Alexandr Sergejevič Puškin Archivy | StudijnySvet.sk

Alexandr Sergejevič Puškin (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Mon, 22 Sep 2025 21:46:48 +0000

Ide o ruského básnika, prozaika a dramatika, považovaného za najväčšieho ruského básnika a zakladateľa modernej ruskej literatúry.

📝 Život

Narodil sa v Moskve v šľachtickej rodine. Jeho pradedo z matkinej strany, Abram Petrovič Hannibal, bol africký princ, ktorého Peter Veľký daroval šľachtickému titulu. Puškin vyrastal v literárne bohatej atmosfére a už v mladosti prejavoval talent na písanie. Vzdelával sa v Carskoselskom lýceu, kde sa zoznámil s mnohými budúcimi významnými osobnosťami ruskej kultúry. Po ukončení štúdií pracoval v ministerstve zahraničných vecí v Petrohrade. Jeho skorá tvorba bola ovplyvnená francúzskymi básnikmi a ruskými sentimentalistami. Jeho básne boli plné romantického idealizmu, lásky k slobode a kritiky spoločenských pomerov. Puškin sa stal členom literárnej skupiny Arzamas, ktorá propagovala používanie ruského jazyka v literatúre. Kvôli svojim liberálnym názorom a kritickým básňam sa dostal do konfliktu s cárskou vládou. V roku bol poslaný do južného Ruska do vyhnanstva, kde strávil niekoľko rokov. Počas vyhnanstva napísal niekoľko významných diel, vrátane básne Kaukazský zajatec a Eugen Onegin. Neskôr bol presunutý do Michajlovského, rodinného majetku na severe Ruska. Tam pokračoval v písaní a vytvoril ďalšie významné diela, ako napríklad Boris Godunov a Piková dáma. Po návrate z vyhnanstva sa Puškin oženil s Natáliou Gončarovou. Jeho manželstvo však nebolo šťastné a viedlo k mnohým problémom. V roku sa zaplietol do duelu s francúzskym dôstojníkom Georgesom d’Anthèsom, ktorého podozrieval z milostného vzťahu s jeho manželkou. Puškin bol v dueli smrteľne zranený a o dva dni neskôr zomrel. Jeho smrť bola veľkou stratou pre ruskú literatúru. Puškinova tvorba mala obrovský vplyv na rozvoj ruskej literatúry. Jeho diela sa vyznačujú hlbokou lyrikou, prenikavým psychologizmom a brilantným jazykom. Jeho básne sú plné vášne, romantiky, ale aj sociálnej kritiky a filozofických úvah. Puškin bol majstrom rôznych literárnych žánrov, od epiky a lyriky cez drámu až po prózu. Jeho diela sú prekladané do mnohých jazykov a dodnes patria k najčítanejším a najobľúbenejším dielam svetovej literatúry. Život Alexandra Sergejeviča Puškina bol plný kontrastov a protikladov. Na jednej strane bol obdarený výnimočným talentom a dosiahol literárnu slávu, na druhej strane bol prenasledovaný cárskou mocou a jeho osobný život bol poznačený nešťastím. Napriek ťažkostiam, ktorým čelil, zanechal po sebe bohaté literárne dedičstvo, ktoré dodnes inšpiruje a ovplyvňuje generácie čitateľov.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Puškinov literárny štýl sa vyznačuje jasnosťou, presnosťou a eleganciou. Jeho jazyk je bohatý na metafory, prirovnania a ďalšie básnické prostriedky. Jeho diela sa vyznačujú hlbokým psychologizmom, realistickým zobrazením postáv a prenikavým vhľadom do ľudskej duše. Jeho básne sú melodické a rytmické a často sa vyznačujú aj humorom a iróniou. V jeho tvorbe sa prelínajú romantické a realistické prvky. Puškin je považovaný za zakladateľa moderného ruského literárneho jazyka. Jeho diela mali zásadný vplyv na vývoj ruskej literatúry a ovplyvnili mnohých ďalších spisovateľov.

👥 Literárni súčasníci

Michail Lermontov (Démon, Hrdina našej doby), Nikolaj Gogoľ (Mŕtve duše, Revízor), Ivan Krylov (bájky), Alexander Gribojedov (Útrapy z rozumu), Vasilij Žukovskij (Svetlana).

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Alexandr Sergejevič Puškin (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Evgenij Oněgin – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sun, 26 Jan 2025 17:41:33 +0000

Kniha: Evgenij Oněgin

Autor: Alexandr Sergejevič Puškin

Pridal(a): Anežka

Alexandr Sergejevič Puškin (1799-1837)

Ruský básnik, prozaik, dramatik, kritik, publicista i historik
Narodil sa v Moskve
Pochádzal zo starého šľachtického rodu. Jeho rodičia boli veľmi vzdelaní a i jemu sa dostalo dobrého vzdelania
Vystudoval lyceum v Carskom Sele
Bol odporcom cára a niekoľkokrát publikoval satirické diela, ktoré vládcu zesmiešňovali či kritizovali
Jeho verše kolovali v rade opisov, ktoré sa stali príčinou jeho vyhnanstva na juh krajiny
Roku 1820 bol poslaný do vyhnanstva na juh Ruska, avšak o päť rokov neskôr bolo vyhnanstvo zrušené
Cár mu najprv dovolil žiť v Moskve (kde založil časopis Moskovskij Věstnik), neskôr mohol žiť aj v Petrohrade
V Petrohrade si našiel krásnu manželku Nataliu Nikolajevnu Gončarovovu (moskovská krasavica, jej pôvab okúzlil aj cára)
Neskôr žil na cárskom dvore, kde dostal prácu ako podkomoří
Niektoré pramene uvádzajú, že súboj, pri ktorom bol smrteľne postrelený do brucha, vyprovokoval milenec jeho ženy, iné zasa tvrdia, že lásku k jeho manželke len predstieral, aby mohol Puškina zabiť
Isté je to, že krátko po súboji označil doktor Puškinov stav za beznadějný
O dva dni Puškin v bolestiach zomrel. Písal sa rok 1837

Ďalšie diela:

Cigáni (poéma)
Piková dáma (klasická romantická novela s fantastickým námětom, hlavná hrdinka: Heřman, ktorý dá na vykladanie snov kartárky)
Kapitánova dcéra (historická novela odohrávajúca sa na pozadí roľníckeho povstania 18. storočia)
Prvé jeho dielo Ruslan a Ludmila (pohádkový epos)
Predstaviteľ romantizmu (19. storočie)

Zaradenie do kontextu literatúry

romantické ideály
individualizmus
sloboda→ revolta → nezávislosť
harmónia s prírodou
rozpor medzi snom a skutočnosťou je pre hrdinu tak propastný, že väčšinou končí svoj život tragicky
častokrát zotožnenie s autorom- autobiografičnosť

Spisovatelia

RUSKO:
- Michail Jurievič Lermontov
  - Hrdina našej doby (filozofický román)
- Ivan Alexandrovič Gončarov
  - Oblomov (román)
FRANCÚZSKO
- Victor Hugo
  - Legenda vekov (trojdielny cyklus básní)
  - Biedni ľudia (román, kritika francúzskej spoločnosti)
- Stendhal (niektorí hovoria, že patrí k realistom, iní k romantikom vďaka prežívaniu vášnivej lásky jeho hrdinov)
  - Červený a čierny (román)
  - Kartúza Parmská (psychologický dvojdielny román)
ANGlickO
- Walter Scott
  - Ivanhoe (román)

- P.B. Shelley
  - Oslobodený Prometeus (dramatická utopická báseň)

- G.G. Byron
  - Childe Haroldova púť (autobiografický moderný epos)
Nemecko
- Bratia Grimmovci
Česko
- Karel Hynek Mácha
  - Cigáni (román)
  - Obrazy zo života môjho (2 zbierky poviedok)
  - Máj

- Karel Sabina
  - Na púšti (román)

Rozbor diela: Evgenij Oněgin

Základná charakteristika:

Literárny druh:
- Lyricko-epická poézia
Žáner
- Román vo veršoch
- Román je prozaický epický žáner. Rozsah je dlhší. Druhy románov určujeme podľa času dejov: román historický, vojnový, zo súčasnosti, utopický)
- Podľa témy: sociálny, dobrodružný, psychologický, autobiografický,.. či podľa foriem: epistolárny román- román v listoch

Myšlienka diela

Keď človek urobí chybu, je ťažké ju napraviť. Obrázok ľudskej spoločnosti na začiatku 19. storočia. Znechutenosť a zbytočnosť Oněginovho života.

Problematika v diele:

Problém lásky, Oněginova túžba po zmene, cítil sa zatracený. Jeho výsmech a opovrhnutie striedala hlboký cit a láska.

Námiet a téma:

Osud mladého šľachtica, ktorého ovplyvnila láska a lehkomyselnosť.
Hlavný: Vzťah Taťany s Evgenom, ktorý sa najprv nenaplnil z dôvodu Oněginovho odmietnutia Taťany, podruhé z dôvodu Taťaninho manželstva.
Vedľajší: Osudy ďalších postáv – Lenského s Olgou.

Kompozícia

Stavba diela: 8 hláv (častí), každá je uvedená mottom ruských alebo i svetovo preslávených autorov.
Zrkadlová kompozícia: mesto – dedina, Oněgin – Lenskij, Olga – Taťana)
Román je písaný vo veršoch: s použitím tzv. Oněginskej strofy (14 veršov po osmich alebo deviatich slabikách), pravidelné rýmové schéma.
Druh kompozície: zrkadlová kompozícia (Oněgin – Lenský, Olga – Taťana, mesto – vidiek)

Vyprávač

Ich-forma aj On-forma
Neosobný (dej len vypráva, nevstupuje do neho, ani o ňom nevie viac ako čitateľ samotný)

Postup

Charakterizačný, úvahový

Jazykové prostriedky:

Autor často vstupuje do dejov a rozpráva sa s čitateľom- väčšinou sa vyjadruje k situácii v diele z pozície nezávislého pozorovateľa
Často sa objavujú mená slávnych osobností (autorov, mysliteľov atď.) a iných literárnych diel.
Rozsiahle obrazné popisy prírody-dialógy, vďaka ktorým má dej súlad
Postavy sa v priebehu dejov menia a vyvíjajú a sú k sebe kontrastné (Evgen – veľký pesimista X Vladimír – snílek a idealista; Olga – spoločenská a záletná X Taťjana – tichá a verná, miluje Oněgina napočúvadlo)- mnoho cudzích slov- verše písané veľmi spisovnou češtinou-Zrkadlová kompozícia: mesto – dedina , Taťjana – Olga
Vložené francúzske slová
Anafora: …tak dbalé na vernosť i česť, tak presné v reči očí, gest, tak prešiaknuté vznešenosťou, tak prosté sebemenších vín…
Rečnická otázka: A čo tŕpyt krásy od toalet? Čo šušky v zákulisí?
Personifikácia: …a z nich zima zas vykúzlila sneh
Syntax: apoziopéza: než znovu navštívíte nás
Archaizmy: “leč ešte verím”
Poetizmy

Postavy

Evgen Oněgin – pripadá si na svete zbytočný; cynik, znudený, lehkomyselný
Taťjana – protiklad Evgena Oněgina, plná citov; naivná, skromná, romantická
Olga – sestra Taťjany, žena Lenského; veselá
Lenský – priateľ Oněgina; snílek, básnik

Prostredie

Ruská dedina, Moskva, Petrohrad, Odessa.
Začiatok 19. storočia.

