretnutí so svojím potomkom sa však strašne vyděsí a má z neho hrôzu. Musí si nájsť zamestnanie a syn sa pre ňu, rovnako ako pre ostatných, stáva len nenávideným bremenom.

Časopriestor

Dej sa odohráva v malomestskom byte rodiny Řehoře Samsu v neponomenom meste.

Obsah diela

Řehoř Samsa je obchodný cestujúci, ktorý žije so svojimi rodičmi a sestrou v spoločnom byte. Je mladý a pre svoju rodinu veľmi dôležitý, pretože ju prakticky živí.

Jedného dňa sa prebudí a zistí, že sa premenil na akýsi hmyz. Má dve tykadlá, krunýřovité telo, výztahami členené bruško a veľký počet nožičiek, ktoré ani neumí ovládať. V prvej chvíli ho napadá, že zaspal, už dávno má byť v inom meste, vo firme už vedajú, že sa nedostavil, a má starosť, ako situáciu vysvetliť.

Počuje rodičov, ako sa boja, čo sa s ním stalo, že dosiaľ nevstal, ale nie je schopný s nimi prehovoriť, pretože vydáva len zvuky, ktorým nie je rozumieť. Samsa po celú dobu svojho zmeneného stavu uvažuje racionálne, nepropadá depresiám a zachováva chladnú hlavu (jeho prvá starosťou je, ako ako hmyz pôjde do práce). Situácia v rodine sa od Řehořovej premienky značne zhorší; jednak prídu o Řehořovu finančnú podporu (dosiaľ ich zo svojho platu živil prevažne on), jednak trpia rodičia aj sestra psychicky. Matka ani otec do Řehořovho pokoja nevstupujú, stará sa o neho mladšia sestra Markéta, vždy keď za ním sestra príde, tak sa Řehoř schová pod posteľ, aby ju nediesil. Raz sa Markéta s matkou rozhodnú vystiahnuť z Řehořovho pokoja nábytok, v dobrom úmysle, Markétka sa domnieva, že by sa mu lepšie lezlo po stenách a stropoch, čím sa Řehoř skutočne rád baví, ale matka sa obáva, že by si to Řehoř mohol vysvetliť tak, že ho už zavrhujú. Řehoř si nakoniec uvedomí, že by bol rád, keby mu pokoj ponechali, tak ako je, bráni teda svoj obľúbený obraz, spatria ho matka a upadne do mdlôb, vyhrotenú situáciu sa rozhodne vyriešiť otec tým, že po ňom hádže jablká, čím Řehoře ťažko zraní. Řehořov zdravotný stav sa zhorší. Rodina si do bytu nastiahne podnájomníkov, ktorí o Řehořovi nevedia, neskôr ho však spozorujú, pretože Řehoř si chcel počúvať, ako im Markétka hrá na husliach, a tak opustil svoj pokoj a otec sa ho snažil zahnať späť do jeho pokoja, z ktorého sa postupom času stalo skladisko nepotrebných vecí. Nájemníci byt opúšťajú. Toho večera bol naposledy spatrený nažive. Nasledujúceho dňa Řehoř umiera.

Kritika diela

dielo sa dočkalo veľkého ohlasu v spoločnosti

The post Premena – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Premena – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 09 Dec 2024 20:39:41 +0000

Kniha: Premena

Autor: Franz Kafka

Pridal(a): Love, Bára

Franz Kafka (1883–1924)

Patrí k najvplyvnejším a najocenenejším spisovateľom 20. storočia, radí sa do skupiny Pražskej nemeckej literatúry.

Židovského pôvodu, Židom sa ale necítil byť, bol Nemec a Pražan, ale necítil sa nimi byť.

Komplikovaný vzťah s otcom, ktorý pracoval ako veľkoobchodník. Rodičia chceli, aby bol vzdelaný, mal prísnu výchovu.

Mal takisto komplikovaný vzťah so ženami.

Vystudovaný právnik, úradník v poisťovni.

Jeho prózy boli ovplyvnené expresionizmom (expresionizmus – presadil sa v nemeckej próze), vybíra si námety fantastické, katastrofické a pesimistické. Zachytáva ľudskú psychiku a citové vzťahy.

14x sa sťahovali po Prahe.

