Ernest Hemingway Archivy | StudijnySvet.sk

Ernest Hemingway (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Sat, 26 Jul 2025 23:11:57 +0000

Americký spisovateľ, novinár a poviedkár, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru

📝 Život

Narodil sa v Oak Parku v štáte Illinois v rodine lekára a opernej speváčky. Jeho detstvo bolo poznačené prísnou výchovou otca, ktorý ho viedol k láske k prírode a športu. Už ako tínedžer písal články do školských novín. Po skončení strednej školy sa rozhodol pre kariéru novinára a začal pracovať v Kansas City Star. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa prihlásil ako dobrovoľník do Červeného kríža a slúžil ako vodič sanitky v Taliansku. Počas vojny bol ťažko zranený a jeho skúsenosti z frontu silne ovplyvnili jeho neskoršiu tvorbu. Po vojne sa usadil v Paríži, kde sa stal súčasťou tzv. stratenej generácie amerických spisovateľov. V Paríži sa zoznámil s osobnosťami ako Gertrude Steinová, Ezra Pound a F. Scott Fitzgerald. Jeho prvé diela, zbierky poviedok Tri poviedky a desať básní a V našej dobe, mu priniesli uznanie kritiky. Nasledovali romány Slnko aj vychádza a Zbohom zbraniam, ktoré ho definitívne etablovali ako jedného z najvýznamnejších amerických spisovateľov. V tridsiatych rokoch sa Hemingway angažoval v španielskej občianskej vojne ako reportér a neskôr sa zúčastnil aj druhej svetovej vojny. Po vojne sa usadil na Kube, kde napísal romány Komu zvonia do hrobu a Starec a more, za ktorý získal Pulitzerovu cenu a Nobelovu cenu za literatúru. V posledných rokoch života trpel depresiami a zdravotnými problémami. Zomrel tragicky vlastnou rukou v Ketchume v štáte Idaho.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Hemingwayov štýl písania je charakteristický jednoduchým, priamym a strohým jazykom. Často používa krátke, úderné vety a vyhýba sa zbytočným opisom a ozdobným prvkom. Jeho postavy sú zvyčajne silní, odvážni muži, ktorí sa konfrontujú s nebezpečenstvom a smrťou. Typickými témami jeho diel sú vojna, láska, strata, odvaha a hľadanie zmyslu života. Dôležitú úlohu v jeho tvorbe zohráva aj príroda, ktorú vykresľuje s obdivom a rešpektom. Hemingwayova technika „teórie ľadovca“ spočíva v tom, že väčšina informácií a emócií je skrytá pod povrchom textu, podobne ako je väčšina ľadovca skrytá pod vodou. Čitateľ si tak musí mnohé veci domyslieť a interpretovať sám. Tento štýl prispieva k silnému emocionálnemu pôsobeniu jeho diel.

👥 Literárni súčasníci

Francis Scott Fitzgerald (Veľký Gatsby), William Faulkner (Abšalóm, Abšalóm!), John Steinbeck (O myšiach a ľuďoch), Thomas Wolfe (Pozri domov, anjel), Gertrude Steinová (Tri životy)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Ernest Hemingway (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Komu zvonia do hrobu – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Thu, 30 Jan 2025 20:14:06 +0000

Kniha: Komu zvonia do hrobu

Autor: Ernest Hemingway

Pridal(a): Káťa

Ernest Hemingway (1899 – 1961)

Ernest Miller Hemingway bol americký spisovateľ, novinár a reportér.
Vyrastal v rodine lekára; už ako študent sa pokúšal o verše, poviedky, stĺpky do novín.
„chtel byť u všetkého osobne“ -> za 1.sv.v. vodičom sanitného vozu v Taliansku – bol ťažko ranený.
V dobe nástupu fašizmu sa stupňuje jeho humanistické cítenie, ktoré sa v rade jeho diel premieta.
V 30. rokoch sa zúčastnil ako reportér občianskej vojny v Španielsku.
Za 2.sv.v. navštívil Čínu, sledoval inváziu do Normandie, bol svedkom oslobodenia Paríža; zúčastnil sa bitky v Ardenách.
Bol veľmi ovplyvnený vojnou, vyhľadával nebezpečenstvo, mal záľubu v nebezpečných športoch (býčie zápasy) a v love.
Posledné roky života strávil na Kube. V roku 1961 pravdepodobne spáchal samovraždu (zastrelil sa) a nezanechal po sebe žiadny vysvetľujúci dopis. Jeho smrť býva takisto vysvetľovaná ako nehoda pri čistení hlavne, ale skôr samovražda – alkoholik, trpel depresiami.
Nobelova (1954) a Pulitzerova cena za literatúru.

Autorova tvorba a štýl:

Robert Jordan je typický hemingwayovský hrdina vybavený možnosťou, premýšľavosťou, odporom k sentimentalite, túžbou po pravde a spravodlivosti, snahou žiť dôstojne a slobodne vo svete násilia, zla a smrti, ktorý je postavený pred situáciu, ktoré nemôže končiť inak než smrťou.
Vo svojich dielach hľadal pravdu o človeku v meznej situácii, preto svoje hrdinov staval do nebezpečenstva, kde potom dokazovali česť a odvahu. Štýl jeho písania je samozrejme prispôsobený tejto literatúre: je úsečný, zbavený všetkého nadbytečného, jeho diela nemajú žiadne citové zafarbenie, často píše iba dialóg bez ďalších komentárov – tzv. objektívne vyprávanie. Väčšina jeho diel bola inšpirovaná osobnými zážitkami.
Postavy jeho diel sú často muži, ktorí vedú nebezpečný spôsob života (vojaci, rybári, lovci, toreadori).
Hemingwayov štýl: zhuštený; metóda ľadovca => čitateľovi povie iba malú časť a je na ňom, aby si utváral zvyšok
Písal tiež poviedky – formou reportáže.

Diela:

Sviatok (1926) – hlavnému hrdinovi bráni vojnové zmrzačenie v naplnení lásky k dievčaťu, súčasťou je dokumentárna reportáž zo každoročného sviatku v Pamplone v Španielsku – beh býkov ulicami do arény a korida
Zbohom zbraniam (1929) – román z 1.sv.v, autobiografické prvky, talianska fronta – americký poručík->zranený-> zamiluje sa do ošetrovateľky-> koniec tragický. Príbeh tragickej lásky medzi americkým vojakom Frederikom Henrym a britskou zdravotnou sestrou Catherine Barkleyovou. Dej sa odohráva počas prvej svetovej vojny a osobná tragédia sa tu stretáva s tragédiou celospoločenskou. Román poukazuje na cynizmus vojakov a ich vytlačenie zo spoločnosti. Vydaním románu Zbohom zbraniam bola posilnená Hemingwayova pozícia v americkej literatúre.
Zelené pahorky Afriky – o love v Afrike
Starec a more (1952) – posledné dielo, novela; ocenené Nobelovou cenou – niekoľkodenný boj starého rybára s rybou, ktorú chce uloviť; dej sa odohráva na Kube; symbolika-človek sa nikdy nevzdáva.

Literárne-historický kontext

Politická situácia:

Španielska občianska vojna (1936 – 1939) patrí k najkrvavejším, ale i najnepriehľadnejším konfliktom 20. storočia, zároveň ide o vojnu, ktorá na veľmi dlhú dobu hlboko rozdelila nielen španielsku spoločnosť. Vypukla v momente, keď proti demokraticky zvolenej republikánskej vláde vojensky vystúpila armáda pod vedením generála Francisca Franca.
Vo vojne sa z nepriehľadného spoločenského a politického spektra španielskej spoločnosti vyprofilovali 2 strany: prevažne ľavicoví republikáni bojujúci na strane oficiálnej vlády druhej španielskej republiky (najmä socialisti, komunisti, trockisti a anarchisti, baskickí a katalánski nacionalisti) a pravicoví povstalci (fašisti, španielski nacionalisti, kresťanskí demokrati a rojalisti), ktorí boli neskôr nazývaní frankisti podľa generála Franka, ktorý sa v priebehu vojny vyprofiloval ako hlavný povstalecký vodca.
Aj keď Spoločenstvo národov hájilo politiku nezasahovania a vyhlásila aj zbrojné embargo, do konfliktu na oboch stranách významne zasiahli zahraničné sily. Na strane frankistov to od prvopočiatku konfliktu boli Nemecko a Taliansko, na strane republikánov potom od októbra 1936 SSSR a Mexiko. Mimo to na strane republikánov pôsobili aj dobrovoľnícke jednotky z ďalších štátov – interbrigády.
Vojna skončila jasným víťazstvom lepšie organizovaných frankistov, po ktorom nasledovalo dôkladné „očistenie“ španielskej spoločnosti od všetkého „červeného“ alebo pripomínajúceho druhú republiku, čo zahŕňalo predovšetkým odbory a politické strany. Bola zničená či zneprístupnená rada archívov, nepohodlní jedinci boli často uväznení, nútení odísť do exilu či zavraždení. Množstvo obetí je sporné; odhady sa obecne pohybujú medzi pol miliónom a miliónom mŕtvych. Veľká časť týchto obetí nebola výsledkom vojnových stretnutí, ale hromadných popráv vykonávaných oboma stranami (často čisto na základe ideologickej alebo triednej príslušnosti).
Hoci vojna trvala iba tri roky, poznačila Španielsko na veľmi dlhú dobu a jeho ekonomika sa vzpamätávala ešte mnoho rokov. Ovplyvnila politiku a verejné mienie ďaleko za hranicami Španielska a zažehla vášne medzi intelektuálmi a politickými spolkami. Republikánski stúpenci ju označovali za zápas medzi „tyraniou a demokraciou“, alebo „fašizmom a slobodou“, a mnoho mladých idealistov tridsiatych rokov vstúpilo k interbrigadistom. Frankovi stúpenci zasa túto vojnu vnímali ako boj medzi „červenými hordami“ a „kresťanskou civilizáciou“.
Vojna mala obrovský význam aj pre vývoj počiatočnej fázy druhej svetovej vojny, pretože ako síly Osi, tak Sovietsky zväz si v nej vyzkúšali svoju techniku a bojové doktríny a získanými skúsenosťami prispôsobili výcvik vojakov a zbrojné programy.

Literárny vývoj

“Stratená generácia“ = voľné združenie autorov, ktorí prešli1.sv. vojnou, majú s ňou osobné skúsenosti => niektoré ich diela zachytávajú hrdinov, ktorí prechádzajú/prešli vojnou + problematika začlenenia späť do spoločnosti
- E. Hemingway, W. Faulkner, F. Fitzgerald, T. Eliot, E. Pound, E. O´Neill, E. Remarque
Názov „stratená generácia“ poprvý použila americká spisovateľka Gertrude Steinová, označila tak skupinu amerických spisovateľov narodených okolo roku 1900. Termín zpopularizoval Ernest Hemingway použitím vo svojej prvotine Sviatok (I slunce vychádza).
Títo spisovatelia zažili prvé svetové vojny a túto skutočnosť zobrazovali vo svojich dielach. Vyjadrujú pocity vojakov po návrate z vojny (vrátili sa duševne zmrzačení a mali problémy so začlenením sa do spoločnosti).
Pre týchto autorov sú typické životné postoje, ktorými dávajú najavo nesúhlas a nedôveru k spoločnosti, ich písanie je často blízke ke štýlu novín, často stavia svoje hrdinov do veľmi nebezpečných situácií, kde musia preukazovať svoj charakter.

Rozbor: Komu zvonia do hrobu (USA, 1940)

Základná charakteristika:

Literárny druh: epika; próza
Literárny žáner: román zo španielskej občianskej vojny
Literárny smer/sloh: stratená generácia

Názov diela:

Inšpirovaný veršmi anglického renesančného básnika Johna Donneho, ktoré napísal roku 1624: „Žiadny človek nie je ostrov sám pre seba; každý je kus nejakého kontinentu, časť nejakej pevniny; ak more spláchne hroudu, je Európa menšia, akoby to bol nejaký mys, akoby to bol statek tvojich priateľov alebo tvoj: smrťou každého človeka je mňa menej, lebo som časť ľudstva. A preto sa nikdy nedaj pýtať, komu zvonia do hrobu. Zvonia tobě.“

Význam správy:

Hemingway sa tu snaží ukázať, čo je vojna schopná s ľuďmi urobiť; ako ktorých zrúdnych činov sú potom ľudia schopní.
Varovanie, aby sme nestratili svoje ľudstvo, aby sme sa chovali podľa vnútorných morálnych zásad, aby sme si uvedomovali, že sme na svete sami, že vedľa nás žijú milióny ďalších ľudí, ktorí i napriek odlišnému názoru, vzhľadu či čomukoľvek inému, majú rovnaké právo na život, ako máme my. Pretože sa dej odohráva počas vojny, je vcelku logické, že postavy riešia základné témy ako je zabíjanie a smrť. Hrdinovia chápu svoju smrť ako nedielnu súčasť života, ktorá by mala byť dôstojná a pokiaľ možno rýchla. Tak jednoduché to však nie je v prípade, že ide o smrť človeka, ktorú spôsobí oni sami. Potom práve prichádza ono dôležité a ťažko riešiteľné dilema, či je správne vziať život inej ľudskej bytosti.

Kompozícia:

Chronologická s retrospektívnymi prvkami
Miestami sú v knihe popisované dve dejové línie naraz, čím sa zvyšuje dramatičnosť deja.
Formou vyprávania je čitateľ zoznamovaný s minulosťou hl. postáv – obzvlášť postava Pilar veľmi sugestívne opisuje Robertovi Jordanovi udalosti spojené s odbojom proti fašistom.

Vyprávač:

Er forma, ale je prekladaná častými vnútornými monológmi Roberta Jordana. Hemingway v nich rieši nie len otázku zabíjania iných ľudí, ale aj vojny samotnej, ktorá je zlá a zbytočná.

Štylistická charakteristika textu:

Mnoho vecí zostáva zahalené závojom tajomstva
Román je písaný pomerne strozo, naturalisticky; je zbavený zbytočne kvetnatých viet, teda okrem častí, ktoré popisujú lásku Roberta a Márie. Touto láskou sa snaží Hemingway ukázať, že vojna nie je len a iba bojovanie, ale že zostáva čas aj na citový vzťah. Vojenský charakter románu je tak okorenený o romantickú zložku, čo rozhodne pridáva na čitateľnosti a pomáha udržiavať čitateľa v napätí. Tragický koniec je takýmto vyvrcholením toho vzťahu.
Kniha tiež zahŕňa pasáže s vnútorným monológom Roberta, keď premýšľa o živote, vojne a zmysle svojho konania – uvedomuje si, že mu možno zostávajú iba 2 dni života a chce tieto dni žiť naplno, prežiť svoje šťastie. Uvedomuje si, že v tých 3 dňoch, čo poznal Máriu, stihol prežiť celý svoj život.
Hodne dialógov a myšlienkových pochodov hlavného hrdinu.

