Kniha: Romeo a Júlia
Autor: William Shakespeare
Pridal(a): Lucik.havlova, Hanka+
William Shakespeare
- Pokrstený 26. apríla 1564 – zomrel 23. apríla 1616, anglický básnik a dramatik
- Narodil sa vo Stratforde nad Avonou, odišiel do Londýna, kde hral v rôznych divadelných spoločnostiach, pôsobil ako herec a spisovateľ
- Vystudoval gymnázium, v 18 sa oženil so staršou Annou
- Neskôr bol spolumajiteľom divadla.
- V prvom období svojej tvorby tvoril predovšetkým komédie a historické hry. V druhom období proniká do tvorby životné sklamanie a pesimizmus a vznikajú jeho najslávnejšie tragédie. V treťom období sa vyjasňuje autorov pesimizmus.
- Námety k svojim hrám čerpal zo životopisov slávnych osobností, z talianskych a francúzskych renesančných poviedok aj zo starých kroník. Slovom a dramatickou akciou dokázal vyjadriť vznešenosť citu, hlbokosť vášne, bezohľadnosť, sobeckosť aj nenávisť a ďalšie vlastnosti ľudí svojej doby.
- Jeho hry sa hrali na dvore kráľovnej Alžbety I., 1954 vyšla tlačou dve drámy
- Ku koncu života sa usadil v rodisku Stratforde, kde aj zomrel
- William Shakespeare je najskvelitejším autorom vrcholného obdobia renesancie. Bol významný anglický básnik a dramatik, kľúčová postava európskeho drámy. Obvykle je považovaný za anglického národného básnika. Dochovalo sa mu pripisaných 37 divadelných hier, 154 sonetov, dve dlhé epické básne a niekoľko ďalších diel. Jeho hry boli preložené do všetkých významnejších jazykov. Okrem tvorby drám a komédií sa venoval aj herectvu.
- Vo svojich hrách nevykladá svet, ale je v nich básnikom konkrétnych ľudských situácií, ktoré obsahujú ľudskú skúsenosť v neobyčajnej rozmanitosti
- Umelecká metóda, nastavuje svetu a životu zrkadlo (zrkadlenie) šťastné komédie obsahujú tieňe smrti a v každej tragédii nájdeme aspoň jeden komický výstup
- Jazyk doviedol k najväčšej dokonalosti dramatický verš, jeho hry sú písané veršom aj prózou, možno povedať, že Shakespeare predvádzal všetky prostriedky a figúry anglickej renesančnej rétoriky
Všeobecné rysy jeho tvorby:
- Jedinečná obrazotvornosť
- Oprostil sa od náboženského poňatia ľudského života
- Jeho hrdinovia sú svojím jednaním a povahovými rysmi nadčasoví, sú sami strúcami svojich osudov
- Obraz pozemského života, kladných aj záporných vlastností ľudí
- Príčinou tragédie je ľudská vášeň alebo náhoda
- Jazyk veršovaný sa strieda s prózou
Ďalšie diela:
- I. obdobie – diela do roku 1600 (diela do roku 1600 sú predovšetkým komédie, kde víťazí spravodlivosť a láska. Renesančný optimizmus.)
- Zkrotenie zlej ženy – komédia
- Sen noci svätojánskej – komédia
- Romeo a Júlia – tragédia
- Kupec benátsky – komédia
- Henrich IV – historické
- II. obdobie – diela po roku 1600– (v dielach po roku 1600 panuje istý pesimizmus a píše tragédie a sonety.)
