📝 Život

Narodil sa v Hronove v rodine pekára. Študoval na gymnáziu v Litomyšli, kde sa stretol s osobnosťami, ktoré ovplyvnili jeho literárne smerovanie. Po maturite študoval históriu na Karlovej univerzite v Prahe. Po štúdiách pôsobil ako profesor na gymnáziách v Litomyšli a Prahe. Jeho pedagogická činnosť ovplyvnila jeho dielo, v ktorom sa prejavuje záujem o históriu a vzdelávanie. Aktívne sa zapájal do kultúrneho a spoločenského života, bol členom mnohých spolkov a organizácií. Jeho literárna tvorba sa sústredila na historické témy, v ktorých sa snažil priblížiť minulosť českého národa. V jeho dielach sa prelínajú historické fakty s umeleckou fikciou. Veľký dôraz kládol na psychologické vykreslenie postáv a na realistické zobrazenie prostredia a doby. Jeho romány a poviedky sa vyznačujú rozsiahlym rozprávaním, detailnými opismi a dôrazom na historickú presnosť. Zároveň sa v nich prejavuje vlastenectvo a snaha o posilnenie národného povedomia. Bol autorom mnohých významných diel, ktoré sa stali súčasťou českej literárnej klasiky. Medzi jeho najznámejšie diela patria romány „Medzi prúdmi“, „Proti všetkým“, „Bratstvo“, „Temno“ a „F.L.Věk“. Jeho diela boli preložené do mnohých jazykov a dodnes sa tešia veľkej obľube u čitateľov. Jeho život bol poznačený aj tragickými udalosťami, ako napríklad smrťou jeho manželky a syna. Napriek týmto ťažkostiam však pokračoval v literárnej tvorbe a aktívne sa zapájal do spoločenského života. V starobe sa stiahol do ústrania a venoval sa písaniu memoárov. Jeho dielo malo veľký vplyv na českú literatúru a kultúru. Dodnes je považovaný za jedného z najvýznamnejších českých spisovateľov a jeho diela patria medzi klenoty českej literárnej klasiky. Jeho dielo je preniknuté láskou k vlasti a hlbokým porozumením pre historické súvislosti. Vytvoril rozsiahle literárne dielo, ktoré ovplyvnilo generácie čitateľov a prispelo k formovaniu českého národného povedomia. Jeho romány sú nielen historickými príbehmi, ale aj sondou do ľudskej duše a zobrazením večných ľudských hodnôt. Jirásek si uvedomoval dôležitosť poznania minulosti pre pochopenie súčasnosti a budúcnosti. Jeho diela sú preto nielen zdrojom historických informácií, ale aj podnetom k zamysleniu sa nad ľudským konaním a osudom.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jeho diela sa vyznačujú realistickým zobrazením historických udalostí, dôrazom na detail a psychologickým vykreslením postáv. Jeho romány majú epický charakter, s rozsiahlym dejom a množstvom postáv. Štýl jeho jazyka je archaizujúci, s prvkami dobového jazyka, čo dotvára historickú atmosféru. Dielo Aloisa Jiráska sa vyznačuje silným vlasteneckým cítením a snahou o posilnenie národného povedomia. Jeho postavy sú často idealizované, stelesňujúce kladné vlastnosti a hodnoty. V jeho románoch sa prelína realistické zobrazenie s romantickými prvkami, čo vytvára špecifickú atmosféru. Diela Aloisa Jiráska sú dodnes považované za dôležitú súčasť českej literárnej histórie a patria medzi najčítanejšie historické romány.

👥 Literárni súčasníci

Jan Neruda (Povídky malostranské), Božena Němcová (Babička), Jakub Arbes (Newtonův mozek), Karel Václav Rais (Zapadlí vlastenci)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Alois Jirásek (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Staré povesti české

Autor: Alois Jirásek

Pridal(a): Berunda

Alois Jirásek (1851-1930)

• Alois Jirásek sa narodil vo východných Čechách v Hronove u Náchoda. Navštevoval nemecké benediktínske gymnázium v Broumove (1863-67), české gymnázium v Hradci Králové (1867-71) a na pražskej univerzite vystudoval históriu (1871-74). Štrnásť rokov žil v Litomyšli a pôsobil tam ako gymnaziálny profesor dejepisu a zemepisu.
• Roku 1888 presídlil do Prahy a pokračoval v pedagogickej práci aj v literárnej činnosti. Obnovil osobné styky s Mikulášom Alešom, s ktorým zdieľal obdobné umelecké predstavy a plány, a so spisovateľmi lumírovského kruhu (J. V. Sládkom, Jaroslavom Vrchlickým a Josefom Thomayerom), naviazal priateľstvo so Zikmundom Winterom a K. V. Raisom, trvalé kontakty mal tiež s mladšou generáciou (J. S. Macharom, Jaroslavom Kvapilom a Zdeňkom Nejedlým). Od roku 1909 bol v penzii a venoval sa výhradne literatúre. Z Prahy často zajazdil do rodného Hronova, ale tiež podnikal študijné cesty do miest, kam umiestňoval dej svojich diel.
• V súlade s charakterom svojho celoživotného diela ako jeden z prvých podpísal v máji 1917 Manifest českých spisovateľov, významné prehlásenie podporujúce politické úsilie o štátnu samostatnosť českého národa.
• V novovzniklej Československej republike sa stal poslancom a neskôr aj senátorom, v politike pôsobil až do svojej choroby, ktorá mu takisto znemožnila písať. V rokoch 1918, 1919, 1921 a 1930 bol navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru.^[4]