Slovná zásoba:

Spisovná slovenčina
Časti priamej reči sú pre väčšie vtiahnutie čitateľa do deja písané jazykom charakteristickým pre danú postavu: – študovaný Američan Robert Jordan hovorí spisovne, smysluplne a občas v odbornejších termínoch. Španielski Partyzáni používajú chvíľami hovorového jazyka, čo poukazuje na ich prostý pôvod.
Niektoré výrazy sú vo španielčine – inglés, máquina -> autenticita
Eufemizmus – zľahčovanie
Alegória – symbolika
Réčnické otázky – pocit beznádeje
Archaiizmy

Postavy:

Robert Jordan je hlavná postava, autor sa s ním zotožňuje a využíva ho pri písaní v ich-forme. Robert Jordan je nastínaný ako človek pomerne vyrovnaný (hoci často uvažuje o svojom otcovi samovrahovi a snáď sa i trochu bojí, aby mu nebol podobný), málo spoločenský, spoľahlivý, prísne objektívny a lojálny veleniu (niekoľkokrát o svojom úkole pochyboval, vzápätí však ako by sám seba káral za takéto rouhačstvo). Bol pomerne puritánsky, mal svoje zvyky (absinth, spacák), za ktorými si tvrdo stál. O jeho charaktere sa dozvieme predovšetkým z jeho úvah, činov a dialógov.
- > Pôvodne americký učiteľ španielčiny. Bojuje na strane republikánov proti fašistom. Do vojny prichádza dobrovoľne, pretože chce Španielsku pomôcť. Je veľmi statočný a odhodlaný svoj úkol splniť aj za cenu straty života. To sa zmení, keď sa zamiluje do Márie, pretože si začína predstavovať, aký by to bolo, keby úkol prežili a mohli spolu odísť do Ameriky a vziať sa.
Mária bola osudom tvrdo poznačená dievčina, ktorá sa však už vzpamätávala (v paralele je tu jej telesná a duševná regenerácia, ktorá preniká celou knihou). Mária bola opísaná ako bázlivá, predsa však so smrťou zmierená (na čo mal snad vplyv aj Robert Jordan). Mária nebola príliš manuálne zručná, čo pridáva na jej bezbrannom, nevinnom imagu, ktoré tu autor buduje. Zo spoločného plánovania budúcnosti by sa mohlo zdať, že bola naivná. Vo skutočnosti si taká len chcela byť – dobre vedela, ako to všetko zrejme dopadne, taktiež si však uvedomovala, že dokým si to nepripustí, môže dúfať.
Pablo bol vodcom partyzánom, kedysi snad veľkým mužom, teraz však je zdrcaný ťažkosťou rokov plných zodpovednosti a je to práve veľká zodpovedná opatrnosť, ktorá ho vykresľuje ako slabého, zbabelého. Nicméně Pablo je dobrý herec, ktorý vie, ako pomaly ovplyvňovať situáciu, často sa skrýval za maskou hlupáka, zatiaľ čo sledoval svoje vlastné, presne dané ciele. Základným rozdielom medzi Pablom a Robertom Jordanom bolo chápanie povinností – zatiaľ čo pre Američana bola svätou povinnosťou splniť úlohy zadané nadriadeným, Pablo cítil, že musí chrániť svoje blízke – aj keby o to sami nestáli.
Starý Anselmo je starý dobrák, ktorý sice stráca silu, ale rozhodne sa nechce stať prekážkou a snaží sa byť akkoľvek užitočným. Anselmo je so osudom tiež zmierený, má pevnú vôľu, ale predsaže sa nebáli zomrieť, má strach zo zabíjania ľudí.
Cigán mi osobne pripadal ako najsympatičnejšia z postáv. Pribehom prechádza s zdanlivou ľahkosťou a flegmatizmom, neustále zesmiešňuje a zľahčuje situáciu; predsa však je zrejmé, že ťaha okamihu na neho dopadá zo všetkých najviac. Jeho charakteristickou vlastnosťou je lenivosť a nespôľahlivosť, za ktorú je často ostatnými postavami pomlúvaný. Preto však má k všetkým priateľský vzťah (snáď pre svoju nekonfliktnosť).
Pilar je faktickou veliteľkou partyzánov. Ide o ráznú, ale dobrotivú ženu (niečo ako Helena Růžičková v seriáli Vlak detstva a nádeje), ktorá má bohatú zbierku zážitkov, z ktorých mnohé boli pomerne děsivé, čím ju však akýmsi spôsobom obrnili a zatvrdili. Koná priamočiare, upriamo, spontánne, čestne a riadi sa predovšetkým citom. U ostatných má značný respekt.

Časopriestor:

Čas: dej knihy sa odohráva počas španielskej občianskej vojny (1937) počas iba troch dní.
Priestor: hory vo fašistickej časti Španielska.

Dej (obsah) diela:

Dynamitník Robert Jordan sa vydáva na fašistické územie. Počas chystanej republikánskej ofenzívy ho čaká dôležitý úkol – má vyhodiť do vzduchu strategicky položený most a znemožniť tak fašistom zásobovanie. Jordan sa v horách za frontou zoznamuje so dvoma skupinami partyzánov a nachádza tu životnú lásku v podobe dievčaťa Márie. Ich vzťah trvá iba tri dni, ale Jordan zažíva pocity, ktoré dosiaľ v živote nepoznal.

Jordan sa stretáva s prvou skupinou partyzánov, vedenou charizmatickým vodcom Pablom, ktorý je však skeptický k úspechu celej operácie. Pablo je rozpolcený medzi svojou povinnosťou a strachom o životy svojich ľudí. Druhá skupina, vedená odvážnou Pilar, je naopak plná odhodlania a bojového ducha. Pilar sa stáva Jordanovou dôverníčkou a pomáha mu plánovať útok na most.

Počas príprav na útok sa Jordan a Mária sblížia. Mária, ktorá prežila hrôzy vojny, nachádza v Jordane oporu a nadúfanie. Spoločne trávia noci pod hviezdami, kde si vyprávajú o svojich snách a obavách. Jordan si uvedomuje, že našiel niečo, čo nikdy nehľadal – lásku a zmysel života.

Fašisti útok však odhalia a sú naň dobre pripravení. Pri krátkej prestrelke v horách navíc padne jedna z partyzánskych skupín a Jordan sa potýka s nedostatkom ľudí na úspešné splnenie úkolu. Most sa mu nakoniec s malými stratami na životoch podarí vyhodiť, počas úniku si však ošklivo zlomí nohu a zostáva na mieste napospas fašistom, aby aspoň niekoľkých zabil.

Jordan, zranený a vyčerpaný, sa rozhodne zostať na mieste a bojovať do posledného dychu. Vzpomína na Máriu a ich krátky, ale intenzívny vzťah. V posledných chvíľach svojho života sa mu vybavujú obrazy ich spoločných chvíľ a uvedomuje si, že i napriek všetkým hrôzam vojny našiel niečo krásne a čisté.

Pilar a zvyšok partyzánov sa medzitým snažia dostať do bezpečia. Pilar sľubuje, že sa vráti pre Jordanovo telo, aby ho mohla dôstojne pochovať. Mária, zlomená stratou svojej lásky, sa rozhodne pokračovať v boji a uctiť Jordanovu pamäť tým, že bude ďalej bojovať za slobodu.

Poznámky k deju:

Hlavný dej – príbeh Jordana dopĺňajú ďalšie krátke vyprávania- ide najčastejšie o vzpomienkach členov partyzánskej skupiny, väčšinou sa jedná o prostredie býčích zápasov.
Význam nemá smrť hlavného hrdinu, ale to, pre čo zomrel.
Hlavný hrdina sa obetoval za skupinu partyzánov a za boj za to, čomu verí.
Kniha nás zoznamuje nie len s príbehom hlavného hrdinu a jeho myšlienkami, ale aj so životom Španielov v dobe vojny a ich mentalitou a spôsobom života. Autor sa však zaoberá aj otázkami mnoho obecnejšími, ako sú zmysel ľudského života, láska násilia, sebaobetovanie. Autor píše veľmi realisticky, často používa priamu reč.

Inšpirácia literárnym dielom:

Zfilmované v roku 1943.

The post Komu zvonia do hrobu – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Starec a more – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 06 Jan 2025 17:05:02 +0000

Kniha: Starec a more

Autor: Ernest Hemingway

Pridal(a): Brendy

**Ernest Hemingway (*1899 – †1961)**

Americký románopisec, prozaik, novinár a reportér.
Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (v roku 1954).
Začínal ako žurnalista, s písaním románov začal neskôr.
Ťažko ranený ako dobrovoľník na Talianskej fronte (toto zranenie popisuje v autobiografickom románe Sbohem, armádo!).
Vyznával odvahu (dostihy, box, býčie zápasy).
Po vojne pôsobil ako dopisovateľ v Paríži, podnikal výpravy do Afriky.
Na konci života žil na Kube, trpel duševnými depresiami – samovražda.
Hlavnými postavami jeho diel sú najčastejšie muži, ktorí vedú nebezpečný spôsob života.
Strohý štýl písania zbavený všetkého nadbytečného.
Častá inšpirácia jeho osobnými skúsenosťami a zážitkami.

Vlivy na tvorbu:

Najprv sa Hemingway potýkal s tvorivou krízou.
Niektoré jeho knihy neboli prijaté kladne.
Autor vzdoroval, odišiel na Kubu, kde začal písať knihu Starec a more.

Ďalšie významné diela:

Komu zvonia hodiny, Sbohem, armádo!, Fiesta, Za našich čias, Muži bez žien, Odpoludňajšia smrť

Zaradenie autora, znaky obdobia

Literatúra 1. polovice 20. storočia
Medzivojnová literatúra
Patrí do tzv. stratenej generácie
- Generačná skupina amerických prozaikov, básnikov a dramatikov, ktorí boli v mladosti poznačený hrôznou skúsenosťou 1. svetovej vojny.
- Vo svojej tvorbe vyjadrujú pocity vojakov, ktorí sa vrátili duševne zmrzačený → títo ľudia neboli schopní potom nájsť zmysel života, trpeli depresiami, pocitom odcudzenia.

Autori, ktorí tvorili vo vejakej dobe:

Mark Twain, John Steinbeck, Francis Scott Fitzgerald: Veľký Gatsby, E. M. Remarque, William Faulkner: Absolone, Absolone!, James Joyce: Odysseus

Spoločensko-historické pozadie:

Rozmach a dokončovanie priemyselnej revolúcie, hospodársky vzostup, aplikácia poznatkov v praxi.
Odraz 1. SV, oslabenie Nemeckých mocností.
Literatúra je ovplyvňovaná hospodárskou konjunktúrou a krízou – 20., 30. roky krach na newyorskej burze – hospodárska kríza.
Politická kríza – nástup fašizmu v 30. rokoch a 2. svetová vojna.
Rozvoj filmu – mnoho diel sa stáva predlohou pre filmy, nemý film (Charles Chaplin…).

Rozbor: Starec a more (1952)

Všeobecná charakteristika:

Druh: epika
Žáner: novela

Tematická výstavba:

Téma: ľudské myslenie a správanie, prostý človek, ktorý na dosiahnutie cieľa urobí opravdu všetko.
Námiet: autor neuvedený, domnienka, že kniha je napísaná podľa jeho kubánskeho priateľa –rybára.

Myšlienky:

Úvaha o hrdinstve človeka, oslava ľudskej nezdolnosti, boj človeka s prírodou a úzke spojenie s ňou.
Zmyslom ľudského života nie je zisk, bohatstvo, ale hlboké uspokojenie a čestný zápas.

Kompozičná výstavba:

Jednoduchý, prostý príbeh.
Dej je rozvíjaný chronologicky bez akéhokoľvek složitého prenikania časových rovín alebo rozsiahlych retrospektív.
Text nie je nijak formálne členený.
Zachytenie len najzákladnejšieho opravdivého prežitku (chce, aby čitateľ používal vlastné citové a myšlienkové asociácie).
Prvky s symbolickými významami (zakrvavené ruce = Kristovo utrpenie).
Existuje tu všeobecná rovina príbehu (rybár = človek, ryba = príroda, žraloky = zlo).
Záujem o psychiku človeka.

Jazyková výstavba:

Nie sú tu konkrétne pomenovania (Santiago nie je oslovovaný menom, ale len ako starec).
Jazyk: spisovný, španielske výrazy, odkazy na kresťanskú symboliku, nepoužíva prídavné mená.
Metóda ľadovca (všetko nepodstatné je eliminované).
Obmedzuje komentovanie autorskou rečou, úvahy a popisy, častý monológ hlavného hrdinu.
Strohá stylizácia viet, zvlášť u dialógov.
Veľké množstvo porovnaní a personifikácií.

Vyprávač:

Er-forma

Postavy:

Starec Santiago – charakteristická hemingwayovská postava – rybár odlúčený od spoločnosti, zamlkný samorastný človek, rozhodol sa viesť boj na život a na smrť, aj keď výsledok zápasu je predem istý a starcov úsilie sa môže javiť ako zbytočné alebo predem prehrané. Ide o prostého človeka, ktorý zápasí s prírodou.
Chlapec Manolin – veľmi obetavý, láskavý, nápomocný, má rád starca.

Čas a priestor:

Kubánska dedina v blízkosti Havany. Prostredie – chatrč starca, loďka na mori.
Doba dejov nejspíš 20. roky 20. storočia.