Dej

Evgen Oněgin je bohatý šľachtic, ktorý nemusí pracovať a nudí sa. Chodí do divadiel, na plesy, rôzne večierky, ale nenapĺňuje ho to. Po svojom strýkovi dedil veľké majetky a odstiahnu sa na dedinu. Tu sa zoznámi s Lenským. Stanú sa priateľmi a Lenský ho predstaví rodine Larinovcov. Zoznámi sa s veselou a povrchnou Olgou, ktorá je budúca manželka Lenského. Pozná aj dcéru Larinovcov – Taťjanu, ktorá sa do neho zamiluje. On si jej však nevšímá. Taťjana napíše v zúfalstve krásny a zamilovaný list, v ktorom mu vyznáva lásku. Po naliehaní Lenského príde na Taťjaninu oslavu, kde ju Oněgin odmietne a Taťjana je nešťastná z neopätovanej lásky, čo Oněgina ješte viac popudí proti nej a na truc pretrávi celý večer s Olgou. Lenský žárlí a vyzve Oněgina na súboj. V ňom zvíťazí Oněgin a Lenský je mŕtvy. Olga sa neskôr vydá. Oněgin cestuje po Rusku a po nejakej dobe sa dostáva do Moskvy. Zúčastňuje sa plesu, kde nemôže spustiť zrak z istej okúzľujúcej dámy. K svojmu údivu zistí, že je to Taťjana. V tej dobe už bola vydatá za staršieho generála. Oněgin jej píše listy ako ona kedysi jemu. Vyznáva jej lásku. Jedného dňa sa rozhodne, že jej navštívi a zastihne ju plačúcu nad listom, ktorý jej poslal. Taťjana sice Oněgina miluje, ale zostane verná svojmu mužovi. Citát: „Milujem Ťa, milujem, milujem Ťa, ale teraz som už ženou iného muža. „

Vplyv diela:

Ovplyvnil niektoré diela J. Nerudy, F. Adamce a ďalších. Inšpirácia P. I. Čajkovského k vytvoreniu opery. Toto dielo bolo tiež sfilmované – pochádzal zo šľachtického rodu.

The post Evgenij Oněgin – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Piková dáma – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 06 Jan 2025 16:51:32 +0000

Kniha: Piková dáma

Autor: Alexandr Sergejevič Puškin

Pridal(a): luc66

Alexandr Sergejevič Puškin

1799–1837
ruský básnik, prozaik, dramatik, kritik, publicista a dokonce historik
pochádzal zo starého šľachtického rodu
- keby sa nestal odporcom nevoľníctva a aktívnym členom niekoľkých pokrokových literárnych spolkov, čakala by ho skvelá diplomatická kariéra
študoval v Carskom Sele lyceum pre šľachticov, kde vynikal svojím literárnym talentom
po ukončení štúdia pracoval na ministerstve zahraničných vecí v Petrohrade
začal sa politicky angažovať (sympatizoval s dekabristami)
bol členom literárneho spolku Zelená lampa a Arzamas
jeho verše, ktoré kolovali v rade opisov, sa stali príčinou prvého vyhnanstva do južného Ruska (1820)
- odtiaľ po niekoľkých rokoch za trest poslaný do vyhnanstva do Odesy (1823)
roku 1825 je mu povolený voľný pohyb
- po porážke dekabristického hnutia (dekabristi = dôstojníci petrohradských plukov usilujúci o zmenu režimu v Rusku z despotizmu na konštitučnú formu vlády) udelil cár Mikuláš I. Puškinovi milosť, ale súčasne sa stal jeho osobným cenzorom písomností aj osobnej korešpondencie
odšiel do Moskvy, kde založil časopis Moskovskij Věstnik
roku 1831 sa presťahoval do Petrohradu, kde sa oženil s Nataliou Nikolajevnou Gončarovovou (vplyv cára), toho istého roku sa stal úradníkom ministerstva zahraničných vecí
skorá smrť mala svoj pôvod vo dvorských intrikách
- dňa 8. februára 1837 sa Puškin stretol v súboji s pištoľami so svojím švagrom, milencom svojej ženy a neskorším francúzskym diplomatom Georgesom Dantesom, ten strelil Puškina do brucha → v hrozných bolestiach bol odvezený domov, kde prohlásil cárov osobný lekár Puškinov stav za bezvýchodiskový, zomrel o dva dni neskôr
- o jeho rodinu sa s doživotnou penziou postaral cár

Literárne diela autora

Puškin sa už za svojho života stal známym po celej Európe a jeho dielom dohnalo Rusko svoje zpoždenie za inými krajinami
- jeho diela sa ruská literatúra nejen zbavila neplodného sentimentalizmu 18. storočia (prílišná citlivosť, precitlivenosť), ale barvito a najmä bez okrasy bola zobrazená ruská spoločnosť prvej polovice 19. storočia
- v jeho textoch nájdeme myšlienkový kvas doby, zúfalosť zbídačeného ľudu, salónnu nudu šľachty, pôvab ruskej prírody, tragické konflikty, ale aj upriamu a nezmiernu lásku k zemi ako takej
Puškinova tvorba dodnes pritiahne čitateľov hlbokou myšlienkou aj priezračnosťou štýlu
ne náhodou vytvoril Puškin svojím dielom základy modernej spisovnej ruštiny a je považovaný za zakladateľa modernej ruskej literatúry
zo začiatku skôr lyrická tvorba
poéma Ruslan a Ludmila (1820)
Kaukazský zajatec (1821), Bachčisarajská fontána (1823)
- drobná lyricko-epická skladba (poéma), v ktorej sa stretneme s hrdinou, ktorý je byronovsky rozervaný, horuje za slobodu a žije v konflikte so spoločnosťou
Cigáni (1823)
- rovnako poéma, ktorá je svojím spôsobom kritikou hrdiny byronského typu
- sloboda nie je tak jednoduchá (za svoju slobodu nemôžeme obmedzovať slobodu iných)
historické drama Boris Godunov (1826)
Poviedky nebožtíka Ivana Petroviča Bělkina (1830)
- súbor piatich neveľkých poviedok
- najprv vydané pod pseudonymom I. P. Bělkin
Evžen Oněgin (1833)
- román vo veršoch
- legendárna kniha, ktorá opisuje ne len príbeh hlavného hrdinu, ale aj plasticky zobrazuje život ruskej súčasnej spoločnosti
  - za príbehom Oněgina je ukrytá hlboká reflexia o ľudstve, národe aj jedinci na prahu nového storočia
  - je obrazom muža svojej doby, skeptického mladíka, ktorý v duchu romantických zásad vždy túži po dosiahnutí nedostupného
- dielo zapôsobilo na literatúru mnohých krajín
- literárny typ: zbytočný človek
  - schopný, nadaný, inteligentný x život plný zábav
  - nezanechá nič dôležité
- stručný dej: Šľachtic Oněgin opúšťa mesto a odchádza na zdiedené venkovské sídlo. Tu sa spriatelí s básnikom Lenským a jeho snúbenkou Olgou. Olžina sestra Taťána sa do Oněgina zamiluje a svoje city mu vyjadrí v dopise. Oněgin na dopis neodpovie, je k Taťáne chladný a na truc tancuje celý večer s Olgou. To rozzúri Lenského, vyzve Oněgina na súboj, ale sám v ňom umiera. Oněgin sa vracia do mesta a Taťána sa vydá. Po desiatich rokoch sa stretávajú v Moskve a role sa obracia. Oněgin po Taťáne túži, ona ho však odmieta.
Piková dáma (1833)
- klasická romantická novela s fantastickým námetom
- vyšla v dobe, keď žil Puškin v Petrohrade a pracoval ako úradník (po dopsaní Evžena Oněgina)
Kapitánska dcéra (1833)
- historická novela
- príbeh sa odohráva na pozadí roľníckeho povstania v 18. storočí, ktoré viedol Pugačov

Literárne-historický kontext

Umelecký smer ROMANTISMUS

od slova román – románový, dobrodružný ako v románe
romantizmus však nie je iba umeleckým smerom, ale jedná sa predovšetkým o životný pocit, o postoj človeka
je to nový spôsob nazerania človeka na svet, ktorého zrodenie nie je náhodné – jedná sa o prirodzenú reakciu ľudského ducha voči dovtedy prevládajúcej racionalite klasicizmu
v romantizme sa človek „absolútnym“ zákonom, normám a spoločnosti vzpiera
polovica 19. storočia

Historické súvislosti romantizmu:

- vznikol v Anglicku na začiatku 19. storočia
- v priebehu toho istého storočia sa z Anglicka rozšíril do celej Európy (v mnohých krajinách romantické ideály natoliko zakoreneli, že dominovali po celú prvú polovicu 19. storočia)
- naväzuje na tendencie preromantizmu 18. storočia (individualizmus – jedinec; sloboda; voľnosť; príroda – divoká, nepoznačená, nezkažená civilizáciou a pravidlami kolektívu, dôležité sú motívy divochov a detí; city – sentimentalizmus; história – stredovek; fantázia)
romantizmus je v istom zmysle revolúciou/vzbúrením, je to preferovanie tvorivej slobody a nezávislosti, ale aj túžba po harmónii s prírodou
GOTIKA
- veľký inšpiračný zdroj romantikov
- svojou tajomnosťou poskytovala dosť námetov na spracovanie výtvarných aj literárnych diel
INDIVIDUALIZMUS
- romantizmus je smer ryze subjektivistický a individualistický, ktorý reagoval na nové vzťahy vo spoločnosti (v súlade so starodávnou tendenciou človeka sa oslobodzovať)
- hrdina osamocený, iný, vylúčený zo spoločnosti = výnimočný človek
- vlastné city, myšlienky (autobiografičnosť – hlavný hrdina je často nositeľom autorových názorov a postojov)
ROZPOR MEZI IDEÁLMI, SNY A DOBOVOU SKUTEČNOSŤOU
- základný romantický kontrast (ďalej napr. skutočnosť x minulosť; krásna príroda x chudoba; …)
- smysel pre slobodu jedinca narážal na neslobodu ekonomickú aj politickú
- tento protiklad „srdca a sveta“ mal za následok rozčarovanie a sklamanie, a tak sa aj literárna reakcia niesla v dobovom duchu
- východisko z dezilúzie, zo zbavenia ilúzií (jakési porovnávanie sa so životnými pocity) malo mnoho podôb
CITY
útěk do PRÍRODY
- dramatická, divoká, nedotčená človekom
úsilie o SLOBODU
- proti normám, predpisom
- myšlienky Veľkej francúzskej revolúcie: sloboda, rovnosť, bratstvo