Životný priateľ – Max Brod.

Trpel tuberkulózou od roku 1917.

Posledný rok strávil v Berlíne.

Zomrel – 1924.

V závete si želal, aby boli jeho diela zničené – Max Brod ich predsa vydal.

Stal sa preslúchnutým autorom až po svojej smrti.

Predchodca – jeho štýl sa podobá žánrom, ktoré ešte v tej dobe neexistovali

Absurdné drama – ľudia si nepomáhajú, každý je sám za seba, strata schopnosti komunikovať s ostatnými, izolovanosť.

Postmoderna – kombinácia najpokleslejších a najvznešenejších žánrov.

Ďalšie diela:

Proces – román (hlavný hrdina – Josef K.)

Amerika – román

Zámok – román (hlavný hrdina – zememerač K.)

Poviedky.

Motívy tvorby – pocit vyradenosti a izolovanosti.

Ukončenie príbehov – z pravidla tragické a bezvýchodné.

Experimentálne poňatie.

Zväčšovacie sklo – zveľaďuje svoje skúsenosti (napr. v realite sa pohádal s otcom, v knihe ho otec odsúdi k smrti).

Svoje myšlienky nevyjadruje otvorene, necháva čitateľov premýšľať a hodnotiť.

Narušenie tradičného poňatia románu, využívanie symboliky a experimentovanie.

Literárne-historický kontext

Počiatok 20. storočia.

Pražská nemecká literatúra

Najvýznamnejší komplex literárnych diel v nemčine, ktorý vznikol mimo nemecké územie, zaznamenanie rozmanitosti a pestrosti pražského kultúrneho života, svérázný spôsob videnia – izolovanosť, nezaťažiteľnosť ako téma (Židia – cítia sa tu ako cudzincia, aj keď sa tu narodili, mystika (napr. Golem – pražský mýtus).

Židovský pôvod veľkej časti týchto autorov spôsobil tragický koniec spoločenstva (koncentračné tábory a komunistické kriminály; rozchod súžitia Nemcov, Čechov a Židov).

Autori na začiatku 20. storočia ovplyvnení vojnou

Ernest Hemingway, Erich Maria Remarque, Romain Rolland.

Veľký vplyv mala prvá svetová vojna a rastúca politická nestabilita a nástup totalitných režimov v Európe (pomohla k vzniku nového filozofického smeru – existencializmu. Bola dokonalým obrazom totálneho protikladu – technológia a veda idú kupred, kvôli človeku, pre človeka, kvôli technológii a vede umierajú milióny ľudí. Tento rozpor si ľudia uvedomovali – vnútorná istota sa otriasla v základoch, nedôvera vo svet, vo ľudí, naliehavá túžba po určení zmyslu života), rovnako ako na ďalších jeho súčasníkov.

Jeho tvorba bola veľmi ovplyvnená expresionizmom! (vyjadrenie vlastných pocitov a zážitkov vo svete, ktorý danému človeku príde absurdný, zkažený, cudzí, pocity úzkosti, rozklad hodnôt), existencializmom (cílom života je smrť, dôraz na individualizmus), realizmom (presné popisy, nezaujatý postoj vyprávača, každodenný život so svojimi úskaliami, starosťami, hlavný hrdina sa neodlišuje, typizácia), surrealizmom a ďalšími modernými smermi (experimentálny prúd: symbolika, narušenie tradičného poňatia románu, potlačená dejová zložka, nejde o zobrazenie vonkajšej reality, ale porovnávanie vnútorného sveta hrdinu s okolím, využitie kontextu (autor nevyjadruje svoje myšlienky otvorene, necháva čitateľov samostatne domýšľať a hodnotiť); súčasne pokračoval realistický prúd). Vyrovnával sa s osamelosťou a vyvrátenectvom (nemecký Žid v Prahe). Dielo je tiež ovplyvnené Kafkovými zlými a rozporuplnými vzťahmi s otcom.

Ďalšie autori tohto obdobia:

Ludvík Vaculík.

Bohumil Hrabal.

Karel Pecka.

Meyrink.

Werfel Max Brod.

v pražskej kaviarni ARCO sa schádzal s ďalšími významnými spisovateľmi.

Haruki Murakami.

Charles Bukowski.