Obsah (dej) diela:

Hlavného hrdinu knihy, rybára Santiaga, začína trápiť jeho smola, keď už mnoho dní po sebe neulovil žiadnu rybu a takmer nemá z čoho jesť. Na rozkaz rodičov ho musí opustiť aj jeho pomocník chlapec Manolin. Ten sa o neho staral, dával mu jedlo a pomáhal mu na mori. Jedného dňa sa starec rozhodne vyjsť na more, kde ešte nikto nebol a ľúči sa s chlapcom, ktorého necháva vo dedine. Po niekoľkých neúspešných dňoch na vode chytí vysnívaný úlovek. Nevie sice, ako vyzerá, ale podľa správania ryby pozná, že to je jeho snáď najväčší úlovek. Ryba ho však prekvapí svojou silou a začne ho ťahať na otvorené more. Starec sa jej snaží zadržať, je však starý a po niekoľkých hodinách svoj boj vzdáva. Ryba ho vytrvale ťahá ďalej a starec je veľmi vyčerpaný a unavený, nepustí ju však z lode, pretože verí, že sa jedného unaví a on ju bude môcť zabiť. To sa mu – vďaka svojim skúsenostiam – podarí, pripúta ju k loďke a podľa slnka smeruje späť domov. Po ceste však musí odolávať útokom žralokov na svoju loď. I napriek veľkej odhodlanosti starca mu jeho úlovek zožerú. Naprosto vyčerpaný starec dorazí domov, loďku nechá pripútanú pri mole a ráno sa okolo nej zhromaždí dav ľudí, aby sa pozreli na obrovitú kostru ryby pripútanú na starcovom člne.

Kritika a vplyv diela:

Po publikácii v časopise zaznamenala veľký ohlas a bola zaradená medzi autorove vrcholné diela.
Autorov štýl mal radu úspešných aj neúspešných napodobiteľov, ovplyvnil dielo J. Škvoreckého (pokrčovanie vo zdanlivo banálnych dialógoch), stopy zanechal aj v rannej tvorbe A. Lustiga
Filmová verzia z roku 1957.

Porovnanie:

Človek, ktorý sa nemôže zachytiť do spoločnosti: E. M. Remarque: Na západnej fronte pokoj, J. Škvorecký: Zbabelci

Môj názor:

Kniha sa mi páčila. Považujem ju za pomerne pútavú (prečítala som ju jedným dychom). Obsahuje jasný, jednoduchý, ale pri tom zaujímavý príbeh. V starcovom samomluvnom dialógu sa takisto vyskytujú rôzne zaujímavé myšlienky. Mnohokrát mi bolo starca ľúto, bojoval s rybou s takým odhodlaním, a napriek tomu mu z nej nič nezostalo. Páčila sa mi jeho nezdolná a tvrdohlavá povaha, vďaka ktorej prežil.

The post Starec a more – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Zbohom armáda – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sun, 05 Jan 2025 20:28:24 +0000

Kniha: Zbohom armáda

Autor: Ernest Hemingway

Pridal(a): geaf, Adam Mikeš alias Fresh Prince

Ernest Hemingway (1899-1961)

Narodil sa v štáte Illinois, pochádzal z rodiny lekára.
V roku 1918 odišiel ako dobrovoľník na taliansku frontu, kde bol ťažko zranený (1. Američan ranený v Taliansku).
Po vojne žil v Paríži, kde pracoval ako novinár.
Podnikal dlhé cesty do Afriky, lákalo ho dobrodružstvo a nebezpečenstvo.
Jeho najväčšou záľubou bolo lovenie zveri a box.
Počas Občianskej španielskej vojny pracoval ako dopisovateľ v Madride.
Po vojne žil v Havane a na svojich usadlostiach v štátoch.
V roku 1954 získal Nobelovu cenu za literatúru.
V 50. rokoch podľahol alkoholu, kríze.
V roku 1961 končí život samovraždou (zastrelil sa).
Bol príslušníkom „stratenej generácie“ (ovplyvnený vojnou, ako mladý odišiel dobrovoľne bojovať, krutosťou bojov zatratil ilúzie, navždy poznačený).

Dielo:

romány: „Slávnost; Zbohom armáda; Přes rieku do tienov stromov; Komu zvonia do hodiny (občianska vojna v Španielsku, láska amer. dobrovoľníka ku Španielke, on nakoniec umiera); Mať a nemať“
nebeletristické knihy: „Smrť odpoludnia; Zelené pahorky africké“
angažované hry: „Piaty stĺp“
novely: „Starec a more (rybár zápasí dva dni a noci so obrovskou rybou, tu mu nakoniec ale sežerú žraloky -> oslava prostého človeka, kniha o večnom snažení, čestný boj prináša uspokojenie)“
vzpomínky: „Pohyblivý sviatok“

Literárna história

Kniha vydaná v roku 1929 -> svet sa vzpamätáva z 1. sv. vojny, október 1929 – krach na NY burze -> svetová hospodárska kríza (pokles priemyselnej produkcie, ochromenie svetového obchodu, rast nezamestnanosti, sociálne nepokoje, kríza demokracie…)
V roku 1933 sa A. Hitler stáva ríšskym kancelárom
V SSSR obdobie stalinizmu (násilná socializácia, kolektivizácia, diktatúry, kult osobnosti)
U nás tiež hospod. kríza, ohrozenie republiky po nástupe Hitlera k moci

Literárny kontext

Svetová próza reagujúca na 1. svetovú vojnu:

Francúzsko:
- Henri Barbusse – Oheň (denník vojenskej čety, pohľad na vojnu zdola, syrový obraz vojny)
- Romain Roland – Petr a Lucie (novela, tragická láska, zomrú pri nálete)
Nemecko:
- Erich Maria Remarque – Na západnej fronte pokoj (generačný román, obraz dopadu vojny na človeka, syrovosť zobrazenia), Tri kamaráti

Česká literatúra:

Rudolf Medek – Plukovník Švec
Josef Kopta – Hlídač č.47
Jaroslav Hašek – Osudy dobrého vojáka Švejka

Stratená generácia = generačné seskupenie amerických autorov 20. rokov 20. storočia, ktorí boli poznačení duchovným otriasom 1. sv. vojny a ktorí zároveň vystrízliveli z tzv. amerického snu

základným tématom je sklamanie a skepsa
vojna všetko zdeformovala – rozklad tradičných ľudských hodnôt
útěk do prírody alebo kultúry, hrdinovia sa uzatvárajú, sú apatičtí
hl. hrdinovia kníh sú stratení jednotlivci, nenachádzajú nikde zakotvenie
William Faulkner – Absolóne, Absolóne!
Francis Scott Fitzgerald – Veľký Gatsby

Rozbor diela: Zbohom armáda!

Obecná charakteristika literárneho diela

Druh: Epika
Žáner: Vojnový román s autobiografickými prvkami
Forma: Próza
Americká próza medzi vojnami, autor predstaviteľ Stratenej generácie

Hlavná myšlienka

hrôza vojny, protest proti nesmyselnosti vojny v mene ľudstva

Téma

chce poukázať na nesmyselnosť vojny, uzatvára sám sebou mier

Motívy

hrdinstvo, láska, odpovednosť, nespravodlivosť, vojna, zlo

Kompozícia

Dielo je rozdelené do 5 kníh, v každej niekoľko kapitol (41 kapitol celkom)
Ďalej delenie na odseky a vety
gradácia (zasiahnutie mínou, ústup, pôrod)
konflikt – zranenie kolena, vyslúchanie, organizované zatknutie
retardácia – rozhovory s Catherine a ostatnými postavami, pobyt v nemocnici
opakovanie motívov – zlo a nesmyselnosť vojny
otvorený koniec – koniec Frederica

Vypravěč

Ich-forma
Vyprávané chronologicky
autorský, dokonca aj autobiografický

Jazyk a jazykové prostriedky

Spisovný jazyk, v dialógoch hovorový jazyk (Jestli ťa nezabijú)
Obecná slovenčina – priama reč vojakov (Ale ja tu *urvu zastrelil jedna radosť)
Objektívny, úsporný štýl, krátke výstižné vety, bez rôznych zbytočných dodatkov, vyhrotené životné tragédie sa objavujú na malej ploche, nie sú ďalej rozvíjané a komentované autorskou rečou -> metóda ľadovca -> ovplyvnený žurnalistikou
Dlhšie dialógy bez komentárov („objektívne vyprávanie“)
Použitie cudzích slov – talianskych (tenente – poručík), francúzskych
Zdrobneniny (miminko, bratříčci), termíny (fraktúra, ateista), vulgarizmy (*urva)

Umelecké prostriedky – tropy

metafora – dieťa sa hlási na svet
prímer – tvrdé ako oceľ, vzdušná vlna ako úder pästi
metonýmia – nie som vo svojej koži
hyperbola – I keby sme sa třeba päťdesiatkrát vzali.
personifikácia – príroda ukáže čo dovedie, nechal som pracovať voz
inverzia – Je za támhletým kopečkom schovaná.
epizeuxa – Ale čo keby zomrela? Nemôže zomrieť. Áno, ale čo keby zomrela?
aliterácia – ach ach ach
oslovenie – signor tenente, miláčik

Figúry

anafora – ne,ne (pod sebou)

Postavy

Frederic Henry (vypravěč) – mladý Američan, ktorý dobrovoľne odišiel do Talianska k armáde, kde pôsobí ako sanitárnik, na začiatku vedie neusporiadaný život, pije, hľadá poriadok a hodnoty, láska mu prináša pokoj a kľud, najdôležitejšia je pre neho teraz Catherine, po jej náhlej smrti v závere románu dochádza k definitívnemu poznaniu- Človek nemôže byť príliš závislý na nejakej osobe či veci, lebo každá ho nakoniec opustí alebo sklamie, silu postaviť sa osudu musí každý nájsť uvnútri seba.
Catherine Berkleyová – Angličanka, ktorá pracuje v Taliansku ako ošetrovateľka v anglickej vojenskej nemocnici, veľmi zidealizovaná (poznávame ju očami Frederica)
Rinaldi – Výborný taliansky chirurg a dobrý priateľ Freda, vojna ho úplne vyčerpala medzi chirurgmi v tábore nemal konkurenciu a preto bol počas najťažších prípadov zavalený
Fergusonka – Škótska zdravotná sestra, najlepšia kamarátka Catherine, k ľuďom je nedôverčivá a prozýravá.

Časopriestor (doba a miesto dejov)

Dej sa odohráva za 1. svetovej vojny v Taliansku, ku koncu knihy aj vo Švajčiarsku.

Dej

Americký dobrovoľník v talianskej armáde sa jedného dňa stretne s Angličankou, slečnou Barkleyovou. Často ju potom navštevuje. Jedného dňa je vo vojne zranený a musí odísť na operáciu do Milána, pretože má v nohe spoustu úlomkov z míny. Catherine Berkleyová odišla s ním. Nastúpila do tej nemocnice ako ošetrovateľka. Tu Frederick zistí, že je do Catherine zamilovaný. Catherine otela. Frederick sa uzdraví, teda musí nastúpiť späť do armády. Pri jednej akcii je omylem zajatý ako Nemec, preto musí utiecť. Nájde Catherine a spolu utekajú do Švajčiarska. Šťastne vyčkávajú deň jej pôrodu. Dieťaťa sa nakoniec narodí mŕtve. Catherine začne krvácať a tiež neprežije.

Literárna kritika – dobové vnímanie a prijatie diela

Dielo bolo prijaté veľmi dobre, kritici si ho istými pochvalovali, umiem si predstaviť, že ale už nikoho hrôzy vojny moc nešokovali, keďže bolo dielo vydané až roku 1929 a tou dobou už väčšina ľudí prišla na to, ako to doopravdy bolo, i tak ale jeho dielo stále prináša nové informácie, ako je popravovanie ustupujúcich dôstojníkov a zároveň šokuje a to hlavne koncom knihy.

Inšpirácia dielom

> 2x sfilmované:

z roku 1932, réžia: Frank Borzage, hl. postava: Gary Cooper
z roku 1957, réžia: Charles Vidor, John Houston, hl. postava: Rock Hudson

Posúdenie aktuálnosti knihy

Keďže 1. svetová vojna už pomerne dávno skončila, mohlo by sa zdať, že moc aktuálna nie je, ale sami dobre vieme, že čo nie je, veľmi rýchlo a ľahko byť môže. Keď ste šťastní a máte sa krásne, za chvíľu už tomu tak byť nemusí a naopak. Život je vrtkavá dáma a to je treba si uvedomiť.

The post Zbohom armáda – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Starec a more – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Thu, 26 Dec 2024 19:39:58 +0000

Kniha: Starec a more

Autor: Ernest Hemingway

Pridal(a): Snehulienka

ERNEST HEMINGWAY (*1899 – †1961 )

Ernest Hemingway, americký spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (za dielo Starec a more) z roku 1954, vyrastal v rodine lekára, ktorý vlastným príkladom a nadšením záhy v synovi vzbudil lásku k prírode, lovu a športu. Počas štúdia na strednej škole sa Hemingway pokúšal o verše, poviedkové črty a stĺpčeky do novín. Po absolvovaní školy sa stal reportérom kansaského listu Star. O rok neskôr odišiel na front do Talianska ako dobrovoľník ambulantných zborov Červeného kríža. Počas vojny bol ťažko zranený (román Zbohom, zbrane!).
Po vojne pokračuje v novinárskej práci a ako zahraničný spravodajca hodne cestuje po Európe a Blízkom východe. Stále viac sa venuje literatúre, stáva sa členom skupiny amerických intelektuálov, tzv. „stratenej generácie“, sústredených v Paríži okolo Gertrudy Steinovej. Predstavitelia tohto združenia sa snažia nájsť nové životné hodnoty aj nové cesty v umení a literatúre.
Po vydaní prvej zbierky poviedok Za našich čias (1925) sa rozhodne vzdať sa zamestnania a venovať sa literatúre. Spisovateľove mnohokrát trpké a bolestné životné skúsenosti sa vrývajú do jeho mysle a posilňujú jeho sklon zaoberať sa motívmi ľudskej statočnosti a nezlomnosti, jeho úsilie prebádať ľudské charaktery v mezných životných situáciách.
V dobe nástupu fašizmu sa stupňuje jeho humanistické cítenie, ktoré sa v celej rade jeho kníh premieta. Býva dokonca označovaný za humanistu 20. storočia. Za druhej svetovej vojny bojoval neobvyklým spôsobom proti Nemcom: maskovanými zbraňami proti nemeckým ponorkám sa snažil hliadať more v Mexickom zálive; na konci druhej svetovej vojny si vyzbrojil vlastnú stočlennú armádu. Hemingway bol majstrom krátkych foriem v próze, ale písal aj romány a divadelné hry. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria zbierka Poviedok (1938); romány Fiesta (1926); Zbohom, zbrane! (1929); Komu zvonia do hodiny (1940) – metóda ľadovca (koncentrovaný dej, čo možno najmenej postáv); Cezer řeku a medzi stromami (1950); hra Piata kolóna (1938); novela Starec a more (The Old Man and the Sea: 1952) a z pozostalosti Pohyblivý sviatok (1964) a Ostrovy uprostred prúdu (1972). Väčšina Hamingwayových diel bola sfilmovaná.

