Starec a more – rozbor (obsah)

 

Kniha: Starec a more

Autor: Ernest Hemingway

Pridal(a): Snehulienka

 

ERNEST HEMINGWAY  (*1899 – †1961 )

• Ernest Hemingway, americký spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (za dielo Starec a more) z roku 1954, vyrastal v rodine lekára, ktorý vlastným príkladom a nadšením záhy v synovi vzbudil lásku k prírode, lovu a športu. Počas štúdia na strednej škole sa Hemingway pokúšal o verše, poviedkové črty a stĺpčeky do novín. Po absolvovaní školy sa stal reportérom kansaského listu Star. O rok neskôr odišiel na front do Talianska ako dobrovoľník ambulantných zborov Červeného kríža. Počas vojny bol ťažko zranený (román Zbohom, zbrane!).
• Po vojne pokračuje v novinárskej práci a ako zahraničný spravodajca hodne cestuje po Európe a Blízkom východe. Stále viac sa venuje literatúre, stáva sa členom skupiny amerických intelektuálov, tzv. „stratenej generácie“, sústredených v Paríži okolo Gertrudy Steinovej. Predstavitelia tohto združenia sa snažia nájsť nové životné hodnoty aj nové cesty v umení a literatúre.
• Po vydaní prvej zbierky poviedok Za našich čias (1925) sa rozhodne vzdať sa zamestnania a venovať sa literatúre. Spisovateľove mnohokrát trpké a bolestné životné skúsenosti sa vrývajú do jeho mysle a posilňujú jeho sklon zaoberať sa motívmi ľudskej statočnosti a nezlomnosti, jeho úsilie prebádať ľudské charaktery v mezných životných situáciách.
• V dobe nástupu fašizmu sa stupňuje jeho humanistické cítenie, ktoré sa v celej rade jeho kníh premieta. Býva dokonca označovaný za humanistu 20. storočia. Za druhej svetovej vojny bojoval neobvyklým spôsobom proti Nemcom: maskovanými zbraňami proti nemeckým ponorkám sa snažil hliadať more v Mexickom zálive; na konci druhej svetovej vojny si vyzbrojil vlastnú stočlennú armádu.     Hemingway bol majstrom krátkych foriem v próze, ale písal aj romány a divadelné hry. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria zbierka Poviedok (1938); romány Fiesta (1926); Zbohom, zbrane! (1929); Komu zvonia do hodiny (1940) – metóda ľadovca (koncentrovaný dej, čo možno najmenej postáv); Cezer řeku a medzi stromami (1950); hra Piata kolóna (1938); novela Starec a more (The Old Man and the Sea: 1952) a z pozostalosti Pohyblivý sviatok (1964) a Ostrovy uprostred prúdu (1972). Väčšina Hamingwayových diel bola sfilmovaná.

Súvislosť diela so životom autora:

• Ernest Hemingway bol už od malička vychovávaný k úcte a nadšeniu z lovu a prírody. Počas života prežil mnoho nepríjemných a trýznivých chvíľ, ktoré v jeho pamäti zanechali nepríjemné spomienky. Na základe týchto skúseností sa začal zaoberať ľudskými charaktrami v krajných situáciách a do svojich diel premietal motívy ľudskej odvážnosti a odvahy.
• Hemingway mal na ostrove Kuba svoj dom, kde choval mnoho mačiek. Vytvoril si k tomuto miestu určitý citový vzťah.

Obdobie napísania diela:

• Ernest Hemingway píše v období medzi vojnami a po druhej svetovej vojne. Novela Starec a more bola vydaná ako posledné dielo za autorovho života roku 1952.