Vplyv na dané dielo:

• Kosmova | Kronika česká, Hájkova kronika

Obecná charakteristika diela:

• Poprvé vyšli roku 1894. Opisujú udalosti českej histórie založené na ľudovej slovesnosti a niektorých historických faktoch.
• Zachytávajú dejiny českého národa od príchodu Slovanov na naše územie po obdobie života Jánošíka a všetky príbehy knihy Staré povesti české sa odohrávajú na českej pôde.
• Kniha sa delí na Staré povesti české, Povesti doby kresťanskej, O staré Prahe a Ze Starobylých povestí.

Rozbor diela: Staré povesti české

• Druh literatúry: epika
• Literárny žáner: historická poviedka, povesti
• Literárny smer: kritický realizmus
• Rok vydania: 1948

Téma:

• Mytológia/ nadprirodzné postavy -jezinky, poludnice, lesné panny, Vesna/, proroctvá, poverčivosť

Námět:

• Národné tradície a ľudové múdrosti

Kompozícia

• Kniha sa ďalej delí na Staré povesti české, Povesti doby kresťanskej, O staré Prahe a Ze Starobylých povestí.

Jazyková stránka textu:

• Štýl – umelecký
• Spisovná čeština

Stylistická charakteristika textu

• Bohatý popis – zodpovedá výtvarnému citu A. Jiráska, rozvinuté prechodníky/sedela súdiac pod košatou lipou na povýšenom stolci kobercom prostreným
• Er – forma
• Archaizmy/zastarané výrazy/-př. čechle – prešerádlo, krzno – plášť podšitý kožešinou, slovosled

Textové prostriedky:

• Popis – tradície, poverčivosť, činnosť počas roka
• Vyprávanie – prevláda er-formy

Vyprávač

• er-forma

Inšpirácia dielom:

• Podľa tejto knihy bol v roku 1952 natočený rovnomenný farebný lútkový animovaný film v dĺžke 91 minút, ktorý režíroval Jiří Trnka

Časopriestor

• Doba dej: davná minulosť českého národa
• Prostredie – české zeme

Obsah:

O ČECHOVI

• Praotec Čech je mytologická postava muža, ktorý prý priviedol svoj ľud do Čiech a podľa ktorého nesú Čechy svoje meno. Poprvé je spomenutý v latinsky písanej Kosmovej kronike českej (približne v rokoch 1120–1125), stručný príbeh po Kosmovi ďalej rozvíjali ďalšie kroniky, najmä Kronika tak rečenej Dalimila (okolo roku 1310) a Kronika česká Václava Hájka z Libočan (1541).

Postavy:

• Vojvoda Čech – schopný, odvážný, prozíravý a múdry vodca rodu
• Lech – brat Čecha, v povesti jeho charakterové vlastnosti autor v tejto povesti detailne nepopisuje, jeho osoba stojí v pozadí, ostatnými príslušníkmi kmeňa hodnotený takmer rovnako ako Čech

Dej začína na území za Tatrami pri rieke Visle v Charvatskej zemi, kde žilo niekoľko kmeňov, ktoré sa však od jedného dňa začali medzi sebou hádať. V jednom z týchto kmeňov žili dva bratia Čech a Lech, ktorí sa rozhodli, že ďalej nebudú sporom prihliadať, a rozhodli sa nájsť si nové miesto k žitiu. Spoločne prešli neobývanou krajinou, postavili sa i niekoľkým menším kmeňom, ktoré sa len zo strachu bránili, až dorazili pod horou Říp, kde prenocovali. Časne zo rána Čech vystúpil až na vrchol hory, a keď kolem seba videl rozľahlú a úrodnú krajinu, prehlásil, že to je to miesto, ktoré hľadal, a usadili sa tam. Keď prišlo na pomenovanie novej zeme, všetci ľudia chceli, aby sa pomenovalo po ich vodcovi, a tak vznikli Čechy a samotný Čech sa stal vojvodom.

Ďalej autor popisuje priebeh osídľovania krajiny, každodennú prácu, život v dedinách, v rodinách, spoločenskú hierarchiu, vieru ľudí v nadprirodzné bytosti, poverčivosť. Krátko spomína odchod Čechovho brata Lecha a založenie hradu Kouřim.