Albert Camus.

Rozbor diela: Premena

Literárny druh: epika.

Literárny žáner: poviedka.

Forma vyprávania: er-forma.

Forma vyjadrenia: próza.

Téma: Gregor Samsa a jeho boj v bezvýchodnej situácii.

Motívy: vôľa, beznádej, odcudzenie, samota, psychické vyčerpanie, smrť.

Zaradenie

Expresionizmus – ponuré, temné, pocit beznádeje.

Realizmus – presné popisy, zobrazovanie reality, nezaujatý postoj vyprávača.

Surrealizmus – premena v chrobáka, pocity.

Kompozícia

Chronologická.

Rozdelené do troch kapitol.

Prvá kapitola: Hlavný hrdina a rodina sa vyrovnávajú s tým, že sa Gregor stal chrobákom.

Druhá kapitola: Rodina sa učí fungovať a žiť s tým, že majú doma chrobáka.

Tretia kapitola: motív odcudzenia je silnejší. Smrť človeka-chrobáka je nakoniec pre všetkých vyslobodením.

Vyprávač

objektívny, vševedúci.

Vrstva jazyka:

spisovný jazyk, neutrálne slová.

prostý vecný štýl, občas prechodníky.

paradoxné slovné spojenia.

Jazyk

Autor sa vyjadruje chladne, strozo, bez emócií.

Autorov štýl je vecný, až úradnícky, strohý, racionálny.

Vyprávanie je vedné v neosobnej forme er-formy.

Typické postavy autorových diel sú úradníci.

Jednotlivé postavy sú nahlížané z vonkajšej perspektívy.

Tropy a figúry:

vulgarizmus – ono to chcíplo!

eufemizmus – z chřípí mu slabo unikol posledný dech.

hyperbola – s najväčšou rýchlosťou búchol dverami.

Doba a miesto dej

Príbeh sa odohráva v byte rodiny s finančnými problémami.

Charakteristika postáv

Gregor Samsa – obchodný cestujúci, je pečlivý, trpezlivý, svedomitý, zodpovedný, živí rodinu, hodný. Vyznačuje sa úzkostnosťou a sníženou sebadôverou. Práca ho vyčerpávala a pohlcovala. Trápi sa za to, že urobil rodine problém, sám seba nelituje. Premení sa v chrobáka. Svoju premenu berie ako fakt, necíti sa ublížený alebo ukrivdený. Gregor umiera vyčerpaný a vyhladovaný. Keď zomrie všem sa spíš uľaví, nikto netruchlí.

Greta – Gregorova sestra, je obetavá a hrá na husle. Snaží sa Gregorovi pomáhať.

Gregorov otec – je mužom činu, ztelesnením nerozvážnej sily a prchlivosti. Je praktický, tvrdý, prísny, líny, po premenách musel začať pracovať.

Gregorova matka – je starostlivá, opatrná a dôverčivá, premáha v sebe odpor k chrobákovi (synovi Gregorovi).

Gréta – posluhovačka, Gregorom opovrhovala. Nenazývala ho menom, nazývala ho len to.

Obsah (dej)

Hlavnou postavou je istý Gregor Samsa, pracujúci ako cestujúci úradník. Je až puntičkársky svedomitý a má poniektoré sníženú sebadôveru. Jeho premena ho v prvej chvíli paradoxne nevyděsí, nýbrž v ňom vyvolá obavy, že do práce neprijde včas. Postupne zisťuje, že hlavný problém bude sa naučiť so svojím novým telom žiť a niekako sa zmieriť s faktom, že už neumí hovoriť ľudskou rečou a jeho vlastná rodina sa ho ští. Jediný, kto sa o neho aspoň v prvej chvíli stará, je jeho sestra Greta. Nosí mu jedlo a snaží sa mu v pokoji, v ktorom je Gregor držaný, vytvoriť v rámci možností útulný úkryt. Jenže postupom času ako ona, tak celý zvyšok rodiny začnú Gregora nenávidieť. Už to pre ne nie je členom ich rodiny, ale hnusný chrobák, ktorý im je len preťaž. V viere, že Gregor nerozumie ich slovám, dokonca pred ním samotným o ňom hovoria ako o niekom, koho je treba sa zbaviť. On ale stále svoju rodinu miluje a snaží sa im ich situáciu všemožne uľahčiť. Po čase sa rodina dostane do finančnej tisne a musí prenajať jeden pokoj v byte troch pánom. Keď jedného dňa počúvajú v obývacom pokoji Gretinu hru na husle, je Gregor vylákaný tklivými tónmi zo svojho pokoja a páni nájemcovia ho uzrú. Obrovského hmyzu sa zaleknú a dávajú okamžitú výpoveď. Gregor sa rozhodne, že už nesmie svojej rodine spôsobovať problémy a pár dní nič neje, kým sa nevyhladoví k smrti. Jeho vyschnuté a mŕtve telo nájde slúžka a tajne sa ho zbaví. Smrť chrobáka je pre všetkých vyslobodením, pretože konečne môžu žiť život bez prekážok.