Kontext diela autora:

• prostredie ostrova Kuba → príbeh z románu Mať a nemať
• typické pocity predstaviteľa „stratenej generácie“ → román Fiesta (na býčích zápasoch vo Španielsku sa stretáva skupina Američanov ovplyvnených vojnou; z ich rozhovorov vyplýva, že nič na svete ich nedokáže zaujať)
• autorove lovecké výpravy do Afriky v 30. rokoch → kniha Zelené pahorky africké (pri jeho návrate z Afriky dvakrát spadlo lietadlo a on pokaždé prežil)
• účasť Hemingwaya v 30. rokoch v roli dobrovoľníka na občianskej vojne v Španielsku → román Komu zvonia do hodiny (názov podľa diela barokového básnika Johna Donne Komu zvonia do hodiny)
• zážitky z druhej svetovej vojny → Ostrovy uprostred prúdu
• autobiografická kniha → Pohyblivý sviatok (šťastie človeka je pominuteľné, trvá len chvíľu)

 

Kontext doby

• Obdobie napísania diela: Členstvo Ernesta Hemingwaya vo skupine označovanej za „stratenú generáciu“ (počas prvej svetovej vojny) a zmysel existencie tejto organizácie sa výrazne prejavil v jeho diele. USA vládne svetovej ekonomike až do krachu na Newyorskej burze roku 1929. V 30. a 40. rokoch sa v Taliansku a v Nemecku dostáva k moci fašizmus, ktorý do druhej svetovej vojny zreteľne ovplyvňuje celú Európu. Tvorba Hemingwaya je ovplyvnená aj španielskou občianskou vojnou (1936-1939) a druhou svetovou vojnou (1939-1945).
• Okolnosti vzniku diela: Na prelome 40. a 50. rokov sa Hemingway potýkal s tvorivou krízou. Jeho román Cezer řeku do tienu stromov prijala kritika negatívne. Autor začal písať pod vplyvom citov k milenke Adriane Ivančičovej, s ktorou žil na Kube. Inšpiráciou mu bol život a príhody jedného z tamojších rybárov. Po dvoch mesiacoch intenzívnej práce bola novela Starec a more dopísaná (prvá publikácia v časopise Life).
• Kontext českej literatúry: Hemingwayovým štýlom písania sa inšpiroval vo svojom diele napríklad J. ŠKVORECKÝ, ktorý pracoval s metódou zdanlive banálnych dialógov. Ďalším českým spisovateľom napodobujúcim dielo Ernesta Hemingwaya bol ARNOŠT LUSTIG.
• Kontext svetovej literatúry: Hemingwayov osobitý štýl mal radu napodobiteľov a pokračovateľov (RAYMOND CARVER – najvýznamnejší americký novinár 80. rokov).

 

Autori stratenej generácie

• Za autorov stratenej generácie sú označovaní spisovatelia, ktorí prežili vojnu a stratili počas nej všetky svoje ideály, schopnosť milovať a snažiť sa niečo v živote dosiahnuť. Ťažko sa zapájajú do spoločnosti, ktorá ich odmieta a nechápe ich názory.

ERICH MARIA REMARQUE

• *v Osnabrücku; narukoval do prvej svetovej vojny; emigroval do Švajčiarska, neskôr do USA
• tematika diel: svedectvo z zákopov, politická situácia v období 20. rokov do začiatku Studenej vojny; psychologický popis mladej generácie
• Na západnej fronte pokoj (mozaiková štruktúra románu, retrospektívne pasáže, popis)
• Cesta späť (pokračovanie románu Na západnej fronte pokoj; politická situácia)

FRANCIS SCOTT FITZGERALD

• autor džezového veku
• tematika diel: život tzv. zlatej mládeže USA a vyššej americkej spoločnosti, juh USA, kritika spoločnosti 20. a 30. rokov
• Veľký Gatsby (mladík, znechutený bohatou spoločnosťou New Yorku, vypráva príbeh o zbohatlíkovi, ktorý sa zamiluje do ženy z vysokej spoločnosti → kúpi si sídlo, v ktorom usporiada večierok a sblíži sa s obdivovanou ženou → Gatsby jej nechá riadiť svoje auto → prejde chudobnú ženu, manžel tejto ženy následne zastrelí Gatsbyho, ktorý na seba vezme vinu za jej prejdenie → na pohreb mu včetne jeho ženy takmer nikto neprijde)

WILLIAM FAULKNER

• dielo značne ovplyvnené vlastnými zážitkami (stretnutie s otrokmi a potomkami indiánov, pilot za 1. svetovej vojny)
• Divoké palmy (román; spojenie súbežných osudových historických udalostí: sebevražedná láska dvoch milencov, tragický osud trestanca)
• Absolone, Absolone! (román o osudoch južanského rodu)

