Kniha: Sluha dvou pánov
Autor: Carlo Goldoni
Přidal(a): Xantron
Carlo Goldoni (1707 – 1793)
- Carlo Goldoni bol obrovský talent už od mladosti. Narodil sa roku 1707 v Benátkach do rodiny lekára.
- Zaujímavosťou je, že sa gramotným stal už vo štyroch rokoch, svoju prvú hru napísal vo veku deviatich.
- Študoval filozofiu a právo, štúdium práv ukončil až v roku 1731. Počas štúdia stíhal písať ďalšie diela, kočoval s hereckou spoločnosťou a bral práce v advokátskych kanceláriách.
- Goldoni sa začal túlať po Taliansku, určitú dobu pôsobil aj ako tajomník benátskeho veľvyslanca v Miláne, ale potom sa vrátil do Benátok, kde sa venoval výhradne divadlu.
- V roku 1763 odišiel do Paríža, kde vychovával kráľovské dcéry, zatiaľ čo ďalej písal.
- Napriek tomu zomrel roku 1793 v Paríži v chudobe.
Ďalšie diela autora:
- Poprask na lagúne
- Mirandolina
- Benátska vdovička
- Hrubiáni
Spoločensko–literárno-historické pozadie
Sedemnáste storočie prebiehalo v znamení pokroku a vedy, vzrastajúceho záujmu o tajomstvá vesmírnych zákonov a prírodných dejov. Na európskom území nedochádzalo k rozsiahlym vojnám, ale skôr len k miestnym stretom. Na sile naberala hlas mysliteľov, ktorí vystupovali proti vplyvu šľachty a cirkvi na kráľovskú moc, obdivovali parlamentný systém v Anglicku. Vláda podľa nich mala usilovať o blaho ľudu, ctiť slobodu jednotlivca čo najviac a ctiť slobodu vyznania. Cirkev sa stávala terčom kritiky, Voltaire ju označoval za prekážku pokroku. Američania vyhlásili nezávislosť (1776) a vo Francúzsku prebiehala revolúcia (1789). Umeleckými smermi, ktoré pôsobili v tomto období: Klasicizmus a Racionalizmus. Dochádzalo k veľkému rozvoju drámy. Na začiatku 18. storočia sa objavila nová politická a spoločenská ideológia – Osvietenstvo, spojená s Encyklopedistami – Diderotom, Voltairem a Rousseauom.
Klasicizmus
- Vznikol vo Francúzsku v 17. storočí v dobe rozmachu absolutistickej monarchie
- Snaha odvrátiť sa od Baroka → jednoduchosť, striedmosť
- Navracal sa k Antike, zdôrazňoval rozum človeka
- Vyznačoval sa filozofickými úvahami a abstraktným poňatím obecne rozšírených ideálov o pravde, láske a kráse a tiež snahou o verné vyobrazenie rôznych charakterných rysov človeka, akými boli
- Klasicistické dráma muselo dodržiavať tzv. trojjednotu (času, miesta a dejú)
- Literatúra sa delila na vysokú (epos, hymnus, tragédie) a nízku (komédia, bájka, satira)
Ďalší autori tejto doby
- Moliére – Tartuffe, Lakomec
- Jean Racine – “psychologická tragédia” – Faidra
- Jean de la Fontaine – básnik, bájky
Rozbor: Sluha dvou pánov
- Sluha dvou pánov bol napísaný v roku 1745. V tejto dobe sa v Európe prejavovala Klasicizmus.
- Preložil – Jaroslav Pokorný, vydal – ARTUR v roku 2009
- Literárny druh: dráma
- Literárny žáner: Komédia dell’arte (situačná komédia)
Goldoni premenil typickú Komédiu dell’arte (herci nemajú k dispozícii písaný text, ale len stručný scenár s dejovou kostrou a zoznamom ustálených typov postáv – Harlekýn, slúžka Colombina, starý obchodník Pantalone, právnik Dottore, Kapitán, kupliarka Ruffiana a zamilovaní s rôznymi menami, najväčší rozmach dosahovala v rokoch 1570 až 1650). Vo svojich hrách zaviedol záväzný dramatický text. Namiesto púhej dejovej osnovy a typických masek vytváral psychologicky a sociálne prepracované charaktery. Tvorba odráža život meštianskych a ľudových vrstiev jeho doby.
Tematická výstavba
- Truffaldino je sluhou dvoma pánom
- Hlavným tématom je fakt, že Truffaldino sa stal sluhou dvoma pánom naraz a rieši svoju situáciu. Slúži jednému aj druhému a postupne sa zamotáva do vlastných lží.