Súvislosť diela so životom autora:

Ernest Hemingway bol už od malička vychovávaný k úcte a nadšeniu z lovu a prírody. Počas života prežil mnoho nepríjemných a trýznivých chvíľ, ktoré v jeho pamäti zanechali nepríjemné spomienky. Na základe týchto skúseností sa začal zaoberať ľudskými charaktrami v krajných situáciách a do svojich diel premietal motívy ľudskej odvážnosti a odvahy.
Hemingway mal na ostrove Kuba svoj dom, kde choval mnoho mačiek. Vytvoril si k tomuto miestu určitý citový vzťah.

Obdobie napísania diela:

Ernest Hemingway píše v období medzi vojnami a po druhej svetovej vojne. Novela Starec a more bola vydaná ako posledné dielo za autorovho života roku 1952.

Kontext diela autora:

prostredie ostrova Kuba → príbeh z románu Mať a nemať
typické pocity predstaviteľa „stratenej generácie“ → román Fiesta (na býčích zápasoch vo Španielsku sa stretáva skupina Američanov ovplyvnených vojnou; z ich rozhovorov vyplýva, že nič na svete ich nedokáže zaujať)
autorove lovecké výpravy do Afriky v 30. rokoch → kniha Zelené pahorky africké (pri jeho návrate z Afriky dvakrát spadlo lietadlo a on pokaždé prežil)
účasť Hemingwaya v 30. rokoch v roli dobrovoľníka na občianskej vojne v Španielsku → román Komu zvonia do hodiny (názov podľa diela barokového básnika Johna Donne Komu zvonia do hodiny)
zážitky z druhej svetovej vojny → Ostrovy uprostred prúdu
autobiografická kniha → Pohyblivý sviatok (šťastie človeka je pominuteľné, trvá len chvíľu)

Kontext doby

Obdobie napísania diela: Členstvo Ernesta Hemingwaya vo skupine označovanej za „stratenú generáciu“ (počas prvej svetovej vojny) a zmysel existencie tejto organizácie sa výrazne prejavil v jeho diele. USA vládne svetovej ekonomike až do krachu na Newyorskej burze roku 1929. V 30. a 40. rokoch sa v Taliansku a v Nemecku dostáva k moci fašizmus, ktorý do druhej svetovej vojny zreteľne ovplyvňuje celú Európu. Tvorba Hemingwaya je ovplyvnená aj španielskou občianskou vojnou (1936-1939) a druhou svetovou vojnou (1939-1945).
Okolnosti vzniku diela: Na prelome 40. a 50. rokov sa Hemingway potýkal s tvorivou krízou. Jeho román Cezer řeku do tienu stromov prijala kritika negatívne. Autor začal písať pod vplyvom citov k milenke Adriane Ivančičovej, s ktorou žil na Kube. Inšpiráciou mu bol život a príhody jedného z tamojších rybárov. Po dvoch mesiacoch intenzívnej práce bola novela Starec a more dopísaná (prvá publikácia v časopise Life).
Kontext českej literatúry: Hemingwayovým štýlom písania sa inšpiroval vo svojom diele napríklad J. ŠKVORECKÝ, ktorý pracoval s metódou zdanlive banálnych dialógov. Ďalším českým spisovateľom napodobujúcim dielo Ernesta Hemingwaya bol ARNOŠT LUSTIG.
Kontext svetovej literatúry: Hemingwayov osobitý štýl mal radu napodobiteľov a pokračovateľov (RAYMOND CARVER – najvýznamnejší americký novinár 80. rokov).

Autori stratenej generácie

Za autorov stratenej generácie sú označovaní spisovatelia, ktorí prežili vojnu a stratili počas nej všetky svoje ideály, schopnosť milovať a snažiť sa niečo v živote dosiahnuť. Ťažko sa zapájajú do spoločnosti, ktorá ich odmieta a nechápe ich názory.

ERICH MARIA REMARQUE

*v Osnabrücku; narukoval do prvej svetovej vojny; emigroval do Švajčiarska, neskôr do USA
tematika diel: svedectvo z zákopov, politická situácia v období 20. rokov do začiatku Studenej vojny; psychologický popis mladej generácie
Na západnej fronte pokoj (mozaiková štruktúra románu, retrospektívne pasáže, popis)
Cesta späť (pokračovanie románu Na západnej fronte pokoj; politická situácia)

FRANCIS SCOTT FITZGERALD

autor džezového veku
tematika diel: život tzv. zlatej mládeže USA a vyššej americkej spoločnosti, juh USA, kritika spoločnosti 20. a 30. rokov
Veľký Gatsby (mladík, znechutený bohatou spoločnosťou New Yorku, vypráva príbeh o zbohatlíkovi, ktorý sa zamiluje do ženy z vysokej spoločnosti → kúpi si sídlo, v ktorom usporiada večierok a sblíži sa s obdivovanou ženou → Gatsby jej nechá riadiť svoje auto → prejde chudobnú ženu, manžel tejto ženy následne zastrelí Gatsbyho, ktorý na seba vezme vinu za jej prejdenie → na pohreb mu včetne jeho ženy takmer nikto neprijde)

WILLIAM FAULKNER

dielo značne ovplyvnené vlastnými zážitkami (stretnutie s otrokmi a potomkami indiánov, pilot za 1. svetovej vojny)
Divoké palmy (román; spojenie súbežných osudových historických udalostí: sebevražedná láska dvoch milencov, tragický osud trestanca)
Absolone, Absolone! (román o osudoch južanského rodu)

Ďalší americkí autorii

JOHN STEINBECK

prostredie Kalifornie
Hrozny hnevu (problematika utláčaných farmárov v dobe krízy v 30. rokoch)
O myšiach a ľuďoch (príbeh o osamelosti ľudí: tuláci George a Lenny)
Na východ od raja (problematika dobrých a zlých vlastností človeka podľa jeho pôvodu, záverečná myšlienka: záleží na nás, akí sme)

Rozbor diela: Starec a more

Literárny druh: epika
Literárny žáner / útvar: novela (prozaický žáner kratšieho alebo stredného rozsahu – popisná forma, pointa v závere, sústreďuje sa na jeden jednoduchý a pútavý príbeh)
Literárna forma: próza (moderné prozaické dielo)
Prvé vydanie diela: 1952
Umelecký smer / prúd: Svetová literatúra 1. polovice 20. storočia – americká próza medzi vojnami (s presahom do 2. pol. 20. stol.), tj. dielo autora tzv. stratenej generácie (v novele Starec a more sa však rysy literatúry predstaviteľov „stratenej generácie“ prvoplánovo neobjavujú. Postava osamelého rybára je tu jedným z mála znakov typických pre tento druh literatúry.

Všeobecná charakteristika diela

Tematická vrstva

Hlavná téma: nikdy nekončiaci zápas človeka s krásnou, strhujúcou, zdolávanou i márne obliehanou prírodou; súboj človeka sám se sebou a s negatívnym pohľadom okolia
Vedľajšie témy: pocity starých ľudí, ktorí niekedy môžu byť považovaní za zbytočné a záleží na nich, zdali tento pocit okolia akceptujú alebo sa proti nemu postavia; súboj starého kubánskeho rybára Santiaga s životnou smúlou a s veľkou rybou (môže byť považovaná za určitý symbol smúly)
Tematické okruhy: nezdolnosť človeka a vôľa, ktorá môže prekonať aj slabosť telesnú
Dejisko: kubánska dedinka v blízkosti hlavného mesta Havany (okolie Golfského prúdu)
Doba: september
Čas: tri dni
Vyprávač: Er-forma (3. osoba jednotného čísla) – vyprávač len konštatuje, nevysvetľuje
Látka, námiet:
- ľudské myslenie a správanie
- ľudská statočnosť, odvážnosť, nezlomnosť, schopnosť niečo dokázať a duševná sila (záverečný súboj vyčerpaného a zmrzačeného rybára s obrovskou rybou)
Motív:
- kolobeh ľudského života (staroba × mladosť), myšlienky a úvahy starca
- more, rybárčenie, mečúň (ukážkou životnej sily, odhodlania bojovať až do konca)
- žraloky (ohrozenie a zároveň výzva)
- smrť, silná vôľa, víťazstvo × prehra, viera v Boha
- človek v krajnej situácii (zdravotné ťažkosti, fyzické vyčerpanie)
Idea: Myšlienky a hlavné posolstvo autora sú vyjadrené nepriamo, určitou symbolikou.
Skrytý význam: Čitateľ môže mať nesprávny pocit, že príbeh je o ničom: rybár uloví veľkú rybu, ktorú mu sežerú žraloky. Pod týmto povrchom je však skrytý príbeh o ľudskej nezdolnosti, Santiago získava dôveru sám v sebe, nepatrí ešte do starého železa, symbolicky premôže smúlu.

Umelecké, jazykové a kompozičné prostriedky

Štruktúra diela

Stavba diela: súvislý text členený do odsekov

Kompozičná vrstva

Kompozícia epických diel:

chronologická, „metóda ľadovca“ (autor povie len niečo, zvyšok si čitateľ odvodí sám), lineárna kompozícia (od začiatku do konca)

Jazyková vrstva

Jazyk: jednoduchý spisovný jazyk, občasné španielske výrazy (salao, guano, agua mala)
Grafické prostriedky: bežná interpunkcia

Forma, prostriedky a slohové postupy

Umelecké prostriedky a ich funkcia: nepriame pomenovania, všeobecné označenia (chlapec, more, ryba, …), prirovnania, personifikácia a seba-oslovovanie (Santiago oslovuje svoju ruku), rybárské pomenovania (rybárske náčinie – kotúč šnúry, háčik s bodcom, harpúna,…), metafory (fyzický boj s rybou – psychický duševný boj se sebou samou; boj ryby – človek chce byť vytrvalý ako ryba; srovnanie situácie na mori so situáciou v živote; personifikácia mora; rozhovor se sebou ukazuje prostredníctvom kontrastov rozporuplnosť ľudského života; premena farby kože – premeny ľudského života; sny starého rybára o levoch – pocity šťastia; sila × múdrosť), metonýmia
Forma diela: dialógy (zrýchľujú dej a charakterizujú postavy, priama reč), stručnosť vyjadrovania, monológ starca prekladaný jeho úvahami a myšlienkami, text často reprodukovaný v prvej osobe, strohá stylizácia viet (krátke vety), sugestívne dynamické text (more, premena človeka v prírode)
Slohové postupy: vyprávanie, popis

Postoje a názory autora

Autorský postoj: Autor popisuje charakter postáv prostredníctvom dialógov (v niektorých pasážach monológu) postáv. Prostredie mora si môže čitateľ na základe autorovho líčenia predstaviť.
Prvky: personifikácia v osobných úvahách (monológ starca: „Ďalej sa vyspi.“ – potom môže mať jasnú hlavu; „Je príjemné mať s kým rozprávať.“ – aj keď je človek samotár, potrebuje priateľa; „Mám odriekať všetky tie modlitby, ktoré som sľúbil? Ale teraz som unavený.“ – máme ideály, vôľu, ale niekedy z nej niečo vypadne)
Autorov zámer: Ukázať, ako dokáže byť človek silný a odvážny pre určitú vec aj pre nečakané problémy, ktoré vzniknú. Ľudské telo musí byť v súlade s myslením.
Hlavná myšlienka diela: ukázať na odvahu, silu ľudskej vôle (vzťah človeka a prírody), kolobeh života

Ústredné postavy:

rybár Santiago

starý, odvážny, skúsený, pracovitý, skromný, prostý pán
bývalý námorník na plachetnici plávajúcej do Afriky (veľa zážitkov)
ovláda spoustu rybárskych trikov
má záujem o šport (baseball: DiMaggio, …) → vypráva príhody chlapcovi

Vedľajšie postavy:

Manolin

ľúbostivý, ochotný, úctivý chlapec, pomocník Santiaga (lovil s ním do svojich piatich rokov)
Martin (hostinský
Perico (kamarát Santiaga)
fauna (vtáci, obrovský marlín, ďalšie ryby: tuniaky, sardinky, …)

Dej:

Santiago, chudobný samotár s silnou vôľou, ktorý v posledných 58 dňoch neulovil ani jednu počestnú rybu, sa jedného septembrového dňa rozhodne vyraziť vstrieč nebezpečenstvu oceánu za účelom prelomenia nešťastia a ulovenia veľkej ryby. September je označovaný za mesiac „veľkých rýb“. Santiago veľmi dobrý vzťah s chlapcom, ktorého od malička berie so sebou na rybárske výpravy. Pre niekoľkodennú starcovu smúlu (označovaný za salaa = najhorší druh smolára) rodičia Manolinovi prikážu jazdiť s iným člnom. Chlapec starcovi aspoň pomáha s zajistením výstroje potrebnej pre každého rybára.

Časne zo rána Santiago vypláva sám na more. Orientuje sa podľa letu vtákov (fregatka) a snaží sa smerovať svoju loď k hejnám rýb (tuniaky, dorády, …). Má so sebou množstvo kotúčov a 4 návnady. Počas výpravy je starec vystavený neprijemnostiam a nepriliš dobrým prírodným podmienkam; po niekoľkých dňoch mimo civilizácie sa cíti osamelý, začne hovoriť sám se sebou o svojich problémoch, starostiach a myšlienkach.

Po niekoľkých dňoch na voľnom oceáne starec ucíti na jednej zo svojich šnúr velký tlak. Je presvedčený, že v hlbinách sa mu na násadu chytila veľká ryba. Napriek tomu, že je vyčerpaný následkom nedostatku spánku a málo výdatnej stravy, je rozhodnutý všetky svoje zostávajúce sily vložiť do zápasu s týmto obrovským obratlovcom, ktorý ho ťahá spolu s jeho loďou po širom oceáne. Cíti sa naprosto bezmocný.

Okrem psychickej únavy kompenzovanej samoživorozprávou trpí aj fyzickým vyčeraním. Na mnohých miestach tela je zranený, má odreniny, škrabance a často ho chytajú kŕče do ruky, ktoré mu komplikujú súboj s rybou. Energiu môže získať len z mäsa rýb (dorád), ktoré si sám uloví. V niektorých chvíľach by chcel byť on sám tou rybou, ktorú sa snaží uloviť. Napriek tomu, že nie je pobožný, odriekava si modlitby (desať Otčenášov a desať Zdravásov). Sní nad tým, ako by to bolo, keby s ním bol na lodi chlapec. Honia sa mu v hlave spousty myšlienok a úvah. Jeho ohromná odvaha a odhodlanosť mu dodávajú sily.