 

Ďalší americkí autorii

JOHN STEINBECK

• prostredie Kalifornie
• Hrozny hnevu (problematika utláčaných farmárov v dobe krízy v 30. rokoch)
• O myšiach a ľuďoch (príbeh o osamelosti ľudí: tuláci George a Lenny)
• Na východ od raja (problematika dobrých a zlých vlastností človeka podľa jeho pôvodu, záverečná myšlienka: záleží na nás, akí sme)

 

Rozbor diela: Starec a more

Umelecké, jazykové a kompozičné prostriedky

Štruktúra diela

• Stavba diela: súvislý text členený do odsekov

 

Kompozičná vrstva

Kompozícia epických diel:

• chronologická, „metóda ľadovca“ (autor povie len niečo, zvyšok si čitateľ odvodí sám), lineárna kompozícia (od začiatku do konca)

 

Jazyková vrstva

• Jazyk: jednoduchý spisovný jazyk, občasné španielske výrazy (salao, guano, agua mala)
• Grafické prostriedky: bežná interpunkcia

 

Forma, prostriedky a slohové postupy

• Umelecké prostriedky a ich funkcia: nepriame pomenovania, všeobecné označenia (chlapec, more, ryba, …), prirovnania, personifikácia a seba-oslovovanie (Santiago oslovuje svoju ruku), rybárské pomenovania (rybárske náčinie – kotúč šnúry, háčik s bodcom, harpúna,…), metafory (fyzický boj s rybou – psychický duševný boj se sebou samou; boj ryby – človek chce byť vytrvalý ako ryba; srovnanie situácie na mori so situáciou v živote; personifikácia mora; rozhovor se sebou ukazuje prostredníctvom kontrastov rozporuplnosť ľudského života; premena farby kože – premeny ľudského života; sny starého rybára o levoch – pocity šťastia; sila × múdrosť), metonýmia
• Forma diela: dialógy (zrýchľujú dej a charakterizujú postavy, priama reč), stručnosť vyjadrovania, monológ starca prekladaný jeho úvahami a myšlienkami, text často reprodukovaný v prvej osobe, strohá stylizácia viet (krátke vety), sugestívne dynamické text (more, premena človeka v prírode)
• Slohové postupy: vyprávanie, popis

 

Postoje a názory autora

• Autorský postoj: Autor popisuje charakter postáv prostredníctvom dialógov (v niektorých pasážach monológu) postáv. Prostredie mora si môže čitateľ na základe autorovho líčenia predstaviť.
• Prvky: personifikácia v osobných úvahách (monológ starca: „Ďalej sa vyspi.“ – potom môže mať jasnú hlavu; „Je príjemné mať s kým rozprávať.“ – aj keď je človek samotár, potrebuje priateľa; „Mám odriekať všetky tie modlitby, ktoré som sľúbil? Ale teraz som unavený.“ – máme ideály, vôľu, ale niekedy z nej niečo vypadne)
• Autorov zámer: Ukázať, ako dokáže byť človek silný a odvážny pre určitú vec aj pre nečakané problémy, ktoré vzniknú. Ľudské telo musí byť v súlade s myslením.
• Hlavná myšlienka diela: ukázať na odvahu, silu ľudskej vôle (vzťah človeka a prírody), kolobeh života

rybár Santiago

• starý, odvážny, skúsený, pracovitý, skromný, prostý pán
• bývalý námorník na plachetnici plávajúcej do Afriky (veľa zážitkov)
• ovláda spoustu rybárskych trikov
• má záujem o šport (baseball: DiMaggio, …) → vypráva príhody chlapcovi

 

Vedľajšie postavy:

Manolin

• ľúbostivý, ochotný, úctivý chlapec, pomocník Santiaga (lovil s ním do svojich piatich rokov)
• Martin (hostinský
• Perico (kamarát Santiaga)
• fauna (vtáci, obrovský marlín, ďalšie ryby: tuniaky, sardinky, …)

 

Dej:

Santiago, chudobný samotár s silnou vôľou, ktorý v posledných 58 dňoch neulovil ani jednu počestnú rybu, sa jedného septembrového dňa rozhodne vyraziť vstrieč nebezpečenstvu oceánu za účelom prelomenia nešťastia a ulovenia veľkej ryby. September je označovaný za mesiac „veľkých rýb“. Santiago veľmi dobrý vzťah s chlapcom, ktorého od malička berie so sebou na rybárske výpravy. Pre niekoľkodennú starcovu smúlu (označovaný za salaa = najhorší druh smolára) rodičia Manolinovi prikážu jazdiť s iným člnom. Chlapec starcovi aspoň pomáha s zajistením výstroje potrebnej pre každého rybára.

