Kniha: Svätoxaver
Autor: Jakub Arbes
Pridal(a): P.Červinková + LILI
Jakub Arbes (1840 – 1914)
- Autor býva radený medzi májovcov, hoci bol vekový mladší a do literatúry vstúpil neskôr.
- Ako všestranný spisovateľ s technickým vzdelaním písal poviedky, novely, satiry, publicistické články a biografické štúdie českých aj svetových umelcov.
- Najvýznamnejšie z jeho bohatej tvorby sú diela osobitých žánrov, romaneta atď..
- Bol redaktorom Národných listov. Z nich bol vylúčený a potýkal sa tak s finančnými problémami.
- Neskôr sa Arbes stal dramaturgom Prozatímného divadla. V jeho neskorších romantách ustupuje fantasmagória a prejavujú sa tu viac sociálne témy a autobiografické prvky.
- Posledné roky života strávil Arbes takmer slepý, chudobný a osamelý.
- Zomrel roku 1914 v Prahe.
- Svätoxaver je jedno z jeho najznámejších diel.
Ďalšie diela:
- Čert na husliach,
- Ukrižovaná,
- Newtonov mozog.
Literárne-historický kontext
Vplyv diela:
- Po prvej módnej vlne v 70. rokoch 19. storočia, kedy obraz sv. Xavera nutkal k zhlédnutiu mnoho mimopražských návštevníkov, sa obecne romaneto ako nový žáner nepresadilo.
- V našej kultúre sa zdomácnilo len zásluhou Arbesa, ktorý niektoré postupy tohto novátorského žánru aplikoval aj na látky kultúrnohistorické, čo bolo tej dobou prijímané s rozpakmi a výhradami. Napriek tomu v jeho diele našli inšpiráciu autori 20. storočia, napr. K. M. Čapek-Chod, J. Havlíček, V. Nezval, L. Klíma.
Májovci:
- Mladá generácia básnikov
- Vydávali almanach Máj – ( zborník, ktorý obsahuje literárne príspevky rôznych autorov)
- Vodcovské osobnosti- Jan Neruda, Karolína Světlá, Vítězslav Hálek
- Do almanachu prispela aj staršia generácia- napr. Božena Němcová, K. J. Erben, J. Arbes
- Hl. zásahy – tvorbou bojovali proti sociálnemu a národnému útisku
- Písali o ľudoch pre ľud
- Realizmus
- Úsilie povzniesť českú literatúru na svetovú úroveň
Ruchovci:
- Tzv. škola národná
- Spisovatelia pochádzajú z bohatých vrstiev
- Almanach RUCH
- 1. číslo vyšlo na počesť položenia základného kameňa Národného divadla.
- Hl. zásady – dôraz na domáce tradície, vlastenectvo
- Záujem o históriu a vidiek
- Odmietali preklady z neslovanských literatúr
- Svatopluk Čech, J. Sládek dočasne
Lumírovci:
- Škola kosmopolitná
- Časopis Lumír
- Pôvodne založili Neruda a Hálek
- Hl. zásady – požadovali umeleckú slobodu
- Podpora prekladov nielen zo slovanských jazykov
- Snaha povzniesť tvorbu na svet. úroveň
- Svatopluk Čech, J. Vrchlický
Svetová literatúra – romantizmus
- Edgar Alan Poe
Realizmus
- Gogol- revizor
- Dostojevskij
Generácia Buřičov
- búrili sa proti zásadám a spoločnosti, tradíciám
- bohémsky spôsob života
- F. Gellner, P. Bezruč, V. Dyk, F. Šrámek – po nás ať príde potopa
História
- germanizácia- diela písané v nemeckom jazyku
- obdobie úpadku českej literatúry= snaha šľachty a mešťanstva o povznesenie
- 1. desaťročie 19. storočia NÁRODNÉ OBRODENIE – v čele s J. Dobrovským= almanachy
- začína sa formovať spoločenský prúd, do popredia jedinci. Ich záujmy sú nadradené nad spoločnosťou- romantizmus
Ďalší autori tejto doby:
- Jan Neruda,
- Vítězslav Hálek,
- Adolf Heyduk,
- Rudolf Mayer,
- Václav Šolc,
- Karolína Světlá,
- Gustav Pfleger-Moravský
Rozbor diela: Svätoxaver
Literárny druh:
- próza (súvislý neveršovaný text)
Literárna forma:
- epika (dejovosť, vyprávanie príbehu)
Literárny žáner:
- romaneto(Novela s dobrodružným, napínavým a fantastickým dejom s výraznou pointou. Zdánlivo nepochopiteľné záhady sú vysvetlené logicky a vedecky. Arbes je prvým autorom romaneta, názov vymyslel Neruda.)