- Hamlet – Tragédia
- Othello – tragédia
- III. obdobie od roku 1609
- na konci života píše romantické hry (rozprávky-romance)
- Búrka
- Zimná rozprávka
Literárne-historický kontext
Charakteristika:
- rozvíja sa v Taliansku koncom 14. storočia
- návrat k antickým ideálom, dôraz na človeka, užívanie si života na zemi, vzdelanie, individualita
- nové vedecké obory – chémia, fyzika, botanika, anatómia
- doba veľkého rozvoja, zmien, objavov a vynálezov
- rastie túžba po poznaní, vedení
- 1492 objavenie Ameriky (K. Kolumbus)
- 1519 oboplutie Zeme (T. Magabhaes)
- heliocentrizmus (G. Gallilei, M. Kopernik)
- objavujú sa prvé lekárske pitvy
- 1450 vynález knihtlače (J. Guttenberg)
Literatúra:
- autori vychádzajú z anonymity
- zmena v žánroch (villonské balady, dialógy, dopisy, eseje, novely, veľké romány, sonety)
- prosadzovanie národných jazykov + latinčina
Kultúra a umenie:
- inšpirácia v antických vzoroch
- pre architektúru je príznačná vyváženosť kompozície, harmónia tvarov a rozmerov, účelnosť
- arkádové nádvorie
- maliarstvo a sochárstvo – zachytenie dokonalosti ľudského tela ( Leonardo Da Vinci, Rafael, Michelangelo Buonarroti)
Ďalší spisovatelia tohoto obdobia:
- Francesco Petrarca
- Giovanni Boccaccio
- Ludovico Ariosto
- Niccolò Machiavelli
- Dante Alighieri
- François Villon
- François Rabelais
- Miguel de Cervantes
Rozbor diela: Romeo a Júlia
- Literárny druh: dráma
- Má formu scenára (osoby, repliky, poznámky)
- Literárny žáner: divadelná hra – päťaktová milostná tragédia
- Dráma vážneho obsahu, ktoré zobrazuje tradično. To jest utrpenie ústredných postáv (akýkoľvek typ), ktoré v divákovi prebúdza súcit s hrdinou. Záver tragédie je niekedy smierny, většinou končí pre hrdinu tragicky (smrť, strata ideálov, trest..).
- 5 dejstiev (expozícia, kolízia, kríza, peripetia, katastrofa)
- Titul: menný, bezpříznakový (mená 2 hlavných postáv)
Zaradenie do doby
- obdobie 1591 – 1600, anglická renesancia
- prvé obdobie Shakespearovej tvorby
Hlavná myšlienka
- Tragická lásky, oslava lásky, zmierenie oboch rodov, samostatnosť človeka, právo na sebaučení, schopnosť sa vzeprieť
- Patrí k vrcholom renesančnej tvorby. Zobrazuje spoločnosť, v ktorej je každé vybočenie z uzavretého rodového kruhu prísne trestané. Obrovskú rolu hrá majetok a moc, ale aj pýcha, domýšľavosť atď. Proti tomuto svetu falše staví autor čistú a obetavú lásku mladých ľudí, ktorá však v tomto prostredí nemôže vykviesť v plnej kráse, naopak podlieha nenávisti, zlobe a končí smrťou. Nenávisť je v knihe dôležitá, ale pri tom o nej nič nevieme.
Inšpirácia, motiv/námiet
- Medzi motivmi je napríklad milenecká láska, materinská láska, rodová nenávisť..
- Pri písaní príbehu vychádzal Shakespeare z básne anglického básnika Arthura Brookea.
- Tiež využil všeobecne známu látku o dvoch milencoch, ktorá bola spracovaná už vo starom Grécku. Inšpirácia mohla pochádzať tiež z diela Tristan a Izolda
Kompozícia (dejstvia, prológ – akou je psaná formou)
- Kompozícia diela je chronologická a člení sa na prológ a päť dejstiev.
- Celý príbeh je písaný Shakespearovým obľúbeným jazykovým štýlom – nerytmovaným päťstopým jambickým veršom (takzvaným blankversem)
- Blankvers je vo Shakespearových dielach typickým jazykovým prostriedkom, díky ktorému sú jasne rozpoznateľné. Problém nastáva s prekladom diela do slovenského jazyka.
- Jambický verš sa v slovenčine nedá príliš využiť, pretože po zvukovej stránke nie sú zhodné; preto je aj jambická stopa v slovenských písmových dielach veľmi vzácná. Pritom ju ale využil napríklad Karel Hynek Mácha v diele Máj.
- Prológ je písaný formou anglického sonetu
- Forma scenára – postavy aj repliky aj scénické poznámky, tie sú krátke, väčšinou vyjadrujú činnosť postáv alebo čo má postava na sebe.
- Desať stôp, dve roviny (intímna + verejná)
Jazyk
- Dráma je založené na striedaní verša (vyššej vrstvy – Romeo, Júlia) a prózy (nižšej vrstvy-chůva).
- Prevádza nerýmovaný verš (82%), blankvers = nerytmovaný päťstopý jambický verš
- Prejavilo sa rozvrstvenie spoločnosti aj tým, že postavy hovoria spisovne aj nespisovne
- Prelínané prvky tragiky a komiky
- Prevaha dialógov nad monológmi, monológy k vyjadreniu pociťov (prináša Shakespeare) – vnútorný monológ, monológ sama k sabe
- Hodne zvolacích a tázacích viet
- Spústa tázacích viet len rečníckych, typické pre R+J – je láska nežná?