V záverečnej časti popisuje smrť Čecha a pohrebnú zvyklosť našich predkov./ popelnicová kultúra.?/

O KROKOVI A JEHO DCERÁCH

Postavy:

• Krok – nový panovník – múdry, veštec, pokorný, rozvážny, mal tri dcéry
• Kazi – umela liečiť, znala rôzne byliny a kúzla, sídlila u rieky Mže na Kazinom hrade
• Teta – uctievala bohov a učila sa im kľaňať a nosiť obete, mala tiež hrad u rieky Mže – Tetín
• Libuša – najmladšia dcéra, najkrajšia a najmúdrejšia, bola po Krokovej smrti zvolená vládkyňou a presťahovala sa na Vyšehrad

Po smrti Čecha chceli starší, aby sa vlády ujal Lech, ale ten im poradil, aby vládcom ustanovili Kroka. Krok na základe videní nechal vybudovať nový hrad nad riekou Vltavou – Vyšehrad, za jeho vlády bol v Čechách mier a zem prosperovala.

O LIBUŠI

Postavy:

• Libuša – krásna a múdra kňažná
• Jej sestry Kazi a Teta

Libuša bola veľmi múdra, ľudia si k nej chodili po rade, často súdila aj rôzne spory. Jedného dňa k nej prišli dva susedia, ktorí sa nemohli dohodnúť ohľadom hraníc pozemkov. Libuša ich spravodlivo rozsúdila, ale staršiemu z nich sa to nepáčilo a obvinil Libušu z nespravodlivosti. Predovšetkým sa mu nepáčilo, že je ich vládkyňou žena a že ju musí poslúchať. Podľa neho ženy nemajú rozum a majú sa venovať len práci v domácnosti/“Žena dlhých vlasov, ale krátkeho rozumu.“/

Libuši to veľmi urazilo a sľúbila ľuďom, že si vezme muža, ktorého jej vyberú.

Pozvala si svoje sestry, aby sa na tajnom mieste poradili. Potom zvolala snem a oznámila ľuďom, že budúceho vojvodu majú hľadať u rieky Běliny, kde nájdu Přemysla, ako ore s dvoma strakatými voľmi. Cestu im ukáže jej kôň.

O DALIBOROVI Z KOZOJED

Postavy:

• Dalibor z Kozojed – hodný a spravodlivý zeman nespravodlivo obvinený, že sa zastal
• Ľudí
• Adam Ploskovský – krutý a nespravodlivý pán, proradný

Za vlády Vladislava II. Jagelonca sa kráľ rozhodol vrátiť sa po mnohých rokoch späť na Hradčany. Celý hrad sa musel predelať, pretože v ňom už dlho nikto nebýval. Kráľ dal nad Jelením příkopom postaviť novú vežu, ktorá mala slúžiť ako väzenie, meno mala dostať po prvom väzňovi.

V tej dobe došlo v litoměřickom kraji k povstaniu sedliakov proti krutému pánovi Adamovi Ploskovskému z Drahonic. Sedliaci ho zajali a on im sľúbil, že keď ho nechajú nažive, že ich prepustí zo svojich služieb a nebude ich z ničoho viniť.

V susedstve žil na svojej tvrzi mladý zeman Dalibor z Kozojed a k nemu prišli sedliaci po víťaznom povstaní, aby im vládol miesto Adama Ploskovského.

Dalibor im vyhovel, ale všetko sa obrátilo proti nemu-Adam Ploskovský nedodržal slovo, ktoré dal sedliakom a chcel zase všetko späť, sťažoval sa, že mu Dalibor ukradol panstvo a sedliakov. Vláda si myslela, že je Ploskovský v práve a nechala Dalibora zatknúť a previezť do Prahy, Zavreli ho do novej veže a tá dostala meno po prvom väzňovi – Daliborka. Daliborovi bolo smutno a z dlhej chvíle sa naučil prekrásne hrať na husle. Za nejaký čas u päty veže stávali ľudia a nedočkave čakali, až začne zase hrať. Za hru mu do malého pytlíka, ktorý spúšťal z veže, dávali peniaze, jedlo a ďalšie veci, čo potreboval. Za dlhú dobu súd rozhodol, že Dalibor je vinný a odsúdili k trestu smrti. A tak jedného dňa ľudia u veže márne čakali, že počujú Dalibora hrať. Od žalárskeho doviedeli sa, že bol popravený.

O BRUNCVÍKOVI

Postavy:

• Bruncvík – mladý, statočný a odvážný knieža
• Verný lev
• Olibrion a jeho dcéra Afrika
• Astrolius

Mladý knieža Bruncvík chcel preukázať svoju statočnosť a vydobyť si vo svete právo mať vo svojom znaku leva. Vydal sa na cestu a svojej žene sľúbil, že sa do siedmich rokov vráti a preukáže sa jej prsteňom.