Návrat absolutizmu

napoleonské vojny → 1814, Viedenský kongres; cenzúra, tajná polícia, potláčanie revolučných myšlienok
LÁSKA
- tragická, končí špatne (smrť, žena je vydaná za iného muža, milenci spolu nemôžu byť kvôli spoločenským rozdielom, …)
- sentimentálny román – vyprával o láske pronásledovanej osudom (nešťastná hrdinka); zo sentimentálneho románu vznikla tzv. Červená knižnica
VZPŮRA
- proti osudu, spoločnosti, neslobode
- většinou se vzbouří právě hlavní hrdina (osamělý) a vzpoura končí tragicky → romantické gesto
- končí tragicky
- proti autoritám
- proti bohom/Bohu = titanizmus
dramatičnosť
romantická ironie
história – návrat stredoveku
- mýty, legendy (tajemnosť, démoni, …)
VÝJIMEČNÝ ČLOVĚK
- romantický literárny hrdina
- postava zjavovo nekonvenčná; často ošklivý, ale hodný hrdina („v ošklivosti je krása“ – zlo má podobu anjela; dobro nebývá zahalené v krásný šat) → estetický požiadavok kontrastu
- nikto mu nerozumie, cíti sa byť osamelým (odlišné názory, špatné vzťahy s ostatnými ľuďmi) → jedná sa o vyhraneného individualistu
- je prirodzené, že ako romantik túži po láske, ale keď miluje, tak nešťastne (většinou zbožňuje ideál)
- rozpor medzi snom a skutočnosťou je pre hrdinu tak propastný, že většinou končí svoj život tragicky
- pokiaľ sa čitateľ bude pýtať na pôvod typického romantického hrdinu, zcela iste bude opretý záhadou
romantické prostredie
- i tu radikálne zasiahla romantická estetika, a tak sa dej musí odohrávať vo výnimočnom prostredí, pokiaľ možno tajomnom až hrúznom
- ideálne miesta sú staré gotické hrady, samoty, cintoríny, katedrály či sklepenia, ale aj tajomné jazerá a tmavé lesy
- súvislosť so zv. anglickými parkmi (príroda rastie voľne, musí byť členitá, bizarná a slobodná)
podoby literárneho romantizmu
- mnohí autori považovali rozpor medzi snom a skutočnosťou za večný, a preto hľadali protiváhu v nejakom vyššom a hodnotnejšom systéme → vo skutočnosti sa však jednalo skôr o odklon, únik do sveta iluzórneho, vymysleného (história, legendy, mytológia, fantazijný svet, princípy mocnej lásky, …)
- oproti prvej skupine spisovateľov sa jasne vyhranilo niekoľko ďalších autorov, ktorí vo svojom odpore ku skutočnosti boli zcela aktívni → sami svojím životom napĺňali romantické ideály a jasne a zrozumiteľne dávali najavo svoj nesúhlas – „revolučný romantizmus“ (napr. Máchova rozervanosť či Byronova pesimizmus)
literárne formy romantizmu
- dominovala predovšetkým próza (poviedky, novely, romány)
- lyrika stojí za prózou (většinou intímna, reflexívna – na niečo reagujúca)
Rusko – obdobie vlády cára Mikuláša I. (1825–1855; pred ním Alexandr I.)
- konzervativizmus
  - Rusko stojí na 3 pilieroch:
    - samodŕžavie (špecifická ruská forma absolutizmu)
    - pravoslávna cirkev (podporovala panovníka; fatalizmus)
    - národ (za ktorý boli považovaní všetci ľudia, ktorí uznávali cára a samodŕžavie)
- presadzoval utuženie absolutnej monarchie a úplnú izoláciu Ruska od západu
- cenzúra, tajná polícia, sledovanie pohybu obyvateľstva
- Rusko bolo celkovo veľmi zaostalé (nevzdelanosť, nevoľníctvo, veľká rozloha krajiny a veľký počet obyvateľov, …)
- opozícia – povstanie dekabristov
- určité snahy o uvoľnenie pomerov vychádzali aj od cára, ktorý pripúšťal, že nevoľníctvo je brzdou rozvoja
  - všetky pokusy o zmeny však troskotali na naprosto konzervatívnej šľachte
- i napriek nepriaznivej politickej situácii je dnes toto obdobie nazývané „Zlatým vekom“ ruskej literatúry
  - spisovná ruština dostala svoju definitívnu podobu
  - talentovaní básnici, ale aj prozaici a dramatici
  - literárne veľmi plodné obdobie aj napriek tomu, že dochádzalo k obmedzovaniu slobody tlače a posilňovaniu cenzúry
- po porážke Ruska v krymskej vojne (snaha o ovládnutie Stredozemného mora → získanie lepších podmienok pre obchod) si ľudia konečne uvedomili nutnosť reforiem
  - došlo aj k zmene na tróne – Mikuláša vystriedal roku 1855 Alexandr II. (značné reformy, napr. zrušenie nevoľníctva v roku 1861, reformy školstva, miestna samospráva, nezávislosť súdnictva na šľachte, posilňovanie armády a námorníctva, …)

Ďalší autori rovnakého umeleckého smeru (súčasníci)

Rusko:

Michail Jurjevič Lermontov (1814–1841)
- básnik, prozaik, dramatik
- vychovávala ho babička
- 2x vo vyhnanstve (kvôli smelosti vo svojich básňach sa dostal do konfliktu s polícijným cárskym režimom)
- jeho dielom vrcholí ruský „revolučný“ romantizmus
- zomrel vo 27 rokoch v súboji (ako pravý romantik) na Kaukaze vo vyhnanstve
- Démon – poéma; vychádza z biblických légiend o vzpúre a zavrhnutí anjelov

Francúzsko:

Victor Hugo (1802–1885)
- najslávnejšia osobnosť francúzskeho romantizmu
- prozaik, básnik, dramatik, politik (stal sa dokonca poslancom; odporca Ludvíka Bonaparta a neskoršieho jeho syna Napoleona III.)
- 20 rokov vo vyhnanstve na malom ostrove u Normandie (kvôli odporu voči Napoleonovi III.) → po páde Napoleona sa vrátil
- Legenda vekov – trojdielna básnická cyklus zobrazujúci vývoj ľudstva; filozofický podtext; napísané vo vyhnanstve
- Chrám Matky Božej v Paríži – historický román; najproslulejší
- Bídníci/Ubožiaci – pozdne romantický román
Stendhal (1783–1842)
- vlastným menom Henri Beyle
- zařadenie k umeleckému smeru veľmi ošemetné → v niektorých publikáciách je dokonca považovaný za realistu
- Červený a čierny – román; revolúcia (červená) x despotizmus/tyranie (čierna); podnetom bol skutočný prípad človeka, ktorý bol popravený
- Kartúza parmská – psychologický dvoudielny román s autobiografickými rysmi

Anglicko:

Jane Austenová (1775–1817)
- narodila sa roku 1775 vo Steventone v grófstve Hampshire
- anglická spisovateľka, predstaviteľka tzv. rodinnej románu („domestic novel“; bežný život strednej triedy, najčastejšie na vidieku)
- Pýcha a predsudok; Rozum a cit
George Gordon Byron (1788–1824)
- hlavný predstaviteľ „revolučného“ romantizmu (x pochádzal zo starého aristokratického rodu, svoj domov však opustil kvôli rozporom so svojím prostredím)
- takmer celý svoj život strávil v cudzine (predovšetkým v Taliansku)
- byronská poviedka = veršovaná lyricko-epická poviedka/poéma (dejový základ preniknutý lyrickými prvkami, popismi a reflexiami; u nás je najslávnejšou básnickou poviedkou Máj)
- Childe Haroldova puť – autobiografický moderný epos (aktuálne problémy)
- básnické poviedky: Džaur; Korzár; Lara
Percy Bysshe Shelley (1792–1822)
- musel dvakrát opustiť univerzitu v Oxforde pre svoje názory (najmä vďaka svojej obhajobe ateizmu)
- nakoniec jeho konflikty s okolím prekročili tak, že Shelley opustil Anglicko (Írsko, Švajčiarsko, nakoniec Taliansko)
- zomrel utopením, keď sa plavil na jachte Ariel
- Odpútaný Prométheus – dramatická utopická báseň vyjadrujúca tému oslobodenia ľudskej mysle
Mary Shelleyová (1797–1851)
- manželka Percy Bysshe Shelleyho
- Frankenstein – román
Walter Scott (1771–1832)
- škótsky básnik a romanopisec
- historické diela – zaoberal sa stredovekom (zakladateľ historickej poviedky a historického románu: poučený obraz minulosti + dobrodružný príbeh; dávno už len kroniky)
- zo začiatku vydával diela anonymne
- Waverly – román o povstaní v Írsku; po úspechu tohto románu sa začala obdivuhodná séria 48 románových zväzkov zo škótskych, ale aj anglických a európskych dejín
- najslávnejšie romány: Rob Roy, Ivanhoe, Kenilworth, Pirát
Charlotte Brontëová (1816–1855) – román Jana Eyrová
Emily Brontëová (1818–1848) – román Na veternom vrchu

Rozbor diela: Piková dáma

Literárny druh, žáner, forma

druh: epika
žáner: novela
forma: próza

Hlavné myšlienky

novela poukazuje na zkaženosť ruskej šľachty, kde hlavnú rolu hrajú peniaze a láska ide stranou, čo môže viesť k zničeniu života (kritické hodnotenie tejdojšej spoločnosti
človek by si mal peniaze vydelať, ne získať zadarmo
zlo je vždy potrestané