- Mnoho umeleckých prostriedkov a vznešený štýl, ktorý je tak typický pre Shakespearove diela.
- Často sa objavujú menné tvary prídavných mien a slovné hričky
- K vytvoreniu celkovej atmosféry využíva autor častého kontrastu (svetlo x tieň, noc x deň, láska x nenávisť, próza x poézia, tragika x humor).
Umelecké prostriedky
- historizmus – halapartna (zbraň), zsinalý (bledý), háv (šál)
- apostrofa – láska je dým, .. láska je plameň, .. láska je more, …
- oslovenie – pane, chůvo, mladý pane
- místopis -Verona, Mantova
- enumerácia – Pan Martino, Pan hrabě Anselmo, Ctihodná vdova, madam Vitruviová, Pan Placentio, Merkucio -hostia na večeri Kapuletov hľadaj vás, volaj vás, šanuj vás v kameňu, kvete, liste, lodyhe
- zdrobnenina – slečinka, potvorko, milostpani, oriešok, víčka, brouček
- prirovnanie – boule ako kohútik varle, v tvári čítať ako v knihe, dovede bodat ako trn, nie je hlboká ako studňa, široká ako kostolné vrata
- alužia -kráľovná Mab
- kontrast – vrany sú ony, ona holubica
dobro môže byť zlé a naopak
biela vločka, havranie pírko
diabelsky anjel - básnické slovo – luna, oř
- cudzí jazyk -passado (z portugalčiny minulosť), reverso (z portugalčiny zvrátiť)
- symbol -Amor, hrdlička (symboly lásky)
- vyjadrenie času -deväť, púl hodiny
- zastarané slová -putyka (hostinec), lichvář (poskytuje pôžičky s vysokým úrokom)
- eufemizmus -pôjde pod kytičky
- príslovie – pro jedno kvitie slnce nesvieti
- rčenie – oko za oko
- inverzia – opačný poriadok slov, na konci kvôli rýmovaniu)
- oxymorón – protiklady, typické pre Shakespeara
- nespisovné výrazy až vulgarizmy – tý lásky, vrátnej, děvka, rajda, huso rozmazlená
- citovo zafarbené slová – Romeo a Júlia, chůva k Júlii
- epiteton – básnické prívlastky, vznešenosť používa epiteton ornanz ( alabastrový, anjelský..), spodina epiteton constants (biely, snežne biely, belostný..)
Renesančné dielo – dodržuje požiadavky kladené na literatúru?
- Nesplňuje: Aristoteles – zásada troch jednot (miesto, čas, dej)
- nedodržuje, že tragédia by mala byť písaná veršom
- sú tam komediálne prvky
- Splňuje: počet dejstiev (expozícia, kolízia, kríza, peripetia, katastrofa)
- vystúpi chorus (seznamuje nás s dejom, miestom konania, ako to dopadne, obracia sa k divákom, prosí ich o shovívavosť)
- hlavným hrdinom je človek – rozhoduje sa o svojom osude sám, právo na láku
Časopriestor:
- Miesto deja: Taliansko, Verona – námestie, palác Kapuletov, záhrada, cela mnícha, hřbitov – hrobka, Mantova
- Čas deja: autorova súčasnosť (16. st.), jún, 6 dní (nedela ráno až piatkové svitanie)
Hlavné postavy
- Hlavnými postavami milostného drámy sú Romeo a Júlia, ktorí tvoria ústrednú mileneckú dvojicu. Júlii je v dobe, keď pozná Romea, len štrnásť rokov a predstavuje typ mladého dievčaťa, ktoré sa zamiluje do Romea. Postava františkána Vavrinca (Lorenza) je výrazne stredovekou postavou, ale postupom deja sa stáva svojimi názormi a myšlienkami viac renesančným človekom, ktorý sa stavia proti nesmyslnosti rádov a cíti s oboma milencami. Postava chůvy predstavuje symbol materinskej lásky k Júlii, ktorá napriek tomu, že nie je jejím dieťaťom, nemôže vidieť jej utrpenie z vôle rodičov.
Zoznam postáv
- Romeo – Syn Montekov, hlavný hrdina príbehu, citlivý, impulzívny a vášnivý.
- Júlia – Dcéra Kapuletova, hlavná hrdinka príbehu, naivná, odvážna a vášnivá.
- Eskalus – Vojvoda veronský, spravodlivý a autoritatívny.
- Paris – Mladý šľachtic, príbuzný vojvodov, zdvorilý a respektovaný.
