📝 Život

Narodil sa v Providence na Rhode Islande ako Charles Joseph McCarthy Jr., tretie zo šiestich detí. Rodina sa neskôr presťahovala do Knoxville v Tennessee, kde vyrastal. Študoval na University of Tennessee, no štúdium nedokončil. Vstúpil do amerického letectva, kde slúžil štyri roky, z toho dva na Aljaške. Po návrate z armády sa vrátil na univerzitu, ale opäť odišiel bez titulu. V roku sa oženil s Lee Hollemanovou, s ktorou mal syna Cullena. Manželstvo sa rozpadlo po niekoľkých rokoch. Po rozvode sa McCarthy presťahoval do Chicaga, kde pracoval ako automechanik a popritom začal písať. Jeho prvý román, Strážca sadu, vyšiel . Neskôr sa presťahoval do El Pasa v Texase, ktoré sa stalo kulisou pre mnohé jeho diela. Jeho druhý román, Vonkajšia temnota, vyšiel a získal si pozitívnu kritiku. V roku sa oženil s Annie DeLisleovou. Preslávil sa románom Všetky krásne kone, ktorý vyšiel a získal National Book Award a National Book Critics Circle Award. Kniha je prvým dielom tzv. hraničnej trilógie, ktorú dopĺňajú romány Prekročenie a Mestá na planine. V roku McCarthy publikoval román Niet krajiny pre starých mužov, ktorý bol sfilmovaný bratmi Coenovcami a získal štyri Oscary. V vyšiel jeho postapokalyptický román Cesta, ktorý mu priniesol Pulitzerovu cenu a James Tait Black Memorial Prize. Jeho posledné romány, Pasažier a Stella Maris, vyšli súbežne v roku . McCarthy si počas svojho života starostlivo strážil súkromie. Zriedka poskytoval rozhovory a vyhýbal sa verejným vystúpeniam. McCarthy zomrel prirodzenou smrťou v Santa Fe v Novom Mexiku. Jeho syn John McCarthy je tiež spisovateľom.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

McCarthyho diela sú známe svojou drsnou, realistickou a často násilnou atmosférou. Jeho postavy sú často outsideri, ktorí sa pohybujú na okraji spoločnosti. Dej sa často odohráva v drsných a nehostinných krajinách amerického Juhozápadu. Jeho štýl písania je minimalistický a lakonický, s dôrazom na dialógy a akciu. Jeho próza je charakteristická archaizmami, dlhými vetami a vynechávaním interpunkčných znamienok, najmä úvodzoviek v dialógoch. Často používa biblický jazyk a mytologické motívy. Jeho diela sa zaoberajú témami ako násilie, osud, prežitie, morálka, vzťah človeka k prírode a hľadanie zmyslu života v bezútešnom svete. Často sa v jeho dielach objavujú prvky westernu, detektívky a postapokalyptickej fikcie.

👥 Literárni súčasníci

William Faulkner (Abšalom, Abšalom!), Flannery O’Connor (Dobrí ľudia sa ťažko hľadajú), John Steinbeck (O myšiach a ľuďoch), Ernest Hemingway (Starec a more), Toni Morrison (Milovaná), Philip Roth (Americká pasáž), Don DeLillo (Biely šum)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Cormac McCarthy (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Téma: Cormac McCarthy

 Zaslal(a): Caterine

Život

Spisovateľ, rovnako ako čiastočne tiež scenárista Cormac McCarthy sa narodil 20. júla 1933. A to pod menom Charles McCarthy . Prvé 4 roky svojho života býval v Providence v štáte Rhode Island. Potom sa s rodinou presťahoval do Knoxville v Tennessee. A to so svojimi rodičmi, dvoma bratmi a troma sestrami.

Na rovnakom mieste začal študovať katolícku strednú školu, konkrétne Knoxville Catholic High School . Po doštudovaní nastúpil v roku 1951 na University of Tennessee, kde si ako odbor zvolil slobodné umenia. O dva roky neskôr nastal v jeho živote pomerne výrazný zlom, keďže ho zlákalo United States Air Force.