Časť príbehu prežíva Santiago spoločne s rybou. Snaží sa vcítiť do jej aktuálnej pozície, nazýva ju svojím bratom.

Keď by som tak mohol nakrmiť svojho marlína tam dole, napadlo ho. Je to môj brat. Ale musím ho zabiť a na to si musím zachovať silu. Snědl pomaly a svědomitě všechny klínovité pruhy rybího masa. Napřimoval se a otřel si ruku o kalhoty.

Starec nakoniec po dlhom súboji ne len s rybou, ale aj sám se sebou zvíťazí a unavenú rybu pripúta k lodi. Je udivený krásou a veľkosťou uloveného 5 a půl palcov veľkého marlína. Cestou domov ho však prepadnú žraloky (mako, tuponosé žraloky, smečka žralokov). Napriek tomu, že statečne odoláva ich útokom, rybu neuchrání.

Pluli dobre a starec si máčal ruke vo slanej vode a snažil sa udržať si jasnú hlavu. Vysoko nad nimi sa hromadili oblačné kupy a tiahli ľahké beránky, takže starec vedel, že bríza vydrží celú noc. Díval sa v jednom kuse na rybu, aby sa uistil, že je to všetko pravda. To bolo hodinu pred tým, než ho napadol prvý žralok.

Santiago dorazí domov vysílený a zranený na mnohých miestach. Aj keď z obrovskej ryby, ktorú ulovil, zostala po útokoch žralokov len kostra, tamojší obyvatelia a Manolino sú šťastní, že sa starec vrátil. Chlapec vypráva starcovi o pátraní pobrežnými hliadkami a lietadlami v dobe Santiagovej výpravy a nakoniec mu prisľúbi, že příšťa pojede na more s ním.

Vlastný názor

Novela Starec a more ma zaujala realistickými popismi krajiny, predovšetkým krásy nekonečného mora, rýb v ňom žijúcich a zvierat pohybujúcich sa u morskej hladiny. Líčenie psychiky a meniacich sa nálad vyčerpaného starca na mori zápasiacaho s obrovskou rybou je veľmi dobre spracované a vyjadrené symbolickými monológmi. V knize je zdôraznený význam ľudskej odhodlanosti a vôle. Celkový dej knihy pre mňa však, aj napriek mnohým zaujímavým pasážiam, nebol príliš pútavý.

The post Starec a more – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Starec a more – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 09 Dec 2024 20:02:42 +0000

Kniha: Starec a more

Autor: Ernest Hemingway

Pridal(a): Tina, Tereza Kropáčková

Ernest Hemingway

Americký romanopisec, povídkár, novinár, reportér.
Predstaviteľ ztracenej generácie.
Získal Nobelovu cenu za literatúru v roku 1954.
Bol 4x ženatý.
Roku 1918 bol zranený na talianskom fronte. Po vojne pôsobil ako dopisovateľ v Paríži, občas podnikal výpravy do Afriky.
Po 2. sv. vojne žil na Kube. Trpel duševnými depresiami – sebevražda.
Hlavné postavy jeho diel sú najčastejšie muži, ktorí vedú nebezpečný spôsob života, sú to napríklad vojaci, rybári, lovci, toreadori, atď. Hrdinovia vo svojich dielach stavěl do nebezpečí, kde potom prokazovali odvahu a česť. Štýl jeho písania je veľmi strohý, zbavený všetkého nadbytečného. Jeho diela nemajú citové zafarbenie, často je celý obsah diela pohyblivým dialógom bez ďalšej komentáre vyprávača. Väčšina jeho diel bola inšpirovaná jeho osobnými zážitkami a skúsenosťami.

Diela

román Sbohem, zbrane
román Komu zvonia hodiny
symbolická novela Starec a more (posledná kniha, ktorú napísal)

Literárny smer

Moderná svetová literatúra 1. polovice 20. storočia – americká próza medzi vojnami.

Súčasníci:

William Faulkner – Absolón, Absolón!
Francis Scott Fitzgerald – Veľký Gatsby
Thomas Stearns Eliot – Pustá zem
John Steinbeck – O myšiach a ľuďoch

Literárna skupina

Ztracená generácia – generácia 20. rokov 20. storočia, ktorá bola ovplyvnená 1. svetovou vojnou. Trpeli pocitom vykoľenosti, vo svete boli ztracení, neboli schopní žiť v nových podmienkach, citovo vyprahlí. Patrili sem aj F. Scott Fitzgerald, John Steinbeck.

Rozbor diela: Starec a more (rok 1952)

Literárny druh a žáner

Literárny druh – epická próza. Literárny žáner – novela.

Miesto a doba dejov

Kubánska dedinka v blízkosti Havany. Prostredie – chatrč starca, loďka na mori. Doba dejov najskôr 40. roky 20. storočia.

Téma

Boj starca s rybou.
Život chudobných kubánskych rybárov.
Smyslom ľudského života a šťastia nie je zisk, bohatstvo, ale hlboké uspokojenie.
Čestný zápas a vytrvalosť pri uskutočňovaní cieľa. Je tu rozoberaná aj psychika človeka vystaveného nebezpečenstvu, celkovo ľudská hrdosť a oslava jeho nezdolnosti.
Hlavnou témou diela je prostý človek zápasajúci s prírodou a jeho spojenie s ňou.

Motívy (podľa samotného autora):

Kresťanská symbolika– meno Santiago, v jednom momente autor prirovnáva zastenanie rybára k situácii, keď rukami preberajú hrebeň. Utrpenie Ježiša Krista.
S vojnou prišiel aj obrovský rozvoj techniky – zlepšovanie zbraní a vedy a techniky, objavilo sa spoustu nových vynálezov. Beat generation protestovala. Starec a more je len konštatovaním, že sa niečo zmenilo, že došlo k zmene paradigmatu. Starý rybár zo starej školy, vyzná sa vo svojom odbore, robí všetko veľmi dobre, mistr svojho odboru, retrospektívy do mladosti, keď bol najlepší, ale v súčasnosti mu to nevyhovuje- je verný starým postupom (loví harpúnou, nemá motorový čln), ale mladí rybári už používajú novú technológiu
Prístup k lovu: pre Santiaga more ženského rodu – charakter matky (poskytuje mu jedlo, pomáha mu prežiť, ale môže byť k nemu krutá), pre mladých rybárov je more mužského rodu-nepriateľ
Basebalista DiMaggio hrá za Yankees – paralela medzi rybárom a ním, basebalista je už aj taký nemocný, ale ešte má svoje silné chvíle
Pověrčivosť: vo starom svete, keď niekto prekročil hranice, vydal sa tam, kam nemal, bol za to potrestaný, už od antiky, Božská komédia Dante
Santiago prekročil hranice, a preto ho potrestali žraloky – bol potrestaný

Hlavná myšlienka diela

Zobraziť nekonečný boj človeka s prírodou. Človek by mal byť vytrvalý a nesmie sa vzdať. Smyslom je ukázať obrovskú ľudskú statečnosť a veľkú duševnú silu.

Jazyk

Táto novela je písaná jednoduchým spisovným jazykom, ale postavy hovoria tak, ako sa to k nim „hodí“. K oživeniu dejov a obrazu prostredia je tu rybárska terminológia (rybárske pomenovania), slang a v preklade boli ponechané španielske výrazy.
Vyskytujú sa tu vyprávačské časti, popisné časti.
Prevažujú monológy starca.
Štýlizácia vety je pomerne strohá, sú tu krátke vety, hlavne u dialógov. Obzvlášť častý je tu monológ hlavnej postavy.
Autor používa všeobecné označenia (chlapec, more, ryba..), metafora, prirovnanie, personifikácia (starec si rybu poludšťuje a s ňou rozpráva, rôzne vodné bytosti prirovnáva k iným veciam) …
Vyprávač využíva prvky so symbolickým významom (zkrvavené ruky = utrpenie Kristovo).
Menej často sú tu však využívané prídavné jména a podobné, viac rozvíjajúce, slová.

Vyprávač

Vyprávač (autor) je vo vtomto diele vševedúci, nezaujatý a stojí zcela vonku dejov.
Využíva er-formu.
Do dejov zasahuje len veľmi omezene a dej sa teda skladá predovšetkým z monológov a dialógov postáv.

Kompozícia

Chronologická s retrospektívnymi časťami do rybárskych vzpomínok z mladosti.
Ide o veľmi jednoduchý a prostý príbeh. Všetko nepodstatné je z neho vypustené, nenájdeme v ňom teda žiadne rozsiahle úvahy ani popisy.
Je tu popísaný len základ celého príbehu, čitateľ teda musí využiť vlastnú predstavivosť a dokresliť si tak zvyšok príbehu.
Bez složitého miešania rôznych časových rovín a rozsiahlych retrospektív.

Význam diela, prínos, ocenenia

Toto dielo sa stalo inšpiráciou pre Josefa Škvoreckého a čiastočne aj pre Arnošta Lustiga. Vďaka univerzálnosti a nadčasovosti námetu je toto dielo stále aktuálne. Novela bola sfilmovaná.

Hlavné postavy

Starec Santiago – odvážny kubánsky rybár s pevnou vôľou, samotár, bojuje až na pokraji života, aby sa uživil. Smysl života vidí v rybárčení. Introvert, prostý človek, žil v súlade s prírodou, starý ale silný a vytrvalý. Vidí veci realisticky, všetko robí počestne, nič nevzdáva predčasne (vnútorné boje)
Chlapec Manolin – veľmi obetavý, láskohodný, nápomocný, má rád starca, pomáha mu, jazdí s ním rybáriť, obdivuje ho, chce sa stať najlepším rybárom (vedieť všetko, znať more, nechytiť najviac rýb)

Vedľajšie postavy

Ostatní ľudia vo vesnici – buď sa rybárom posmievajú, majú na neho narážky alebo ho ľutujú a snažia sa mu pomôcť, dávajú mu drevo apod.

Obsah

Príbeh osudov rybára Santiaga. Ten dlhú dobu nemôže chytiť žiadnu rybu. A to je dôvodom, prečo sa chlapec Manolin odchádza na preanie svojich rodičov učiť k jinému rybárovi z vesnice. Santiago sa rozhodne vyjsť na more sám a všetkým ukázať, že ešte stále umí chytiť rybu. Usmieva sa na neho šťastie a na Santiaga čaká obrovský úlovek. Avšak musí oň bojovať s prírodou. Na rybu zaútočia žraloky, a i keď so žralokmi starec bojuje takmer až na pokraji svojich síl, nepodaří sa mu rybu zachrániť. Starec sa vracia späť do vesnice len s rybou kostrou. Avšak i napriek tomu si u vesničanov získava späť svoju rešpekt.

Podrobný dej

Starý kubánsky rybár Santiago už 84 dní neulovil žiadnu rybu. Pričíta to svojej smole. Po 80 dňoch s ním prestane jazdiť jeho učeň, ktorým je Manolin. S chlapcom má krásny vzťah (starý dedko X vnuk k nemu vzhlížajúci), ale jeho rodičia chcú, aby začal jazdiť s niekým iným. Přestože deň na mori trávi chlapec s niekým iným, každé ráno a večer sa o starého rybára stará a pomáha mu. Často mu obstaráva jedlo a noviny. Santiago vidí chlapcovo pomoc a veľmi si ju cení, má ho veľmi rád.

Starec toho veľa nemá, býva v chatrči s posteľou, ale nikdy sa nestěžuje. Má rád baseball a obdivuje hráča Velkého DiMaggia, jehož otec bol tiež rybár. Chlapec k nemu vzhlíža hlavne pre jeho zkušenosti a vzťah k rybárčinu.

Jedného dňa sa starý rybár rozhodne, že další deň vypluje daleko na širé more, aby ulovil niečo počestné. Keď je už daleko a nevidí žiadnu loďku ani breh, začne si pripravovať loď a náčiní. Všetko robí pečlive, vo svojom odbore sa vyzná. Vyzná sa aj v mori a rybách. Podľa slnka si dokáže odvodiť, koľko je hodín a ako dlho už na mori strávil. Kedyž spatria ptáka-fregatku, vie, že v blízkosti sa nachádza veľká ryba, všímá si znamení prírody. Začína si povidať sám so sebou i s morom a rybami.

Najednou sa mu poštastí a na návnadu sa mu chytí veľká ryba – merlín modrý. Je obrovská, takže ju nemôže vytiahnuť do člna, ale ryba táhne jeho čln za sebou na druhú stranu od pobrežia. Vzpomína si na chlapca a jeho pomoc. Udržuje sám seba v bystrosti, nutí sa do jedla a loví si ďalšie jedlo, vie, že bude potrebovať ešte hodne síl. Namáči si dlaně do vody, aby zistil, ako rýchlo ryba čln táhne. Rozhoduje sa, že sa odpočíne, ale šňúra, na ktorej je ryba chytená nepustí, ale usí a s ňou. Prebudí sa s drevenou levou rukou. S rukami má problémy už dlho, také ho veľmi bolí zápästie. Keď bol mladý, mal silné ruce a vybojoval si miesto šampióna v zápästí. Pravička bola silná, ale ľavička mu nikdy neposlúchala do konca. Drevenenie ruky predstavuje nebezpečenstvo, až bude potrebovať. Snaží sa ruku presvedčiť, aby spolupracovala. Hlava mu chveje, že ho nikdy nezklamala.

,,Drž sa ruko. Robím to pre teba.´´ Keďby som tak mohol nakrmiť i toho marlína. Vždyť je to môj brat. Ale musím ho zabiť, a na to potrebujem silu, pomyslel si a všetky pruhy masa z tuňaka svetla a bez spiechu zeslabol.

Nechá sa rybou tiahnuť ďalej, snaží sa vytvoriť odpor ponořenými pádlami do vody. Prosí Boha, aby mu pomohol, napriek tomu, že sám o sobě prohlasuje, že nie je pobožný. Premýšľa, zda by jeho hrdina baseballista Velký DiMaggio dokázal chytiť takú veľkú rybu. Premýšľa o všetkom okolo seba. Je nútený na lodi stráviť druhú noc.