Prejel mnoho krajín, ale nikde leva nenašiel. Keď sa so svojimi ľuďmi plavil po mori, vietor ich zaniesol k obávanému jantárovému vrchu, odkiaľ sa žiadna loď nevedela vrátiť späť. Aj keď sa o to pokúšali, vždy sa ocitli späť pri pobreží. Došli im zásoby a všetci postupne umierali hladom. Keď zostával posledný námorník Balád, poradil Bruncvíkovi, aby si vliezol do koňskej kože, zašil ho do nej a počkal na vtáka noha, ktorý každý rok prilietaval k ostrovu. Vták noh skutočne prilietol a Bruncvíka vzal so sebou. Bruncvík putoval ďalej a uvidel, ako drak zápasí so levom. Rozhodol sa, že levovi pomôže a lev sa od tej doby stal jeho verným priateľom. Putovali spolu, až v mori uvideli nejaký ostrov, Bruncvík urobil vor a na ňom sa k ostrovu dostali. Žili tu podivní obyvatelia a kráľ Olibrion nechcel Bruncvíka pustiť, kým nevyslobodí jeho dcéru Afriku zo zajatia draka Baziliška. S pomocou leva sa to Bruncvíkovi podarilo, ale kráľ mu oznámil, že Bruncvík musí na ostrove zostať a vziať si jeho dcéru. Náhodou vo sklepení objavil meč a od Afriky sa dozvedel, že má veľkú moc, že s ním môže poraziť všetkých nepriateľov. S pomocou kúzelného meča sa Bruncvík dostal z ostrova, dostal sa na iný ostrov, kde žili krásni ľudia v nádherných šatách a tiež ho nechceli pustiť pryč. Opäť mu musel pomôcť meč. V ďalšom meste Bruncvík porazil obrovské množstvo nepriateľov a vládca Astriolus mu nakoniec sľúbil, že ho dovedie do jeho vlasti. Do Prahy prišiel vo chvíli, keď sa jeho žena vydávala, pretože si myslela, že už je mŕtvy, ale keď uvidela prsteň, hneď ho poznala. Bruncvík zabil svojho soka, do znaku si nechal namalaťva bieleho leva v červenom poli. Verný lev po Bruncvíkovej smrti zostal na hrobe svojho pána, kým nezomrel a zázračný meč je prý zazdiený v Karlovej moste.

DÍVČÍ VÁLKA

Postavy:

• Vlasta – vodkyňa dievčat
• Šárka – krásna, bezcitná dievča
• Ctirad – no prostě chlap, co neodolá hezké tvářičce patří mu to!

Po smrti Libuše sa dievčatám z jej družiny muži začali posmievať, že teraz ich už poslúchať nebudú a dievčatá sa na mužov rozhnevali. Postavili si naproti Vyšehradu hrad Děvín a začali trénovať a cvičiť, aby mužov porazili. Muži sa im smiali, ale Přemysl ich varoval, aby to nebrali na ľahkú váhu.

Dievčatá sa zaľekli, že nebudú brať ohľady ani na príbuzných a úspešne proti mužom bojovali. Ich vodkyňa Vlasta ich neustále povzbudzovala. Muži si nevedeli rady. Děvín nebolo možné dobyť a žiadna z dievčat nezradila.

Smrti neunikol ani mladý vladyka Ctirad, ktorého lsťou krásna Šárka donútila zatroubiť na roh, a tak privolať družinu dievčat. Ctirada potom umučili a jeho telo vpletli do kola.

Smrť Ctirada rozhnevala mužov natoľko, že sa im podarilo dobyť Děvín, väčšinu dievčat pobiť, vrátane Vlasty. A tak skončila dievčia vojna.

The post Staré povesti české – rozbor (obsah appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Lucerna

 Autor: Alois Jirásek

 Zaslal(a): Pipkin

ALOIS JIRÁSEK –   životopis:

–         spisovateľ, dramatik

–         narodený v Hronove

–         vyštudoval gymnázium v Broumove a v Hradci Králové, ďalej vyštudoval Univerzitu Karlovu odbor histórie

–         stal sa profesorom gymnázia v Litomyšli kde pôsobil asi 14 rokov

–         neskôr pôsobil v Prahe ako profesor a spisovateľ, patril k významným predstaviteľom kultúrneho života, je pochovaný v Hronove

–         bol spisovateľ, ktorý sa venoval hlavne histórii českého národa, videl vrchol slovenských dejín v čase Husitské, úpadok v čase pobelohorskej

–         bol vynikajúcim rozprávačom, vedel si vymýšľať dramatické zápletky, dokázal farbisto opísať dobovú atmosféru

–         napísal asi 50 kníh z toho niekoľko trilógiou

Obdobie:

–         dielo radíme do 2. polovice 19. storočia

–         kritický realizmus

Znaky kritického realizmu:

–         historická vernosť

–         pravdivosť

–         nutnosť rešpektovať fakty

Kritický realizmus rozdeľujeme do dvoch línií:

HISTORICKÁ LITERATÚRA

– predstavitelia napr. Alois Jirásek, Zikmund Winter, Václav Beneš Třebízský   …

– táto literatúra mala účinnú výchovnú zložku – povzbudenie českého národa, hrdosť na českú minulosť

vidiecka LITERATÚRA

– predstavitelia napr. Tereza Nováková, Antal Stašek, Karel Václav Reis, bratia Mrštíkova …