- Montek a Kapulet – Hlavy dvoch znepriatelených rodov, hrdí a tvrdohlaví.
- Starec – Starší člen rodu Kapuletov, múdry a skúsený.
- Merkucio – Príbuzný vojvodov a priateľ Romeov, svojrázny a živý.
- Benvolio – Synovec Montekov a priateľ Romeov, rozumný a mierumilovný.
- Tybalt – Synovec pani Kapuletovej, vášnivý a konfliktný.
- Brat Vavrinec (Lorenzo) – Františkán, múdry a súcitný.
- Brat Jan – Člen rovnakého rádu ako otec Vavrinec, oddaný a lojálny.
- Lekárnik – Opatrný a zdržanlivý.
- Pani (hraběnka) Monteková – Manželka Montekova a matka Romeova, starostlivá a materinská.
- Pani (hraběnka) Kapuletová – Manželka Kapuletova a matka Juliina, rozhodná a ambiciózna.
- Juliina chůva – Blízka k Júlii a je jej dôverníčkou. Je prostorečká a často sa zaplieta do potíží. Je starostlivá a vrelá.
- Samson a Řehoř (Gregorio) – Sluhovia Kapuletovi, oddaní a verní.
- Abraham – Sluha Montekov, oddaný a spoľahlivý.
- Panoš Parisov – Sluha Parisa, poslušný a lojálny.
- Baltazar – Sluha Romeov, oddaný a spoľahlivý.
- Petr – Sluha Juliinej chůvy, veselý a trochu nešikovný.
- Tri hudobníci – Hrajú hudbu na plese u Kapuletov, talentovaní a zábavní.
- Mešťania veronští, príbuzní oboch rodov, masky, stráže, hlídky a družiny – Ďalšie postavy, ktoré tvoria pozadie príbehu a pomáhajú vykresliť atmosféru a kontext príbehu.
- Chorus – Vypravovateľ príbehu, ktorý uvádza každé dejstvo a shrnuje dej.
Dej (podľa dejstiev)
Prológ
- Chór – sbor, uvádza nás do deja, chór preto, že naväzuje na antiku. Dozvedeli sme sa, že sa bude hrať tragédia, kde sa odehráva dej, ako dlho sa hra bude hrať a aký bude dej. Vo forme sonetu.
Prvé dejstvo
- Príbeh sa odohráva v talianskom meste Verona, kde žijú dve znepriatelené rodiny – Kapuleti a Montekovia. Medzi týmito rodinami panuje dlhodobý spor, ktorý sa prejavuje vo verejných stretoch na námestí vo Verone. Prvé dejstvo tragédie začína práve jedným takým stretom, ktorý musí ukončiť vojvoda Eskalus, aby udržal poriadok v meste.
Druhé dejstvo
- V celej Verone sa šíri zpráva o maškarnom plese u Kapuletov, kde má byť oznámené zasnúbenie Júlie s Parisom. Romeo, syn Montekov, sa so svojimi priateľmi Merkuciom a Benvoliom rozhodne tento ples navštíviť, napriek tomu, že sa koná v dome ich úhlavných nepriateľov. Na plese spatria Júliu a okamžite sa do nej zamiluje. Po plese Romeo tajne navštívi zahradu Kapuletov, kde vyznáva svoju lásku k Júlii. Následujúci deň sú obaja milenci tajne oddaní otcom Vavrincovi.
Tretie dejstvo
- Toto dejstvo je plné tragédie. Tybalt, Juliin bratranec, nenávidí Romea a vyzýva ho k súboju. Počas tohto súboja zabije Tybalt Romeovho priateľa Merkucia a Romeo potom zabije Tybalta. Za tento čin je Romeo vyhostený z Verony.
Štvrté dejstvo
- Júlii je oznámené, že sa má vydáť za Parisa. Júlia je zúfalá a s pomocou chůvy požiada otca Vavrinca o pomoc. Ten jej dá nápoj, ktorý jej uspí a ona vypadá ako mŕtva. Jej rodina jej považuje za mŕtvu a usporiada jej pohreb.
Piate dejstvo
- Romeo sa dozvie o Juliine “smrti” a rozhodne sa vrátiť do Verony. Vstúpi do hrobky Kapuletov a spatria Júliu. Myslí si, že je mŕtva, a tak vypije jed. Júlia sa prebudí, ale vedľa nej leží už mŕtvy Romeo. V zúfalstve sa prebodne Romeovou dýkou.