Marlín začal vyskočiť na hladinu a starec si uvedomil, že je ešte väčší a krásnejší než si myslel. Väčšiu rybu nikdy nevidel. Potom začal kroužiť a rybár videl, že už je hodne unavený, pretože kvôli návnade zaseknuté v hubě už dva dni nič nejedol. Prišla rybárova chvíľa. Rybár však nebol v najlepšej kondícii. Bolilo ho celé telo, od provazu mal poškrabané ruce, pred očami sa mu točilo a obracel sa mu žalúdok. Keď bol marlín dostatočne blízko člna, strelil ho rybár harpúnou. Nad rybou zvíťazil. Do člna sa mu však nevešla a tak ju musel uviazať k boku lode. Premýšľal, koľko peňazí mu ryba priniese a že si vráti svoju rybársku povesť a ostatní si z neho nebudú delať legrácie. Takéto učinenie by urobilo na chlapca veľký dojem.

Zbýva mi jediné: zachovať si jasnú myseľ. Ruce svoje odvedli svoju prácu a čln plachtí dobre. Marlín má tlamu zavretú a ocasy kolmo, takže spolu poplujeme opravdu ako bratia. Lenže pak sa mu všetko trochu pomotalo a začal premýšľať, či plavie on s rybou alebo ryba s ním. Keďby ju táhl za sebou, bolo by to jasné. A keby sa nedostojne valila na dne člna, tak by nebolo o čom pochybovať. Ale bola s ním spojená a pluli bok po boku, a tak si povedal, že teda domov klidne vezme ona. Bola vlastne dobrák. Ublížiť mu nechcela a podľahla len preto, že ju prečíslil.

Večer sa začali objavovať žraloky, ktorí v vode ucítili pach krvi. Objavovali sa postupne a rybár sa proti nim snažil bojovať. Prišiel o harpúnu a zlomili mu aj nůž, ktorý si pripútal na konec vesla. Čím viac žralokov sa postupne objavovalo, tým menej z marlína rybárovi zbývalo a videl, že s každým ukousnutým kusom masa sa stopa pre žraloky stáva väčšia a väčšia. V noci vyňal loďku z vody a rybár videl, že prijde ďalší žraločí útok. Keď už videl svetlá Kuby, priplulo celé stádo, a napriek tomu, že starec bránil svoj úlovek, ako mohol- mlátil žraloky po hlave pádlem, sežrali mu skoro celú rybu.

,,Tak ďaleko som sa nemal poušťať, rybo,´´ povedal. ,,Pre teba i pre seba. Odpusť.´´

Keď priplával do zátoky, kde bydlil, premýšľal nad svojím zážitkom. Uvedomil si, že utrpel drtivú porážku, ale to ho neovlivnilo. Stratil len pár rybárskych nástrojov.

Vietor je rybárov nepriateľ, povedal si v duchu, ale hneď nato pripustil, že nie vždy. Zrovna tak ako širé more, ktoré môže byť dobré i zlé. Ale posel ne, napadlo ho. Tá je dobrá pokaždé. Tá jediná pomyslel si. A bude báječná. Keď človek stráca úplne všetko, vlastne sa mu uľaví, aj keď ma nešťastie. A čo tě vlastne porazilo, zeptal sa sám seba. ,,Nič,´´ povedal nahlas. ,,Prostě jsem se trochu vzdálil.´´

Keď priplul na breh, nechal loď ako je a šiel spať. Bol opravdu veľmi unavený, pri ceste domov musel niekoľkokrát odpočívať. Ráno za ním hneď prišiel chlapec a postaral sa oňho. Bol mu veľmi líto, veľmi plakal. Ostatní rybári ho litovali, ale všichni museli vidieť kostru tejto obrovskej ryby. Keď sa ten deň nevrátil domov, ľudia poňom vyhlásili pátranie, hľadali ho i vrtulníky. Chlapec sa rozhodol, že bude ďalej jazdiť s rybárom, mal pocit, že ho rybár môže naučiť spoustu vecí.

Filmová adaptácia

Starec a more

Dráma
USA, 1990, 87 min
Réžia: Jud Taylor
Kamera: Neil Roach
Hudba: Laurence Rosenthal
Hrajú: Anthony Quinn, Gary Cole, Patricia Clarkson, Alexis Cruz, Joe Santos, Frank Pesce…

Prijatie diela

Už v dobe vydania obľúbené dielo, aktuálna téma, ktorá je aktuálna dodnes.

Srovnanie

Srovnanie s knihou Romeo a Júlia. V oboch dielach sa páry zamilujú nešťastne a oba páry nakoniec umierajú. Starec a more umierajú súčasne, takže sa nemusia trápiť toľko ako Júlia, keď videla mŕtveho Romea.

Vlastný názor

Knihu som prečítala rýchlo. Páčilo sa mi spojenie vojny a lásky. Dej mal spád. Překvapil ma koniec, keď oba umierajú, to bol rýchly koniec príbehu a nečakaný. Doufala som v happy end.

The post Starec a more – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Starec a more – denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Sat, 16 Mar 2019 09:14:15 +0000

Kniha: Starec a more

Autor: Ernest Hemingway

Zaslal(a): Krista.s

ERNEST HEMINGWAY (1899-1961)

americký prozaik, nositeľ Nobel ceny za literatúru (1954)
vyrastal v rodine vzdelancov, otec – vidiecky lekár
začínal ako žurnalista, pracoval aj dobrovoľne ako vodič ambulancie
súhlasil s Fidelom Castrom(s jeho vierou v slobodu a revolúciu pre slobodu)
zúčastnil sa Španielskej občianskej vojny (aj Picasso a Orwell)
od roku 1921 žil v Paríži, neskôr na Kube, kde napísal novelu Starec a more
bol kritizovaný kvôli svojmu prístupu k ženám (hulvát), politike (prostoduchosť) a okolie (sebecký, klamársky)
bol najvýraznejším predstaviteľomstratenej generácie, ovplyvnil lit. vývoj
->stratená generácia – mladí Američania, ktorí po zasiahnutí krutosťami 1. svetovej vojny a povojnovej depresii prestali veriť doteraz vyznávaným životným hodnotám a prechádzali hlbokou duchovnou krízou -> základným témou autorov poznamenaných vojnou bolo: sklamanie, skepsa, rozklad hodnôt ľudských a spoločenských
2x sa pokúsil o samovraždu (jeho otec ukončil život tiež samovraždou), 2. pokus sa mu stal osudným (zastrelil sa)
v rokoch bola vyhlásená súťaž v jeho napodobňovanie – najlepšie diela vyšla knižne
Využívahraničnej situácii postáv (rozhoduje sa o ich živote a smrti, ktorá môže prísť kedykoľvek) a metódu ľadovce (príbehy sú len naznačené, otvorený koniec, zmysel diela je ponechaný na čitateľovi)
„Metóda ľadovca“ – postupné odhaľovanie skutočnosti, podtext, náznaky
rysy jeho novinárskeho štýlu– jasnosť, jednoduchosť, prehľadnosť

Ďalšie diela:

Zbohom zbraniam!– autobiografický román, príbeh o tragicky končiaci láske amerického poručíka a anglickej ošetrovateľky, sfilmovaný – Láska a vojna (Sandra Bullock, 1996) -> považovaný neprávom za zbeha, skoro popravený, žije vo Švajčiarsku s Catherine (tehotnú), tá porodí mŕtveho chlapčeka a nakoniec sama umrie
Za našich čias;Muži bez žien – poviedkovej súbory
Fiesta(1926) – román; dielo, v ktorom hlavnému hrdinovi Jakovi Barnes bráni vojnové zmrzačenie v naplnení lásky k Brett Ashleyové, s ktorou z toho dôvodu nemôže chodiť
Piata kolóna– román
Komu zvoní hrana– román, bestseller – téma španielskej občianskej vojny
román – z francúzskeho „laconte roman “
– veľa postáv, spletité osudy na najrôznejších prostrediach v dlhšom čase,
– má veľkú tematickú šírku, má rôzne umelecké prostriedky,
– historický, psychologický
– vznikajú románovej kroniky – „Sága rodu Forsyth“ – John Galworthy,
– román-rieka – Romain Rolland: „Jan Kryštof“

Starec a more

novela z roku 1952 ocenená Nobelovou cenou
novela =z talianskeho „novella“ – poviedka, blíži sa poviedke, sleduje jednu časovo obmedzenú líniu, vyžaduje pointu, vznikla v renesanciu -> zaujímavý a napínavý príbeh, ktorý smeruje rýchlym spádom k často nečakanému záveru – pointe, za zakladateľa je považovaný G.Boccaccio, naň nadviazali napr .: G. Chauce, Guy de Maupassant a EAPoe
ide o posledný vydané dielo E.Hemingwaya
kniha bola 2xsfilmovaná – prvýkrát v roku 1957 ako normálny snímku americkým režisérom, druhýkrát zahraničným režisérom ako 20 minútový animovaný film zložený z 29 000 olejových malieb (bol ocenený Oscarom)

Charakteristika diela

dej sa odohráva na Kube v 20.st.
ide o epickú metaforu o živote – o oslavu sily, schopnosti maximálneho vzopätie
obsahuje:hemingwayovské clivo nad večne končiacom životom, ale viera v stály začiatok
„Človeka možno zničiť, ale nie poraziť.“= Obsahuje veľkosť prostého ľud. priateľstva a nezdolnosť ľudskej húževnatosti
myšlienka:bojovať, aj keď vieme, že prehráme
boj s prekážkami má väčšiu hodnotu, než ich prípadné prekonanie (za predpokladu, že boj bol čestný a konaný s plným nasadením a že sme na dosiahnutie cieľa urobili všetko, čo sme mohli)
téma:prehra boja s prírodou -> zápas starého rybára nadobúdateľa na intenzite
motív:tragická osamelosť jedinca, hrdinstvo
hrdina – hom. rysy = muž vyškvarenia zásadné skúške, v ktorej musí obstáť fyzicky i mravne
sociálne problémy– spoločenské pozadie

Postavy

starec Santiago
hrdina, starec, samotár
húževnatý, odvážny, vytrvalý, neúnavný, hĺbavý, hrdý, fyzicky aj duševne silný človek
schopný bojovať do posledných síl
preukazuje svoje morálne ľud.kvality, je vystavený ťažkej životnej skúške, má pevný charakter
charakteristická hom.postava = samotár odlúčený od spoločnosti, zamĺknutý samorastlý človek, je to jednoduchý človek (= žiadny intelektuál), žijúci veľmi skromne a v súlade s prírodou
chlapecManolin
verný a obetavý chlapec, pomocník pri love, citové puto so starcom
zlo(žralok), príroda (more), ľudstvo (starec)

Štruktúra diela

monológ, chronologický dej, opisný postup, kresťanská symbolika (lano = kríž), metafora o živote (človek, príroda, zlo), spisovný jazyk, strohé vety, výrazová jasnosť, dynamika, skromný dej
text nie je nijako formálne členený
chronologický dej, opisný postup
dôležitú úlohu hrajú, dominuje –monológy -> starcovo samota je vyjadrovaná vnútornými monológy aj oslovovaním sama seba (napr .: oslovuje svoju zranenú ruku)
väčšinou používa prívlastkové a časové vedľajšie vety
spisovný jazyk
metóda ľadovca poukazuje na skrytúkresťanskú symboliku – na rukách rybárov, rozdrených lanami, sa objavujú krvavá stigmy (stigmy sa v kresťanstvo označujú rany na tele v miestach, kde bol podľa Biblia zranený Kristus počas ukrižovania) upozorňujúci na Kristovo utrpenie
rysy = muž vyškvarenia zásadné skúške, v ktorej musí obstáť fyzicky i mravne
chýba autorské hodnotiace súdy
snahazachytiť bezprostredné vnemy a reakcie, tzv. čo presne starec zažíva, „to pravé“ a bez sentimentu
spisovný jazyk
v prekladeponechané španielskej výrazy
strohé vety(najmä v dialógu)
miesto konkrétnych pomenovanie preferuje všeobecné označenie (starec, ryba, chlapec, more, žraloky) =výrazová jasnosť
vníma mora ako ŽENU (hovorí tak o nej), rybe vyjadruje úctu a rešpekt
skromný dej, dynamika (pohyb chytené ryby)

Okolnosti vzniku diela

prelom 40/50.rokov bol pre H. tvorivé krízou (jeho román Cez rieku do tieňa, totiž kritikou nebol prijatý dobre), preto sa presťahoval na Kubu, kde napísal počas dvoch mesiacov príbeh o tunajšom rybári
publikácia bola odtlačená v časopiseLife a zaznamenala úspech, už od vydania bola kniha považovaná za H. vrcholné dielo

Vplyv diela

RaymondCarver patril medzi jeho najvýznamnejšieho pokračovateľa
Jeho úsečnosť a náznakovosť ovplyvnila aj dielo Jozefa Škvoreckého (pracoval s metódou „nič nehovoriacich“, zdanlivo banálnych dialógov)
Stopy zanechal aj v ranej tvorbe Arnošta Lustiga

The post Starec a more – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Zbohom zbraniam – denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Sun, 03 Mar 2019 18:49:04 +0000

Kniha: Zbohom zbraniam

Autor: Ernest Hemingway

Zaslal(a): geaf

Ernest Hemingway (1899-1961)

narodil sa v štáte Illinois
pochádzal z rodiny lekára
v roku 1918 odišiel ako dobrovoľník na taliansky front, kde bol ťažko zranený (1. Američan ranený v Taliansku)
po vojne žil v Paríži, kde pracoval ako novinár
podnikal dlhé cesty do Afriky, lákalo ho dobrodružstvo a nebezpečenstvo
jeho najväčšou záľubou bolo lovenie zveri a box
počas Občianskej španielskej vojny pracoval ako dopisovateľ v Madride
po vojne žil v Havane a na svojich usadlostiach v štátoch
v roku 1954 získal Nobelovu cenu za literatúru
v 50. rokoch podľahol alkoholu, kríza
v roku 1961 končí život samovraždou (zastrelil sa)
bol príslušníkom„stratenej generácie“ (ovplyvnený vojnou, ako mladý odišiel dobrovoľne bojovať, krutosťou bojov ale stratil ilúzie, navždy poznačený)

DIELO:

romány: „Fiesta;Zbohom zbraniam; Cez rieku do tieňov stromov; Komu zvoní hrana (občianska vojna v Španielsku, láska amerického dobrovoľníka ku Španielke, on nakoniec zomiera); Mať a nemať „
nebeletristickéknihy: „Smrť popoludní; Zelené pahorky africké“
angažovanýchhry: „Piata kolóna“
novely: „Starec a more(rybár zápasí dva dni a noci s obrovskú rybou, tú mu nakoniec ale zožerú žraloky -> oslava prostého človeka, kniha o večnom snaženia, čestný boj prináša uspokojenie) „
spomienky: „Pohyblivý sviatok“

Zbohom zbraniam

Všeobecná charakteristika literárneho diela

Druh:Epik
Žáner:Vojnový román s autobiografickými prvkami
Forma:Próza
predstaviteľ Stratené generácie, americká próza medzi vojnami

Organizácia jazyk. prostriedkov

Ich-formy, rozprávanie chronologicky
Spisovný jazyk, v dialógoch hovorový jazyk
Objektívne, úsporný štýl, krátke výstižné vety, bez rôznych zbytočných dodatkov, vyhrotené životnétragédie sa objavujú na malej ploche, nie sú ďalej rozvíjané a komentované autorskú rečou à metóda ľadovca à ovplyvnený žurnalistikou
Dlhšie dialógy bez komentárov („objektívne vyprávačstvo“)
Použitie cudzích slov – talianskych,francúzskych

Tematická výstavba

Rozprávač: Frederic Henry – mladý Američan, ktorý dobrovoľne odíde do Talianska k armáde, kde pôsobí ako sanitárník, na začiatku vedie neusporiadaný život, pije, hľadá poriadok a hodnoty, láska mu prináša pokoj a kľud, najdôležitejšie je pre neho teraz Catherine, po jej náhlej smrti v závere románu dochádza k definitívnemu poznaní- Človek nemôže byť príliš závislý na nejaké osobe či veci, pretože každá ho nakoniec opustí alebo sklame, silu postaviť sa osudu musí každý nájsť vo vnútri seba.