Dva roky pôsobil na Aljaške, kde mal aj svoj vlastný rozhlasový program. V roku 1957 sa vrátil späť na nedoštudovaný univerzitu. Tu sa nielen vzdelával, ale aj v rámci školských novín publikoval 2 poviedky. To ho začalo smerovať do literárnej oblasti.

Tento vývoj bol potvrdený roky 1959 a 1960, kedy vyhral cenu Nadácie Igrama Meriilla . O rok neskôr nastal zlom aj v jeho osobnom živote. Na štúdiách sa zoznámil s Lee Hollemanovou , s ktorou sa v roku 1961 oženil. Po narodení syna Cullena opustil štúdia. Univerzitu nedoštudoval.

Po presťahovaní do Chicaga napísal svoj prvý román s názvom Strážca sadu, ktorý bol vydaný v roku 1965. Kým literárna kariéra s vyvíjala celkom sľubným smerom, osobný život krachovali. To viedlo až k rozpadu jeho manželstva.

Potom sa presťahoval späť do Tennessee. Bolo to v čase okolo roku 1969, kedy zároveň získal ocenenie Guggenheim Fellowship čiže Guddenheumův grant. V tejto dobe bol už ženatý s Anne DeLisleovou , ktorá bola speváčkou na ľudí. Ani toto manželstvo mu nevydržalo a v roku 1976 došlo k jeho rozpadu.

V súčasnej dobe žije Cormac McCarthy v Novom Mexiku, so svojou už v poradí tretí ženou Jennifer Winkleyovou , s ktorou vychováva syna Johna. Aj napriek svoj úspech sa snaží o maximálne súkromie ako svoje, tak i svojej rodiny.

Dielo

Diela, za ktorými stojí Cormac McCarthy , by sa dala rozdeliť do dvoch segmentov. A to na prózu a ďalej dráma. Toto je výpočet najvýznamnejších z oboch kategórií:

• Strážca hradu – 1965
• Vonkajšie temnota – 1968
• Dieťa Boží – 1973
• Hraničný trilógie – 1992, 1994 a ďalej 1998
• Táto krajina nie je pre starých – 2005 (2007 natočený film)
• Cesta – Novšie dielo z 2006 – Pulitzerova cena +  Cena Akadémie SFFH
• Sunset Limited: Román v dráme
• Konzultant – 2013

The post Cormac McCarthy – životopis appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Táto krajina nie je pre starých

 Autor: Cormac McCarthy

 Zaslal(a): Karel Hofmann

O autorovi:

Cormac McCarthy sa narodil 20. júla 1933. Je to americký spisovateľ a scenárista, ktorého diela sa väčšinou radila k westernu. Jeho prvé dielo bolo vydané v roku 1965 a volalo sa Sadar. McCarthy sa písanie románov úspešne venuje skoro celý život. V roku 2007 dosiahol veľký úspech, keď získal Pulitzerovu cenu za román Cesta.

Hlavné postavy:

Ed Tom Bell – Starý šerif Bell je filozoficky založený muž s dosť zmyslom pre suchý humor a pevným zmyslom pre morálku. Vzostup zločinnosti, ktorý zavliekol do jeho okolia množstva nebezpečných zločincov a násilia, ho mučí. Tento šerif je symbolom túžby po starých dobrých časoch, kedy platila morálka.

Llewelyn Moss – Dobrosrdečný veterán z Vietnamu, ktorý najskôr nikdy neporušil zákon. žije v karavanu so svojou ženou. Jedného dňa sa nešťastne rozhodne, nechať si peniaze, ktoré mu nepatria.

Anton Chigurh – Chladný, zvláštne a predovšetkým dôkladne zvrhlý vrah, ktorý po sebe nezanecháva žiadne svedkami.

Dej:

Celý príbeh sa točí okolo troch mužov. Starého šerifa Bella, obyčajného muža Llewelyn a chladnokrvného vraha Antona.