Časne zo rána Santiago vypláva sám na more. Orientuje sa podľa letu vtákov (fregatka) a snaží sa smerovať svoju loď k hejnám rýb (tuniaky, dorády, …). Má so sebou množstvo kotúčov a 4 návnady. Počas výpravy je starec vystavený neprijemnostiam a nepriliš dobrým prírodným podmienkam; po niekoľkých dňoch mimo civilizácie sa cíti osamelý, začne hovoriť sám se sebou o svojich problémoch, starostiach a myšlienkach.

Po niekoľkých dňoch na voľnom oceáne starec ucíti na jednej zo svojich šnúr velký tlak. Je presvedčený, že v hlbinách sa mu na násadu chytila veľká ryba. Napriek tomu, že je vyčerpaný následkom nedostatku spánku a málo výdatnej stravy, je rozhodnutý všetky svoje zostávajúce sily vložiť do zápasu s týmto obrovským obratlovcom, ktorý ho ťahá spolu s jeho loďou po širom oceáne. Cíti sa naprosto bezmocný.

Okrem psychickej únavy kompenzovanej samoživorozprávou trpí aj fyzickým vyčeraním. Na mnohých miestach tela je zranený, má odreniny, škrabance a často ho chytajú kŕče do ruky, ktoré mu komplikujú súboj s rybou. Energiu môže získať len z mäsa rýb (dorád), ktoré si sám uloví. V niektorých chvíľach by chcel byť on sám tou rybou, ktorú sa snaží uloviť. Napriek tomu, že nie je pobožný, odriekava si modlitby (desať Otčenášov a desať Zdravásov). Sní nad tým, ako by to bolo, keby s ním bol na lodi chlapec. Honia sa mu v hlave spousty myšlienok a úvah. Jeho ohromná odvaha a odhodlanosť mu dodávajú sily.

Časť príbehu prežíva Santiago spoločne s rybou. Snaží sa vcítiť do jej aktuálnej pozície, nazýva ju svojím bratom.

Starec nakoniec po dlhom súboji ne len s rybou, ale aj sám se sebou zvíťazí a unavenú rybu pripúta k lodi. Je udivený krásou a veľkosťou uloveného 5 a půl palcov veľkého marlína. Cestou domov ho však prepadnú žraloky (mako, tuponosé žraloky, smečka žralokov). Napriek tomu, že statečne odoláva ich útokom, rybu neuchrání.

Santiago dorazí domov vysílený a zranený na mnohých miestach. Aj keď z obrovskej ryby, ktorú ulovil, zostala po útokoch žralokov len kostra, tamojší obyvatelia a Manolino sú šťastní, že sa starec vrátil. Chlapec vypráva starcovi o pátraní pobrežnými hliadkami a lietadlami v dobe Santiagovej výpravy a nakoniec mu prisľúbi, že příšťa pojede na more s ním.

 

Vlastný názor

• Novela Starec a more ma zaujala realistickými popismi krajiny, predovšetkým krásy nekonečného mora, rýb v ňom žijúcich a zvierat pohybujúcich sa u morskej hladiny. Líčenie psychiky a meniacich sa nálad vyčerpaného starca na mori zápasiacaho s obrovskou rybou je veľmi dobre spracované a vyjadrené symbolickými monológmi. V knize je zdôraznený význam ľudskej odhodlanosti a vôle. Celkový dej knihy pre mňa však, aj napriek mnohým zaujímavým pasážiam, nebol príliš pútavý.
Podobné materiály:
1. Starec a more – rozbor (obsah)
2. Starec a more – denník (rozbor)
3. R.U.R. – rozbor (obsah)