Jevgenij Oněgin – rozbor (obsah)

 

Kniha: Jevgenij Oněgin

Autor: Alexandr Sergejevič Puškin

Pridal(a): Mystic.Kirsten, Bethanee

 

 

Súvisiace spisovatelia:

• Rusko: Lermontov – Démon, Hrdina našej doby
• Anglicko: Walter Scott – Ivanhoe; BYRON – Childe Haroldova púť
• Francúzsko: Victor Hugo – Biednici
• Česko: František Čelakovský – Ohlas piesní českých; Karel Hynek MÁCHA – Máj; Karel Jaromír Erben – Kytica; Josef Kajetán TYL – Fidlovačka

 

Rozbor diela: Jevgenij Oněgin

• Román Jevgenij Oněgin vznikal medzi rokmi 1823-1830 a čitatelia sa s ním najprv seznamovali po častiach na pokračovanie
• Ide o jeho vrcholné dielo, ktoré napísal vo vyhnanstve na juhu Ruska
• Pôvodne to mala byť len poéma, avšak Puškin nakoniec do románu vložil daleko viac a ukazuje v ňom pestru škálu motívov a tém
• Navzdory začiatočnému pobúreniu si nakoniec román našiel cestu a bol veľmi dobre prijatý v ruskej spoločnosti aj medzinárodne
• Býva považovaný za zakladateľa modernej ruskej literatúry
• Puškin sa tiež pokladá za predstaviteľa romantizmu
  • Citové vypätie a konflikty, romantické ideály
  • Kladie dôraz na city a zobrazuje výnimočného hrdinu v výnimočnej situácii
  • Hlavná hrdina je unikátna, nechce alebo sa nemôže prizpôsobiť spoločnosti (napr. mrzák, žije v biede, podivín, prostitútka), hľadá únik zo spoločnosti a autor s ním splýva.
  • Túži po láske, ale nenachádza ju či ju dokonca odmieta

 

Jazykové prostriedky

• Jazyk je spisovný so spoustou vložených francúzskych slov a radou básnických prostriedkov. Autor hodne pracuje s kontrastami: mesto x dedina, Taťana x Olga, Taťana x Oněgin. Vypravěčom je autor a román je veľmi subjektívny. Autor často vstupuje do deja a ako pozorovateľ promlúva k čitatelovi. Dlhé popisy krajiny aj dialógy.
• Anafora: …tak dbale na vernosť i česť, tak presné v reči očí, gest, tak postoupené vznešenosťou, tak preste v sebemenších vinách…
• Rečnická otázka: A čo tŕpyt krásy od toalety? Čo schôzky v zákulisí? Balet? Čo vzkazy pre primadonu?
• Personifikácia: …a z nich zima zas vykouzlila sneh
• Často je využívaná zvukomaľba a prirovnanie, text obsahuje aj radu cudzích slov a výrazov (spleen = splín, belle Nina, Bordeauxské atď.)
• Metafora: “…kbych len stín nádeje mala”
• Inverzia: V svete ráda nikoho nemohu mát ja.”
• Apoziopeza: “Psaníčko jej už jest napsané…”

 

Forma

• 8 hlav, každá uvedená citáciou známych mysliteľov, je písaná tzv. „oněginskou strofou“: 14 osemslabičných alebo deväťslabičných, pravidelne sa opakujúcich veršov, pravidelný rým

 

Kompozičné postupy

• Chronologická, zrkadlová kompozícia = Dielo nesie nejen prvky romantizmu, tzv. zrkadlová kompozícia, obsahujúca veľké množstvo kontrastov, ale aj prvky realizmu napr. kritizovanie ruskej spoločnosti, popisovanie mesta a dediny.

 

Vzťah dejových línií – reťazová línia, náväznosť udalostí

 

Význam diela

• Oněgin je tu ukázkou zbytočného človeka, cynika so pokriveným pohľadom na svet, od ktorého je odtrhnutý. Jeho protikladom je citovo založená a naivná Taťana (dokiaľ sa v Moskve sama nestane chladnou, akou sa stal Oněgin v Petrohrade).