Jedného dňa nájde Llewelyn pri love zveri v púšti miesto s mnohých mŕtvolami. Na tomto mieste nájde aktovku s dvoma miliónmi dolárov. Peniaze si nechá, a toto rozhodnutie zmení jeho ďalší život v nekonečný útek. Spôsobí, že po ňom pôjde chladnokrvný chytrý vrah Anton. Po stopách oboch sa vydáva šerif Bell, ktorý chce Llewelyn zachrániť a zabrániť ďalším Antonovým vraždám.

Dielo:

Kniha Táto krajina nie je pre starých, sa odohráva na americkom westernovom západe. Ale oproti ostatným westernovým dielom sa tentoraz ide skôr o morálne thriller.

Ocenenie:

Cormac McCarthy dostal za celý svoj život mnoho ocenení. Medzi najväčšie patrí napríklad pulitzerova cena za román Cesta alebo National Book Award za román Všetci krásni koňa.

Kniha Táto krajina nie je pre starých bola v roku 2007 sfilmovaná. Film dostal dva Zlaté glóbusy a štyri Oscary za najlepší film, najlepšiu réžiu, najlepší adaptovaný scenár a najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe.

Hlavná myšlienka diela:

To ako je človek schopný odolávať pokušeniu, ako je jednoduché riešiť problémy násilím a výra v nádeji že všetko dobre skončí.

The post Táto krajina nie je pre starých – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Cesta

 Autor: Cormac McCarthy

 Zaslal(a): KaLa

Cormac McCarthy je americký spisovateľ, dramatik a scenárista. V čase keď bol členom armádneho letectva, zdržiaval na Aljaške, odkiaľ dva roky vysielal svoj vlastný rozhlasový program. Vo svojich prózach spracováva tému juhoamerického Západu a je označovaný za pokračovateľa tradície tzv. Americkej južanskej literatúry. Je držiteľom Pulitzerovej ceny za román Cesta. V jeho knihách sa objavujú motívy odcudzenia, krutosti, násilia a prežitie človeka v nepriateľskom svete. V roku 2008 obdržalo filmové spracovanie jeho románu Táto krajina nie je pre starých (2005) štyri Oscary.

Ďalšie diela: Táto krajina nie je pre starých – – román, podľa ktorého bol natočený štyroch oskarový film. Dielo je žánrovo označované za „morálne thriller“. Ide o netradičné detektívny príbeh. Muž nájde šťastnou náhodou na púšti v taške veľkú finančnú hotovosť, ktorá pochádza z vojny drogových gangov. Od tej chvíle ho aj s jeho manželkou začne prenasledovať ten, ktorému peniaze patrili. Všetkým trom je na stope celkom stoicky uvažujúci šerif – tým dvom chce život zachrániť, tretieho dopadnúť. Krvavý poludník aneb Večerné zore na západe – western, námet z polovice 19. stor., Nájomná zabijaci majú zlikvidovať Apačov

Cesta – je epické dielo. Písané prózou. Je to román, zvyčajne radený do k žánru postapokalyptickej sci-fi (je špeciálnym podžánru sci-fi, ktorý operuje s katastrofou, ktorá postihne ľudstvo. V prípade, že sa dej odohráva počas tejto katastrofy či krátko po nej, ocitajú sa hrdinovia žánru v hraničných situáciách, v ktorých je ťažké, nemožné, poprípade krajne nevhodné (z hľadiska prežitia) dodržiavať zvyky a morálne zásady, ktorými je vybavila civilizovaná spoločnosť).

Román radíme do americkej literatúry po roku 1989. Knižka bola vydaná v roku 2006.!

Zvláštnosti: Autor neradí text do kapitol, nepoužíva úvodzovky pri priamej reči (nevlastné priama reč).

Jazykové prostriedky: Jazyk je strohý a moderné. Objavujú sa tu aj hovorovej prvky. Prevažujú holé vety. Dialógy nie sú graficky naznačené. Bohatstvo jazyka sa objavuje pri spomienkach na svet pred katastrofou a v desivosti líčení krajiny.

Téma knihy: Putovanie ľudí za lepším životom, ktorého sa nedočkajú. Poukazuje na krutosť ďalších ľudí. Odcudzenie jedného človeka k druhému. A hlavne násilie (nástroj prežitia). Príbeh je o nezdolnej sile, láske, ľudskosti. Dieťa je hlavným zmyslom života. Predstavuje nádej.