Motívy, témata

človek prahnúci po peniazoch a šťastí, ktorý za ich zisk urobí čokoľvek
nenasytnosť človeka
túžba po peniazoch a bohatstve, ktorá vedie k morálnemu pádu, porušovaniu zákonov a nakoniec aj k pádu človeka, ktorý sa šiel z cesty)
karetné hry, život hráčov, gamblerstvo
život ruskej vyššej triedy (hraběnka), Heřmana
pravdepodobný adresát: kniha je určená všetkým čitateľom, nie je konkrétne zameraná (pomerne jednoduché čítanie, nad ktorým človek nemusí veľmi premýšľať, a pobaví)
tematicky podobné dielo: Hráči, Karel Poláček (román s karetním tematikou)
porovnanie s filmovou verziou alebo dramatizáciou: podľa novely vznikla opera Petra Iljiča Čajkovského a niekoľko filmov; u nás vznikol film Piková dáma roku 1974, Heřmana hral Milan Kňažko

Kompozícia

chronologická
kniha je členená na 6 kapitol a záver
- kapitoly nemajú žiadne názvy, sú len očíslované rímskymi číslicami
- každá kapitola začína úryvkom básne či dopisu
vysvetlenie názvu diela: piková dáma je názov karty, ktorú Heřman odkryl miesto esa a prehral všetky peniaze; tvár na karte bola veľmi podobná tvári staruchy, ktorá sa mu takto pomstila

Forma

er-forma
vypraveč
- objektívny – stojí mimo príbeh, je nezaujatý, nezasahuje do dej
- autorský/vševedúci – rozoberá dej aj jednanie postáv, a to zvonku aj zvnútra (výrazne odlišený autorský text a reč postáv)
priama reč sa užíva celkom často
kniha je krátka, nezabýva sa toľko krajinou a charakterom postáv
dominantný slohový postup: vyprávačský

Jazyk

spisovný, občas nespisovná mluva postáv (karetní hráčov)
jednoduchý, srozumiteľný, neveršovaný, čitateľný
reč má podobu predovšetkým dialógu (veľa priamych rečí)
Puškin sa vyjadruje bez zbytočných ozdôb a ľahko dostane čitateľa do prostredia tejdojšej vyššej spoločnosti
typickým pre romantizmus je vznosný (vznášavý, poetický) popis emócií, ktoré chová Lizaveta
dlhé pasáže sú venované konfliktu medzi spoločenskými konvenciami a tuhými srdcami
popis prostredia je skôr striedmy, autor sa v takých situáciách sústredí skôr na dialógy
knižné tvary slov, archaizmy (tabatierka = krabička na cigarety; katafalk = miesto pre vystavenie rakvy; baldachýn = nebo; trnož = stolička pod nohy; …) – zachovanie starodávneho rázu
francúzske frázy (oubli ou regret = fráza, ktorou ženy žiadajú mužov o tanec)
kontrasty (nevinná Lizaveta x nenasytný Heřman)
z jazykových prostriedkov sú použité najmä metafora, prirovnanie a personifikácia
pointa (prekvapivý záver vyprávania): Heřman nakoniec všetko prehraje

Miesto a čas dej

bližšie neurčené ruské mesto (vyššia spoločnosť)
autorova súčasnosť (1. polovica 19. storočia)

Postavy

Heřman:

syn porušteného Nemca
mladý vojak – inžinier
vypočítavý, ctižiadostivý, ambiciózny, neústupný, sobecký, chladný
po tom, čo zabije hraběnku, má minimálne výčitky sviedomia (kvôli tomu, že podviedol Lizavetu nemal výčitky žiadne)
ide plne za svojimi cieľmi a túžbami, nebojí sa – za získanie peňazí je schopný všetkého

Anna Fjodorovna (také Fedotovna):

stará hraběnka (80 rokov)
rozumná, mazaná, hrdá
nepripúšťa si koniec svojej niekdajšej spoločenskej slávy a stále sa zúčastňuje všetkých plesov a slávností
- vo spoločnosti sa o nej hovorí ako o „plesovej příšere“
má smysel pre hazardné hry; vie tajomstvo troch výherných kariet
neustále komanduje chudobnú Lizavetu, o ktorú sa stará (ale má ju rada)

Lizaveta Ivanovna:

mladá, krásna dievča
školovateľka starej hraběnky
naivná, pracovitá, hodná, veľmi milá, samolibá, citlivá, ohľaduplná, srdečná
vo spoločnosti hrala úlohu veľmi ubohú
- všichni ju znali, nikto si jej nevšímal
- mladí muži jej neuznávali za hodnú pozornosti
neprohlédne Heřmanovu lesť a v návalu domnelého šťastia a lásky mu nepriamo pomáha dostať sa až k hraběnke
- toto jednanie si potom vyčíta a svoju náklonnosť k Heřmanovi považuje za špatnú

Tomský (také Pavel Alexandrovič):

vnuk hraběnky
vojak – dôstojník
mladý
hazardný hráč

Saint-Germain:

pozoruhodný hrabě
dobrý spoločník
veľmi bohatý
tajuplný, ale veľmi úctyhodný
nepriateľ hraběnky Fjodorovny – vyzradil hraběnke tajomstvo 3 kariet, aby mohla splatiť svoj dlh u Orleánskeho hraběte (Francúzsko)

Narumov:

také vojak – jazdecký gardista
celý príbeh začína tým, ako sa u neho hrajú karty

Čekalinský:

šesťdesiatnik
hazardný hráč
- celý život strávil u kariet a vydelal si mnohokrát milióny tým, že vyhrával smienky a prehrával hotové peniaze
slávny, veľmi bohatý, pohostinný, láskavý, veselý (stále sa usmieva), úctyhodný, zdvořilý
práve v jeho dome prehral Heřman svoje peniaze (Čekalinský mal, ako hostiteľ, banku)

Stručný dej

Tomský vo spoločnosti karetních hráčov vyprával príbeh svojej babičky, hraběnky Anny Fjodorovny (Fedotovny). Tá jedného dňa prehrala veľa peňazí, jej manžel odmietol dlh splatiť, a tak požiadala o pomoc hraběte Saint-Germaina. Ten jej vyzradil nejaké tajomstvo, vďaka ktorému ďalší deň uhádla tri karty za sebou a zbavila sa dlhu. Babička toto tajomstvo nikdy neprezradila ani jednému zo svojich štyroch synov, len raz sa uvolila a pomohla nejakému mužovi, Čaplickému, ktorý prehral veľké množstvo peňazí a mal dlhy.

Týždeň na to Tomský (Pavel Alexandrovič) navštívi svoju babičku a jej schovanku Lizavetu Ivanovnu. Lizaveta celá horí, pretože už niekoľko dní stává pod jej oknami nejaký dôstojník – inžinier, ktorý sa na ňu díva. Je to Nemecký Heřman, ktorý vypočul Tomského vyprávanie o babičkiných schopnostiach.

Heřman nikdy karty nehral, len hráčov pri hraní sledoval, pretože mal strach, že by prišiel o svoje našetrené peniaze. Keby však znal kúzlo, riskoval by a do smrti žil z vyhraných peňazí. Rozhodol sa teda, že sa pokúsi od hraběnky Fjodorovny toto tajomstvo získať. Najprv sa však musí k hraběnke nejako dostať – k tomu využije Lizavetu. Po nejakej dobe, keď Heřman len stojí na ulici a Lizavetu sleduje, dá dievčate zamilovaný dopis a začnú si spolu vymieňať písomienka. Tak sa brzy dozvie, ako sa dostať do dívčinho pokoja a kde je staruškin kabinet. Dokonca si spolu domluvia schôdzku.

Keď sú obe ženy mimo domu, dostane sa Heřman nahoru a ukryje sa v pokoji starej dámy. O niečo neskôr sa hraběnka vráti z plesu. Heřman počká, až jej komorné odstrojia, a potom vylezie zo skrýše a pronesie svoju prosbu. Starucha však neodpovedá, a tak jej pohrozí nenabitou pištoľou. Hraběnka sa lekne a skáci sa mŕtva na zem. Medzitým Lizaveta zistí, že sa Heřman na domluvenú schôdzku nedostavil, a uľahne jej. Heřman však brzy príde a všetko jej vypráva. Dievča je sklamaná, že sa všetko odohralo kvôli peňazom, a pustí Heřmana zadným schodiskom von.

Za pár dní sa koná pohreb, na ktorý príde aj Heřman, pretože trpí výčitkami sviedomia. Keď pristúpi k rakve, aby sa nebožke poklonil, zdá sa mu, že sa na neho mŕtva starucha posmiešne podíva jedným okom. To ho zcela vyvedie z miery. Celý deň pije viac než obvykle a v noci má živý sen – starucha za ním príde, prezradí mu tri výherné karty (trojku, sedmu a eso), určí podmienky (Heřman nesmie vsadiť na viac než na jednu kartu deňne, nikdy v živote už nebude hrať a ožení sa s jej schovankou Lizavetou) a zase zmizne.

Heřmanova myseľ je plná výhry, predstavuje si bohatstvo a šťastnú budúcnosť. Na prvú kartu vyhrá 47 tisíc, na druhú 94. Tretí deň vsadí všetko, ale namiesto esa vytiahne pikovú dámu (Heřman sa spletol a namiesto na eso vsadil na pikovú dámu), ktorá ako by na neho zamrkala a usklíbla sa. Heřmana zarazí neobvyklý vzhľad karty so staruchou, ktorá sa mu takto pomstila.

Heřman sa zbláznil, dokola mumlá „Trojka, sedma – dáma!“ a je zavretý v obuchovskej nemocnici v pokoji číslo 17. Lizaveta sa šťastne vydala.