Hlavná myšlienka
- Hlavnou myšlienkou komédie je iste klamanie. Keď niekto klamie dlho a často, nakoniec sa do vlastných lží zamotá a nevie už, čo je a čo nie je pravda.
Okolnosti vzniku diela, námet
- Goldoni v rokoch 1744-1748 pôsobil ako advokát v toskánskom meste Pisa. V roku 1745 tu obdržal od významného benátskeho herca Antonia Sacchia dopis s žiadosťou o nové veseloherné námety. Na jeho žiadosť primo pre neho vytvoril harlekýnsku postavu Truffaldina v diele Sluha dvou pánov.
- Hru napísal počas krátkej doby, čo dokazuje jej premiéra ešte v podzimnej sezóne roku 1745 v benátskom divadle San Samuele.
Kompozícia
- Text je členený na promluvy jednotlivých postáv, obsahuje scénické a réžijné poznámky, ide teda o drámu. Primárne je určené na scénické spracovanie.
- Komédia má tri dejstvá a prelínajú sa v nej dve roviny. Komická, predstavovaná Truffaldinovou službou dvoma pánom a milostná v podobe troch dvojíc, ktoré zároveň zastupujú rôzne spoločenské vrstvy: Beatrice s Florindom (stav šľachtický), Silvio s Klárinkou (stav meštiansky) a Truffaldino so Smeraldinou (služobníctvo).
- Hra je ukončená komickým šťastným koncom.
Jazyk – Stylistická charakteristika textu
- Jednoduché dialógy, vtipnosť, nadsádka
- Hra je vytvorená jednoduchými dialógmi, ktoré umožňujú hercom improvizovať. Komédia vyniká prekvapujúcou vtipnosťou s použitím nadsádky a nenútenosťou vo výrazoch. Oproti klasickej komédii dell’arte autor očistil reč postáv od vulgarizmov. K zvýrazneniu komického účinku vytvára mnohé zápletky pomocou jazykových nedorozumení, zámierne tají podstatné informácie, ktoré čitateľ odhalí skôr ako samotné postavy príbehu.
Jazyk – Slovná zásoba
- Spisovný, nespisovný, citovo zabarvené slová
- Jazyk textu je väčšinou spisovný, objavujú sa však aj nespisovné výrazy (familie, polívka), ďalej potom slová citovo zabarvené, konkrétne zdrobneliny (Silvínek, Klárinka, drahoušek).
Postavy
- Truffaldino – chytrý a mazaný, aj keď pôsobí dojmom, ako by nevedel do piatich počítať
- Beatrice – kurážna, v převleku za svojho brata Federiga ospravedlňovala svojho milenca Florinda
- Florindo Aretusi – statočný, odhodlaný bojovať za svoju lásku Beatrici
- Pantalone de Bisognosi – benátsky obchodník, nerozhodný, kam vítr tam plášť
- Klárka – poslušná dcéra, verná, priateľská
- Silvio – žiarlivý, vo svojom konaní veľmi ukvapený
- doktor Palmiro Palmare – otec Silvia, chytrý, vzdelaný
- Brighella – hostinský, dobrý kuchár, dokázal udržať tajomstvo
- Smeraldina – komorná Clarice, má dobre prořízlú pusu, rada by sa vydala
Priestor, čas
- Dráma sa odohráva v Benátkach v 18. storočí.
Dej (obsah) diela
Na začiatku príbehu je zasnúbenie Klárky a Silvia. Klárka si mala pôvodne vziať Frederiga Rasponiho, ale k jejmu otcovi sa dostala správa, že bol Frederigo Rasponi zabitý. Prisľúbil tak ruku Klárky Silviovi, čo im prišlo vhod, pretože sa už dávno chceli vziať z lásky, kdežto s Frederigom by to bol sobáš z rozumu. Na scénu však prichádza sluha, ktorý tvrdí, že Frederigo Rasponi je nažive, čo viac, čaká pred domom. Spoločnosť je touto správou otriasená. Nikto ani netuší, že to nie je skutočný Frederigo Rasponi, ale jeho sestra Beatrice, ktorá je za neho prezlečená a prišla kvôli tomu, aby vyjednala obchod s Pantalonom a našla svojho milenca Florinda. Musí však predstierať aj to, že trvá na zasnúbení s Klárkou, čo spôsobí rozpory. Pantalon chce dodržať slovo, ktoré dal prv, takže ruší zasnúbenie Klárky a Silvia. Klárka s tým nesúhlasí, rovnako ako Silvio a jeho otec doktor Palmiro Palmare. Truffaldino pôvodne prišiel s Beatrice, ale pretože sa mu zdalo, že sa o neho nestará veľmi dobre, chytil sa pri prvej príležitosti iného