Rozprávač: Rozpráva v 3. osobe, teda er-forme. Nezasahuje do deja.

Dej:

Kniha rozpráva príbeh muža a jeho syna, ktorí putujú na juh USA k moru. Svet sa práve nachádza v čase po apokalypse, ktorá nie je nejako bližšie určená. Takmer všetko je zničené. Všade je popol, prach a mŕtvi ľudia. Muž so synom majú iba jeden druhého a malý vozík s vecami, ktoré im zostali. Napríklad deky. Majú tiež revolver s dvoma nábojmi, pre každého jeden. Keby nastala situácia, keby smrť bola tým „najlepším“ riešením. Matka chlapca spáchala samovraždu, nevidela už nádej. Toto sa dozvedáme v spomienkach otca, ktorý často uvažuje práve o smrti (vnútorný boj). Na svojej púti bojujú o holé prežitie s nedostatkom jedla. Narážajú tiež na kanibalov. Muž chlapci tvrdia, že nesú oheň (čo predstavuje nádej) – Jedlo získajú napr. Z úkrytu v opustenom dome. Na ceste stretnú pár ľudí. Napr. chlapca. Mužov chlapec presviedča otca, aby ho vzali so sebou. Neurobia to. Alebo starca, s ktorým sa o jedlo rozdelí, vďaka chlapcovej naliehanie na otca. Ide tu o prežitie. Svet sa totiž delia na „dobré“ a „zlé“ ľudí. V jednom dome tiež narazí na ľudí, ktorí sú držaní (kanibalizmus).Nemôžu im pomôcť. Po dlhej ceste dorazí k moru na pláž. Z uviaznuté lode dopĺňajú zásoby. Muž, ktorý je už dlho chorý a vie, že umiera, už nemôže ísť ďalej a presviedča syna, aby išiel ďalej. Ten nechce, otec mu predsa sľúbil, že ho nikdy neopustí. Ten mu povie, že by ho nikdy nedokázal držať mŕtveho. Muž umiera. Chlapec s ním strávi 3 dni. Potom sa vydá na cestu. Neodíde ďaleko a stretáva muža a jeho ženu, tí tvrdia, že idú „dobrí“. Chlapec váha, ale nakoniec uveria. Je tak nádej, že chlapec prežije. Ešte sa vráti naposledy rozlúčiť s otcom a sľubuje mu, že na neho nikdy nezabudne a bude s ním každý deň hovoriť, tak ako si to ešte pred otcovou smrťou povedali a sľúbili.

Kompozičné postupy:

Text je delený do odsekov. Nepoužíva priamu reč. Nejde spoznať či hovorí postavy alebo autor. Každá reč postáv je oddelená riadkom.

postavy:

Otec: snaží sa, zo všetkých síl uchrániť svojho syna pred hrozbami, poznal svet ešte pred katastrofou, pre syna by obetoval čokoľvek, bol chorý

Syn: narodil sa už po katastrofe, dobrosrdečný, chcel by každému pomoc

Príbeh sa odohráva po bližšie nešpecifikované celosvetovej katastrofe (apokalypse) v USA, hrdinovia putujú na juh.

Hlavná myšlienka diela: snaha o prežitie v nepriaznivých podmienkach a nepriateľskom svete; nepretržitý boj s hladom a zimou; neustály strach zo sledovania, ublíženie, smrti; rodičovská láska otca k synovi → snaha zachrániť ho, nie seba.