Umelecký smer:
- realizmus(logické vyriešenie záhad, dlhé popisné pasáže, realistické vyobrazenie postáv),
- romantizmus(rozvrátený hlavný hrdina, prostredie nočného kostola, nočná výprava do Malvazinek, líčenie príhody s pokladom, tragický koniec-hrdina umiera, poklad nie je poklad – promarnený život jeho hľadaním)
Okolnosti vzniku diela:
- Svätoxaver je prvou prózou, ktorú na radu J. Nerudu autor označil ako „pražské romaneto“. Neskôr vydavatelia názov žánru skrátili na pouhé „romaneto“. Po prvýkrát bolo vydané v Lumíri roku 1873, keď mal autor pred sebou 14 mesiacov väzenia za svoje radikálne postoje a názory aktívneho publicistu voči rakúskej vláde.
Téma, motivy, námět:
- Téma:
-
- priateľstvo, posolstvo, veda, filozofia, umenie
- Motívy:
-
- umenie, kresťanstvo, obraz, hádanka
- Námět:
-
- cesta za pokladom zašifrovaným v obraze
Charakteristika diela z hľadiska kompozičného a jazykového:
- Prvky romantizmu, detektívky a hororu dávajú textu dobrodružný náboj,
- Text prenikajú autorove filozofické, sociálne a odborné výrazy z oblasti výtvarného umenia a vedy,
- Kombinujú sa 2 vyprávači-prvý je smyšlená postava s určitým menom a druhý nejmenovaný publicista s znakmi samotného autora,
- Sú tu rôzne úhly pohľadu a časté výrazy pochybnosti (možno, patrne, zdá sa mi, myslím…),
- Kontrast záhady a tajomstva s logickým a vedeckým rozuzlením,
- Priama reč je miestami veľmi dlhá (keď jeden niečo vypráva druhému,
- Ich forma, chronologické vyprávanie, do minulosti sa vracia iba v priamej reči (retrospektíva),
- Archaizmy.
Postavy:
- Vypravěč – zosobnenie samotného Arbesa, spisovateľ, žurnalista, zaujíma sa o maliarstvo, vedu a filozofiu, je zvedavý a zaujatý pokladom, avšak ne toľko ako Xaverius
- Xaverius – samotár, nevinný, bezbranný, bojí sa odvážiť, podobá sa postave na obraze svätého Xaveria, manicky zaujatý myšlienkou po poklade
Časopriestor
- Praha
- 2. polovica 19. storočia
Dej (obsah) diela:
Arbes prevádza svojho príbuzného a priateľa maliara-krajinára z Viedne, ktorý chce byť seznámený s najlepšími prácami českých maliarov. Tri dni dlhá umelecká exkurzia bola započatá v kostolíku na Vyšehrade prehliadkou obrazov Karla Škrétyho a končila v pražskom chráme u svätého Mikuláša na Malej Strane. Obaja boli najviac zaujatí obrazom umierajúceho svätého Xaveria od Frant. X. Balka (František Xaver Palko nar. vo Vroclave). Obaja kritizujú svetové neznámosť českého maliarstva, za ktorú vinia Nemcov, ktorí od pradávna kvôli nepriateľstvu so slovanským národom ignorujú všetko české umenie, natož aby ho propagovali ďalej do sveta. A tak vznikla myšlienka vytvoriť zbierku najvýtečnejších českých obrazov, ktorá by sa vydávala v barevotlači. Následne priateľ odíde a plány sa odkladajú na neurčito.
V priebehu niekoľkých mesiacov sa Arbes stáva spisovateľom, neskôr žurnalistom. Myšlienka zbierky obrazov ho neustále prevádzala a tak sa znova vydáva do chrámu svätého Mikuláša, kde je nedopatrením zavretý. Stretáva sa tu s Xaveriom, ktorý s podezriele strieborným predmetom mieri k obrazu. Arbes si myslí, že chce doposiaľ neznáma osoba obraz zničiť a tak vznikne potýčka. Následne sa však ukáže, že predmetom je kružidlo a Xaverius sa snaží obraz prekresliť.