Posúdenie aktuálnosti diela

hlavná téma novely – ľudská hamižnosť a túžba získať čo najviac peňazí bez práce – je stále aktuálna

The post Piková dáma – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Jevgenij Oněgin – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 10 Dec 2024 21:08:51 +0000

Kniha: Jevgenij Oněgin

Autor: Alexandr Sergejevič Puškin

Pridal(a): Mystic.Kirsten, Bethanee

Romantizmus (literárny kontext)

Kritici sa vysmievali spisovateľom, že si pletú život s románom => hanlivé označenie romantici => romantizmus
Koniec 18. storočia – 1. pol. 19. stol., obdobie medzi revolúciami (Francúzska revolúcia), nenaplnané ideály

Umenie a architektúra

Francisco Goya (Popravy 3.5. 1808, Nahá Mája)
Eugen Delacroiy (Sloboda vedúca ľud na barikády)

Znaky:

Stret snu a skutočnosti, mytológia, fantázia, láska
Hlavná postava má sny, ale spoločnosť ju nepríjme, nebýva docenená, končí tragicky
Opak klasicismu – sloboda, bizarnosť, asymetria, neporiadok, hlási sa k gotike
Byronská poviedka
- Veršovaný lyricko-epický útvar s nastínaným dejom, pochmurné vyznanie, v Rusku poéma
- Vymyslel Walter Scott ale pomenované podľa G. G. Byrona

Anglický romantizmus

George Gordon Byron (1788 – 1824)
- Bohém, národný hrdina v Řecku, podľahol morovej nákaze
- Childe Haroldova púť – autobiografický epos o jeho putovaní Európou
Percy Bysshe Shelley (1792 – 1822)
- Odpútaný Prometeus
Walter Scott (1779 – 1832)
- Ivanhoe, Waverly – ďalšie romány podpisuje ako Ten, kto napísal Waverly

Francúzsky romantizmus

Victor Hugo (1802–1885)
- Otec generál, matka nesnáší vojnu => rozvod
- Básnická tvorba – oslavuje techniku a pokrok, pokrok vyvádza z temnoty (Spevy súmraku)
- Próza (Chrám Matky Božej v Paríži, Biednici)
Marie-Henry Beyle Stendhal (1783 – 1842)
- Pseudonym podľa nemeckého mesta, na pomezí romantizmu a realizmu
- Červený a Čierny – červená=revolúcia, čierna = kňažstvo, Julian Sorel, pani de Renal, Matylda
Alfred de Musset (1810-1857)
- Zpoveď dieťaťa svojho veku

Nemecký romantizmus

Novalis – Friedrich Leopold von Hardenberg (1772 – 1801)
- Hymny noci – hymnus =báseň oslavujúca bohov
Ernest Theodor Amadeus (Wilhelm) Hoffmann (1776 – 182)
- Rytier Gluck
Bratia Grimmovci (Jacob a Wilhelm)
- Pohádky pre deti a celú rodinu – Vlk a sedem kozliatok, Biely had (Zlatovláska), Kráľ Drozdovous (Pyšná princezná)

Autor: Alexandr Sergejevič Puškin

Ruský básnik, prozaik a dramatik Alexandr Sergejevič Puškin sa narodil v roku 1799. Mal šľachtický pôvod a študoval lyceum pre šľachticov. Po škole sa začal politicky angažovať, bol na strane dekabristov, a začal byť tiež literárne činný. Stal sa členom literárnych spolkov Zelená lampa a Arzanas.
V roku 1820 napísal satirické verše proti carovi Alexandrovi I. a hrozilo mu vyhnanstvo na Sibír. Musel preto odísť na juh Ruska. V roku 1824 sa vrátil do rodnej obce a skoro mu car Mikuláš opäť dovolil voľný pohyb. Puškin žil v Moskve, kde založil časopis Moskovskij Věstnik, a neskôr aj v Petrohrade, ale znechutila ho cenzúra. Preto sa radšej oženil a veľa cestoval, stal sa úradníkom ministerstva zahraničia.
Zomrel v roku 1837 na následky pištoľového súboja na život a smrť s milencom svojej manželky.
Bol jedným z najvýraznejších predstaviteľov ruského revolučného romantizmu.

Ďalšie diela autora:

poémy – Ruslan a Ludmila, Bachčisarajská fontána, Poľtava, Medený jazdec
novely – Piková dáma, Kapitánská dcéra
dráma – Boris Godunov, Malé tragédie (súbor štyroch jednoaktoviek)
pohádky – Pohádka o popovi a jeho delníkovi Baldovi, Pohádka o zlatom kohútikovi
lyrické básne – Mních, Voľnosť, Rusalka, Zimný večer, Slávik a ruža, Z piesní západných Slovanov

Súvisiace spisovatelia:

Rusko: Lermontov – Démon, Hrdina našej doby
Anglicko: Walter Scott – Ivanhoe; BYRON – Childe Haroldova púť
Francúzsko: Victor Hugo – Biednici
Česko: František Čelakovský – Ohlas piesní českých; Karel Hynek MÁCHA – Máj; Karel Jaromír Erben – Kytica; Josef Kajetán TYL – Fidlovačka

Rozbor diela: Jevgenij Oněgin

Literárny druh – lyricko-epické dielo, skôr epika
Literárny žáner – veršovaný román

Román Jevgenij Oněgin vznikal medzi rokmi 1823-1830 a čitatelia sa s ním najprv seznamovali po častiach na pokračovanie
Ide o jeho vrcholné dielo, ktoré napísal vo vyhnanstve na juhu Ruska
Pôvodne to mala byť len poéma, avšak Puškin nakoniec do románu vložil daleko viac a ukazuje v ňom pestru škálu motívov a tém
Navzdory začiatočnému pobúreniu si nakoniec román našiel cestu a bol veľmi dobre prijatý v ruskej spoločnosti aj medzinárodne
Býva považovaný za zakladateľa modernej ruskej literatúry
Puškin sa tiež pokladá za predstaviteľa romantizmu
- Citové vypätie a konflikty, romantické ideály
- Kladie dôraz na city a zobrazuje výnimočného hrdinu v výnimočnej situácii
- Hlavná hrdina je unikátna, nechce alebo sa nemôže prizpôsobiť spoločnosti (napr. mrzák, žije v biede, podivín, prostitútka), hľadá únik zo spoločnosti a autor s ním splýva.
- Túži po láske, ale nenachádza ju či ju dokonca odmieta

Téma

Nadčasové téma nenaplnenej lásky Jevgenija a Taťany, odohrávajúce sa na pozadí rozporuplného prostredia ruskej spoločenskej smetanky 19. storočia. Znechutenie zbytočnosťami, problémy lásky, pohŕdanie spoločnosťou, ktoré je dôsledkom Oněginovej zatracenosti, jeho vysoké očakávania. Téma ľudskej osamelosti. Príbeh človeka, ktorý je obeťou seba samého.

Motívy

Motív pútnika, neopätovaná láska a zradené priateľstvo, túžba po skutočnom živote na vidieku, túžba po pokoji

Konflikt

Jedinečnosť X uniformita, ideály X rezignácia, konflikt so svetom, búri sa proti spoločnosti, láska X samota

Vypravěč

Autor je subjektívnym vypravěčom
Er forma i ich forma, priama reč

Reč

Román je písaný v er-forme, vypravěč sa výrazne zapája do deja, priama reč sa používa v dialógoch postáv.

Jazykové prostriedky

Jazyk je spisovný so spoustou vložených francúzskych slov a radou básnických prostriedkov. Autor hodne pracuje s kontrastami: mesto x dedina, Taťana x Olga, Taťana x Oněgin. Vypravěčom je autor a román je veľmi subjektívny. Autor často vstupuje do deja a ako pozorovateľ promlúva k čitatelovi. Dlhé popisy krajiny aj dialógy.
Anafora: …tak dbale na vernosť i česť, tak presné v reči očí, gest, tak postoupené vznešenosťou, tak preste v sebemenších vinách…
Rečnická otázka: A čo tŕpyt krásy od toalety? Čo schôzky v zákulisí? Balet? Čo vzkazy pre primadonu?
Personifikácia: …a z nich zima zas vykouzlila sneh
Často je využívaná zvukomaľba a prirovnanie, text obsahuje aj radu cudzích slov a výrazov (spleen = splín, belle Nina, Bordeauxské atď.)
Metafora: “…kbych len stín nádeje mala”
Inverzia: V svete ráda nikoho nemohu mát ja.”
Apoziopeza: “Psaníčko jej už jest napsané…”

Forma

8 hlav, každá uvedená citáciou známych mysliteľov, je písaná tzv. „oněginskou strofou“: 14 osemslabičných alebo deväťslabičných, pravidelne sa opakujúcich veršov, pravidelný rým

Kompozičné postupy

Chronologická, zrkadlová kompozícia = Dielo nesie nejen prvky romantizmu, tzv. zrkadlová kompozícia, obsahujúca veľké množstvo kontrastov, ale aj prvky realizmu napr. kritizovanie ruskej spoločnosti, popisovanie mesta a dediny.

Vzťah dejových línií – reťazová línia, náväznosť udalostí

Význam diela

Oněgin je tu ukázkou zbytočného človeka, cynika so pokriveným pohľadom na svet, od ktorého je odtrhnutý. Jeho protikladom je citovo založená a naivná Taťana (dokiaľ sa v Moskve sama nestane chladnou, akou sa stal Oněgin v Petrohrade).

Prostredie

Počiatok 19. storočia na ruskom vidieku

Hlavné postavy

Jevgenij Oněgin – znudený mladý šľachtic, lehkovážny, pripadá si zbytočný, spoločenský, vzdelaný, počas diela sa niekoľkokrát mení, nebol vychovaný rodič, chodil z jednej spoločenskej akcie na druhú, hral si so ženami, nezamiloval sa do žiadnej, lesk plesov v meste ho neskôr naplnil nudou a splínom, po zločine, ktorý spáchal, je nešťastný
Taťana – romantická citlivá dievčina, upriamná, dôverčivá, uzavretá, hlbokomyselná, samotárska, skromná, nepriestupná rečou, zamiluje sa na celý život
Lenskij – mladý básnik, snílek, žiarlivec, vášnivý a romantický
Olga – mladšia sestra Taťany, spoločenská, koketa, veselá, energická

Dej

Hlavná hrdina Jevgenij Oněgin, petrohradský rodák, mladý svodca a „lev salónov“, sa v prostredí smetanky, veľkolepých plesov a večierok pohybuje už od mladosti. Postupne ho však tento život omrzí a uvítá správu o chorobe svojho strýka, žijúceho na vidieku, za ktorým sa takisto brzo vypraví. Strýc umiera a Eugen sa ujíma zdedeného majetku. Za čas sa do dediny presťahuje aj Vladimír Lenskij, básnik ešte mladší ako Oněgin. Obaja sa spoznávajú a trávia spolu mnoho času v literárnych a filozofických debatách. Neskôr obaja zavítajú do domu Larinovcov, kde sa stretávajú so dvomi mladými sestrami, Olgou a Taťanou. Staršia z nich, mladá a nezkušená Taťana, sa bezhlavé zamiluje do Oněgina a rozhodne sa mu napísať dopis, v ktorom vyjadruje svoje city. Eugen však nesdiela Taťaninu lásku a odmieta ju. Po istom čase prichádza Oněginovi pozvanie na Taťaniny meniny. Na oslavách sa Oněgin snáď len zo zlostnej závisti snaží prebrať Lenskému jeho milovanú Olgu a darí sa mu. Ctižiadostivý Lenskij však nemôže vystať takúto potupu a vyzýva Oněgina na súboj. Priestávajúci deň je Vladimír Lenskij v súboji zastrelený a Eugen, nešťastný zo smrti svojho priateľa, odchádza do sveta. Nasleduje jeho dlhá cesta po Rusku – zhliadne Novgorod, Povolžie, Kaukaz, Odessu. Taťana medzitým odchádza do Moskvy, aby sa tu neskôr bohato vyda. Po rokoch sa náhodou stretne s Oněginom, ktorý je Taťanou okúzlený. Odhodlá sa k činu – napíše Taťane dopis, nedostane sa mu však odpovede. Až jedného dňa zavíta do Taťaninho domu a tu sa všetko rozrieši: Taťana ho rovnako odmieta a celý román končí nedopovedaný.