Spoločensko-historické pozadie: Od 80. rokov bolo zjavné, že východný blok nedokáže udržať krok so svojim západným súperom v žiadnej oblasti života spoločnosti. Prehlbujúce sa ekonomické a politické problémy a tlak Západu na dodržiavanie ľudských páv preto viedli v roku 1989 k jeho zrúteniu. O dva roky neskôr sa na samostatné štáty rozpadol aj ZSSR. Väčšina krajín bývalého východného bloku sa postupne demokratizovala a začlenila sa do NATO a jednotnej Európy reprezentovanej Európskou úniou. Európska únia sa vyvíja, avšak odporcovia prehlbovanie integrácie zdôrazňujú nebezpečenstvo straty suverenity členských krajín. Zánik bipolárneho sveta znamenal síce ukončenie studenej vojny, nie koniec hrozby vojnových konfliktov. Rozpad Juhoslávie poznamenala niekoľkoročná vojna sprevádzaná etnickú genocídou. Príčiny -> oslobodeneckej a etnické strety či boja o regionálnej mocenské pozície. Rôzne mocenskej skupiny sa uchyľujú k terorizmu, ktorý je spoločne s náboženským extrémizmom zásadný hrozbou dneška. Maastrichtská zmluva -> základný dokument EÚ. V roku 2009 bola ratifikovaná Lisabonská zmluva, ktorej hlavným cieľom je reforma inštitúcií EÚ. Po zrútení ZSSR zostali USA jedinou superveľmocou a začali presadzovať svoje záujmy. Proti tomu sa ostro vymedzuje Rusko, a výrazne zvýšil aj vplyv Číny.

Umenie: Architektúra: Jedným z najzaujímavejších prúdov v súčasnej architektúre je dekonstruktivismus, pre ktorý je charakteristický odklon od horizontál a vertikál a konštrukcia nadväzujúce zdanie lability. Predstaviteľka je Zaha Hadidová – Centrála BMW v Lipsku. Vyspelý návrhársky softvér dal vzniknúť digitálny architektúre, ktorý pracuje s veľmi zložitými zborenými plochami, napr. V tvorbe Kasa Osterhuise – Múzeum vody. Maliarstvo: presadzujú sa nové prúdy vizuálneho umenia ako je video-art, kybernetické umenia. Medzi známe výtvarníkov patrí Neo Rauch, ktorý na svojich plátnach prepája motívy za socialistického realizmu a komiksu.

Podoba literatúry: Literatúra po roku 1990 je veľmi rozmanitá, žánrovo a tematicky bohatá. Čerpá informácie o súčasnej tvorbe, vývoji literatúry a ich tendenciách tak možno predovšetkým z internetových portálov, literárnych časopisov a recenzií kníh. Dôležitým politickým medzníkom bol pád komunistických režimov v strednej a východnej Európe, ktorý priniesol koniec cenzúry a kultúrne izolácie pre autorov z bývalých socialistických krajín. Autori sa začali zúčastňovať medzinárodných literárnych festivalov a ich diela sa postupne dostávala na Západ. Kľúčových kultúrnym a spoločenským fenoménom je globalizácia. V jej dôsledku sa objavil veľký počet celosvetových bestsellerov a literárnych hrdinov, knižné trhy zaplavili preklady najmä anglicky písaných titulov a amerických seriálových príbehov. K procesu globalizácie výrazne prispel rozvoj elektronických médií, predovšetkým internetu. Vznikajú knihy v elektronickej podobe, výrazne sa rozšírili možnosti publikovania na internete. Uplatňujú sa autori experimentálnych textov, ktorí sa snažia zmeniť spôsob písania i čítania literárneho diela (vznikajú prózy písané formou krížoviek, slovníkov, antológií, encyklopédií). V antiutópia spracovaných často v žánri sci-fi autori poukazujú na neutešený stav civilizácie alebo varujú pred prípadnou globálnou katastrofou.

Autor sa pri písaní svojich diel inšpiroval najmä témou amerického juhu (odtiaľ tzv. Južanská literatúra). K napísaniu Cesty sa autorovi inšpiráciou vraj stala jeho návšteva El Pasa v Texasu, kde bol so svojím malým synom. Predstavoval si, ako by mesto mohlo vyzerať v budúcnosti. Zapísal si niekoľko poznámok, ale k nápadu sa vrátil až po niekoľkých rokoch pri návšteve Írska. Knihu nakoniec venoval svojmu synovi – Johnovi Francisovi McCarthymu.

Kniha je v tejto dobe aktuálna, pretože motívy odcudzenia, násilia a krutosti sa objavuje stále.

The post Cesta – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.