– o túto tematiku bol mimoriadny záujem, rad autorov z vidieka pochádzala, dobre prostredie poznali a dokázali zachytiť č. Typy a svojráz vidieka

Ďalšie diela Aloisa Jiráska:

OBDOBIE MÝTOV a povestí:

–         Staré pověsti české

Husitská OBDOBIE:

–         medzi prúdy

–         proti všetkým

–         bratstvo

–         husitský kráľ

–         Z Čiech až nakoniec sveta

drámy:

–         Jan Hus

–         Jan Žižka

–         Jan Roháč

OBDOBIE pobelohorskej

–         Psohlavci

–         temno

–         Skaláci

–         skaly

OBDOBIE národného obrodenia: vystihuje prvú a druhú fázu NO

–         FL Vek

–         U nás – kronika

–         Maryda

–         poklad

–         Vojnarka – dráma

Žáner:

–         Lucerna je dramatická rozprávka, ktorá bola prvýkrát uvedená v Národnom divadle v Prahe 17. novembra roku 1905

Rozprávka – je rozprávková hra sa spevy. Spája fantastické motívy s najdôležitejšími otázkami súdobej spoločnosti. Má pevnú dejovú stavbu, do ktorej sú vkladané spevavé vložky. Dej obyčajne sleduje chybujúceho hrdinu a jeho napravenie. K šťastnému rozuzleniu príbehu prispievajú nadprirodzené postavy. (V Lucerne to sú vodníci a kúzelná lipa)

Hlavné postavy:

Mlynár, Hanička, Mlynářova babička, kňažná, zlý správca, Zajíček – učiteľský mládenec, vodníci Michal a Ivan, Braha – rytier so sekerou, Zima a Sejtko a Klásek – Sumaré, Franc, mušketier, Zan – služobník, komorná, krúžil a Votruba – richtári

Dej:

Hra spadá do historického obdobia, kde sa sedliaci dožadovali o zrušení nevoľníctva a povinné roboty. Je to divadelná hra o štyroch rokovaniach. Dej sa odohráva na vidieckom prostredí v mlyne, na zámku, v lese a v lesnom kaštieľa.

Mladší mlynár Libor spoločne so svojou starou babičkou a chovankou Hanička žijú a pracujú v mlyne. V mlynskom náhonu okrem toho žije aj rozprávková bytosť vodník Michal, ktorý bol do mladej Haničky zamilovaný. Okrem Michala sa tu usadil aj starý vodník Ivan. Mlynár Libor na Haničku často myslieval, ale nikdy svoje city nevyjadroval. Na zámku panuje zlý správca panstva, ktorý tiež túži po Haničce ale v inom zmysle slova. Chce si ju odviesť na zámok s nekalými úmyslami, aby sa stala slúžkou. Okrem toho chce poraziť čarovnú veľkú starú lipu, ku ktorej majú miestni ľudia veľkú úctu. V kritickom okamihu deje na zámok nečakane prichádza panstvo v podobe pani kňažnej. Pani kňažná sa nudí a tak si vymyslí že pôjde cestou k lesnému zámočku okolo Liborova mlyna. Mlynár Libor je slobodný muž, ktorý nepotrebuje pracovať na panstve, ale voči vrchnosti má stále jednu povinnosť. Požiada – ak ho vrchnosť o sprievod, je povinný vrchnosť odprevadiť cez les a svietiť ju na cestu starú lampášom. Pani kňažná Liborova nariadila aby svoju povinnosť splnil a išiel ju odprevadiť a na cestu ju svietil starú lampášom. Cestou k lesnému zámočku sa kňažná s mlynárom zbližuje. Kňažnej sa mlynár veľmi páči a preto mu ponúka aby s ňou odišiel do mesta. Na kňažnú nepôsobí len mlynár ale aj krásna česká príroda, život a city prostých ľudí. Mlynár ale ponuku do mesta neprijme.

Vedľajšie dejovú os tvorí príbeh učiteľského pomocníka Zajicka, ktorý si sťažoval schovance Haničce o svojom živote. Pracuje v dvoch školách, ale rovnako   má málo peňazí a nemôže si vziať za ženu Dorotku. Napísal pesničku spoločne s partiou ľudových muzikantov pre pani kňažnú, v ktorej jej žiada   o pomoc (aby ho vymenovala definitívnym učiteľom). Pesničku chcú zahrať kňažnej v lesnom kaštieľa. Muzikanti sa však v lese zablúdi a vzájomne sa stratí. Pesničku Zajačik vytratil u starej lipy.

Správca sa snaží odviesť násilím Haničku z mlyna. Hanička beží lesom a zastaví sa u starej lipy, ktorá sa zrazu otvorí a schová Haničku. Ale zlý správca chce nechať lipu tiež poraziť, to však bez vedomia pani kňažnej. Mlynár dovedie pani kňažnú na lesné kaštieľ. Mlynár sa rozhodol, že pôjde brániť starú lipu, nakoniec mu pomáhajú aj muzikanti a učiteľský pomocník Zajačik.

