Kniha: Premena
Autor: Franz Kafka
Pridal(a): Lucie, Habr
Franz Kafka (1883 – 1924)
Jeden zo stredových autorov modernej literatúry.
- Narodil sa v rodine pražského nemeckého obchodníka, prežíval zvláštny vzťah k otcovi – otec nerozumel Kafkovej povahe, Kafka obdivoval otcovu silu a rozhodnosť, ale trpel pocitom nedostatočnosti, viny a stratou sebadôvery.
- Rodina ho donútila vyštudovať právo, pracoval ako úradník v poisťovni, snažil sa začleniť do života aj ako manžel.
- Bol trikrát zasnúbený – z toho dvakrát s berlínskou úradníčkou Felice Bauerovou, zasnúbenie však zrušil a do manželstva sa neodhodlal vstúpiť.
- Ochorel na tuberkulózu, penzionovaný bol v r. 1922 a po úmornom zápase s chorobou zomiera v r. 1924 v rakúskom liečebnom ústave; pochovaný je na Strašnickom cintoríne v Prahe.
- Židovský pôvod ho predurčoval k výnimočnému postaveniu medzi dvoma komunitami: českou a nemeckou (pocit izolácie nemeckého autora židovského pôvodu v pražskom prostredí).
- U nás bol v dobe totality Kafka komunistickým režimom potláčaný nielen v školách, ale aj v povedomí ľudí.
- Za jeho života vyšli len niektoré poviedky, posmrtne boli vydané aj ďalšie texty – fragmenty románov: Proces, Zámok, Amerika – Nezvestný, ďalšie poviedky, ďalej listy a aforizmy, ktoré si zapisoval.
- Mnoho rukopisov sám Kafka zničil, v závete žiadal priateľa Maxa Broda, aby jeho texty „bezo zvyšku a bez čítania“ spálil, Brod to však neurobil a naopak dielo vydal.
- Kafka nepísal pre čitateľov, ale pre seba (medzi Kafkovými hrdinami a Kafkou samotným existuje rad podobností, i keď sú hrdinovia vlastne anonymní, nič moc o nich nehovorí, nedáva im často ani celé mená).
- Stavia príbehy, v ktorých sa hrdinovia dostávajú do absurdných situácií, dejú sa veci, ktoré úplne odporujú logike, nikde sa nič nezdôvodňuje a je to samozrejmé ako vo sne.
- Všetko je však popísané veľmi detailne do najmenších podrobností (svet akoby pod zväčšovacím sklom, zmysel pre zväčšený detail), používa chladný, vecný a až úradnícky štýl.
- Jeho príbehy sa dajú v druhom pláne chápať ako alegórie, ktoré vyjadrujú, ako sám Kafka chápal svet; vyznievajú veľmi pesimisticky, v závere aj ako smutná groteska.
- Kafkovi hrdinovia vo svete blúdia, každé slovo a pohyb je pre nich obrovský problém, nie sú schopní sa dorozumieť s ostatnými (pozri Gregor a ostatní členovia rodiny v Premene), trpia pocitom viny, ale je ťažké určiť, o akú vinu sa jedná.
- U Kafku je človek osamelý, je svetu naprosto odcudzený, žije jednotvárne, vzdal sa všetkého, čo robí človeka človekom; je slušný a dobrý, ale len slušný a dobrý.
Vplyv na jeho tvorbu
- Korene môžeme hľadať v Kafkovej citlivej osobnosti a krehkej psychike.
Literárno-historický kontext
Doba vzniku
- Kafku radíme do pražskej nemeckej literatúry – 1. polovica 20. storočia.
- Okruh nemecky píšucich autorov žijúcich v Prahe na začiatku 20. storočia a za prvej republiky.
- Židovský pôvod veľkej časti týchto autorov predurčil tragický koniec tohto tvorivého spoločenstva (koncentračné tábory počas 2. sv. vojny aj komunistické kriminály – tragický medzník spolužitia Čechov, Nemcov a Židov).
Medzivojnové obdobie
- Obdobie medzi prvou a druhou sv. vojnou (1918 – 1939), ktoré bolo poznačené rastúcou politickou nestabilitou a nástupom totalitných režimov v Európe, ale zároveň aj vedeckým pokrokom a rastom životnej úrovne v rade krajín.