 

Prostredie

• Počiatok 19. storočia na ruskom vidieku

 

Hlavné postavy

• Jevgenij Oněgin – znudený mladý šľachtic, lehkovážny, pripadá si zbytočný, spoločenský, vzdelaný, počas diela sa niekoľkokrát mení, nebol vychovaný rodič, chodil z jednej spoločenskej akcie na druhú, hral si so ženami, nezamiloval sa do žiadnej, lesk plesov v meste ho neskôr naplnil nudou a splínom, po zločine, ktorý spáchal, je nešťastný
• Taťana – romantická citlivá dievčina, upriamná, dôverčivá, uzavretá, hlbokomyselná, samotárska, skromná, nepriestupná rečou, zamiluje sa na celý život
• Lenskij – mladý básnik, snílek, žiarlivec, vášnivý a romantický
• Olga – mladšia sestra Taťany, spoločenská, koketa, veselá, energická

 

Dej

Hlavná hrdina Jevgenij Oněgin, petrohradský rodák, mladý svodca a „lev salónov“, sa v prostredí smetanky, veľkolepých plesov a večierok pohybuje už od mladosti. Postupne ho však tento život omrzí a uvítá správu o chorobe svojho strýka, žijúceho na vidieku, za ktorým sa takisto brzo vypraví. Strýc umiera a Eugen sa ujíma zdedeného majetku. Za čas sa do dediny presťahuje aj Vladimír Lenskij, básnik ešte mladší ako Oněgin. Obaja sa spoznávajú a trávia spolu mnoho času v literárnych a filozofických debatách. Neskôr obaja zavítajú do domu Larinovcov, kde sa stretávajú so dvomi mladými sestrami, Olgou a Taťanou. Staršia z nich, mladá a nezkušená Taťana, sa bezhlavé zamiluje do Oněgina a rozhodne sa mu napísať dopis, v ktorom vyjadruje svoje city. Eugen však nesdiela Taťaninu lásku a odmieta ju. Po istom čase prichádza Oněginovi pozvanie na Taťaniny meniny. Na oslavách sa Oněgin snáď len zo zlostnej závisti snaží prebrať Lenskému jeho milovanú Olgu a darí sa mu. Ctižiadostivý Lenskij však nemôže vystať takúto potupu a vyzýva Oněgina na súboj. Priestávajúci deň je Vladimír Lenskij v súboji zastrelený a Eugen, nešťastný zo smrti svojho priateľa, odchádza do sveta. Nasleduje jeho dlhá cesta po Rusku – zhliadne Novgorod, Povolžie, Kaukaz, Odessu. Taťana medzitým odchádza do Moskvy, aby sa tu neskôr bohato vyda. Po rokoch sa náhodou stretne s Oněginom, ktorý je Taťanou okúzlený. Odhodlá sa k činu – napíše Taťane dopis, nedostane sa mu však odpovede. Až jedného dňa zavíta do Taťaninho domu a tu sa všetko rozrieši: Taťana ho rovnako odmieta a celý román končí nedopovedaný.

 

Zasadenie výňatku

• Uvediem tu svoju nejobľúbenejšiu časť a to dopis Taťany
• A.S. Puškin, Jevgenij Oněgin, str.:79, nakladateľ: J. Otto v Prahe
• Taťana na konci tretieho zpěvu píše v prvých troch strofách dopis, v ktorom vyznáva lásku ich návštevníkovi Oněginovi

 

Inšpirácia dielom:

• Štyrikrát sfilmované

 

Dopis Taťany:

“Já píšem vám – čo môžem viac?

Čo ešte môžem dodat?

Teraz viem, že máte právo sice

mne pohŕdáním trestat,

leč ešte verím, nešťastnica,

že mne váš milosrdný súd

nemôže prece zavrhnut.

 

Já najprv mlčet som chtela;

a verte: nebol by ste znal

nikdy môj ostýchavý žal,

kby som len stín nádeje mala,

že treba jednou za týždeň

vas u nás na vsi uvím jen,

aby som slovíčko mohla ríct

a v duchu vašu tvár a hlas,

než znovu navštívite nás,

dnem nocou aby som mohla stříct…