Ukážka s popisom (viac popsaných ukázok [zde])

„Vôz, kde sedeli sami, bol celý prežiarený slnkom. Pohodlne opretí na sedadlách rozprávali o vyhliadkach do budúcnosti, ukázalo sa, že pri bližšom pohľade nie sú nikterak zlé, lebo všetci traja, na čo sa vlastne jeden druhého ešte ani nezepýtali, majú náramne výhodné a zvlášť pre neskoršiu dobu slibné zamestnania.“

Po smrti Gregora po ňom nikto netruchlí, naopak sú radi a cítia úľavu. Gregor sa na konci sám cítil ako breme, hoci bol nevinný. Scéna je žiarivá, šťastná, veselá – v kontraste s ťaživou a nešťastnou smrťou Gregora (predovšetkým pre čitateľov), ktorý nedostal žiadnu pomoc, uznanie ani súcit.

The post Premena – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Proces – denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Wed, 13 Feb 2019 22:13:09 +0000

Kniha: Proces

Autor: Franz Kafka

Zaslal(a): Szskey

Jazykový plán:

Autor užíva spisovného jazyka, rozpráva dej v er-formě. Postavy prihovárajú priamu rečou, ale prebiehajú aj vnútorné monológy hlavného hrdinu Jozefa K. Využívaný je štýl proste oznamovacie a popisný. Dôkladne je líčenie atmosféra rôznych miest (napr. Dusná atmosféra v súdnej budove, evokujúca stiesnenosť a strach). Autor používa slohovo bezpríznakových slov. Rozprávanie je akoby nezaujaté a rozprávač je k osudom Jozefa K. ľahostajný.

Tematický plán:

Proces je, ako už názov napovedá, románom z prostredia súdov, ktoré Kafka ako vyštudovaný právnik dobre pozná (po štúdiách bol dokonca rok na súde zamestnaný).

Hlavným hrdinom románu je Jozef K., prokurista veľké banky v nemenovanom meste (podľa niektorých znakov sa všeobecne usudzuje na Prahu). V deň svojich tridsiatych narodenín sa Jozef K. neprebúdza sám. Do jeho bytu vnikli dvaja muži s príkazom zatknúť ho. Dôvod zatknutie mu nie je oznámený (a nie je mu oznámený až do samého záveru knihy). Pretože sám o žiadnom previnenie nevie, od začiatku opakuje, že je nevinný.

Hlavný hrdina je ponechaný na slobode a postupne predvolaním na výsluchu a vyšetrovanie na pôdu činžiaku za centrom mesta, kde sídli kancelárie súdu. Súd sa podľa Kafkovho líčenia vyznačuje prítmím a nehybným vzduchom plným prachu dokresľujúcim dusnú atmosféru strachu a pochybností. Jozef K. považuje spočiatku obžalobu za omyl, či nezmyselné udania a berie všetko, čo s procesom súvisí, ako žart. U výsluchu odmieta vypovedať a prítomné udiví svojim negatívnym stanoviskom. Snáď aj preto sa do samého konca nedozvie predmet obžaloby a je ponechaný vo stravujúci neistote.