Totalitné režimy
- Fašizmus (fascismo: zväz): Politické hnutie vzniknuté po 1. sv. vojne v Taliansku (neskôr sa rozšírilo do ostatných krajín Európy). Cieľom fašistických organizácií je totalitná diktatúra a silný štát.
- Nacizmus: Ideológia oficiálne uplatňovaná diktatúrou v Nemecku v rokoch 1933 – 1945 (tzv. Tretia ríša) prostredníctvom Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany vedenej A. Hitlerom. Ide o totalitnú ideológiu založenú na vypätom nacionalizme, rasizme, prvkoch socializmu, militarizme a antisemitizme.
- Hospodárska kríza, rozvoj leteckej dopravy a rádiového vysielania.
- Pražská nemecká literatúra (1894 – 1939): Nemecky písané literárne texty vytvorené spisovateľmi, básnikmi a žurnalistami, ktorí pôsobili v Prahe. Prevažne to boli pražskí rodáci. Väčšinou boli pôvodom Židia, a z tohto dôvodu mnohí z nich pred rokom 1939 emigrovali (Max Brod, Franz Kafka, Franz Werfel, Egon Erwin Kisch…). Väčšinou mali nemecké školy a písali nemecky. Písali v duchu expresionizmu, propagovali české diela, Prahu milovali a boli spätí s českou kultúrou.
Literárne smery
- Expresionizmus: Vznikol ako protiklad impresionizmu a naturalizmu; odmietol umenie zobrazujúce skutočnosť aj umenie snažiace sa sprostredkovať skutočnosť pomocou dojmov. Jeho hlavným cieľom je vyjadriť vlastné prežitky a pocity bez ohľadu na akékoľvek konvencie.
- Neorealizmus: Umelecký smer, ktorý vznikol na začiatku 20. storočia, najviac sa presadil v Taliansku, obzvlášť v literatúre a filme (nový pohľad na realitu). Neorealistické diela boli v období fašizmu považované za morálne a vlastenecky nevhodné.
- Psychoanalýza: Súbor psychologických teórií a psychoterapeutická metóda liečby psychických problémov. Vychádza z diela Sigmunda Freuda. Tento smer bol založený na presvedčení, že na vývoj jedinca pôsobí sexuálny pud (libido).
- Surrealizmus: Európsky umelecký smer, ale aj životný štýl, ktorý sa usiluje o oslobodenie mysle a zdôrazňuje podvedomie. Snaží sa o zachytenie snov, predstáv, pocitov a myšlienok (prvýkrát ho použil Guillaume Apollinaire v spojení so svojou divadelnou hrou Prsníky Tiréziove).
- Dadaizmus: Alebo len Dada, bol avantgardný umelecký smer vzniknutý vo Švajčiarsku ako revolta skupiny umelcov rôznych národností proti vojnovým hrôzam. Dadaizmus bol prostriedok, ako vyjadriť zmätok a strach z vojny.
- Filozofická a filozofujúca próza: Antoine de Saint-Exupéry (Malý princ – kniha rozpráva príbeh pilota, ktorý stroskotal na Sahare a tam sa stretol s Malým princom).
- Sociálne kritická próza: John Steinbeck (O myšiach a ľuďoch – novela riešiaca rasizmus, hospodársku krízu a túžbu po majetku).
- Dráma: George Bernard Shaw.
Súčasníci
- Pražská nemecká literatúra: Max Brod (zverejnil Kafkovo dielo, napísal dielo Hliadka), Franz Viktor Werfel (zbierka básní Priateľ sveta), Egon Erwin Kisch (Pasák).
- Nemecko: Thomas a Heinrich Mannovci (Thomas – držiteľ Nobelovej ceny, dielo Buddenbrookovci), Lion Feuchtwanger (Žid Süss), Hermann Hesse.
- Francúzsko: Marcel Proust (Hľadanie strateného času), Antoine de Saint-Exupéry (Malý princ).
- Amerika: Francis Scott Fitzgerald (Veľký Gatsby, Podivuhodný prípad Benjamina Buttona), Robinson Jeffers (Básne z Jastrabej veže).