- Dôležitou časťou príbehu je, že posol, ktorý mal doručiť správu Romeovi o tom, že Júlia nie je skutočne mŕtva, bol zavraždený. Táto správa bola kľúčová, pretože bez nej Romeo veril, že Júlia je mŕtva a rozhodol sa spáchať samovraždu.
- Táto tragédia ukončí večný spor medzi rodinami Kapuletov a Montekov, ktoré sa nakoniec zmieria a vystavia zlaté sochy Romea a Júlie, ktoré dodnes stojia vo Verone.
Zaujímavé informácie o knihe
- Ide o ranú Shakespearovu prácu v prvej etape, je to jedna z jeho prvých tragédií (1595/1596), po prvýkrát inscenovaná v roku 1596. Prvý dochovaný text sa nazýva Špatné kvarteto (ide o odposlech zo hry, s chybami).
- Meno Montekovia a Kapuleti nie sú pôvodné, sú prevzaté z Božskej komédie (v Očistci sú rodiny týchto mien).
- 1853 – hra bola po prvýkrát uvedená v ČR vo Stavovskom divadle.
- Do češtiny preložili: Josef Václav Sládek, Saudek, Hilský, Josek, Urbánek, Tyl, Čelakovský, Topol, Vrba, Lukeš, Přidal..
Inšpirácia dielom
- Filmové spracovania
- Romeo a Júlia – réžia a scenár Franko Zeffilleri, rok 1968, Francúzsko+VB, klasika, v dobových kostýmoch, 2 Oscary
- Romeo a Júlia – USA, 1996, Leonardo DiCaprio
- Romeo a Júlia – 2013
- Romeo a Júlia – animované, dve tuleňe
- Romeo a Júlia na konci novembra – 1971, český film
- Dopisy pre Júliu – USA, 2010
- Muzikál
- West side story – Bernstein, 1957
- Knihy
- Jan Otčenášek – Romeo, Júlia a tma
- Eva Vrchlická – Z oříšku královny Mab (Mercutio v R+J hovorí o kráľovnej Mab vo svojom monológu)
Kolektív autorov – Príbehy zo Shakespeara
- Balety
- Romeo a Júlia – Sergej Prokofjev, svetová premiéra v Brne
- Symfonická báseň Romeo a Júlia – Petr Iljič Čajkovskij
- Výtvarné umenie
- Obraz Romeo a Júlia: Scéna v hrobke – Joseph Wright
- Jedny z najdrahších kubánskych doutníkov – Romeo a Júlia
Recitácia
JÚLIA
Ach Romeo, Romeo! Prečo si Romeo? Svoje meno zapri, odrekni sa otca,
anebo, nechceš-li, zasvieť sa mne, a prestaneš byť Kapuletová.
ROMEO
Beriem ťa za slovo.
Nazvi ma svojím, a budem znovu pokrstený.
Už nechcem nikdy viac byť Romeo.
ROMEO
Mám ešte počúvať? Či odpovedať?
Vlastný názor
V tejto dobe si neumiem predstaviť takú lásku, keď jeden bol ochotný zomrieť pre druhého. Ovšem keby taká láska a úcta bola aj dnes, svet by bol iný a možno aj lepší. Páči sa mi jednanie Romea, keď sa dokáže bít za svoju lásku k Júlii.
Nadčasovosťou shledávam rozpor medzi oboma rodmi Montekov a Kapuletov, ktorí si uvedomujú svoje hlúpe spory až po smrti ich detí. Myslím, že autor chcel ukázať na ľudskú hlúposť, ktorá v dnešnej dobe nepozná meze. Mali by sme sa zamyslieť, či spory, ktoré vedieme s ostatnými, majú zmysel.
Knižka sa mi čítala opravdu dobre, aj keď mala smutný koniec. Ale autorovo popisovanie lásky dvoch ľudí, ktorí sa majú nenávidieť, ma ohromilo.
Velmi sa mi páči, ako si autor hrá s rečami:
„Nebo si to odskáču.
Až nás rozčíli, skočíme jim po krku.
A budeme je míť z krku.
Keby som sa rozčílil, tak sa nezastavím.
Lenže ako ťa poznám, ty ese jen tak nerozčílíš.
Jak vidím Monteka, nič ma nezastaví.
Pretože hneď zdrháš. Udatnej by sa mu postavil
Keby som sa rozčílil, postavím sa každému Montekovi-chlap, ženská, všetko jedno.
Tomu říkam sila! On sa postaví i slabému pohlaviu!“