Ďalšie postavy: Catherine Berkleyová – Angličanka, ktorá pracuje v Taliansku ako ošetrovateľka v anglickej vojenskej nemocnici, veľa zidealizovanú (poznávame ju očami Frederica)

Doba a miesto deja: dej sa odohráva za 1. svetovej vojny v Taliansku

Téma: chce poukázať na nezmyselnosť vojny, uzatvára sám so sebou mier

Dej: Dielo je rozdelené do 5 kníh, v každej niekoľko kapitol

Americký dobrovoľník v talianskej armáde sa jedného dňa stretne s Angličankou, slečnou Často ju potom navštevuje. Jedného dňa je vo vojne zranený a musia odísť na operáciu do Milána, pretože má v nohe veľa úlomkov z míny. Catherine Berkleyová odíde s ním. Nastúpi do tej nemocnice ako ošetrovateľka. Tu Frederick zistí, že je do Catherine zamilovaný. Catherine otehotnie. Frederick sa uzdraví, teda musí nastúpiť späť do armády. Pri jednej akcii je omylom zajatý ako Nemec, preto musí utiecť. Nájde Catherine a spolu utečú do Švajčiarska.Šťastne vyčkávajú deň jej pôrodu. Dieťatko sa nakoniec narodí mŕtve. Catherine začne krvácať a tiež neprežije.

Hlavná myšlienka: hrôza vojny, protest proti nezmyselnosti vojny v mene ľudstva

Lit. histórie

Knihavydaná v roku 1929 -> svet sa spamätáva z sv. vojny, október 1929 – krach na NY burze -> svetová hospodárska kríza (pokles priemyselnej produkcie, ochromenie svetového obchodu, rast nezamestnanosti, sociálne nepokoje, kríza demokracie …)
V roku 1933 sa A. Hitler stáva ríšskym kancelárom
V ZSSR obdobie stalinizmu (násilná socializácia, kolektivizácia, diktatúry, kult osobnosti)
U nás tiež krčiem.krízy, ohrozenia republiky po nástupe Hitlera k moci
film: 2x sfilmované:
- z roku 1932, réžia: FrankBorzage, hl.postava: Gary Cooper
- z roku 1957, réžia: CharlesVidor, John Houston, hl.postava: Rock Hudson

Lit. kontext

Svetová próza reagujúce na 1. svetovú vojnu:

Francúzsko:

Henri Barbusse – Oheň (denník vojenskej čaty, pohľad na vojnu zdola, surový obraz vojny)

Romain Roland – Peter a Lucia (novela, tragická láska, zomrú pri nálete)

Nemecko:

Erich Maria Remarque – Na západe nič nového (generačné román, rozprávač Pavol Baumer, obraz dopadu vojny na človeka, surovosť zobrazenie)

-Tri kamaráti (Oto, Lenz a Robby, spoznali sa vo vojne, O. a L. majú autodielňu, milostný príbeh Robbyho a Pat-ta umiera na tuberkulózu)

Slovenská lit .:

Rudolf Medek – Plukovník Švec

Josef Kopta – Hlídač č.47

Jaroslav Hašek – Osudy dobrého vojaka Švejka

Stratená generácia = Generačný zoskupenie amerických autorov 20. rokov 20. storočia, ktorí boli poznačení duchovným otrasom 1. sv. vojny a ktorí zároveň vytriezveli z tzv. amerického sna

základným témou je sklamanie a skepsa
vojna všetko zdeformovala – rozklad tradičných ľudských hodnôt
útek do prírody alebo kultúry, hrdinovia sa uzatvárajú, sú apatickí
hrdinovia kníh sú stratení jednotlivci, nenachádzajú nikde zakotvenie
WilliamFaulkner – Absolona, Absolon!
FrancisScott Fitzgerald – Veľký Gatsby

The post Zbohom zbraniam – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Poviedky – Ernest Hemingway – denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Wed, 13 Feb 2019 22:17:37 +0000

Kniha: Poviedky

Autor: Ernest Hemingway

Zaslal(a): Ivet

Ernest Hemingway patrí medzi významné spisovateľa minulého storočia. Nie je pritom len výraznou spisovateľskú osobnosťou americkej, ale aj svetovej literatúry. Hoci sa narodil v Chicagu, veľa cestoval a napríklad v Paríži pracoval ako reportér. Okrem Európy však navštívil tiež Afriku, pričom cestovanie a túžba po dobrodružstve zásadným spôsobom ovplyvnila jeho tvorbu a literárne inšpiráciu.

Nebola to totiž len občianska vojna v Španielsku, ale tiež napríklad doba druhej svetovej vojny strávená na Kube, ktoré sa snáď najviac premietli v jeho tvorbe. Hemingway sa síce dožil na vtedajšiu dobu relatívne vysokého veku, však nezomrel prirodzenou smrťou a svoj život ukončil samovraždou.

Ernest Hemingway sa preslávil predovšetkým vďaka svojej prozaickej tvorbe, avšak napríklad jeho dielo Piata kolóna dokladá aj jeho dramatickú tvorbu. Je autorom celej rady svetovo preslávených románov, ktoré si aj v dnešnej dobe nachádzajú svojich priaznivcov a nadšené čitateľa. K najznámejším patrí Komu zvoní hrana ( „Nikdy sa nepýtaj, komu zvonia do hrobu. Zvoní Tebe!“, ďalej Zbohom zbraniam !, Fiesta a Cez rieku do tieňa stromov. Zrejme najznámejším dielom Hemingwaya je krátka novela Starec a more. Známe sú ale aj spisovateľovej poviedky – napríklad Zelené pahorky africké, Muži bez žien, Víťaz nezískava nič či spomienková kniha Pohyblivý sviatok.

Súbor Hemingwayových poviedok označených príznačne Poviedky obsahuje samotným autorom zostavené krátke príbehy. Poviedky prvýkrát vyšli v roku 1938, a to spoločne s hrou Piata kolóna, pričom pôvodný názov teda bol Piata kolóna a prvých štyridsaťdeväť poviedok. Hemingway v nich nechcel na čitateľa zapôsobiť dejom, ale naopak usiloval o duševnej zásah, teda že mali zasiahnuť dušu čitateľa a poukázať na skutočnosti, ktoré k onomu duševnému zásahu dali podnet.

Hemingwayovej Poviedky obsahujú celý rad zaujímavých príbehov, ktoré majú svoj vlastný dej, hoci o to autor primárne neusiloval.

K najlepším poviedkam potom podľa môjho patrili tieto poviedky:

Hlavné mesto sveta

Pacopracuje ako čašník v madridskom hoteli, kde sa často ubytovávajú toreadori. Paco túži stať sa jedným z nich, bezhranične je obdivuje a želá si, aby sa naučil toreadorskému umenia. Pacův kamarát však Paca upozorňuje, že toreador je veľmi nebezpečné povolania. Paco mu neverí, a preto jeho kamarát pripevní dva nože na stoličke, čo má predstavovať rozzúreného býka. Pri hre na toreadora potom jeden z nožov Paca zasiahne a Paco

Bitkár

Je poviedkou, ktorá naopak dej príliš nemá.Nicka zbil vodič nákladného auta. Následne Nick stretol neznámeho muža, ktorý o sebe tvrdil, že je blázon. Blázon sa zrazu na Nicka naštve a chce ho zbiť. Prichádza však černoch, ktorý Nicka zachráni, lebo blázna udrie do hlavy. Nick je vďačný a černoch mu rozpráva, že onen blázon si v minulosti vzal ženu, o ktorej si všetci v okolia mysleli, že je jeho sestra. Keď ho nakoniec žena opustila, zbláznil sa z

Môj otec

Trochu zvláštne je poviedka Môj otec, ktorá zachytáva život otca, o ktorom rozpráva jeho syn. Synov otec veľa športoval, bol džokejom a dodržiaval zdravú životosprávu. Najprv žil v Miláne, avšak neskôr sa presťahoval do Paríža. Keď prestal synov otec pretekať ako džokej, začal priberať na váhe, a preto si kúpil nového koňa – Znovu začal pretekať a opäť schudol. Pri jednom z dostihov však spadol z koňa a zabil sa. Kone Gilford museli nakoniec zastreliť, lebo mal poranené jedno z kopýt.

Kanár pre jednu slečnu

Americká madam cestuje vlakom a vezie kanárika pre svoju dcéru. Jednotlivým cestujúcim rozpráva o svojej dcére, ktorá sa v minulosti zamilovala do tajuplného Švajčiara, avšak matka jej prinútila na neho zabudnúť. Táto poviedka je podľa môjho názoru najmenej zaujímavá, však skvelý jazyk a štýl rozprávania kompenzujú nedostatok deje.

The post Poviedky – Ernest Hemingway – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Komu zvonia do hrobu – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Fri, 10 Nov 2017 21:54:31 +0000

Kniha: Komu zvonia do hrobu

Autor: Ernest Hemingway

Zaslal(a): Kata

Ernest Hemingway (1899 – 1961); USA; 1940

Literárny druh: epika; próza

Literárny žáner: román zo španielskej občianskej vojny

Literárne smer / sloh: stratená generácia

Rozprávač:

Er forma, ale je prekladaná častými vnútornými monológy Roberta Jordana. Hemingway v nich rieši nielen otázku zabíjanie iných ľudí, ale aj vojny samotnej, ktorá je zlá a zbytočná.

Kompozícia:

Chronologická s retrospektívnymi prvkami
Miestami sú v knihe opísané dve dejové línie naraz, čím je zvyšovaná dramatickosť deja.
Formou rozprávania je čitateľ zoznamovaný s minulosťou hl. postáv – obzvlášť postava Pilar veľmi sugestívne líči Robertovi Jordanovi udalosti spojené s odbojom proti fašistom.

Slovná zásoba:

spisovná Čeština
Časti priamej reči sú pre väčšie vtiahnutie čitateľa do deja písané jazykom charakteristickým pre danú postavu: – študovaný Američan Robert Jordan hovorí spisovne, zmysluplne a občas v odbornejších termínoch. Španielski Partizáni používajú chvíľami hovorového jazyka, čo poukazuje na ich prostý pôvod.
niektoré výrazy sú v španielčine – inglés, máquina -> autentickosť
eufemizmus – zľahčovanie
alegórie – symbolika
rečnícke otázky – pocit beznádeje
archaizmy

Čas: Dej knihy sa odohráva za španielskej občianskej vojny (1937) behom troch dní

Priestor: hory vo fašistickej časti Španielska

Dej:

– Dynamitník Robert Jordan sa vydáva na fašistickej území. Počas chystaného republikánskeho útoku ho čaká dôležitý úkol- má vyhodiť do vzduchu strategicky položený most a znemožniť tak fašistom zásobovania. Jordan sa v horách za frontom zoznamuje s dvoma skupinami partizánov a nachádza tu tiež životnú lásku v podobe dievčaťa menom Mária. Ich vzťah trvá len tri dni, ale Jordan zažíva pocity, ktoré doteraz v živote nepoznal. Fašisti útok bohužiaľ odhalí a sú naň dobre pripravení. Pri krátkej prestrelke v horách navyše padne jedna z partizánskych skupín a Jordan sa potýka s nedostatkom osôb pre úspešné splnenie úlohy. Most sa mu nakoniec s malými stratami na životoch podarí vyhodiť, počas úniku si však škaredo zlomí nohu a zostáva na mieste napospas fašistom, aby aspoň nejaké zabil.

– Význam nemá smrť hlavného hrdinu, ale to, pre čo zomrel.

– Hlavný hrdina sa obetoval pre skupinu partizánov a pre boj za to, čomu veria.

– Hlavný dej – príbeh Jordana dopĺňajú ďalšie krátka vyprávaní- jedná sa najčastejšie o spomienky členov partizánske skupiny, veľa ich je z prostredia býčích zápasov.

– Kniha nás zoznamuje nielen s príbehom hlavného hrdinu as jeho myšlienkami, ale aj s životom Španielov v čase vojny a ich mentalitou a spôsobom života. Autor sa však zaoberá aj otázkami oveľa všeobecnejšími, ako sú zmysel ľudského života, láska násilie, sebaobetovania. Autor píše veľmi realisticky, používa často priamu reč.

Postavy:

Robert Jordan je hlavná postava, autor sa s ním stotožňuje a využíva ho pri písaní v ich -forme. Robert Jordan je načrtnutý ako človek pomerne vyrovnaný (hoci často uvažuje o svojom otcovi samovrahovi a snáď sa aj trochu bojí, aby mu nebol podobný), málo spoločenský, spoľahlivý, prísne objektívne a lojálni velenie (niekoľkokrát o svojom úlohy zapochybuje, vzápätí však akoby sám seba karhal za také rúhaniu). Bol pomerne puritánsky, mal svoje zvyky (absinth), za ktorými si tvrdo stál. O jeho charaktere sa dozvedáme predovšetkým z jeho úvah, činov a dialógov.