- Anglicko: George Bernard Shaw (Pygmalion), James Joyce (Dublinčania), Virginia Woolfová.
- Rusko: Boris Pasternak, Michail Bulgakov (Biela garda), Maxim Gorkij (Mestiaci), Michail Šolochov (Donské poviedky).
Rozbor diela: Premena
Výrazová forma
- Ide o epické dielo (literárny druh).
- Výrazová forma je próza.
- Dielo Premena je poviedka – kratšie rozprávanie s menším počtom postáv a jednoduchým dejom (literárny žáner).
Hlavná téma
- Hlavným námetom poviedky je premena človeka na hmyz a nasledujúci vývoj vzťahu rodiny k tomuto stvoreniu.
Motívy
- Absurdita, fantazijnosť (neuveriteľné situácie sú prezentované ako samozrejmosť), nerešpektovanie časovej postupnosti (vládne logika sna), líčenie podrobností, pesimizmus, izolovanosť, bezmocnosť, poníženie, chrobák, chudobný domov, peniaze, rodina, trest, odcudzenie, ľahostajnosť a vyradenosť.
Okolnosti vzniku diela
- Dielo reflektuje Kafkove pocity odcudzenia, úzkosti a nepochopenia zo strany spoločnosti i vlastnej rodiny (najmä otca).
Kompozícia
- Je písaná chronologicky (tak, ako išli udalosti za sebou), občas aj retrospektívne (spomienky, úvahy).
- Je rozdelená do troch kapitol bez názvu (bezmenné kapitoly).
- I. Všetci sa vyrovnávajú so situáciou.
- II. Dočasný spôsob spolužitia.
- III. Odcudzenie.
- Má plynulý charakter poviedky, členená je do odsekov.
Rozprávač
- Objektívny, vševediaci rozprávač.
Jazyk a jazykové prostriedky
- Autor používa spisovné formy jazyka bez slangových či hovorových výrazov. Text je dobre zrozumiteľný aj pre dnešného čitateľa, keďže sa tu prakticky nevyskytujú archaizmy. Jazyk je skôr prostý, metafory a kvetnaté vety sa vyskytujú zriedka.
- Kniha je písaná chronologicky v er-forme z pohľadu Gregora. Je často využívaný vnútorný monológ a občas sa v knihe vyskytujú spomienky na minulosť. Ojedinele sa objavuje aj priama reč.
- Eufemizmus: „z chripiek mu slabo unikol posledný dych“ (jemnejšie oznámenie smrti).
- Hyperbola: „s najväčšou rýchlosťou búchal dverami, bol po takých túrach na smrť unavený“.
- Rečnícka otázka: „A teraz?“.
- Metafory: Ťažký hmyz = Žid; premena na chrobáka = odcudzenie človeka v modernom svete (zhmotnená metafora).
- Paradoxné slovné spojenie: „a už klopal na jedny z postranných dverí otec, slabo, ale zato päsťou“ + kontrast racionálneho uvažovania s absurdnou situáciou samotnej premeny.
- Bezvýchodiskovosť: Hoci Gregor do konca dúfa v pozitívny zvrat, situácia nemá riešenie.
- Absurdita: Gregor premenu prijal s absolútnym pokojom.
- Komicko-tragické momenty: Otec bojuje s Gregorom tým, že po ňom hádže jablká.
Postavy
Hlavná postava:
- Gregor Samsa: Cestujúci obchodník, ktorý ochotne nosí výplatu domov, kde je prijímaná ako samozrejmosť. Otec, matka a sestra Gréta nepracujú a ich existencia je závislá od neho. Gregor si to uvedomuje, ale nevadí mu to; chce, aby jeho rodina žila pohodlne a nechce im spôsobovať žiadne starosti. Je poctivý, pracovitý, zodpovedný, živí rodinu, je dobrý, berie svoju premenu ako fakt, necíti sa ublížený alebo ukrivdený.
Vedľajšie postavy:
- Gregorova sestra Gréta: Gregorova sedemnásťročná sestra, hudobne nadaná, svojho brata má veľmi rada. Je jediná z rodiny, ktorá Gregora ľutuje a stará sa o neho, snaží sa pred ním prekonať svoj odpor. Kvôli nedostatku finančných prostriedkov musí začať pracovať, jej charakter sa mení, bratov stav jej začína byť ľahostajný a nenávidí ho za to, že je pre rodinu príťažou.