Zasadenie výňatku

Uvediem tu svoju nejobľúbenejšiu časť a to dopis Taťany
A.S. Puškin, Jevgenij Oněgin, str.:79, nakladateľ: J. Otto v Prahe
Taťana na konci tretieho zpěvu píše v prvých troch strofách dopis, v ktorom vyznáva lásku ich návštevníkovi Oněginovi

Inšpirácia dielom:

Štyrikrát sfilmované

Dopis Taťany:

“Já píšem vám – čo môžem viac?

Čo ešte môžem dodat?

Teraz viem, že máte právo sice

mne pohŕdáním trestat,

leč ešte verím, nešťastnica,

že mne váš milosrdný súd

nemôže prece zavrhnut.

Já najprv mlčet som chtela;

a verte: nebol by ste znal

nikdy môj ostýchavý žal,

kby som len stín nádeje mala,

že treba jednou za týždeň

vas u nás na vsi uvím jen,

aby som slovíčko mohla ríct

a v duchu vašu tvár a hlas,

než znovu navštívite nás,

dnem nocou aby som mohla stříct…

The post Jevgenij Oněgin – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Piková dáma – denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Wed, 06 Feb 2019 19:12:17 +0000

Kniha: Piková dáma

Autor: Alexandr Sergejevič Puškin

Zaslal(a): Filip Daněk

OBSAH:

– o autorovi (+ zaradenie)
– dielo
– hlavné postavy
– dej
– miesto, čas deja
– jazyk a štýl
– celková charakteristika
– tematika
– kompozícia
– jazyk
– zaujímavosti

O AUTOROVI (1799 – 1837):

– básnik, prozaik, dramatik
– je považovaný za zakladateľa modernej ruskej prózy
– pochádzal sa staré šľachtické rodiny z Moskvy
– bol úzko spojený s účastníkmi proti-cárskej vzbury
– viedol bohémsky život
– kvôli tvorbe a svojim názorom musel odísť do vyhnanstva na juh Ruska;po 7-mich rokoch mu bol umožnený návrat, ale až do svojej smrti zostal pod policajným dozorom a samotný cár mu cenzuroval tvorbu
– zomrel na následky smrteľného zranenia v súboji

ZARADENIE AUTORA:

Romantizmus vo svetovej literatúre

– koniec 18. stor.- 1. pol. 19. stor.
-pôvod – román – rozsiahle výpravné dielo, v ktorom obrazivosť a citovosť prevládajú nad rozumom
–romantic – napínavý, nevšedný, dobrodružný

Romantizmus:

– umelecký smer, ale aj životný postoj
– vznikol medzi dvoma revolúciami (1789 – Veľká francúzska revolúcia; 1848 – revolúcia v Európe)
– myšlienky Veľkej francúzskej revolúcie (voľnosť, rovnosť, bratstvo) neboli splnenéúplne – trvajú vojny (Napoleonské); trvajú policajné režimy – po celej Európe sa šíria revolučné myšlienky
– nastupujekapitalizmus – rozhodujú peňažné vzťahy
– ľudia sú nespokojní, cítia sa vyradení zo spoločnosti, osamotení

Znaky romantizmu v literatúre:

– kladie dôraz na city a fantázie
– preferuje tvorivú slobodu, je v určitom zmysle revoltou
– protiklad sna a skutočnosti
– jedinec stojí protispoločnosti – pocit rozčarovania, odcudzenosti
– návrat do minulosti, súčasnosťnevyhovuje – je tiesnivá
– inšpiračnýmzdrojom – stredovek – Gotika
– obľuba mimoriadnych, tajomných okolností
– všetko je zahalené záhadou
– výnimočnéprostredie – gotické hrady, jazerá, cintoríny, lesy
– protiklad krásy a škaredosti (v škaredosti je krása a zlo má podobu anjela) – harmónia kontrastu
– obdiv k divoké, alebo exotické prírode

Romantický hrdina:

-individualizmus – je výnimočný, neschopný prispôsobiť sa, nikto mu nerozumie a preto je sám;
– väčšinou totožný sautorom – je jeho sebavyjadrením
– často býva hrdinom lúpežník, vrah, kat, cigán, pútnik, alebo námorník;pôvod hrdinu je obostretý záhadou
– túži po láske, ale vie, že skutočnú lásku nenájde, môže milovať len nešťastne, pretože miluje ideál, alebo ženu patriaci inému
– opovrhuje konvenciami, dostáva sa do sporuso spoločností i dobou, žije rozrevaným životom – končí tragicky

DIELO:

Ide onovelu (s fantastickým námetom)
Tematicky zovretejší poviedka (epický príbeh s jednoduchým dejom a len s niekoľkými postavami), rýchlym spádom speje k prekvapivému koncu

HLAVNÉ POSTAVY:

Heřman;bol veľmi ctižiadostivý, urobil by snáď všetko pre získanie peňazí na splatenie dlhu
LizavetaIvanovna; slúžka grófky, veľmi mladá, naivné dievča, hodná, srdečná, pracovitá, citlivá
grófka AnnaFedotovna; rozumná, prefíkaná, neustále komandujúca Lizaveta,

Daj:

Poviedka začína jednej zimnej noci, kedy sa u jazdného gardistov Narumova hrali karty. K ránu rozpráva Paul Tomskij tajuplný príbeh o svojej babičke – grófke Anne Fedotovně. Táto už osemdesiatročná dáma za svojich mladých rokov hrávala v Paríži veľmi obľúbenú hru menom Faraon.

Keď hrala s vojvodom Orleánským, prehrala veľkú sumu peňazí. Nariadila dedkovi, aby dlh zaplatil, ale ten sa jej prvýkrát v živote vzoprel a odmietol za ňu opäť dávať peniaze. Grófka našťastie poznala jedného pozoruhodného človeka – bol to gróf Saint Germain. Chcela od neho požičať, ale on jej radšej, kvôli tomu, aby ju netrápilo svedomie, poradil ako vyhrať svoje peniaze späť. Ten istý večer babička stavila na tri karty a získala peniaze späť.

hráči rozprávanie moc neverili a tak im Tomskij ešte povedal ďalší príbeh, ako babička pomohla jednému mladému mužovi, ktorý sa tiež zadlžil. Poradila mu tri karty s podmienkou, že už nikdy nebude hrať. A on tiež všetky peniaze dostal späť.

Týmto rozprávaním bol prítomný aj Heřman, syn porušteného Nemca, ktorý mu zanechal málo peňazí. Jeho otec bol presvedčený o tom, že si syn musí zabezpečiť sám svojou nezávislosť. Heřman bol uzavretý, ctižiadostivý, zásadový a sporivý. Nikdy nesiahol na úroky, ale žil len z platu, tým pádom si nemohol dopriať žiadne povyrážanie. Ešte nikdy nehral karty a nikdy si na jedinú nestavil. Napriek tomu sedával s hráčmi celej noci a pozoroval ich hru. Bol duchom hráč, ale zdalo sa mu zbytočné kvôli kartám prísť o peniaze.

Po vypočutí príbehu musel celý ďalší deň stále premýšľať nad tým, čo keby sa mu podarilo získať od grófky jej tajomstvo. Nakoniec mu to nedá a vymyslí si plán, ako by sa s ňou mohol stretnúť. začne písať ľúbostné listy jej schovane Lizavetě Ivanovna, ktorá u dámy nie je príliš šťastná, pretože ju stále niečo vyčíta a dostáva len malý plat, ktorý jej nestačí na krytie jej potrieb. Tá písanie spočiatku vracia alebo trhá, ale potom sa jej to zapáči as Heřmanem si čím ďalej častejšie dopisuje. Heřman na nej začne tlačiť a chce sa s ňou čo najskôr stretnúť. Ona si myslí že je to príliš skoro, nakoniec však ustúpi a dohovorí sa, že jedného dňa v noci, keď bude grófka na plese, sa stretnú. Lizaveta mu v liste presne popíše cestu k nej do izby, ktorý je za miestnosťou patriaci starej dáme, a dobu, kedy by v dome nikto nemal strážiť. Heřman určené noci netrpezlivo čaká pred domom už o dve hodiny skôr ako sa dohovorili. Sneží a fúka studený vietor, ale on to vôbec nevníma a stále sleduje čas. V pol dvanástej sa vypraví do domu, ide podľa plánu chodbou aj okolo spiaceho strážcu, keď sa dostane do miestnosti grófky, tak sa chvíľu rozhliada po stenách a nábytku a potom ide k dverám, ktoré vedú k Lizavetě, avšak vedľa nich je komôrka, kam grófka vôbec nechodí a schová sa tam (Heřman). Lizaveta márne čaká, či Heřman príde. Po návrate z plesu sa dáma prezlečie do nočnej košele a snaží sa zaspať. Pretože ale trpí nespavosťou, ide si sadnúť k oknu a pozerá sa von. V tom vyskočí Heřman z úkrytu. Pokojne hovorí grófke, nech sa neľaká a prosí ju, či by mu povedala svoje tajomstvá. Dáma v šoku nemôže hovoriť a len sa naňho uprene pozerá. Heřman vytiahne pištoľ, vyhráža. Grófka stále pozerá. Zrazu sa zrúti na zem. Je mŕtva. Heřman tomu nechce veriť, ďalej sa jej pýta. Ale ona nezodpovedá. Spozná, že to len nehrá. Radšej odchádza za Lizaveta. Všetko jej povie. Ona sa rozplače, ale pomôže mu v úteku a dá mu kľúč od tajnej chodby, ktorá vedie za hraběnčiným izbou.