Kňažná v závere hry všetko pochopí. Lipu samozrejme poraziť nenechá. Zajačika vymenovala učiteľom a rozbitím lucerny zrušila prastarú povinnosť Mlynářova povinnosť.

The post Lucerna – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Filosofská historie

 Autor: Alois Jirásek

 Zaslal(a): Rafina

ALOIS JIRÁSEK

– Spisovateľ a dramatik, učiteľ

– Narodil sa v rodine pekárov Hronovovej rodiny, rodičia čelili finančným problémom, ale mohol študovať

– vyučoval v nemčine „Handla“ – vo Veľkej Vsi pri Broumove

– Študoval nižšiu nemeckú gymnázium, absolvoval gymnáziu v Hradci Králové, študoval dejiny v Prahe a mal maľovanie talentov

– Priateľstvo s Mikolášom Alešom, Josefom Vaclavom Myslbekom, lekárom Josefom Thomayerom, Josefom Svatoplukom Macharom

– Pracoval na gymnáziu v Litomyšli, ženatý tu

– 1888 sa usadil v Prahe, vyučoval na gymnáziu a venoval sa literatúre

– ako jeden z prvých podpísal manifest (Manifest českých spisovateľov), v ktorom spisovatelia počas prvej svetovej vojny žiadali nezávislý štát

– Zomrel v roku 1930 v Prahe

DIELO

– Ovplyvňuje mýtické české prehistorické časy, pozornosť na poslednú Přemyslovcovu, husitskú, českú národnú obrodu

– Historické romány, novely a poviedky → vykreslil zlomová obdobie slovenských národných dejín

• Román – bohatý príbeh, veľmi prepojený, blíži sa k atmosfére obdobia

– Realistická drámy → opis súdobých vzťahov na slovenskej dedine

– Historická drámy → stvárnil osudy osobností husitstva, podľa neho je najslávnejší doba husitská, obdivoval národné obrodenie, úpadok videl v čase pobelohorskej)

– Rozprávková drámy → alegoricky sa vyjadruje k súčasnému životu

– Divadelné hry – od 90. rokov 19. storočia

– Starostlivo skúmať zdroje a snažiť sa o objektivitu

– Vytvoril najväčší a najkomplexnejší obraz histórie Českej republiky

• Česká minulosť je opísaná veľmi objektívne (tendencia často prekrýva umelecké hodnoty, masívna propagácia v 50. rokoch)

– Počas štúdia vstúpil do literatúry do literatúry

– Na začiatku kreslil historický materiál z 18. a 19. storočia podľa romantickej tradície Waltera Schotta a Václava Beneša Třebízského a v 80. rokoch prehodnotil svoj prístup k historickej substancii v duchu Lev Nikolajeviča Tolstého – jeho epický Vojna a mier sa stal jeho modelom

– Zameriava sa na popis členov ľudových vrstiev, ktoré si zámerne zvolili, aby ich charakter bol individuálny a typický pre danú epochu

– Často dôležité historické postavy, skutočný hrdina je skôr kolektívny

– Cieľom je ukázať nápady, často čiernobiele videnie sveta

– Ovplyvnil F. Palacký = historik

– Nezaoberá sa príliš psychológiou postáv (postavy sú skôr len predstavitelia určitej skupiny ľudí bez ich vlastnej individuality)

– Archaizmy a dialekty – na zdôraznenie autenticity

– Zaujímavé – na počesť svojej dramatickej produkcie ročne hrá na Východočeskom hronskom festivale amatérskych divadiel Jiráskův Hronov, je tu aj Jiráskovo múzeum

• Poviedky z hôr – drobné poviedky s vidieckou tematikou
• Vo vojvodskom dvore

Od druhej polovice 80. rokov začal svoju prácu v cykloch (3 venované husitizmu)

• Medzi prúdy – 3 diely (Dvojaký dvor, Syn Ohnivcův, Do troch hlasov), prehlbujúcej sa spoločenské rozpory
• Bratstvo – 3 diely (Bitka pri Lučenci, Mariza, Žobráci)
• Proti všetkým – 3 diely (skonania vekov, Krusiaaba, Boží nástup)
• V cudzích službách, Skaly – viac do hĺbky minulosti, menšie dejinné udalosti, pobelohorskej obdobie, sedliacke rebélie
• Psohlavci – pobielohorská doba, boj chodov vedený Jánom Sladkým Kozina za svoje práva
• Temno – negatívne vníma pobelohorskej obdobie, svätorečenia Jána Nepomuckého, náboženský fanatizmus (na strane katolíkov i protestantov), milenecká dvojica Helenka + Jiří (protestantka / katolík)

FILOZOFICKÁ HISTÓRIA (1878)

Literárny druh: epika

Literárny žáner: poviedka (s historickým zafarbením)

Umelecký smer: český realizmus a naturalizmus, historická próza na prelome 19. a 20. st.

– V českej literatúre prevládal realizmus v poslednom štvrťroku 19. storočia.