- Gregorov otec: Praktický, tvrdý a prísny človek. Po premene musel začať pracovať. Vyhýba sa kontaktu so synom, je mu odporný.
- Gregorova matka: Nedokáže sa pozrieť na syna po premene. Gregora ľutuje, myslí si, že jeho stav je len prechodný a čaká, že sa jej vráti späť „ich starý Gregor“. Pri priamom stretnutí so svojím potomkom sa však strašne vydesí a má z neho hrôzu. Musí si nájsť zamestnanie a syn sa pre ňu, rovnako ako pre ostatných, stáva len nenávideným bremenom.
Časopriestor
- Čas: Doba nie je priamo v diele určená, no odráža dobu začiatku 20. storočia. Dej poviedky pokrýva približne pol roka od jesene do jari.
- Miesto: Dej sa odohráva v stiesnenom malomestskom byte rodiny Gregora Samsu v nepomenovanom meste.
Podrobný dej
Gregor Samsa je obchodný cestujúci, ktorý žije so svojimi rodičmi a sestrou v spoločnom byte. Je mladý a pre svoju rodinu veľmi dôležitý, pretože ju prakticky živí.
Jedného dňa sa prebudí a zistí, že sa premenil na akýsi hmyz. Má dve tykadlá, pancierovité telo, výstuhami členené bruško a veľký počet nožičiek, ktoré ani nevie ovládať. V prvej chvíli mu napadá, že len zaspal a že už dávno má byť v inom meste, vo firme už určite vedia, že sa nedostavil, a tak má starosť, ako túto situáciu vysvetlí.
Počuje rodičov, ako sa boja, čo sa s ním stalo a prečo ešte nevstal, ale nie je schopný s nimi prehovoriť, pretože vydáva len zvuky, ktorým nie je rozumieť. Gregor počas celého svojho zmeneného stavu uvažuje racionálne, neprepadá depresiám a zachováva si chladnú hlavu (jeho prvou starosťou je, ako vôbec v tele hmyzu pôjde do práce). Situácia v rodine sa od Gregorovej premeny značne zhorší; jednak prídu o jeho finančnú podporu (doteraz ich zo svojho platu živil prevažne on), jednak trpia rodičia aj sestra psychicky. Matka ani otec do Gregorovej izby nevstupujú. Stará sa o neho mladšia sestra Gréta, no vždy keď za ním príde, Gregor sa schová pod posteľ, aby ju nedesil. Raz sa Gréta s matkou rozhodnú vysťahovať z Gregorovej izby nábytok. Konajú v dobrom úmysle, pretože Gréta sa domnieva, že by sa mu vďaka tomu lepšie liezlo po stenách a stropoch, čím sa Gregor skutočne rád zabáva. Matka sa však obáva, že by si to mohol vysvetliť tak, že ho už definitívne zavrhujú a vzdávajú sa nádeje na jeho vyliečenie. Gregor si nakoniec uvedomí, že by bol radšej, keby mu izbu ponechali tak, ako bola. Bráni teda aspoň svoj obľúbený obraz na stene. Keď ho pri tom zbadá matka, zľakne sa a upadne do mdlôb. Vyhrotenú situáciu sa rozhodne vyriešiť otec tým, že po ňom hádže jablká, čím Gregora ťažko zraní. Gregorov zdravotný stav sa odvtedy rapídne zhorší.
Rodina si neskôr do bytu nasťahuje podnájomníkov, ktorí o Gregorovi vôbec nevedia. Neskôr ho však spozorujú, pretože Gregor si chcel vypočuť, ako im Gréta hrá na husliach, a tak opustil svoju izbu. Otec sa ho ihneď snažil zahnať späť, no z jeho izby sa medzitým postupom času stalo len skladisko nepotrebných vecí. Nájomníci po tomto incidente byt znechutene opúšťajú. Toho večera bol Gregor naposledy videný nažive. Nasledujúceho dňa ticho a osamotene umiera.
Kritika diela
- Dielo sa dočkalo obrovského ohlasu v spoločnosti a patrí k najvýznamnejším a najviac analyzovaným dielam svetovej literatúry.