Pôvodne americký učiteľ španielčiny. Bojuje na strane republikánov proti fašistom. Do vojny prichádza dobrovoľne, pretože chce Španielsku pomôcť. Je veľmi statočný a odhodlaný svoju úlohu splniť aj za cenu straty života. To sa zmení, keď sa zamiluje do Márie, pretože si začne predstavovať, aké by to bolo, keby úloha prežili a mohli spolu odísť do Ameriky a vziať sa.

Mária bola osudom tvrdo poznamenaná dievča, ktoré sa však už spamätávala (v paralele je tu jej telesná a duševná regenerácia, ktorá prestupuje celou knihou). Mária bola opísaná ako bojazlivá, napriek tomu však so smrťou zmierená (na čo mal snáď vplyv aj Robert Jordan). Mária nebola príliš manuálne zručná, čo pridáva na jej bezbrannom, nevinnom image, ktorý tu autor buduje. Zo spoločného plánovania budúcnosti by sa mohlo zdať, že bola naivná. V skutočnosti si taká len priala byť – dobre vedela, ako to všetko zrejme dopadne, taktiež si ale uvedomovala, že kým si to nepripustí, môže dúfať.
Pablo bol vodcom partizánom, kedysi snáď veľkým mužom, teraz už je však zdrvený váhou rokov plných zodpovednosti a je to práve veľká zodpovedná opatrnosť, ktorá ho vykresľuje ako slabého, zbabelého. Avšak Pablo je dobrý herec, ktorý vie, ako pomaly ovplyvňovať situáciu, často sa skrýval za maskou hlupáka, zatiaľ čo sledoval svoje vlastné, presne dané ciele. Základným rozdielom medzi Pablom a Robertom Jordanom bolo chápanie povinností – zatiaľ čo pre Američana bolo svätou povinnosťou splniť úlohy zadané nadriadeným, Pablo cítil, že musí ochrániť svojich blízkych – aj keby o to sami nestáli.
Starec Anselmo je starý dobrák, ktorý síce stráca síl, ale rozhodne sa nechce stať príťažou a snaží sa byť akokoľvek užitočným. Anselmo je s osudom tiež zmierený, má pevnú vôľu, ale hoci sa nebojí zomrieť, má strach zo zabíjania ľudí.
Cigán mi osobne pripadal ako najsympatickejšie z postáv. Príbehom prechádza sa zdanlivú ležérnosťou a flegmatizmu, neustále zosmiešňuje a zľahčuje situáciu; napriek tomu je však zjavné, že ťarcha okamihu na neho dopadá zo všetkých najviac. Jeho charakteristickou vlastnosťou je lenivosť a nespoľahlivosť, pre ktorú je často ostatnými postavami ohováraný. Napriek tomu má ku všetkým priateľský vzťah (snáď pre svoju nekonfliktnosť).
Pilar je faktickou veliteľkou partizánov. Ide o ráznu, ale dobrotivú ženu (niečo ako Helena Růžičková v seriáli Vlak detstva a nádeje), ktorá má bohatú zbierku zážitkov, z ktorých mnohé boli pomerne desivé, čím ju však akýmsi spôsobom obrnil a zatvrdil. Jedná priamočiaro, úprimne, spontánne, čestne a riadi sa predovšetkým citom. Pri ostatných má značný rešpekt.

Význam oznámení: Hemingway sa tu snaží ukázať, čo je vojna schopná s ľuďmi urobiť; akých zradných činov sú potom ľudia schopní

– názov: inšpirovaný verši anglického renesančného básnika Johna Donneho, ktoré napísal roku 1624: „Žiadny človek nie je ostrov sám pre seba; každý je kus nejakého kontinentu, časť nejaké pevniny; ak more spláchne hrudu, je Európa menšie, ako by to bol nejaký mys, ako by to bol statok tvojich priateľov alebo tvoj: smrťou každého človeka je ma menej, lebo som časť ľudstva. A preto sa nikdy nedávaj pýtať, komu zvonia do hrobu. Zvoní tebe. “

– varovanie, aby sme nestratili svoju ľudskosť, aby sme sa správali podľa vnútorných morálnych zásad, aby sme si uvedomovali, že nie sme na svete sami, že vedľa nás žijú milióny ďalších ľudí, ktorí aj napriek odlišný názor, vzhľad či čokoľvek iné, majú rovnaké právo na život , ako máme my. Pretože sa príbeh odohráva počas vojny, je vcelku logické, že postavy rieši zásadné témy ako je zabíjanie a smrť. Hrdinovia chápu svoju smrť ako neoddeliteľnú súčasť života, ktorá by mala byť dôstojná a pokiaľ možno rýchla. Tak jednoduché to ale nie je v prípade, že sa jedná o smrť človeka, ktorú zapríčiní oni sami. Potom práve prichádza ono dôležité a ťažko riešiteľné dilemu, či je správne vziať život inej ľudskej bytosti.

Štylistická charakteristika textu:

– veľa vecí zostáva zahalené rúškom tajomstva

– Román je písaný pomerne stroho, naturalisticky; je zbavený zbytočne kvetnatých viet, teda okrem častí, ktoré popisujú lásku Roberta a Márie. Touto láskou sa snaží Hemingway ukázať, že vojna nie je len a len bojovanie, ale že zostáva čas aj na citový vzťah. Vojenský charakter románu je tak okorenený o romantickú zložku, čo rozhodne pridáva na čitateľnosti a pomáha udržiavať čitateľa v napätí. Tragický koniec je potom akýmsi vyvrcholením onoho vzťahu.

– Kniha tiež zahŕňa pasáže s vnútorným monológom Roberta, kedy premýšľa o živote, vojne a zmysle jeho konania – uvedomuje si, že už mu možno ostávajú len 2 dni života a chce tieto dni žiť naplno, prežiť to svoje šťastie. Uvedomuje si sa, že v tých 3 dňoch, čo poznal Máriu, stačil prežiť celý svoj život.

– Veľa dialógov a myšlienkových pochodov hlavného hrdinu

Lit. história

Politická situácia:

– Španielska občianska vojna (1936 – 1939) patrí k najkrvavejším, ale aj najprehľadnejším konfliktom 20. storočia, zároveň ide o vojnu, ktorá na veľmi dlhú dobu hlboko rozdelila nielen španielsku spoločnosť. Vypukla v momente, keď proti demokraticky zvolenej republikánskej vláde vojensky vystúpila armáda pod vedením generála Francisca Franca.

– Vo vojne sa z neprehľadného spoločenského a politického spektra španielskej spoločnosti vyprofilovali 2 strany: prevažne ľavicoví republikáni bojujúce na strane oficiálnej vlády druhej španielskej republiky (najmä socialisti, komunisti, trockisté a anarchisti, baskickí a katalánski nacionalisti) a pravicoví povstalcami (fašisti, španielski nacionalisti , kresťanskí demokrati a roajalisté), ktorí boli neskôr nazývaní frankisti podľa generála Franka, ktorý sa v priebehu vojny vyprofiloval ako hlavný povstalecký vodca.

– Hoci Spoločnosť národov obhajovala politiku nezasahovania a vyhlásila aj zbrojné embargo, do konfliktu na oboch stranách významne zasiahli zahraničné sily. Na strane frankistů to od prvopočiatku konfliktu boli Nemecko a Taliansko, na strane republikánov potom od októbra 1936 ZSSR a Mexiko. Mimo to na strane republikánov pôsobili aj dobrovoľníckej jednotky z ďalších štátov – interbrigád.

– Vojna skončila jasným víťazstvom lepšie organizovaných frankistů, po ktorom nasledovalo dôkladné „očistenie“ španielskej spoločnosti od všetkého „červeného“ alebo pripomínajúceho druhú republiku, čo zahŕňalo predovšetkým odbory a politické strany. Bola zničená či zneprístupnené rad archívov, nepohodlní jedinci boli často uväznení, nútení odísť do exilu či zavraždení. Množstvo obetí je otázne; odhady sa všeobecne pohybujú medzi pol miliónom a miliónom mŕtvych. Veľká časť týchto obetí nebola výsledkom vojnových konfliktov, ale hromadných popráv vykonaných oboma stranami (často výlučne na základe ideologickej alebo triedne príslušnosti).

– Hoci vojna trvala len tri roky, poznamenala Španielsko na veľmi dlhú dobu a jeho ekonomika sa spamätávala ešte mnoho rokov. Ovplyvnila politiku a verejnú mienku ďaleko za hranicami Španielska a zapálila vášne medzi intelektuálmi a politickými spolky. Republikánski stúpenci ju označovali za zápas medzi „tyraniou a demokraciou“, alebo „fašizmom a slobodou“, a mnoho mladých idealistov tridsiatych rokov vstúpilo k interbrigadistům. Frankovi stúpenci zase túto vojnu vnímali ako boj medzi „červenými hordami“ a „kresťanskú civilizácií“.

– Vojna mala obrovský význam aj pre vývoj počiatočnej fázy druhej svetovej vojny, pretože ako sily Osi, tak Sovietsky zväz si v nej vyskúšali svoju techniku a bojové doktríny a získaným skúsenostiam prispôsobili výcvik vojakov a zbrojné programy.

Literárne vývoj; literárne smer / sloh: pozri. Steinbeck

– považovaný za čelného predstaviteľa „Stratené generácie“ = voľné združenie autorov, ktorí prošli1.sv. vojnou, majú s ňou osobnú skúsenosť => niektorá ich diela zachytávajú hrdinov, ktorí prechádzajú / prešli vojnou + problematika zaradenie späť do spoločnosti – E. Hemingway, W. Faulkner,F. Fitzgerald, T. Eliot, E. Pound, E. O ‚Neill, E. Remarque

– Názov „stratená generácia“ prvýkrát použila americká spisovateľka Gertrude Steinová, označila tak skupinu amerických spisovateľov narodených okolo roku 1900. Termín spopularizoval Ernest Hemingway použitím vo svojej prvotine Fiesta (I slnko vychádza).

– Títo spisovatelia zažili prvú svetovú vojnu a túto skutočnosť zobrazovali vo svojich dielach. Vyjadrujú pocity vojakov po návrate z vojny (vrátili sa duševne zmrzačení a mali problémy so zaradením sa do spoločnosti).

– Pre tieto autormi sú typické životné postoje, ktorými dávajú najavo nesúhlas a nedôveru k spoločnosti, ich písanie je často blízke k štýlu novín, často stavia svojich hrdinov do veľmi nebezpečných situácií, kde musí preukazovať svoj charakter.

Život autora + vplyvy na dielo + vplyvy na jeho tvorbu:

– Ernest Miller Hemingway bol americký spisovateľ, novinár a reportér

– vyrastal v rodine lekára; už ako študent sa pokúšal o verše, poviedky, stĺpiky do novín

– „chcel byť u všetkého osobne“ -> za 1.sv.v. vodičom sanitky v Taliansku – bol ťažko ranený

– V čase nástupu fašizmu sa stupňuje jeho humanistické cítenie, ktoré sa v mnohých jeho diel premieta

– vo 30.rokoch sa zúčastnil ako reportér občianskej vojny v Španielsku

– za 2.sv.v. navštívil Čínu, sledoval invázii do Normandie, bol svedkom oslobodenia Paríža; zúčastnil sa bitky v Ardenách

– bol veľmi ovplyvnený vojnou, vyhľadával nebezpečenstvo, mal záľubu v nebezpečných športoch (býčie zápasy) a v love

– Posledné roky života strávil na Kube. V roku 1961 pravdepodobne spáchal samovraždu (zastrelil sa) a nezanechal po sebe žiadny vysvetľujúci list. Jeho smrť býva tiež vysvetľovaná ako nehoda pri čistení hlavne, ale skôr samovražda – alkoholik, trpel depresiami

– Nobelova (1954) a Pulizerova cena za literatúru

Ďalšie autorovho tvorba:

– Robert Jordan je typický hemingwayovský hrdina vybavený mužnosťou, zamyslenosťou, odporom k sentimentalite, túžbou po pravde a spravodlivosti, snahou žiť dôstojne a slobodne vo svete násilia, zla a smrti, ktorý je postavený pred situáciu, ktoré nemôže končiť inak ako smrťou.

– Vo svojich dielach hľadal pravdu o človeku v hraničnej situácii, preto svojich hrdinov staval do nebezpečenstva, kde potom preukazovali česť a odvahu. Štýl jeho písania je samozrejme prispôsobený tejto literatúre: je úsečný, zbavený všetkého nadbytočného, jeho diela nemajú žiadne citové zafarbenie, často píše len dialóg bez ďalších komentárov – tzv. Objektívne vyprávačstva. Väčšina jeho diel bola inšpirovaná osobnými zážitkami.

– Postavy jeho diel sú často muži, ktorí vedú nebezpečný spôsob života (vojaci, rybári, lovci, toreadori).

– Hemingwayův štýl: zhustený; metóda ľadovca => čitateľovi povie len malú časť a je na ňom, aby si utváral zvyšok

– Písal tiež poviedky- formou reportáže

Fiesta (1926) – hlavnému hrdinovi bráni vojnové zmrzačenie v naplnení lásky k dievčaťu, súčasťou je dokumentárny reportáž z každoročnej fiesty v Pamplone v Španielsku – beh býkov ulicami do arény a korida

Zbohom zbraniam (1929) – román z 1. sv.v, autobiografické prvky, talianska fronta – americký poručík-> zraněn-> zamiluje sa do ošetřovatelky-> koniec tragický

– príbeh tragickej lásky medzi americkým vojakom Frederikom Henrym a britskú zdravotnou sestrou Catherine Barkleyovou. Dej sa odohráva počas prvej svetovej vojny a osobné tragédie sa tu stretáva s tragédiou celospoločenskú. Román poukazuje na cynizmus vojakov a ich vytesnenie zo spoločnosti. Vydaním románu Zbohom zbraniam bola posilnená Hemingwayovu pozície v americkej literatúre.

Zelené pahorky africké – o love v Afrike

Starec a more (1952) – posledné dielo, novela; ocenené Nobelovou cenou – niekoľkodňový boj starého rybára s rybou, ktorú chce uloviť; dej sa odohráva na Kube; symbolika-človek sa nikdy nevzdáva

Inšpirácia literárnym dielom:

– sfilmované – 1943

The post Komu zvonia do hrobu – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.