– Metódy objektívneho zastúpenia sveta boli použité v historickej próze, vidieckej realistickej próze a dráme

– Spôsob, ako vidieť svet a proces, ktorý je založený na kritickom a striezlivom objave reality, ako aj na pohľad na existujúce podmienky, reprezentované v našej realistickej politike (T. G. Masaryk)

HISTORICKÉ SPRÁVANIE

– plasticky zobrazuje prelomové obdobia českých dejín

– Veľké historické fresky znázorňujúce udalosti na úkor ľudských postáv

• Je táto práca typická pre tento smer?

– Práca prináša obraz Litomyšl v období pred revolúciou a počas revolúcie v roku 1848

– Nezachytáva historické udalosti priamo, ale zameriava sa predovšetkým na ich reakciu a reflexiu v živote malých miest ľudí

– Neopisuje činy, hlboké myšlienky, plány revolucionárov. Vybral si zábavnejšiu formu. Zachytáva časť života mladých ľudí so všetkými problémami, prestávkami.

– Táto generácia má byť náhradou, nová umývadlo niečoho, čo prežilo, staré, ktoré nemá žiadnu budúcnosť, ak sa ľudia chcú posunúť dopredu.

Tematika

– Obraz života žiakov filozofie na gymnáziu v Litomyšli (2 roky štúdia ako príprava na štúdium v ​​Prahe)

– Sloboda mysle pre študentov, úsilie o tradičné študentské zábavy – krásy – napriek zákazu

– 1. mája 1847 Majales = odpor obyvateľov Litomyšl, konzervatívci – herečka Roubínek, Rollerová

– Hlavná téma: Boj českých vlastencov o oživenie jazyka

– Sekundárny predmet: Láska Vavřeny s Lenkou a Frybort s Márinkou

• Inšpirácia

– Bol inšpirovaný pobytom v Litomyšli, kde pôsobil ako učiteľ

– Materiál sa opiera o spomienky svedkov, doplnené historickými faktami

– Máchov máj tiež zohráva významnú úlohu v mnohých referenciách

– História filozofie je jednou z najlepších troch malých miest – filozofická história, rytieri a stará pošta

• Čas a miesto konania

– Litomyšl a Praha, 1. pol. 19. storočia, 1848 – národné obrodenie

• Autorov zámer

– Práca vyjadruje obdiv pre Litomyšl, mládež a revolučné roky 1848

– obraz študentského života, národné, vlastenecké myslenie študentov

– Revolučné nadšenie v roku 1848

– konzervatívny konzervativizmus buržoáznych pôrodných asistentiek

– Historicky verný obraz národného obrodenia v malom meste

– On tiež chcel ukázať rôzne postavy ľudí a ich životy.

• Stručný náčrt príbehu

– Ukazuje osud štyroch študentov na rozdiel od osudu pána Roubínka

– jednotlivé udalosti sú chronologicky triedené a časovo viazané

– Príbeh je prepojený s popisom prostredia a prírodných scenérií

– Príbeh sleduje životy, lásku, vzťahy, radosť a záujem 4 študentov

POSTAVY

– Zelenka: sirota, obetuje všetko štúdiu, svedomitý, vyhýba sa zábave, za svoju usilovnosť je po zásluhe odmenený, vypočítavý

– Špina: smoliar trýznený okolím, samotár, v hĺbke srdca túži po láske, skončí v kláštore, umiera pri bojoch na barikádach Vavřena v náručí

– Frýbort: ľahkovážny, komediant, vlastenec, na svojom šťastie si príliš nezakladá a z ostatných si uťahuje, Hanák, trochu pohodlný v učení, miluje lipkavec, dcéru ich domáci (Marinko miluje taky Špina, ale ten lásku skrýva)

– Vavřena: múdry vlastenec, trpezlivý, verný, obľúbený, všetkými uznávaný, nadaný študent, miluje Lenku, má s ňou podobné vlastenecké cítenie a vymieňajú si české knihy

– Aktuár Roubínek: obraz povrchnosti a stereotypu, v priebehu deja prechádza z komickosti až k trápnosti a zlobe, ponemčená meštiak

– Žena Roubínka a ich dcéra Lotynky: povýšené a pomstychtiví malomeštiacky

– Lenka: aktuárova Schovanka, opak Lotynky, prostá a trpezlivá dievča

– domovníčky Elis: starostlivá, hodná

JAZYK

– Napísané v živom a zrozumiteľnom jazyku

– Príbeh je napísaný českým, autor používa cudzie jazyky (nemčina, latina)

– Veľké množstvo informácií o udalostiach sa dozvedá z dialógov medzi znakmi

– Slovosled niekedy kopíruje nemeckú gramatiku sloveso na konci vety

– Jazyk slúži na ilustráciu jednotlivých postáv (pani Acta hovorí polovica nemčiny a polovice češtiny)