Tri dni potom sa koná pohreb. Heřman nemá úplne čisté svedomie, tak sa tam tiež odhodlal ísť, aby si vyprosil odpustenie. Keď pristúpil pri poslednom rozlúčení k mŕtve, zdalo sa mu, že na neho mrkla a zvalil sa na zem.

Po návrate domov sa mu zjavil duch starej grófky. Povedala, že hoci nerada, má prikázané mu prezradiť to tajomstvo. Povedala tri karty, na ktoré vyhrá – trojka, sedma a eso. A tiež podmienku, že si musí vziať Lizaveta Ivanovna, aby mu odpustila. Od tej chvíle vo všetkom videl tieto tri karty.

Heřman sa spoločne s Narumovem vypravil do Moskvy za bohatými hráčmi. Hral proti ich predsedovi. Prvý večer vsadil svoje úspory na trojku – vyhral dvojnásobok. Ďalšie večer vsadil všetko na sedmu – opäť vyhral raz toľko. A tretí večer za hojnej účasti divákov všetky peniaze stavil na eso – alebo si to aspoň myslel. Keď padla táto karta, chcel si vziať vyhrané peniaze, Čekalinskij ho však upozornil, že stavil miesto na eso na pikovú dámu. Heřman sa na ňu pozrel. Zdalo sa mu, že sa na neho z karty uškrnula a mrkla grófka.

Heřman sa z toho zbláznil. Sedí v obuchovské nemocnici v izbe číslo sedemnásť a stále si hundre: „Trojka, sedma, eso! Trojka, sedma, dáma! … “

MIESTO, DOBA DEJE:

Rusko – 18.storočia

JAZYK A ŠTÝL:

Puškin sa vyjadruje bez zbytočných príkras, jazyk je zrozumiteľný, zrozumiteľný a ľahko dostane čitateľa do prostredia vtedajšej vyššej spoločnosti. Typickým pre romantizmus je vzletne opis emócií, ktoré chová Lizaveta Ivanovna. Dlhé pasáže sú venované konfliktu medzi spoločenskými konvenciami a túžbami srdca. Popis prostredia je skôr striedmy, autor sa v takýchto situáciách sústredí skôr na dialógy, ktoré sú mnohokrát obdarené knižnými tvary slov, zachovávajúc si tak punc starodávnosti.

CELKOVÁ CHARAKTERISTIKA

Mierne kriticky ladená novela z prostredia vyššej ruskej šľachty nás príjemným spôsobom nechá nahliadnuť do zákutí vtedajšej ruskej spoločnosti. Hlavné zápletka – kartová hra – nás nechá chladnými vďaka svojej miestami až mystické tajuplnosti. Tajomstva staré grófky, ktoré nakoniec chtivého Hermana dovedie až na scestie, skvele sprevádza jemnú satiru vtedajší ruskej vrstvy. Ide o krátku novelu s výraznou pointou. Dielo sa dočkalo mnohých filmových variácií, alebo filmových spracovaní.

Tematiky:

– celkové téma: nenásytnosť človeka, túžba po peniazoch

– hlavná téma: kartová hra a život Hermana

– vedľajšie téma: grófka

KOMPOZÍCIA:

– čas: chronologicky; retrospektívne napr. .: rozprávanie o Tomského babičke – grófke

– priestor: dej sa odohráva v Rusku, na bližšie neurčenom mieste

– pomery medzi témami: gradácie (Heřmanova nenásytnosť je čím ďalej, tým väčšie); pointovanie (nakoniec všetko prehrá – najzávažnejšie motív na konci); kontrast (nevinná Lizaveta X nenásytný Heřman)

JAZYK:

– prozaický (neveršovaný), spisovný jazyk, ale objavuje sa reč kartových hráčov

– er forma

– reč má podobu predovšetkým dialógu

ZAUJÍMAVOSTI:

Puškinovo tvorba inšpirovala Petra Iľjiča Čajkovského k operám Eugen Onegin a Piková dáma. Kniha bola aj sfilmovaná. Svojim dielom vytvoril Puškin základy modernej spisovnej ruštiny.

The post Piková dáma – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kapitánova dcéra – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Thu, 02 Nov 2017 22:02:26 +0000

Kniha: Kapitánova dcéra

Autor: Alexandr Sergejevič Puškin

Zaslal(a): vviikkiii

Autor

– subjektívny prístup autora k skutočnosti

– obdiv k minulosti

– romantický hrdina (výnimočný človek, citovo založený, neschopný prispôsobenie) – obracia sa do seba

– romantický hrdina často splýva s autorom

– láska – predovšetkým nešťastná (miluje svoj ideál)

– úcta k ľudu, ale hrdinovia sa veľmi odlišujú

– nezobrazuje reálny svet – autorovho vízie

– predovšetkým poézia (Veršovaná poézie, dramatické básne)

– ľudová slovesnosť

– odmieta staré pojmy x obdiv k minulosti

– obdiv prostého ľudu x výnimočný hrdina

– verš. poviedka, epos, dramatická báseň

V mojom diele je niekoľko romantických znakov: čistá láska, autobiografičnost, hrdinstvo a česť.

Hlavná postava

Romantický hrdina často splýva s autorom, ktorý nielen že vyjadruje v diele svoj názor, ale veľakrát vstupuje priamo aj do deja.

Hrdinom je človek výnimočný, ktorý sa výrazne líši od ostatných a neuznáva vtedajší konvencie. Nedokáže sa prispôsobiť okolia a pohybuje sa v prostredí, ktoré sa k nemu nehodí, ktoré mu nepatrí. Stávajú sa preto vydedencami, zbojníkmi, väzni, žobrákov, tulákov … Zvyčajne to sú ale silní a mimoriadni jedinci, ktorí sa vyznačujú vášnivú citovosťou a trpia pocitom osamotenia Ich hlavné životné náplň je láska, ktorá je často nešťastná, nenaplnená a končí nešťastným koncom. „Hrdina sa totiž zamiluje do obrazu a nakoniec zistí, že ideál nie je taký ako skutočnosť a nemôže sa s tým zmieriť.“

Ďalší autori

Anglicko

George Gordon Byron (1788-1824)

Percy Bysshe Shelly (1792 – 1822)

Walter Scott (1771 – 1832)

Francúzsko

Victor Hugo (1802 – 1885)

Standhal (vlastným menom – Marie Henri Beyle) (1783 – 1842)

Nemecko

Johann Wolfgang Goethe (1749 – 1832)

Rusko

Alexander Sergejevič Puškin (1799-1837)

Michail Jurievič Lermontov (1814-1841)

Poľsko

Adam Mickiewicz

Maďarsko

Sandor Petöfi

Život

Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny. Mohol mať zaistenú budúcnosť, ale bol odporca nevoľníctva a rebel. Preto bol vyhnaný do Petrohradu.

Puškin sa začal politicky angažovať (zoznámil sa s Dekabristov). Bol členom literárneho spolku Zelená lampa a Arzamas.

Roku 1820 odchádza do vyhnanstva do južného Ruska a v roku 1823 do Odesy. Roku 1825 je mu povolený voľný pohyb.

Ďalej odišiel do Moskvy, a tam založil časopis Moskovskij vestníka.

Roku 1831 sa odsťahoval do Petrohradu, kde sa oženil s Natáliou Nikolajevnou Gončarovovou. V rovnakom roku sa stal úradníkom ministerstva zahraničia.

8. februára 1837 sa stretol v súboji s pištoľami s milencom svojej ženy (francúzskym diplomatom Georgesem d’Anthèsem.) .Ale milenec bol rýchlejší a strelil Puškina do brucha.V hrozných bolestiach bol odvezený domov, kde vyhlásil cárov osobný lekár Puškinův stav za beznádejný.Zomrel o dva dni neskôr.

O jeho rodinu sa postaral car, aj keď sa nemali s Puškin moc radi. Car sa ho bál.

Dielo

V tvorbe nadviazal na tradíciu preromantickej literatúry. V dráme sa inšpiroval

u Shakespearovej historické trúchlohra (Boris Godunov).

K vrcholom európskej romantickej prózy patrí cyklus Bělkinove poviedky, Kapitánova dcéra a Piková dáma, v ktorých rešpektuje atmosféru, ktorá panuje v jednotlivých vrstvách ruskej spoločnosti. Písal taky literárnej kritiky, publicistiku, vydával literárny časopis Sovremenik (Súčasník).

Najvýznamnejšou je jeho básnické dielo. Začínal ako lyrik, postupne stále viac založená na zohľadnení byronovským témam, na základe ktorých vznikol aj román vo veršoch Eugen Onegin.

Písal také veršované rozprávky a spracovával folklórne motívy. Rad jeho diel inšpirovala hudobné skladateľa, najmä PI Čajkovského (opery Eugen Onegin, Piková dáma.)

Puškinovo videnie sveta – najcennejšie ľudské vzťahy vznikajú podľa neho vo sfére osobných kontaktov, sympatií, rodiny a lásky.

A paralela medzi životom autora a prečítaným dielom? … .Je dej v knižke vymyslené? Je aj nie je. Puškám verne líčil historické udalosti, z historických prameňov vyberá aj rôzne výroky napr. Pytačovi, ale Griněv alebo Švarbin nikdy nežili. Látku k rozprávanie o nich čerpal z osudov dôstojníka Michaila Švanviče a jeho otca. Ale v živote to bolo všetko trochu inak, a tiež koniec nebol šťastný.

Hlavná myšlienka

Obraz ľudskej spoločnosti na začiatku 19. storočia. Aký život ľudia v tej dobe viedli ..

Dielo rieši problém lásky.

Ústredným motívom novely bolo Pugačevovo povstania v Rusku, milostný vzťah šľachtického synčeka a kapitánove dcérky, ktorej rodičia sa stali obeťou povstania, kedy základným konfliktom je rozpor medzi mladým človeka a drastickým nevoľníctva.

Prostredie

Rusko, 18. storočia, opisuje priebeh Pugačovova povstania (70. roky 18. storočia)

V knihe sú obsiahnuté vlastné zápisky Petra Andrejco Griněva z obdobia okolo roku 1770.

Dej sa odohráva v okolí Orenburgu – Belogorsk pevnosti.