pána, náhodou Florinda. Pretože sa mu zdalo výhodné slúžiť dvoma pánom, nechal to tak a dúfal, že mu tento klam bude prechádzať čo najdlhšie. Ale keď ho obaja páni poslali na poštu, zmiešal dopisy a nevedel, ktorý je pre koho. Pri tom sa Florindo dozvedel, že je Beatrice v tom istom meste, ale pretože je Beatrice prezlečená za Frederiga, všetko sa to skomplikovalo, a tak si Florindo myslel, že je Frederigo nažive. Medzitým sa chystala svadba medzi Frederigom (prezlečená Beatrice) a Klárkou. Beatrice svierila Klárke svoje tajomstvo, pretože sa nemohla dívať na to, ako sa Klárka trápi, ale len pod podmienkou, že Klárka nesmie nikomu nič prezradiť. Neskôr dochádza k šarvátke medzi prezlečenou Beatrice a Silviem. Silvio si myslí, že mu bola Klárka neverná a takmer ju nechá spáchať samovraždu. Truffaldino medzitým urobí ďalšie niekoľko malérů, pri ktorých bol takmer pričiňačom, ako napríklad predanie peňazí alebo obsluhovanie oboch hostí pri večeri. Potom sa stane, že Truffaldino rozkramaří kufre oboch svojich pánov a zamieňa veci. Tým získajú obaja páni podozrenie. Truffaldino, aby sa vymlúval, povie, že to sú pozostatky po jeho bývalom pánovi. Ani netuší, že ako Beatrice, tak aj Florindo poznajú veci svojich milovaných, a tak v žiali, že ich lásky zomreli, chcú spáchať samovraždu. Beatrice odhalí svoju pravú identitu. Tesne pred tým, než sa obaja zabijú, si pohledia do tvárí a poznajú sa. Nedorozumenie svedie Truffaldino na neexistujúceho sluhu Azzora (Florindovi povie, že to je sluha Beatrice, Beatrici povie, že to je sluha Florinda). Klárka sa zmierí so Silviom a vezmú sa, rovnako tak Beatrice a Florindo. Zostáva len vyriešiť vzťah medzi Smeraldinou a Truffaldinom, ktorí sa chcú vziať. Truffaldino požiada Florinda, aby požiadal Pantalona o Smeraldininu ruku, Smeraldina zase požiada Beatrici, aby sa prihovorila, a tak sa zdá, že o Beatrici žiadajú dvaja sluhovia. V tej chvíli sa Truffaldino priznáva, že bol sluhom oboch pánov, aby si mohol Smeraldinu vziať, a všetko sa vysvetlí.
Dobové vnímanie diela
- Hra bola prvýkrát uvedená proslulým predstaviteľom Truffaldina Antoniom Sacchim z benátskeho divadla San Samuele.
- V tlači vyšla prvýkrát roku 1753. Hneď po Sacchiho premiére prevzali “Sluhu dvou pánov” do svojho repertoáru ďalšie súbory talianskych komediantov.
- Komédia rýchlo prekročila hranice, mala úspech a bola priaznivo hodnotená teoretikmi.
Vplyv diela na ďalší vývoj literatúry (drámy)
- Goldoni dovršuje staletú tradíciu v poňatí komického sluhu, vystupujúceho už v Plautových hrách a pokračujúceho v Beaumarchaisovu Figarovi. Postava Truffaldina v roli múdreho blázna môže v mnohých rysoch pripomínať novodobé postavy z českej literatúry, ako napríklad Švejka od Haška alebo strýca Pepina od Hrabala.
- Sluha dvou pánov sa veľmi skoro dostal za hranice Talianska a udržal sa ako jedna z najhranejších Goldoniho hier po mnohé roky až do súčasnosti.
Dielo na českom divadelnom javisku
- V českom prostredí sa Sluha dvou pánov objavil v roku 1840, vďaka dramatikovi J.N. Štěpánkovi pod názvom Truffaldýn, slúžiaci dvom pánom.
- V súčasnosti sa už reprízuje v ND v hlavnej roli s M. Donutilom.
Ukážka
Truffaldino: „Toliko ľudí si môže nohy uběhnúť, aby si sehnali aspoň jedného pána, a ja mám rovno dvoch. Setsakra ako to všetko stačím? Prečo by ľuďom nemohol slúžiť obom dvom a brať plat dvakrát a jesť za dvoch? A ešte lepšie by bolo, keby to hodne dlho neprasklo. A keď to praskne – tak čo? Nič! Keď ma jeden vynadá, budem sa držať druhého. Akože som na tohle borec. Ja to skúsím. Na svoje si prijdem – a kdyby na soľ nebolo! Len sebou hodiť. Na poštu za oboch dvoch – a za jednu cenu dvoje peniaze!”