– Často používa prechody a poetické atribúty

– V texte je veľa humorných poznámok

KOMPOZÍCIA

– Príbeh je prepojený s popisom prostredia a prírodných scenérií

– Kauzalita: napriek zákazu usporiadaná oslava majáles X potrestanie študentov

– Kontrast: Lenka X Lotty, slečna Elis X pani Rollerová

– Variácie: opakovanie leitmotívom (vlastenectva čechov)

– Gradácia: boj o Prahu; strach z Lenky, Marinky a slečny Elisovej, ak Vavrine a Frybort nespadnú do barikád a nebudú potrestaní za ich účasť na povstaní

– pointovanie: svadba Frýbort s Márinkou a Vavřena s Lenkou

– Princíp: chronologický, fabula

Daj

Všetci štyria filozofi žijú v Elis, staršej dámke, ktorá sa nikdy nevydala, pretože stratila svoj milník, ktorý sa musel uskutočniť na žiadosť jej rodičov, kňaza. Slečna Elisa sa stará o reputáciu svojho bytu a stará sa o svojich študentov ako o svojich vlastných synov. Lauren chodí, aby učil malú Fricku veľmi konzervatívnemu majstrovi robínskej herečky, ktorá nemá rád žiadne zmeny a revolúcie. Pani Roubínková je typická „dáma vyššej spoločnosti“ – nemôže správne hovoriť česky ani nemčinu a hovorí oboma slovami. To isté je jej dcéra, Lotty, ktorá má rád Vavrine a má všetko v jeho hlave. Avšak Lavorka sa nachádza v blízkosti Lenky, neterovyho aktuára. Jej strýko dal ako vlastenca niekoľko českých kníh, ktoré herec neradi vidí. Ale vďaka nim chápe s Laurou. Na jar roku 1847 zakázalo hradské biskupstvo majáles, najobľúbenejšiu zábavu študentov a obyvateľov Litomyšle.Študenti sú vzbury a nakoniec Vavrine a Frybort organizujú zákaz Majales. Všetci v meste sú nadšení. Samozrejme, pani Roubínková a Lotty prídu na večierok a dokonca umožnia Lenceovi ísť s nimi. Lenka sa stretáva s slečnou Elisovou, ktorej láska bola Lencov strýko, a sú spolu s priateľmi.Neskôr k nim príde Vavrina, rozprávajú a zamilujú sa. Roller uvidí Roll a všetko povie pani Roubínkovej. Lenka je naštvaná, pretože chcela, aby LaVent pre Lottynku a zakázal Lenhovi ho vidieť. Po ukončení pláží sa študenti spochybňujú, že porušili zákaz a organizátori, vrátane Frybortu a Vavrinu, boli ohrození školskými výpadkami. Nakoniec je pre nich povolaný gróf Zorz. Po svedectve Vavrena Frick učí Brozovho študenta, ktorý je priateľom Vavrenu a tiež vlastenca, a Lenka a Vavrinena po ňom posielajú listy a české knihy. Lenka je takmer vonku z domu, práve v nedeľu do kostola a príležitostne do parku s Márinkou, kde sa tajne stretávajú s Vavrínom. Vzťah medzi spoločnosťami Frybort a Marinka sa vyvíja a už nie je pokrytý. To je veľmi špinavé a špinavé. Všetci sú úspešní, okrem Dicka, ktorý sa nemôže sústrediť a rozhodne sa odísť do kláštora. Na sviatky sa všetci študenti odchádzajú z domova a slečna Elis chodí veľa listov buď Márinka, alebo Lenka. Po prázdninách sa študenti vracajú a pani Roubínková Lenka sa stará o ešte viac. Pred Vianocami sa koná filozofická lopta. Lenka trávi celý večer s Vavrínom, ktorý nemá rád Lottyn, na jar 1848 padol Metternich a bola vyhlásená Ústava. Všade tam je vlastenecký spech a študentské légie sú založené ako súčasť národnej obrany. Litomyšl je tiež vytvorený a jeho dôstojníci sa stávajú Frybort a Vavrine. Mučeník je pri revolúcii zle, a keď je povolaný do hradu Jorzeho legionárskeho hradu, zhorší sa. Študentská legia ide do Prahy. Tam sa Frybort a Vavrine stretnú s Spinou, ktorá sa stala mníchom. Ale špina je zastrelená a umierajúca. A Frybort s Laurou po neúspešnej revolúcii musí utiecť. Frybort sa v Litomyšli s Miss Elis a Marinky a odišiel do Hany. Laura tiež bežala domov. Medzitým herečka zomrela a Lenka sa presťahovala do slečny Elisovej. Nakoniec príde Frybort a požiada Márinka o ruku a oni sa naženú na Moravu. Lenka dostáva listy z Prahy, kde študuje medicínu. Po piatich rokoch sa absolventka Vavřena vracia do Litomyšle a vezme Lenku. Na svadbe príde Frybort s Márinkou a trojročným synom. Slečna Elisová dostala list od Zelenky, ktorá bola prvýkrát od svojho odchodu, je v kláštore a dobre sa darí.

The post Filosofská historie – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.