Dej

Dej sa odohráva v polovici 19. storočia za čias cárovnej Kataríny II. Hlavnou postavou je Petr Andrejič Griněv syn panské rodiny, ktorý sa vo svojich 16 rokoch vydáva so svojim sluhom

do vojenskej služby. Cestou prežíva rôzne dobrodružstvá. Pri jednom z nich sa zoznámi s veliteľom Pugačov, ktorý ho neskôr ušetrí pred smrťou práve vďaka tej známosti. Peter je odvelený do Belogorsk pevnosti, kde sa zamiluje do kapitánovi dcérky Máše. Po niekoľkých mesiacoch v pevnosti dostáva kapitán správu o Pugačovových útokoch a obsadenie okolitých pevnosťou. Aj Belogorsk pevnosť je nakoniec podmanená. Všetci dôstojníci sú zabití len Peter je ponechaný na žive. Musí opustiť pevnosť, ale bez Máše. Tá sa má stať ženou nového veliteľa Švabrina. Máša posiela list Petrovi a on sa ju vydáva vyslobodiť. Ale podarí sa mu to len vďaka Pugačov pomôcť a tak je udaný z vlastizrady. Je odsúdený. Posielajú ho na sibír. Keď to zistí Máša odchádza do Petrohradu. Náhodou stretne pri prechádzke dvorný dámu a rozpráva ju svoj príbeh. Neskôr zistí, že je to sama Katarína II. A Peter je prepustený.

Postavy

Petr Andrejivič Griněv – mladý šľachtický syn zaslúžilého vojaka, oddaný vlastenec, len pre lásku bol schopný na chvíľu sa pretvarovať

Marja Ivanovna – dcéra komandanta, ktorého zavraždil Pugačov, stáva sa sirotou

Saveljic – oddaný sluha Petra Andrejeviča, svojho pána nikdy neopustil

Pugačov – vzbúrenec a vrah, bývalý kozák sa závideniahodnú schopnosťou ovplyvňovať ľudí

Kniha

Kniha má autobiografické črty. Zachytáva niekedy aj absurdné situácie a opisuje vtedajšiu situáciu v Rusku. Dej má stále plný a dochádza ku zvratom. Kniha dokazuje, že sa vždy niekde uplatní známosti. Je písaná vtipne. Autor poukazuje na vtedajšie mravy a hodnoty. Kapitoly sú prekladané básňami. Zachytáva aj históriu Pugačov povstania.

Novela je napísaná formou rodinných zápiskov prekladaných krátkymi básňami.

Autor píše štýlom zrozumiteľným aj dnes.

V knihe bolo veľa dejepisných informácií.

Vlastný názor

Mierne nepochopiteľne nie mňa pôsobí až záver knihy. Máša prichádza prosiť o Griněvovu milosť k cárovnej Kataríne II. Tá nielen, že jej vyhovie, ale ešte jej zahrnie bohatstvom. To pôsobí trochu nerealisticky. Bude to najskôr tou dobou v ktorej bolo toto dielo napísané. A tiež tento koniec ide brať ako ústupok vtedajší cenzúre.

Záver

Autor píše štýlom zrozumiteľným aj dnes, aj keď sa v diele objavilo pár slov ktorým som nerozumela, ale k tomu boli na konci knižky vysvetlivky. Tých som si bohužiaľ všimla až po prečítaní knižky.

Kniha sa mi páčila. Zvlášť vložené básne a piesne mi priblížili život tejto doby.

The post Kapitánova dcéra – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Eugen Onegin – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Sat, 09 Sep 2017 23:53:01 +0000

Kniha: Eugen Onegin

Autor: Alexandr Sergejevič Puškin

Zaslal(a): Mystic.Kirsten

Literárny druh – lyricko-epické dielo, skôr epika

Literárny žáner – veršovaný román

Téma

Nadčasová tému nesplnenej lásky Eugene a Tatiany, ktorá prebieha na pozadí kontroverzného prostredia ruského sociálneho krému 19. storočia. Znechutenie zbytočností, problémy lásky, pohŕdanie spoločností, ktoré je dôsledkom Oněginovy strápenosti, jeho vysoké očakávania. Téma ľudskej osamelosti. Príbeh muža, ktorý je obeťou seba samého.

Motívy – motív pútnika, neopätovaná láska a zradenej priateľstvo, túžba po skutočnom živote na vidieku, túžba po pokoji

Konflikt – jedinečnosť X uniformita, ideály X rezignácia, konflikt so svetom, búria sa proti spoločnosti, láska X samota

Prostredie – počiatok 19. storočia na ruskom vidieku

Hlavné postavy

Eugen Onegin – znudený mladý šľachtic, ľahkovážny, pripadá si zbytočný, spoločenský, vzdelaný, počas diela sa niekoľkokrát mení, nebol vychovaný rodič, chodil z jednej spoločenskej akcie na druhú, hral si so ženami, nezamiloval sa do žiadnej, lesk plesov v meste ho neskôr naplnený nudou a slezinou, po zločine, ktorý spácha, je nešťastný

Taťána – romantická citlivá dievča, úprimná, dôverčivá, uzavretá, hĺbavá, samotárske, skromná, neprístupná rečiam, zamiluje sa na celý život

Lenskij – mladý básnik, rojko, žiarlivec, vášnivý a romantický

olga – mladšia sestra Taťány, spoločenská, koketa, veselá, energická

Rozprávač – autor je subjektívnym rozprávačom

Reč – román je písaný v er -formě, rozprávač sa výrazne zapája do deja, priama reč je používaná v dialógoch postáv.

Príbeh

Hlavný hrdina Eugen Onegin, rodák z Petrohradu, mladý zvodca a „lev salónov“, sa od mladosti pohybuje medzi elitou, na veľkolepých plesoch a večierkoch. Postupne ho však tento život omrzí a privíta ho správa o chorobe strýka, ktorý žije na vidieku a ku ktorému sa čoskoro vydá. Jeho strýko zomiera a Eugen preberá zdedený majetok. Časom sa do dediny prisťahuje Vladimír Lenskij, básnik ešte mladší ako Onegin. Obaja sa zoznámia a strávia spolu veľa času v literárnych a filozofických debatách. Neskôr navštívia Larov dom, kde sa zoznámia s dvoma mladými sestrami, Oľgou a Taťjanou. Staršia z nich, mladá a neskúsená Tatiana, sa bezhlavo zamiluje do Onegina a rozhodne sa mu napísať list, v ktorom mu vyjaví svoje city. Eugen však Tatianinu lásku nezdieľa a odmieta ju. Po istom čase nudy dostane Onegin pozvanie na Tatianinu narodeninovú oslavu. Na oslave sa Onegin, možno zo zlomyseľnej závisti, pokúša získať Lenského pre svoju milovanú Oľgu a podarí sa mu to. Ambiciózny Lenskij však takúto potupu neznesie a vyzve Onegina na súboj. Na druhý deň je Vladimír Lenskij zastrelený v súboji a Eugen, nešťastný zo smrti svojho priateľa, odchádza do sveta. Nasleduje dlhá cesta po Rusku – vidí Novgorod, Volgu, Kaukaz, Odesu. Tatiana medzitým odchádza do Moskvy, aby sa bohato vydala. Po rokoch sa náhodne stretne s Oneginom, ktorý je očarený Tatianou. Rozhodne sa konať – napíše list Tatiane, ale nedostane žiadnu odpoveď. Až kým jedného dňa nenavštívi Tatianin dom a všetko sa tam vyrieši: Tatiana ho tiež odmietne a celý román sa končí nedokončený.

Translated with www.DeepL.com/Translator (free version)

Jazykové zdroje

– Jazyk sa podáva s množstvom francúzskych slov a množstvom básnických prostriedkov. Autor má veľa kontrastov: mesto x, Taťána x Olga, Taťána x Onegin. Narator je autor a román je veľmi subjektívny. Autor často vstupuje do príbehu a ako pozorovateľ hovorí s čitateľom. Popisy dlhých krajín a dialógy.

– Anafora: … tak oddaná vernosti a česť, tak presná v jazyku reči, gesto, tak postarané o veľkoleposť, tak jednoduché z najmenšieho vína …

– Otázka na reč: Čo má lesk krásy

z toalety? Aké sú stretnutia v zákulisí? Balet? Aké správy pre primadon?

– Personifikácia: … a sneh znovu zasiahol

– často sa používa so zvukovou podobnosťou a porovnaním, text obsahuje aj množstvo cudzích slov a výrazov (spleen = splin, belle Nina, Bordeaux atď.),

Forma

8 hláv, každá uvedená citácií známych mysliteľov, je písaný tzv. „Oněginskou strofa“: 14 osemslabičných alebo deväťslabičných, pravidelne sa opakujúcich veršov, pravidelný rým

Postupy pri zostavovaní

Chronologické, zrkadlové zloženie = Práca nesie len prvky romantizmu, takzvanú zrkadlovú skladbu, obsahujúcu veľké množstvo kontrastov, ale aj prvky realistického charakteru, ako je kritika ruskej spoločnosti, popis mesta a obce.

Vzťah dejových línií – reťazová línie, nadväznosť udalostí

Dôležitosť práce

Onegin je príkladom zbytočného človeka, cynikom s skresleným pohľadom na svet, z ktorého je oddelený. Jeho protivník je emocionálne založený a naivný Tatyana (až kým sa v Moskve nezmizne, podobne ako Onegin v Petrohrade).

Medailónik autora – Alexander Sergejevič Puškin

Ruský básnik, prozaik a dramatik Alexandr Sergejevič Puškin sa narodil v roku 1799. Bol šľachticom a študoval lýceum pre šľachty. Po skončení školy sa začal politicky angažovať, on bol na strane dekabristov a stal sa aj literárnym. Stal sa členom literárnych spolkov Zelená lampa a Arzanas.

V roku 1820 napísal satirické verše proti carovi Alexandrovi I. a vyhrážal ho, že ho vyhnal na Sibír. Musel ísť na juh od Ruska. V roku 1824 sa vrátil do svojej rodnej dediny a čoskoro mu Mikuláš dovolil voľný pohyb. Puškin žil v Moskve, kde založil časopis Moskovskij vestníky, a neskôr aj v Petrohrade, ale znechutila ho cenzúra. Preto si radšej vezme a cestuje veľa, čím sa stáva úradníkom ministerstva zahraničia.

Zomrel v roku 1837 na následky pištoľník. súboje na život a smrť s milencom svojej manželky.

Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov ruského revolučného romantizmu.

Ďalšie diela autora

Poéma – Ruslan a Ľudmila, Bachčisarajská fontána, Poltava, Medený jazdec
novely – Piková dáma, Kapitánova dcéra
dráma – Boris Godunov, Malé tragédie (súbor štyroch jednoaktoviek)
rozprávky – Rozprávka o Popovi a jeho robotníkovi Baldy, Rozprávka o zlatom kohútikovi
lyrické básne – Mních, Voľnosť, Rusalka, Zimný večer, Slavík a ruže, Z piesní západných Slovanov

The post Eugen Onegin – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.