Postupom času sa začína Jozef K. znepokojovať a pokúša sa svoj proces ovplyvniť. Využíva rôznych prostriedkov: vyhľadá radu advokáta, ale pokúša sa súd ovplyvniť aj prostredníctvom maliara sudcov. Dozvedá sa, že súd predstavuje rozvetvenú, neprehľadnú organizáciu fungujúca podľa vlastných pravidiel. Zisťuje, že súd neuznáva hmatateľné dôkazy neviny a ovplyvniť ho je prakticky nemožné. Advokát vysvetľuje, že skutočné zbavenie viny neexistuje, možný je iba odklad procesu. Stupňujúci sa snaha ovplyvniť proces predstavuje bremeno obrovské námahy, ktorá vzbudzuje neznesiteľnú neistotu aj v človeku, ktorý si bol pôvodne svoju nevinnú úplne istý. Jozef K. pochybuje sám o sebe, nikdy neuvidí svojich sudcov ani nepočuje rozsudok.

V predvečer svojich 31 narodenín je odvedený do opusteného lomu dvoma mužmi v oblekoch. Jeho rozsudkom je smrť ranou dýky do srdca. Odpor zo strany zlomené osobnosti sa už nedostavuje.

Postavy:

Jozef K. je úspešný úradník, do ktorého života náhle zasahuje vyššia sila v podobe mocnej ruky byrokracie. Akákoľvek vzbura je márna. Sila, ktorú nemôže ovplyvniť, nakoniec ukončí jeho život, bez toho aby sa bránil.

námestník – prototyp oportunistického byrokrata. Využíva zaneprázdnenosti hlavného hrdinu procesom a derie sa na jeho post.

advokát – osoba v službách všemocného systéme. Nižšia článok rozvetvené organizácie, ktorý ju nedokáže ovplyvniť, hoci je jej súčasťou.

maliar súdov – šedá eminencia súdneho dvora, ktorá má síce určitý vplyv na konkrétne sudcu, napriek tomu ale fungovanie celého systému neovplyvní.

strýko – bohatý strýko Jozefa K., ktorý nad ním drží ochrannú ruku. Autor tu čerpá z vlastných skúseností, pretože aj jemu v práci a inde pomáhali bohatí príbuzní predovšetkým z matkinej strany.

Leni – slúžka vplyvného strýka. Jedna z mála ženských postáv knihy, ktorá vnáša svetlo do temného príbehu.

mrskač – osoba prostredníctvom ktorej súdne organizácie fyzicky trestá svojich zamestnancov. Umocňuje pocit desu, ktorým má súd pôsobiť.

Výklad diela:

Proces je jedným z najvýznamnejších literárnych obrazov daného obdobia. Zachytáva pohnutú atmosféru toľko príznačnou pre celé dvadsiate storočie. Predstavuje vojnu v čase mieru – vojnu človeka so sebou samým a predovšetkým s odľudštenými byrokratickými inštitúciami, ktoré sú hluché k problémom obyčajného človeka.

Kompozičné plán:

Jedná sa o psychologický román, ktorého dej sa realizuje v udalostiach.

Kompozícia románu je rámcová – dej sa odohráva v priebehu jedného roka a je ohraničený narodeninové dni hlavného hrdinu Jozefa K. Postup rozprávania je chronologický, hoci o presné poradie kapitol Kafkovho rukopisu sa vedú dodnes spory.

Účinok textu na čitateľa je umocnený mizivým účinkom počínanie Jozefa K. v jeho procesu. V priebehu románu sa strieda aktívna snaha ovplyvniť činnosť súdu s rezignáciou a zmierením s udalosťami.

Román je tvorený jedenástich dokončenými kapitolami a šiestich ťažko chronologicky zatriedeným fragmenty.

The post Proces – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Franz Kafka Archivy | StudijnySvet.sk

Franz Kafka (život a dielo)

📝 Život

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

👥 Literárni súčasníci

Premena – rozbor (obsah)

Franz Kafka (1883 – 1924)

Literárny kontext

Rozbor diela: Premena (1915)

Proces – rozbor (obsah)

Franz Kafka (1883 – 1924)

Literárne-historický kontext

Rozbor: Proces (napísaný 1914, vydaný 1925)

Premena – rozbor (obsah)

Autor: Franz Kafka (1883 – 1924)

Literárne-historický kontext

Rozbor diela: Premena

Premena – rozbor (obsah)

Franz Kafka (1883–1924)

Literárne-historický kontext

Rozbor diela: Premena

Proces – denník (rozbor)