Po niekoľkých nedôverivých stretnutiach sa obaja stanú priateľmi. Xaverius mu vypráva svoj príbeh, prečo ho tak obraz umierajúceho svätého Xaveria tak zaujíma. Pochádza z veľmi nábožnej, doslova bigotnej(lpí na svojich názoroch a predpojatoch) rodiny, matka (zemrela na mŕtvicu, keď vychádzala z chrámu sv. Mikuláša) aj babička zasvätili celý svoj život obrazu svätého Xaveria. Totožné meno s obrazom mu dalo babička, ktorá ako mladá pracovala u maliara obrazu Františka Balku. Tesne pred smrťou jej maliar zradil tajomstvo ukryté v obraze: ,,Obraz umierajúceho svätého Xaveria nebol maľovaný iba pre oko a na povznesenie mysle zbožných kresťanov. Je v ňom niečo, nad čím by tisíce s pohŕdaním krčili ramenami, z čoho však by sa mohla vynárať záchrana miliónov… Kto dokáže týždne dlíť pred obrazom tým, kto upne všetku svoju myseľ na obraz, aby tajomstvo v obraze skryté vyzvedal, a komu sa podarí tajomstvo vyzvedať, nemôže zostať pre ľudstvo bez ceny, lebo duch jeho nabude tej sily a priepasti, aká je potrebná na obrovský čin na prospech celého ľudstva. Jediné však veci je predovšetkým potrebné: Vytrvalosť a železná vôľa. Kto týmito obrnený bude pred obrazom dlíť, vyzvedá tajomstvo obrazu, tomu svätý Xaverius zjaví neoceniteľný poklad.“ Takto zneli posledné slová maliara, ktoré zveril jeho babičke, kým nezomrel. Toto posolstvo sa prenášalo z generácie na generáciu a teraz sa ho Xaverius tiež snaží rozlúštiť. Xaverius už náboženskému vysvetleniu neverí a tak využíva matematiku a prírodné vedy na preskúmanie obrazu. Vypráva, že po matkinnej smrti znova našiel list po svojej babičke a odvtedy sa neustále snaží o rozlúštenie hádanky. Skúmal aj Balku samotného-,,Balko bol nespokojný so svojím osudom, často sa sťažoval. Že minul sa cieľom života. Okrem svojho umenia miloval samotu, vážne premýšľanie a štúdie prírodovedné; bol človek ľudomilný a zanášal sa myšlienkami reformačnými.“
Jedného dňa bol Xaverius zavretý v chráme a objavil na obraze na prsiach, čele, ramene a palci ľavej ruky značky štetcom. Bolo tmavo a tak ich nemohol nájsť viac a tak zaspal na oltári. Vo sne videl najprv psa, ktorý sa zmenil na čiernu mačku a potom na nahého mužika s obrovskou hlavou. Ďalej videl dve ženy v smútočných šatách, ktoré sa modlili pri obraze. Mužik začal hovoriť ženám o rozoznávaní blázna od múdreho. Ženy sa stali babičkou a matkou Xaveria a mužik bol Balko. Všetko bol len sen a Xaverius vypráva svoj děsivý zážitok z minulej noci v chráme. Deň potom Xaverius našiel ďalšie značky – spolu 37. Na papieri vytvorili lomenú čiaru a hlavný bod bol na čele. Stred – ťažisko mapy bol dom, v ktorom Balko prišiel na myšlienku vytvoriť obraz.
S porovnaním starých máp Xaverius získava cestu, na ktorú sa s Arbesom vydávajú za pokladom. Ako dôkaz priateľovi dokladá kameňe, ktoré už na svojej prieskumnej ceste X našiel: žltý topas, ametyst a safír. V 10 večer sa vydávajú na cestu, ktorá vedie z domu vzniku Balkovej myšlienky, cez Oujezdskú bránu, smíchovský parný mlyn, vršok Skalky, kaštanovým stromoradím k vinici Sntoška, do kopca hlboký úvoz až k vinici Březinka. Žitným poľom sa dostali k miestu, kde mal byť údajne poklad. Mesačik bol v zemepise (nad nami). Začali motykou a lopatou kopať. Ako prví vykopali zelený smaragd, potom malachitovú rudu, kusy realgaru a rubín. Keď vykopali kus zlata, našli rezavú plechovú krabičku. Keď Arbes chcel rozsvietiť lucernu, ktorú Xaverius niekam zakopal, sirka spadne do trávy a tá vzplane červeným plameňom. Obaja utekajú preč.
Po nájdení pokladu sa Xaverius stratil. Arbes sa stal spisovateľom a žurnalistom. Koncom roku 1868 bol v Čechách vyhlásený generálom z Prahy „výmimečný stav“. Arbes sa stal zodpovedným redaktorom opozičného politického denníka. Odpúšťal hriechy zo svojich kolegov, za ktoré by iní už boli vo väzení. Za to šiel na 4 mesiace do cely v novomestskom väzení. Návladný z Prahy na Arbesa podal sťažnosť a začal to riešiť súd vo Viedni, kam bol Arbes presunutý do kriminálu. Jeho priateľ (zo začiatku príbehu) sa s ním stretol a zařídil mu amnestiu. Priateľ sa zaujímal o obraz sv. Xaveria a Arbes mu povedal jeho príbeh, ktorým bol priateľ zaujatý. Na rozdiel od Prahy bolo vo viedenskom väzení povolené čítanie politických časopisov a prechádzanie sa po dvore celý deň. Bol december, ale teplo bolo ako v júni. Dláždený dvor bol rozdelený na 6 častí, boli tam záhony so zelenými stromami a besiedkou. Arbes stretol vo väznici Xaveria, ktorý bol odsúdený na 7 rokov. Pracoval u pisárov-väzňov prepisujúcich súdne akty za lepšiu stravu. Xaverius vyprával, čo naozaj našiel v plechovej krabičke – niekoľko druhov neoceniteľných kameňov.
Xaverius je väznený za podozrenie zo krádeže drahokamov na obraze umierajúceho svätého Xaveria. Lenže v ten deň, keď boli kamene ukradené, boli s Arbesom na ceste za pokladom. Arbes sa snaží o prepustenie Xaveria, ktorý je viditeľne chorý (prý od vykopania pokladu).Amnestia bola vďaka priateľovi schválená aj na Xaveria, lenže v deň Arbesovho prepustenia Xaverius umiera.